Mesačné archívy: január 2005

Zážitky z blogovania na pilnik.blog.sme.sk

Napísané , autor:

Pre tých,ktorí to nepostrehli, hlavné ťažisko môjho blogovania sa presunulo na pilnik.blog.sme.sk. Je to práve… Nie, takto pompézne nie, veď som doma. Zhrniem len pár postrehov.

Zatiaľ mi vyšli v papierovej podobe dva články. Do internetovej verzie prebrali 9 článkov. Pravdepodobnosť sa teraz zvýši. Síce už je tam viac ako 80 blogerov, ale začnú preberať naše články aj do ďalších internetových častí serveru sme, nie len do počítače.sme.sk.

Stala sa mi taká srandovná vec. Napísal som, podľa mňa, veľmi užitočný článok Odkazy, základná vlastnosť webu. Návštevnosť slabá, priam úbohá. Ďalšie dva články majú neporovnateľne väčšiu návštevnosť. Pritom všetky tri mali rovnakú východiskovú pozíciu. Vydané tesne za sebou. Tesne za sebou viseli aj na pocitace.sme.sk.

Po ID Užív dátum publ. Názov Celková návštevnosť Dnešná Počet komentárov

Nuž, asi čitateľská mágia. Alebo vám napadá iné vysvetlenie? Jedno mám, ale odhalím ho neskôr. Ak má niekto chuť sa so mnou podeliť so svojím názorom, nechcem ho ovplyvňovať.

Potvrdilo sa mi, že nie je nad vlastný web, ktorý si človek spravuje sám. Tu si človek spraví čo chce, tam sa treba podriadiť. Čo mi chýba, je možnosť sledovať odkiaľ prichádzajú čitatelia. Je to otázka osobnej ješitnosti. Samozrejme najväčší podiel má úvodná stránka blog.sme.sk a sme.sk. Ale zaujímalo by ma, kto všetko si dal odkaz na môj blog na stránky, v ktorých článkoch som bol odcitovaný… Je tu možnosť využiť google a jeho funkciu „link“, ale to nie je celkom ono. Čo by človek ale pre tú čítanosť neurobil, že?

Celkovo by som písanie na sme.sk zhrnul do jednej vety: Hovadsky ma to baví. Hlavne preto, že je tam výborná návštevnosť. A ľudia píšu do komentárov. Dokonca aj na také úlety ako bol Vtip na polnoc. Deväť komentárov si zaslúži spomenúť. Otázku som vymyslel ja, ale pohotovú odpoveď dodala Marta.

Robte normálne veci a budete vo vyhľadávačoch prví

Napísané , autor:

Nedávno som mal krátku e-mailovú diskusiu na tému čo by sa hodilo spraviť, aby bol web lepšie indexovaný vyhľadávačmi. V skratke by som to zhrnul do vety z nadpisu: „Robte veci normálne“

Nechcel som s tým veľmi začínať, pretože som vzdelaním jednoduchý farmaceut. Nerád sa pletiem do práce odborníkom, ale, ako hovoria niektorí moji známi: „Už nie si jednoduchý farmaceut, tak to na nás nevyťahuj“.

Takže toto je od aktívneho užívateľa internetu. Už viac ako dva roky publikujem na internete, na vlastnoručne inštalovaných publikačných systémoch. Spočiatku bola návštevnosť slabšia, ale postupne sa to zlepšovalo. A zlepšuje sa to do dnes, pretože som sa nechal poučiť, a robím veci normálne.

Napríklad:

  • Ak chcem, aby ma vyhľadávače zaindexovali, musím mať nejaký obsah. Veď čo by inak návštevníci u mňa našli? Moja finta: Občas pomôže aj osobný RSS agregétor.
  • Musíte mať dobrý obsah. Pretože na dobré zdroje odkáže každý. To vedia aj vyhľadávače a spoliehajú sa na to. Moja finta: Vždy si vážim, keď na mňa odkážu ľudia, ktorý sa internetom živia.
  • Netrápiť sa s optimalizovanou štruktúrou webu. Na internete je dosť open-source publikačných riešení, moja finta je b2revolution, ktoré produkujú štruktúru výsledného webu optimalizovanú pre vyhľadávače.
    • napr: Ak je na webe hlavná stránka, má mať titulok ako hlavná stránka. Ak sú pod ňou stránky s jednotlivými článkami, má byť ich nadpis v ich titulkoch.
    • prečo nedať nadpis článku aj do url?
    • ak už silou mocou musite mať vlastný publikačný systém, dá sa na tých fungujúcich veľa naučiť aj bez toho, aby to bolo hneď plagiátorstvo.
    • open-source riešenie okrem iného zabezpečí, že v momente, keď vyhľadávače zmenia kritériá hodnotenia, premietnu sa tieto do novej verzie
  • ak je niečo nadpis, tak to má byť označené ako nadpis (tag <h1…h6>) a nie ručne formátované, aj keď trendovo, čiže pomocou CSS. Viac na: Jak psát texty na Internetu
  • Ak je niečo výrazné, tak to má byť v tagu <em>, prinajhoršom <strong>. Že je niečo <B>old neznamená, že je to dôležité. Rozdiel v tom veru je.
  • Ak je niečo v inom jazyku ako okolitý text, tak to má mať príznak, že je to v inom jazyku.
  • A tak ďalej a tak ďalej… Nebudem tu lacno predávať všetky svoje vedomosti. To mám od gymnázia zakázané.

A čo skutočne nerobiť? Nerobiť nenormálne veci, ktoré v konečnom dôsledku niekoho naštvú a dajú sa uzavrieť do tagu <vyčúranosť lang=“cs“> Veľmi pekne je to zhrnuté na conBlogu

Vidíte v doterajšom texte to čo ja? Samé linky. Všade tam sa o tom dá dočítať. Stačí mať záujem učiť sa nové veci.

Jedna moja kolegyňa mi na začiatku mojej pracovnej dráhy hovorila, že:

Farmaceut je posledný polyhistor v strednej Európe.

Vľavo hore, v časti o mne píšem, že ostatné sa dozviete z tohoto webu. Nuž toto je jedna z mojich tvárí. Finta na záver: Poslednému odstavcu hovorím seba SEO.

Výpadok na Gmaile – hotová mágia

Napísané , autor:

Do svojej schránky „A“ sa nedostanem. Keď to vzápätí skúšam do svojej schránky „B“ na gmaily, nejde to. Nenačíta sa mi ani len vstupný formulár na vloženie mena a hesla.

Zavriem prehliadač, otvorím prehliadač, snažím sa pripojiť do svojej schránky „B“ a ide to. Vidím poštu. Hovorím si Hurá. Tak sa odhlásim zo schránky „B“ a snažím sa prihlásiť do schránky „A“. Bez úspechu.

Nebudem to ďalej predlžovať, len spomeniem, že som vyskúšal rôzne kombinácie nasledovného: IE, Forefox, laptop, PC, GPRS, GPRS + firewal, firemná sieť a nič a nič a nič.

No povedzte, nie je toto mágia? Chápem, že môže ísť o výpadok jedného z mnohých fyzických serverov a mám smolu, že moja schránka „A“ je práve na ňom. Začínam však prepadať myšlienkam v mágiu a nadprirodzeno.

Vážení administrátori a iní profíci! Ak toto zažije obyčajný užívateľ, nečudujte sa, že o čomkoľvek zložitejšom od trojkolky prehlási, že je to zložité a tým pádom nepoužiteľné.

A doufám že se někdo postará o spojení se zdejší poštou. Je to otázka života a smrti.

Řekla Teta Kateřina ve filmu Saturnin

Mojsejovci – návod na použitie

Napísané , autor:

Prezeral som si výsledky vo svojom počítadle. To už je taká malá závislosť mnohých majiteľov stránok. Často sa zabávam a divím vytrvalcom, ktorí klikajú na 185-tu pozíciu. Mimochodom, čím sexuálnejšia fráza, tým väčší vytrvalci.

Medzi dnešnými prístupmi ma zaujali Mojsejovci. Boli tam totiž dvakrát a ako si matne spomínam, za posledných 30 dní je to už niekoľký výskyt. Keď som si pozeral zdrojovú stránku, upútal ma ronyho spravodaj na prvom mieste. Možno sa aj u mňa niekto prihlási, tak ako to spravil nedávno Dávid na stránkach ronnyho spravodaja. Rony to spravil možno neuvedomelo, ja tu cielene vystavujem túto mucholapku. Nadhadzujem malú návnadu. Kto má záujem?

Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Napísané , autor:

Česká Státní zemědělská a potravinářská inspekce znovu kontrolovala dodržiavanie „masné vyhlášky“. Vo vyhláške ide o to, že niektoré výrobky svojím názvom definujú zloženie. U iných si sám výrobca definuje zloženie a jeho uvedením na obale sa stáva záväzným. Ak už ani len toto nie sú niektorí schopní dodržať, ako ich máme nazvať pravým menom?

Zoznam si môžete prezrieť na stránke spotřebitel.cz

Tamtiež si môžete stiahnuť aj PDF súbor, ktorý obsahuje zoznam vyhovujúcich výrobkov. To ak by ste náhodou chceli v Česku nakupovať salámu, aby ste vedeli čo áno, a čo nie.

Súvisiace u nás doma:
Podvodné sardinky

Aby bolo jasno v počítačovom podzemí

Napísané , autor:

Fajn článoček na technete.cz o počítačovom podzemí. Také oddychové čítanie. Zaujalo ma hlavne jednoznačné definovanie termínov. Netvrdím, že je všetko tak, ako to tvrdí technet.cz, ale ak máte výhrady, smelo do komentárov.

Kdo je kdo, co je co

Hacker
člověk, kterého baví zkoumat detaily počítačových systémů a programů. Snaží se využít jejich schopnosti na maximum.
Cracker
zlomyslný člověk, který zkoumá slabiny cizích systémů, aby je zneužil ve svůj prospěch. Slovo vymysleli hackeři, kterým se nelíbilo používání slova hacker novináři.
Crackování
„nabourání“ cizího systému za účelem poškození nebo získání citlivých dat. Lamer – počítačový začátečník, který se snaží tvářit jako expert. Pokud škodí, používá veřejně dostupné kuchařky a hotové programy, které vytvářejí crackeři. Podle jedné z historek pochází slovo ze skateboardového slangu.
Phreaker
člověk crackující telefonní síť. Účelem není dosáhnout jejího zhroucení, ale využít ji. Crackují se telefonní karty, aby měli větší počet jednotek, nebo se zjišťují telefonní linky pro volání zdarma.

Zdtoj: Počítačoví nadšenci, nebo škůdci?

Občas je dobré, keď je na výber

Napísané , autor:

Na Prevážne neškodnom… preberajú čajovú otázku. Ide o to, či sa má zelený čaj zalievať prevarenou vodou, alebo len 65 stupňov teplou. Celkom som sa bavil. Hlavne na komentároch. Pamätám si, keď som písal diplomovku. Sledovali sme vplyv kalciových blokátorov na regeneráciu srdca potkana po ischémii. Ľudskou rečou: Vypreparované srdce sme najprv 30 minút medikovali kalciovými blokátormi, potom sme mu na 30 minút vypli výživu, dali si desiatu, či obedík, a po tých 30 minútach simulovaného infarktu, sme mu opeť obnovili prietok živného roztoku. Sledovali sme ako sa postupne znormalizovalo EKG. A tá súvislosť s čajom?

Tento pokus sme nerobili sami. Podobných výskumných týmov bolo na svete viac. Nerobili sme všetci úplne to isté. My sme si napríklad dali za cieľ nájsť vzťah úspešnej regenerácie od hladín niektorých regeneračných faktorov v bunke. Pred samotnými pokusmi bolo treba zmapovať terén, zistiť doterajšie výsledky a tak podobne. Dostal som od školiteľa za tašku separátok (samostatné články, popisujúce výsledky pokusov), aby som to preštudoval a zistil ako si svet stojí s kalciovými blokátormi. Pár dní mi to zabralo, ale nakoniec som sa dopracoval k zaujímavému zisteniu. Na stole som mal dve skoro rovnaké kopy. V jednej boli separátky, ktoré hovorili, že kalciové blokátory zvyšujú hladinu nami sledovaných faktorov, na druhej kope boli separátky, ktoré hovorili, že kalciové blokátory znižujú hladinu sledovaného faktora.

Dumal som nad tým ako taký otec. Skoro som nespal. Na druhý deň sa pýtam školitela:„Čo s tým?“

A on na to:„ To je dobre, že si to takto potriedil. Aspoň sa máme kam pridať.“

Ako to nakoniec dopadlo? Nuž neviem. Dopísal som diplomovku a vedci sa hádajú, kto urobil v pokuse väčšiu logickú alebo technickú chybu. Možno do dnes. A tak to dopadlo aj u Neškodného… s tým, či sa má zelený čaj zalievať prevarenou vodou, alebo len 65 stupňov teplou. Kto neverí nech tam beží.

Domáca úloha z písania

Napísané , autor:

vták

Martinka si dopisovala úlohu, ktorú bola „nestihla“ napísať počas vianočných prázdnin. Išlo o cvičenie písania „J“. Na začiatku riadku je slovo, slabika, písmeno a dieťa ho opakovane píše a píše. Pamätám si, že som práve túto časť predmetu druhej triedy, čít-pís, nemal veľmi rád. Chcelo sa od nás, aby sme potichu ako mušky prepisovali a opisovali. Nič kreatívne, pre mňa priam ubíjajúce.

Ale späť k Martinkinej domácej úlohe. Všetko by bolo fajn, keby išlo len o opisovanie a prepisovanie. Zákerným sa stal práve obrázok na strane. Aby sa naše deti necítili ako onehdá ja, majú tam aj kreatívnu vložku. Na obrázku namaľované veci, zvieratá a vtáky pomenovať a ich názvy napísať. Pekne úhľadne. S vecami a zvieraťom (jež) nebol problém, ale čo s tým vtákom?

Vyzerá ako holub, ale ten sa v češtine povie tiež holub. My sme však potrebovali vtáka na „J“. Moje vedomosti o vtákoch končia pri holuboch, vrabcoch a sýkorkách. A s českým prekladom papagája na japagája Martina zásadne nesúhlasila.

Áno šípite správne, tak ako v minulých prípadoch (odkazy dole) pomohol Google. Cez seznam ptáků som sa dostal na Seznam – Ornitologie – nauka o ptácích a odtiaľ ďalej, až na vytúžený Seznam ptáků vyskytujících se ve střední Evropě.

Stránka Ptáci (lat. Aves) je naozaj výborným zdrojom informácii o operencoch v strednej Európe. Sú tam nielen české a latinské názvy, ale aj slovenské. U mnohých vtákov je aj podrobný popis a dokonca si môžete vypočuť aj ich spev.

Súvisiace u nás doma:
Tématická nástenka do školy
Domáca úloha z prvouky – kedluben
Domáca úloha z botaniky – zloženie listu

Motto na január I.

Napísané , autor:

Jedno som už publikoval na SME. Ale nemusíte smútiť. O niekoľko málo dní sem pribudne tiež jedno. Veď dobrých myšlienok je na svete dosť. Kto by bol ale lenivý klikať, môže si to prvé januárové motto dopriať aj na mojom obľúbenom oranžovom podklade.

=> čítať ďalej!