Blogovanie hlasom

Pri holení mi napadajú rôzne sprostosti. Minule to bolo čosi o slobodnej vôli. Dnes sa s vami podelím ešte o jeden nápad, ktorý mi pri holení napadol. Čo by ste povedali na blogovanie hlasom

Mastím si penou líca, mastím a v tom, hľa, myšlienka. Len taká malá. Nezrelá, ale myšlienka.
Ako závislý blogér, okamžite som sa s ňou chcel podeliť s inými blogérmi. A tu mi napadlo: Hlasové blogovanie.

Predvediem, sledujte ma.

V domácnosti mám CMD (Centrálny mozog domácnosti) Volám ho Džejms. Vyslovím kľúčové slová: „ Džejms, blogni to!“
Džejms mi lahodným hlasom odpovie: „Áno pane, počúvam vás “
A začínam diktovať svoju myšlienku. Džejms s pochopením načúva, myslí si svoje, ale drží hubu a zapisuje.
„ Džejms publikuj to!“ Uzavriem svoj myšlienkový prievan.
Džejms to prevedie to písaného textu a uverejní na mojom blogu.

Tak toto by sa mi páčilo. A pre pár svojich pravidelných čitateľov mám ešte dovetok. Také malé rozvinutie diskusie, ktorú sme pred nedávnom spolu viedli o pripojení na internet cez mobil. O mobilnom pripojení.

Predstavte si, že ste na zastávke autobusu. Čakáte a tu zrazu… Nebudem to ďalej naťahovať, zasa myšlienka. Stlačím dve tri tlačidlá, zavolám Džejmsovi… zvyšok ako v predchádzajúcom odstavci. Na to by stačili len telefónne služby. Ale po skončení rozhovoru s Džejmsom si to pekne skontrolujem na displeji komunikátora. A prečítam si vaše komentáre k predchádzajúcim článkom. K tým, čo som mu diktoval počas holenia. Ťapnem na odkaz na displeji a ozve sa Džejms:
„Áno pane, chcete reagovať na komentár od XX?“
„Hej! Píš: … … . ….! … .. . … …? Publikuj to a pošli mu avízo.“
„Áno pane, ako si želáte.“

Začínam si na to hlasové blogovanie pomaly zvykať. Už aby tu tie technológie boli.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Motto na marec

Slobodný človek v slobodnej krajne si môže robiť slobodne čokoľvek. Aj sprostosti. Je to aj vaša voľba. Vašou voľbou je aj to, či sa pre slobodnú krajinu rozhodnete. (Ja)

Trochu som sa zasa vykradol. Pomaly sa to stáva pravidlom. Na tomto blogu vykrádam svoje staré stránky. Na mojom blogu na pilnik.blog.sme.sk vykrádam tento svoj blog. A po dvoch mesiacoch od uverejnenia sa kruh uzavrie a na tomto blogu vykradnem svoj blog na blog.sme.sk a tam zverejnené články sa objavia v archíve tohto blogu.

Takto sa slobodne v slobodnej krajne vykrádam. Z iného uhla sa nad týmto citátom zamýšľam v článku Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka

V slobodnej krajne si môžete robiť slobodne čo chcete, aj sprostosti

Je to moje známe pravidlo. Spomenul som si na to, keď som sa zas po dlhšom čase holil. Usúdil som, že je načase vymeniť žiletku. Keďže sa holím len raz za čas, musím používať klasické téčko s klasickými žiletkami. Tie moderné vymoženosti od Matela, teda od Wilkinsona či Gilettu, sa upchajú po jednom ťahu. Ale naspäť do kúpeľne.

Tak som teda siahol po balíčku a vybral náhradnú. Bola posledná a pod ňou… Chlapi to poznajú. Zavedené firmy to robia už desiatky rokov, možno storočia. Na samý spodok škatuľky, namiesto šiestej žiletky vložia kartičku:

Remember to buy more Wilkinson Sword blades this morning.

Žiletka. Symbol tradičných hodnôt. Chlapi sa ňou holia odkedy nejaký nešika, ktorý sa britvou vždy porezal, vymyslel bezpečnejší spôsob holenia.
Verím tomu, že citovaný text sa opakuje v škatuľke po desaťročia. Po desaťročia pripomína chlapom, aby na seba nezabúdali. A oni zabúdajú.
Stále na seba zabúdajú. Inak by to tam nebolo.

A teraz si predstavte modernú domácnosť. Na každom tovare, na každej škatuľke štítok s elektronickým kódom. Prejdete s nákupom cez vchodové dvere a Centrálny Mozog Domácnosti (CMD) zaregistruje, že počet žiletiek s zvýšil o 5 kusov. Keď ráno pred holením starú žiletku vyhodíte a nahradíte ju v téčku novou, škatuľka žiletiek vyšle signál do CMD a ten zníži počet o jedna. Počas pol roka by som sa dopracoval k nule a CMD automaticky objedná nové balenie.
Žiadna kartička, ktoré spolieha na moju disciplínu a zmysel pre zodpovednosť. Žiadna možnosť sa slobodne rozhodnúť, či si ich kúpim dnes, zajtra či o týždeň. Prípadne inú značku.
CMD sa o mňa na pozadí postará. Žiadne zabúdanie. Žiaden nedostatok z nedbalosti.

Myslím, že zábudlivosť, roztržitosť sú prejavom slobodnej vôle človeka. Uvidíte, čoskoro sa stanú výsadou. Som hrdý na to, že si doma môžem robiť čo chcem. Aj sprostosti. Aj zabudnúť kúpiť žiletky.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Euroústava nie je dobrá

Dva konkrétne dôvody prečo by som mal byť nadšený a dva konkrétne dôvody prečo ju považujem za zlú.

Žijem v zahraničí. Nesmejte sa a neznižujte význam slova zahraničie pre Česko. Ak si vystojíte prechodný pobyt na cudzineckej polícii pochopíte, že uvažovať o nedávnej histórii a Československu už naozaj nemá význam.

Z radosťou som privítal vstup do Európskej únie.

Napriek horeuvedenému nedokážem súhlasiť s Európskou ústavou.

Prvý dôvod pomenoval Yuhůů vo svojom článku Evropská ústava je moc dlouhá.

„Má něco kolem 350 stránek. Je prostě moc dlouhá. Pro srovnání — česká ústava, kterou jakž takž ještě chápu, má stránek dvacet. Ústava Americká, dvě stě let stará, má stránek asi deset.“

Druhý dôvod je citácia, na ktorú narazil (to sa ani nedá pomenovať inak) aKB@large: Vraťte Ústavu překladatelům

„Zacházení s dovozem do Unie produktů, které podléhají společné organizaci trhu s produkty rybolovu a které pocházejí z Grónska, zahrnuje, při dodržování mechanismů společné organizace trhu, osvobození od cel a poplatků s rovnocenným účinkem a nepřítomnost množstevních omezení a opatření s rovnocenným účinkem, jsou-li možnosti přístupu do grónských zón rybolovu, které jsou Unii zaručeny na základě dohody mezi Unií a příslušným orgánem Grónska, pro Unii uspokojivé.“ (Strana 376.)

Presviedčať ma môžu čím chcú. Tieto dva kontrapríklady sa ospravedlniť a vysvetliť nedajú. Takto zle odvedenú prácu nedokážem prevziať a schváliť.

Zdieľajte obsah s priateľmi: