Ako zistili českí vedci, vek matky ovplyvňuje riziko vzniku cukrovky u dieťaťa. Potvrdila sa opäť stará pravda, že ženám biologické hodiny tikajú veľmi neúprosne. Mali by si dať pozor, aby to nebol budík na časovanej bombe.
Tik tak ti tak
A prešlo zas pár chvíľ a riziká sa zvýšili. Ale je tu aj optimistický pohľad. Je to len a len pravdepodobnosť že sa to stane. A tá je pre každú rovnaká, bez ohľadu na to, koľko zdravých detí počali ženy v rovnakom veku v okolí.
Deň druhý: 90,3km
Ráno sme vstali tak asi okolo pol ôsmej. Prvýkrát sme si vyskúšali zbalenie našj plnej poľnej. Boli sme takí rýchli ako pri výmene kolesa na F1. V tomto čase sme stihli varenie čaju, natretie chlebov, raňajky, zbalenie stanu, naloženie a návrat na hlavnú trasu. No tak dobre, nebudeme si veľmi vymýšľať. Trvalo nám to asi hodinu a pol a chlieb sme si tiež nemazali. Maťka vrámci úspory miesta poloplný kelímok od Ramy doplnila nefalšovanou bravčovou masťou. S takýmto kelímkom sme predošlého dňa vyrazili. Čo z toho po ceste vzniko, by nedokázala popísať ani chémia koloidov. Nuž, snažil som sa naberať si Ramu, Maľka zas masť. S takou chuťou som chlieb ešte čajom nezapíjal.
A šlapeme. Raciborz sme prešli vcelku čerství. Postupne nás čerstvosť opúšťala. Zažívame prvé stúpanie. Malý briežok v dĺžke tak 1500 metrov. Ako sa neskôr ukázalo, typický to obraz horskej prémie. Na vrchole sme zosadli a s veľavravným gestom som sa zahľadel na sever. „Ešte 500km a sme tam.“ Trochu som zneistel, ale prinajhoršom použijeme náhradný plán B. Začalo sa oteplovať. Vylôchal som prvú fľašu šumáku.
Môj itinerár nás zaviedol na okraj Krapkovíc. Fajn mestečko. Majú faj čerpaciu stanicu firmy Orlen. Je pravda, že sme nešli vždy po tých naj cestách, ale aj tak sa mi zdalo, že klasické petrolejárske firmy sa akosi Poľsku vyhýbajú. Hlavne tomu vidieckemu Poľsku. Najprv sme zahliadli povzbudivú značku „O 5km bude pumpa“. Posedeli sme v chládku gaštanov, popíjali telé šumáky a tešili sa. Potom značku „O 2km bude veľká pumpa“. Čakala nás ešte obvyklá „horská“ prémia v dĺžke 800m. Umorený ale v očakávaní som zosadol na most a túžobne hľadel do diali. Ešte 800m bolo vtej chvíli hrozne ďaleko. Ale tam, skoro na dohľad (keby tam nebol les) bola ona, vytúžená pumpa. „Priznec“ „Sprcha“ za 10 zlotých. Predavač si ma síce obzeral nedôverčivo, ale požadovaný kľúč nakoniec vydal. Tááá nádhera, tááá úľava.
Prezliekli sme sa do čistého, ešte voňavučkého. Napojili sme sa. Chvíľu som sa motal a očumoval nápoje a ceny v obchodíku čerpacej stanice. Nie že by som chcel niečo kúpiť, to nie. Ale mali tam klimatizáciu a nastavenú minimálne na -10 stupňov ak nie menej. Chladil som sa. Každá rozkoš raz skončí a my sme vyrazili. Bolo čosi po obede. Po asi dvoch kilometroch sme boli opäť spotení ako predtým. Na tejto dovolenke sme si vychutnali rôzne typy spotenosti. Toto bola spotenosť voňavá. Jeden z príjemnejších druhov. Boli sme takí uveličení, že sme sa vydali z dvoch možností pokračovať naším smerom, tou nenaplánovanou. Chcel som sa vyhnúť prejazdu mestom Opole, no nepodarilo sa.
Opole z bicykla je pekne nechutné. Prašné mesto, ničím nezaujímavé. Všade veľa áut, bolo asi 5 hodín poobede, špička. Chvíľami sme sa aj snažili využiť cyklistické chodníky, ale nešlo to. S plným bicyklom báglov som sa nedokázal kodrcať dobrovoľne po zámkovej blažbe, keď povedla išla hladučká asfaltka. Zopár šoférov si aj zatrúbilo, ale po dovtedajších asi 80km som ich mal už celkom v paži. Ešte sme nakúpili v obchodíku večeru a zajtrajšie raňajky. Už sme sa tešili ako opustíme konečne mesto, keď tu zrazu tabuľa ako svet, označujúca nejakú obchádzku. Prvá myšlenka bola: To je v pohode, ale po chvíli mi nedalo a zastal som. Vybalím mapu a už si to rázujem pred tabuľu, aby som to skonfrontoval s mapou.
Rozhodol som sa neriskovať a využiť obchádzkovú trasu. Bolo už večer a nám sa bolo treba obzerať po nejakom nocľahu. Keď sme sa konečne vymotali z dosahu obydlí, Maťka ešte v poslednom dome doplnila zásoby vody (lebo ja ako správny muž som sa hanbil opýtať) a boli sme pripravení na prenocovanie. Len tá šikovná lúka chýbala. Poľsko je však veľké a hlavne v okolí dedinky Šwierkle. Pred dedinou vedľa cesty stojí krásna lipa a za ňou fajn lúka. Na jej druhom konci, bližšie k dedine, sa páslo pár kráv, čo nás ale nemohlo vyviesť z miery. Boli sme tak unavení, že už nebolo sily na mieste prenocovania čokoľvek meniť.
Ako obvykle, už druhýkrát, som rozložil poľnú kochyňu. Na večeru bola fazuľa s párkom z konzervy, chlebík. Večer ukončil neodmysliteľný čaj. Maťka bylinkový, ja moj obľúbený čierny s cukrom a najväčšou kvapkou citrónu akú si viete predstaviť. Pred stan som si rozložil karimatku so spacákom, vykonal som večernú hygienu (prezlečenie do čistého) a v polohe ležno vychutnával čajík, krásnu únavu, zapadajúce slnko, ticho, pokoj. Začali sme si užívať dovolenku.
Vďaka Ottovi už som kompletne prezbrojil do slovenčiny. Doplnil som pár linkov na ostatné naše stránky a tiež na RSS agregátor. Tam ešte musím popracovať na dizajne. Rad by som mal všade zjednocujúci. Pomaly sa dizajn stabilizuje. Onedlho začne pribúdať aj obsah.
Po menšej diskusii s Mirom som sa nakoniec rozhodol, že nový dizajn prinesie so sebou naozaj len nový dizajn. Žiadne prevratné zmeny nechystám. Možno nastane pomalá evolúcia našich rodinných stránok. Nemienim tu načrtávať ďalšie podrobnosti. Stačí sa poobzerať po okolitých osobných a rodinných stránkach. Sú ukážkou platnosti porekadla:
Cesta do pekla je dláždená dobrými predsavzatiami.
Tieto stránky sú mojím koníčkom, preto sám seba nemienim stresovať do nejakých výkonov. Čo bude to bude. Zabili sme už dosť plochy, takže by sa to už celé mohlo aj stať.
Vitajte v novej podobe stránok našej rodiny
Stále to budú naše stránky, tak ako ste ich poznali na pôvodnej adrese www.zh4a.sk/piki. Pre menej pozorných pripomínam, že moja prezývka sa z konca adresy presunula na začiatok. Preto si prosím opravte všetky svoje bookmarky, obľúbené… Jednoducho Rodina Pilniková na internete či sieti, či ako chcete, sídli odteraz na adrese
www.piki.zh4a.sk. A tak to bude až… uvidíme.
Na záver trochu technických poznámok:
Užite si to tu a vracajte sa.