Nezabúdame čítať offline médiá?

Podtitul: Haknite si schánku na Gmaile za pol dňa.

Boli sme s rodinkou v knižnici pre ďalší prídel duševnej stravy. Okrem iného som si vyzdvihol obligátnu dávku počítačových časopisov. V CHIP-e číslo 11/2004 som sa dočítal, že:

Ochrana e-mailové služby poskytované portálen Gmail byla prolomena dříve, než byla spuštěna finální verze e-mailu

A nasledujú detaily. Skupina austrálskych hakerov dala k dispozícii program na prelomenie hesla do schránky hrubou silou. Ak sa povie hrubou silou, očakával by som prelomenie jedného hesla na lepšom PC-čku tak do týždňa. Chyba lávky! Zložitejšie heslo prelomili redaktory CHIP-u od večera do rána.

Mimochodom, na českých a slovenských blogoch nikde nič.

Ako to, že sa o tom nikde na blogoch nepísalo? Taká pikantéria! A ani na tých „odborných“. Prečo to môj RSS agregátor nezachytil? Hovorím si, možno som si to v rámci svojho polyhistorského informačného obžerstva nevšimol. A ani Googl nie ;). Radšej sa tak utešujem, lebo iné nápady, ktoré sa mi roja v hlave nie sú veru také lichotivé.

V Prahe snežilo a stavali sme snehuliaka – fotodokumentácia priložená

Ráno sme sa prebudili do krásneho zasneženého dňa. Všade bolo veľa snehu a tak som vyhlásil, že do práce sa nepôjde a radšej budeme stavať snehuliaka. Nakoniec z toho bola medvedica, ako môžete vidieť z priloženého obrázku.

snehuliaci

A teraz večer je + 8 stupňov ľahko prší a všetko sa roztopilo. Ale ako fabulácia to bolo príjemné, však?

Tri príbehy o vajciach, nad ktorými ostáva rozum stáť.

Príbeh prvý:
Manžel sa vracia z kurína a manželka sa pýta:
Koľko vajec nesieš?
Štyri, v každej ruke jedno.
Ide o parafrázu na otrepaný vtip môjho svokra. Z toho jasne vyplýva, že pre vajcia má chodiť žena, lebo chlap väčšinou donesie o dve menej.

Príbeh druhý:

Idem si takto autom po diaľnici do Plzne, počúvam Český rozhlas – stanica Praha, relácia o potravinách, pohoda. Z letargie ma prebudil telefonát pobúrenej poslucháčky (dôležité informácie: vek medzi 40 – 60, Pražáčka), ktorá sa seriózne rozčuľovala, že nedávno dostala od svojej sesternice z dediny vajíčka. Chcela si urobiť praženicu. Vyklopila vajce na tanier a uvidela žltý žĺtok. Poslucháčka vajíčko vyhodila, pretože tá farba bola predsa taká nezdravá. A ešte pridala poznámku, že radšej použila tie zdravé bledé vajíčka z obchodu.

Príbeh tretí:

Podľa posledných informácii sa vajcia vyrábajú a dokonca je možné zabezpečiť, aby nosnice vyrobili vajcia so zvýšeným obsahom selénu. Docieli sa toho aplikáciou nejakáho super krmiva z USA. Tvrdí to spotřebitel.cz

Za mojich mladých čias vajíčka nekupovali v obchode, ale znášali ich sliepočky. Mal som dokonca svoju Jariabku. Žĺtka bývali žltučké až oranžové, pretože sme ich pustili popásť sa po zelenej trávičke na dvore a starká piekla nádherne žltučké koláče, ktoré boli najlepšie na svete. Akosi tomuto svetu prestávam rozumieť. Už ani tie vajcia nie sú to čo bývali.

Čo s novým vírusom?

Prečítal som si na technete.cz varovanie pred novým počítačovým vírusom Sober. Po pár vetách ma to prestalo baviť a len silou vôle som sa prehrýzol k tomu čo ma skutočne zaujíma:

  1. Hlavne a to hlavne chcem vedieť, čo mi ten vírus, ak ho chytím, vykoná. Umriem?, Vymaže mi dáta?, bude otravovať hláškami?

Pretože v závislosti od potencionálnych rizík sa začnem k problému stavať. (Okamžite vytrhnem sieťový kábel alebo dočítam informáciu dokonca)

Malá analógia s blížiacim sa chrípkovým obdobím a HIV. Keďže o chrípke vieme, že sa väčšinou na ňu neumiera, naša obava z toho, že ochorieme je nízka. Liečenie má prevahu nad prevenciou. Ak sa ale začneme baviť o víruse HIV, začíname sa chrániť oveľa intenzívnejšie (vytrhávanie pripojenia). Ak mi počítačový vírus len vykradne moje e-mailové adresy, prípadne začne nepravidelne vypínať počítač, nič zúfalé sa nedeje. V momente nákazy počítač poliečim. Ak mi ale vírus začne likvidovať pracovné dáta, preváži prevencia a radšej počítač do siete ani nepripojím.

Ďalšie informácie, ktoré ocením, ale ich význam zásadne súvisí so znalosťou horeuvedeného bodu:

  1. Ako ho môžem dostať? Ako prílohu e-mailu? Príde sám počas surfovania?
  2. Ak ho chytím, ako sa môžem vyliečiť? Najlepšie ako link na jednorázový antivir.

Nič viac pre jednoduchého užívateľa nie je dôležité. Alebo si myslíte, že si zapamätám všetky z možných variácii, permutácii a kombinácii predmetu a obsahu infikovaného vírusu? Sú to už len tortičky na čerešničke. Určite mi pomôžu pri prevencii, ale ako jednoduchému užívateľovi sú mi fakt ľahostajné.

Aby ma profesionáli neobvinili zo zľahčovania problému, uvediem základné pravidlo: Neotvárať prílohy e-mailov, o ktorých len trochu zauvažujete, že ten e-mail neočakávate. Čiže, najprv myslieť – potom klikať a učte všetkých svojich známych poriadne písať e-maily.

Namiesto DVD vypalovačky si kúpte externý disk

Prvé skúsenosti s diskom HDD NDAS 80 GB Ximeta NetDisk, Ethernet / USB-2 (3, 5″HDD). Nenadávam vám, to je jeho plné meno a charakteristika. Doma sme mu dali meno Charles. Som trochu sklamaný, že použitie mojej obľúbenej transkripcie (Čarls) je v tomto prípade nemožné. Pre priaznivcov technických detailov uvádzam presnú špecifikáciu:

  • Podpora: 480Mbps USB 2.0 a 12Mbps USB 1.1
  • Ethernet připojení: 100Mbps Full duplex
  • HDD 7200ot., 8,9ms
  • Rozměry: 211 x 120 x 37 mm
  • Hmotnost: 1,36kg
  • Indikace provozu a přístupu na disk LED
  • Napájení z externího zdroje (je součástí). ANO
  • Podpora OS: Microsoft Windows 98SE, Windows 2000, Windows XP Mac OS X 10.2 +, Linux Redhat 8.0 & 9.0, Windows CE .NET 4.2 (vč. PocketPC 2003), CPU: ARM9, StrongARM, Intel XScale

Rozbalil som, pripojil k USB a fungovalo to. Pripojil som ho prostredníctvom krížového sieťového kábla, nainštaloval ovládače (či skôr obslužný program) a fungovalo to. Pripojil som to k swiču, jeden počítač (win 2000) cez normálny sieťový kábel, druhý (win xp) cez krížený a fungovalo to. V oboch počítačoch sa to chová ako miestny disk. Je možné naň v jednom momente zapisovať z oboch počítačov. Chápem, že použite kríženého kábla na pripojenie do siete je zhovädilosť, ale tretí normálny sieťový kábel som momentálne nemal k dispozícii.

Splnil všetky moje požiadavky na ukladanie rodinnej muziky, fotiek a zaujímavých textov z internetu. V budúcnosti tam budú končiť aj záznamy televíznych programov. Vrelo odporúčam do domácej siete. Nežerie to skoro nič, nehučí to vôbec a dá sa to spolu s laptopom zobrať zo sebou, spolu s celou zbierkou hudby a filmami.

Ďalšie zistené výhody:

  • Žiadne zdĺhavé štartovanie. Prepnem vypínač do ON a beží to. Prepnem do OFF a vypne sa. Len win 2000 a aj XP podotknú, že disk bol vypnutý neštandardne. Tak som sa umravnil a používam ikonku na slušné odpojenie periférii.
  • Je to podporované aj v prostredí geniálneho Pocket PC. Ak máte Loox 720 môžete vyskúšať USB-host.
  • Vďaka ethernetu to môžem prevádzkovať aj na staručkých strojoch s USB 1.1. a rýchlosti kopírovania su pritom elegantné a svižné.
  • Žiadna konfigurácia čohokoľvek. Ako to spravil ten disk, je mi jedno. Pichnete to do dierky a funguje to.

Do budúcna plánujem zakúpenie ďalšieho, aby som mohol dáta elegantne zrkadliť a teda zálohovať. Nedávna skúsenosť s haváriou disku na laptope mi potvrdila, že som nezálohoval nikdy zbytočne.

Prečo čarls? Máme predsa kráľovského sluhu.

Prečo som si doteraz nekúpil DVD vypaľovačku

Prvý dôvod, ktorý zatiaľ trvá, je neustály vývoj v podporovanej rýchlosti vypaľovania. Čakám, kým sa dostanú vývojári na rýchlosť vypaľovania, disk do 5 minút. Dosť sú mi ukradnuté všelijaké násobky. Pokiaľ musím na vypálenie disku čakať dlhšie ako je 5 minút, je mi to dlho.

Tým je vyriešený aj smiešny pokrok, ktorý sa nám snažia nakukať markeťáci. Vývojári síce pripravili rýchlejšiu vypalovačku (16x), ale média sú zatiaľ len 4xčosi. Nebudem kupovať mačku vo vreci. Viera, že mi v budúcnosti dodajú 16xčosi disk by mohla ostať len a len vierou. Veď DVD je už dnes zastaraná technológia, prichádza blu-ray.

Druhým závažným dôvodom je, že si s kapacitou 4,5 GB neviem rady. Teda okrem filmov. Ale to by som otvorene priznal, že som pirát. A to nie som. Ako náhrada za VHS na nahrávanie z televízie? Podľa recenzii na rôzne DVD-rekordéry, vo formáte zodpovedajúcom DVD kvalite sa celovečerný film na jedno DVD nezmestí. Na formát avi zas stačí kapacitou aj CDčko. Na hudbu? Z mojich legálnych mp3 by som si zaplnil tak dva disky. Už tak je problém sa na veži orientovať v adresároch na CD a je ich tam desať. Keby ich tam bolo 80 (čo album to adresár), na to už treba pomaly príručku o desiatich stranách.

Posledným klinčekom pripevňujúcim nápis NEKUPUJ A ČAKAJ, je nedávna správa o integrácii pokrokovej Blu-ray technológii a staršej DVD technológie do jedného zariadenia. Myslím, že by to pomohlo vyriešiť môj druhý dôvod (na kvalitný záznam treba dosť miesta), ale mám obavu, že prvý dôvod sa dostane opäť na počiatok počtov s 1x,2x, 4X, 16x…

Nech žije staré dobré CD-R so svojimi parametrami ako šitými pre ľudské mierky. Vypálením za 3 minúty a kapacitou, v ktorej sa dá normálne orientovať. Ledaže by DVD vypalovačka stála výchovných 500 SK, či Kč. Toľko je u mňa totiž táto technológia hodná.

Na záver kvízová otázka? Na čo je Vám, vám čo to tu čítate, dobrá DVD vypalovačka?

Vysoké dávky vitamínu E zvyšujú riziko úmrtia

Počas štúdia som bol konfrontovaný s mnohými zaujímavými vedeckými poznatkami. Jeden z mnohých bol, že pridávanie vitamínov, minerálov a iných xenobiotík do bežných potravín je jedným grandióznym neriadeným farmakologickým pokusom na ľudskej populácii s neistou prognózou. Ako ukazuje článok uverejnený na odbornom portáli www.medscape.com, je to horšie ako som sa domnieval.

Results of a meta-analysis of 19 randomized, placebo-controlled trials suggest that high dosages of vitamin E increase risk of all-cause mortality, and this dose-dependent increase begins at doses of 150 IU/day. Zdroj: Medscape.com

Zaujali ma dve veci:

  1. Veľmi kvalitne spracovaný odborný text, vrátane odbornej oponentúry
  2. Výsledky sú spochybňované, dokonca sú dôkazy o škodlivosti, ale pokus (dopĺňanie vitamínov do potravín) stále prebieha

Stret triezveho vedeckého názoru s každodennou realitou plnou marketingových žvástov zatiaľ veda prehráva. Kladiem si otázku, čo sa musí stať, koľko ľudí musí predčasne umrieť, aby sa miska váh naklonila k zdravému rozumu?

Poznámka: V prípade záujmu o celý text, stáčí sa na odbornom portále zaregistorvať. Odborníkom vrelo odporúčam.

Šifrovaním nevytrubujte do sveta čo skrývate

Divný nadpis? Nie veru! Chcel som začať tento spot rozprávkovo: Kde bolo, tam bolo…, ale rozmyslel som si to.Pôjde o životy a žiaľ, toto sa skutočne stalo.

Stalo sa to v dávnych dobách. V čase, keď AIDS nebol hrozbou, pretože sa o ňom veľa nevedelo. Lekári sa učili na prvých pacientoch, že nie je dobré strkať im do úst ruky bez rukavíc a systém sa učil žiť s informáciami, že niektorí pacienti sú chorí, ale vyzerajú ako ostatní zdraví a dlho budú aj žiť ako zdraví.

Vírus HIV má úžasnú vlastnosť. Vie v hostiteľovi žiť veľmi dlho, bez toho aby si ho zabil. Za tento dlhý čas sa hostiteľ javí normálne. Je ružolíci ako všetci ostatní okolo, chutí mu jesť, pracuje, športuje. Akurát mu pri nejakom banálnom zákroku robili vyšetrenie na HIV a zistili, že má v sebe vírus a tento vírus mu jedného pekného dňa rozbije imunitný systém tak, že náhodná chrípka idúca okolo, nášho hostiteľa zabije.

K tomuto sa musel postaviť aj systém. I systém sa rozhodol týchto pacientov chrániť pred xenofóbiou v spoločnosti. Rozhodol sa, že najlepšou ochranou je utajenie a keď utajenie tak dokonalé. Nemocnica nakúpila drahý šifrovací systém a začala chrobopisy HIV pozitívnych pacientov šifrovať. Len a práve chorobopisy HIV pozitívnych pacientov.

dlllllllllllhééééééé zamylenie

Keď sa staráte o pacientov, myslite neustále aj na maličkosti. Ak začnete šifrovať, musíte šifrovať všetko, bez ohľadu, či je to treba šifrovať alebo je to verejne známa informácia. Ideálnym príkladom, je posledný záber z filmu „Dobyvatelia stratenej archy“. Ak netušíte, pozrite si film, stojí za to.

Extenzia pre Firefox v úlohe finty fň

Bez prehľadávania navštívených stránok sa Google desktop search u mňa zatiaľ veľmi nevyznamenal. Vyhľadáva kvalitne, to hej, ale nič mimoriadne zatiaľ nepredviedol. Tak som mu dnes začal podstrkovať aj mnou prelezený web a uvidíme. Vzhľadom na to, že používam Firefox, bolo treba použiť fintu „fň“ a ako sa rýchlo ukázalo, vrátane „bulharskej konštanty“.

Fintou, ktorú som odkukal od počítačového nadšenca , je použitie extenzie Slogger. V počte extenzií na počítačového nadšenca ešte nemám. On bol onehdy na počte 45. Myslím, že toto už nie je zdravé. Ja som len na čísle 8. Tou ostatnou je Slogger. V zásade sa mi táto extenzia ani trochu nepozdáva. Je to také špehovanie samého seba. Jej používanie je však momentálne asi jediným spôsobom, ako prinútiť Google Desktop Search, aby indexoval mnou navštívené stránky. Ako náhle Google desktop search začne podporovať indexovanie webov navštívených Firefoxom, zmizne, len sa tak po nej zapráši. Google Desktop Search, so svojou kešou, je v podstate tiež špehovanie samého seba, ale má aspoň zmysluplné využitie.

Po prvotnom testovaní mám jednu radu: Po inštalácii extenzie Slogger je treba v preferenciách do zoznamu zakázaných webov doplniť IP adresu 127.0.0.1. Pod touto IP sa prezentujú výsledky od Google Desktop Search. Tie sú webovou stránkou, tú si Slogger uloží, Google Desktop Search zaindexuje ako zdroj informácii a pri najbližšom vyhľadávaní zobrazí ako najrelevantnejší odkaz na prvom mieste, ten si slogger uloží, GDS zanidexuje… No slovom, špirála sa točí a točí a miesta na disku ubúda a ubúda.

Ak budete dlho dumať nad tým, ako vôbec Slogger prinútiť pracovať, prečítajte si návod. Pomáha to.

Súvisiace články na mojom webe:
Práve tu som kritizoval anglické rozhranie a prácu s extension.
Ako dopadli Firefox a Gmail?
Popisky pre Firefox extension (rozšírenia) v slovenčine