Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Zdieľať?

Pál Csáky neprekročil v Rakúsku rýchlosť, bol to Rusko

Chybička sa vlúdila do správ TASR, ORF a tým pádom do všetkých článkov, ktoré čerpali informácie z, vraj, profi zdrojov. Aj do môjho. Pravda je vraj taká, že to neboli južní susedia, ale Rusko.

V takýchto prípadoch sa mi derie na jazyk moja obľúbená pripomienka lekárnika : Ja keby som takto pracoval, mám plné Olšanské hřbitovy mŕtvych pacientov a tisícky ďakovných listov od… To by už bol čierny humor. Ale ak by vás to zaujímalo…

Súvisiace u nás doma
Pál Csáky prekročil v Rakúsku rýchlosť
Zdieľať?

Objavte čaro skrytej kópie

Dostávam momentálne mraky nevyžiadanej pošty. Nie, nejde o klasický spam. Sú to e-mailové priania k Vianociam a do nového roku. Spam nenávidím, ale k prianiam sa staviam zhovievavo. Pri ich prezeraní ma upútala jedna vec. Záhlavie správ plné e-mailových adries ľudí o ktorých nič neviem, nepoznám ich a možno tak ako ja, nie sú radi, že sa ich e-mailová adresa dostala do sveta. Stačí totiž, aby jedného z adresátov napadol vírus a moja adresa je v rukách spamerov. Ako z toho von?

Každú správu je možné poslať tromi spôsobmi.

  1. Komu; To: (hlavný adresát)
  2. Kópia; Cc (na vedomie)
  3. Skrytá kópia; Bcc (všetci sú hlavnými adresátmi a súčasne o sebe nevedia )

Prvé dve pozná skoro každý, kto už nejakú e-mailovú správu poslal. Komu, to je tomu, komu to chceme poslať. Od neho chceme, aby s tou správou niečo urobil. Aby na základe tej správy niečo vykonal. Kópia, to je kópia správy pre ostatných, ktorí by mali vedieť, že tú správu ten Komu dostal. Kópia to vezme na vedomie.

Ste taký ješitný, že chcete dať všetkým na vedomie, koľko máte známych, že sa chcete pochváliť na koľkých ľudí pred Vianocami myslíte? Určite nie, myslím si o vás to najlepšie. Preto odporúčam dávať, v prípade vianočných prianí, e-mailové adresy so kolónky skrytá kópia (Bcc).

Táto tretia kolónka býva často skrytá. Veď je to skrytá kópia. Ale môžete si byť istý, že ak sa trochu rozhliadnete a viete čo máte hľadať, tak ju vo svojom e-mailovom programe alebo webovom rozhraní nájdete. Skrytá kópia sa chová aj ako komu a súčastne aj ako kópia. Každý, kto je uvedený v kolónke skrytá kópia má pocit, že je hlavný adresát. A zároveň, tí čo to dostanú, adresáti, o sebe vôbec nevedia. Dokonca získajú pocit výlučnosti, ktorú práve z výhodou využijeme pri posielaní vianočných a novoročných prianí.

Skúste kolónku skrytá kópia používať aj pri inej reťazovej komunikácii. Adresáti vám budú vďační, že chránite ich e-mailovú adresu pred zneužitím.
Nabudúce o tom, ako nemám rád reťazové e-maily.

Zdieľať?

Tajné informácie financované z mojich daní

Z piety si kupujem v sobotu papierové noviny. Pst! To by som asi nemal takto verejne sa stránkach novín, že? Ale už to tu je a SME inkasuje aj za elektronickú verziu, tak čo. Prvú tajnú informáciu máme za sebou, tak sa poďte so mnou pozabávať na dnešnej českej realite ako ju popísal jeden český denník.

Palcové titulky: Poslanci odmítli snížit své platy. Ale samozrejme! Zdá sa vám to čudné? Však sú jedny z nás. Ruku na srdce. Kto z vás by si dobrovoľne strhol z výplatnej pásky peniaze. Mnohí sme sa potešili trinástemu či štrnástemu platu, alebo aspoň vianočnej odmene. Tak nebuďme pokryteckí. Že oni to zvýšenie pocítia pravidelne? Z vašich daní to nie je, takže môžeme pokračovať v neskazenej veselosti ďalej.

Zasadal český parlament a schválil novelu telekomunikačného zákona. V telefónnom zozname v ČR budú aj čísla mobilných telefónov. Souhlas či nesouhlas s tím, zda mobilní číslo bude v oficiálním seznamu, podepíše zákazník už při koupi telefonu. A ja som si donedávna myslel, že telefónne číslo je viazané na SIM kartu (v systéme GSM). Odhliadnuc od toho, druhým dychom dodávajú, že český trh s mobilními telefony je již téměř naplněn. Ako si vyžiadajú súhlas či nesúhlas nás všetkých, ktorí sme si svoj telefón už zakúpili? Mimochodom, zas sa mi neodbytne pripomína moja SIM karta s číslom, ktorú mám v peňaženke a nie v mobile. V mobile je totiž firemná…

A ešte čosi o mobiloch. Aby sa naplnilo pravidlo: „Ak zasadá parlament, bojte sa o svoje peňaženky“, zavedú tu možnosť prenesenia čísla. Operátori už avizujú, že to bude stáť desítky milionů eur. Hlavne že sa dostaneme na roveň ostatným krajinám EU. Prečo musíme prevziať kadejakú kravinu? Ako budem vedieť čo ma to bude stáť, keď z predčíslia nezistím do akej siete volám. (to len tak ako príklad kravinóznosti) Keby radšej v najbližších rokoch znížili ceny práve o tie desítky milonů eur. Prípadne konečne rozchodili siete tretej generácie.

Článok o telekomunikáciách a ich novom zákone bol teda výživný, ale ani ďalšie udalosti nezaostali. Tak poďme ďalej: Začal soud s komunistickým ministrem. Z nadpisu som myslel, že Česi predsa len trochu poštenkrujú zástupcov režimu, ktorý, aj keď sa to nezdá, je aj tu postavený mimo zákon. Ale chyba lávky, je to inak. Zistil som, že ak chcete súdiť komunistu, tak jedine za to, že prehnal svoje kapitalistické podnikanie. Pomocí fiktivně vytvořených pohledávek měla trojice podle obžaloby získat akcie v hodnotě 310 miliónů korun…. Tak toto učili na VUML-e. A my normálni sme sa tomu vyhýbali.

Tak to bolo z mojich daní a na záver z daní občanov USA: CIA si zřídila na Guantánamu vězení. Ak tajná služba, tak jedine tajné väzenie. V článku s podpisom ČTK ale zabudli podotknúť, že aj tá Kuba je tajná.

Zdieľať?

Netetiketa – domovská stránka

Domovskú stránku má kde kto, tak prečo nie domovská stránka slušnosti. Preto pre všetkých, ktorí v prostredí internetu nechcú pôsobiť ako burani, uvádzam domovské stránky etikety na internete:

Netiquette
is network etiquette, the do’s and don’ts of online communication.
Zdroj: www.albion.com/netiquette
Súvisiace u nás doma:
Niekoľko rád ako mi správne posielať emaily
Zdieľať?

Mojich päť minút slávy

Minule som písal, že so SME je to taká… záležitosť. Pravdu povediac, nalákala ma možnosť prípadného a eventuálneho publikovania spotu ako článku v celoštátnom denníku. Keď mi v pondelok prišla správa, že môj blog bude uvedený medzi blogy.sme.sk, tak som Marte hovoril, že hlavným cieľom je dostať sa do novín. Nič viac. Jeden článok a hotovo. Veď ciele a ilúzie treba mať, život je potom krajší.

Cieľ sa mi to zdal dobrý, dlhodobý, ako svetlo na konci dlhééého tunelu. Malé ale je tam. Do stredy doobeda. Prišla mi správa, že:

ahoj,

dnes sme v SME uverejnili Tvoj clanok Google nie je len
vyhladavanie
.
Prosim Ta, posli mi udaje kvoli honoraru:xxxx xxxx xxxx
Honorar bude zatial skor symbolicky, ale hadam lepsie ako
prstom do oka :)

Vyšlo v denníku Sme príloha Počítače dňa 15.12.2004.
Veru lepšie ako prstom do oka. Výšku neprezradím, to sa predsa nerobí. Aj tak ju momentálne neviem.

Čo teraz? Ciele sú splnené, sláva za mnou. Prázdnota… Ale kdeže. Nejaký šikovný cieľ sa už len nájde. Takže sa môžete tešiť na moje ďalšie príspevky k rozšíreniu aktívneho používania internetu na Slovensku. Značka SME je totiž nad všetko SEO.

Zdieľať?

So sekretárkou na kávičku

V Čechách sa diskutuje o zavedení Zdravotných knižiek a o tom či majú byť elektronické alebo papierové. Istá príjemná pani za okienkom porozprávala jednému z klientov banky o tom ako sa z domu pripája do databázy klientov stavebného sporenia. Ráno som sedel so sekretárkou na kávičke. Čo majú tieto udalosti spoločné?

Z načrtnutých východísk príbeh pokračuje:

Poznám jedného chlapíka. Má taký divný zvyk. Keď si sadne za nejaký počítač, vždy si ako prvé otvorí zložku Dokumenty. Aby vedel, na čom dotyčný pracuje. A má ešte jeden zvyk. Tie dokumenty v zložke Dokumenty si postupne otvára. A číta si čo je tam napísané. Veď informácii nikdy nie je dosť. Ak je čas pozrie aj do histórie prehliadača. Občas tam nájde typy na surfovanie.

Ako sa k tomu počítaču dostal? Nuž pani spoza okienka mu predsa porozprávala ako sa z domu pripája do bankovej databázy. Je to kamoška jeho svokry. A svokra sa ponúkla, že by jej mohol založiť záclonu v jej domácej pracovni. Tak sa tam zavrie a naťuká heslo do počítača. Ako vie to heslo? Sekretárke ho odčítal z klávesnice, keď s ňou kurizoval. A čo si v tom počítači prečítal? Nuž vďaka jej certifikátu sa pripojil na centrálny server VZP a skontroloval zdravotný stav svokry. Potešil sa, čoskoro budú bývať vo svojom.

Áno je to fikcia. Áno sú to nesúmiestne a nesúčastné udalosti, poznamenajú ctitelia kvantovej fyziky. Jeho zvyk je divný…

Ale…

Tá pani za okienkom je doktorka, ten vešač záclon je počítačový technik, miestom je ordinácia, nevešajú sa záclony, ale inštaluje sa nová verzia programu, namiesto svokry je tam sestrička, ktorá zadáva podklady pre platby za výkony a získaná informácia je, že jeho šéf sa liečil na ľahkú chrípku bez antibiotík. To už je reálnejšie?

Žiadne ale!

Žiadne východisko ako uchrániť tie zdravotné záznamy nie je. Ak budú elektronické… Ak budú papierové, tak ich stratíme. Ak budú na čipovej karte, aj tú stratíme. Možno jedno východisko by tu bolo. Netrápiť sa a ísť so sekretárkou na kávičku.

Poznámka na okraj: Nikdy sa nič také nestalo. Ľudská spoločnosť je tu asi 5000 rokov. Na zemi žije šesť miliárd obyvateľov a podobnosť je čisto náhodná.

Zdieľať?

Komentáre podporujú zábavu pri blogovaní

Začína sa prejavovať jedno z lákadiel, na ktoré som skočil , keď som prejavil záujem blogovať na blog.sme.sk. To lákadlo bolo, že značka SME priláka mnoho čitateľov. Viac čitateľov, viac diskusie, viac názorov = väčšia zábava. Veď o tom sú blogy…

V jednej diskusii k môjmu článku čitateľ poznamenal: uz sa tu o tom pisalo. Áno je to tak. Písalo sa, ale každý do toho vložil svoj pohľad na vec. Vo svete blogov je to úplne normálne, že si ľudia navzájom berú témy. Často príde inšpirácia z nejakého vraj profi. zdroja a blogeri píšu a píšu, potom sa citujú a komentujú. Niekto napíše meta článok k článkom, profi zdroj to preberie, blogeri to skomentujú…

Aby toto prelinkovávanie, naväzovanie a iné preväzovanie bolo elegantné a ľahko realizovateľné, vznikla veľmi zaujímavá vychytávka. Vznikol trackback ako vyššia forma komentovania. Keď som si na našom domácom blogu nainštaloval šikovný publikačný systém, objavilo sa mi to pod rukami. A tak som sa snažil vygúúgliť čo to vlastne je a ako to funguje. Poviem vám, slovo trackback sa gúúgli poriadne ťažko.(to len tak na ukážku ako sa nemá gúúgliť) Pamätám si, že veľmi pekne to popísal rony kdesi na svojich stránkach. V skratke: Je to vlastnosť publikačného systému. Ak ho chcete použiť, je treba, aby váš aj jeho blogovací systém túto vlastnosť podporovali.

  1. Na svoj blog napíšem článok
  2. Do špeciálneho poľa svojho blogovacieho systému zadám špeciálnu adresu z jeho blogu (pre každý jeho článok je iná, aby sa vedelo kam to bude patriť),
  3. Uverejním článok
  4. Článok sa uverejní u mňa a súčastne jeho začiatok sa zobrazí ako komentár k jeho článku. (on vie, že som to komentoval a okomentuje mi to najlepšie pomocou trackbacku)

A potom vznikne naozaj pavučina článkov na jednu tému. To sa mi na blogovej scéne páči najviac. Otvorenosť a možnosť získať rôzne názory na rovnakú vec. Ľudia napíšu čo si myslia, iní to komentujú zo svojho pohľadu. Človek nepíše len tak do prázdna.

Poznámka a odkaz na okraj: blogy.sme.sk zatiaľ trackback nepodporujú, tak používajte klasické komentáre. Dobre Dušo?

Zdieľať?