O fotografovaní, matematike a konečnosti

Surfujem si po svojich obľúbených autoroch a narazil som (odkaz vo vnútri článku (čo človek neurobí kvôli návštevnosti ;) )) na zaujímavú debatu o konečnosti počtu fotografií, ktoré môžeme urobiť digitálnym fotoaparátom.

Aby som vás nenapínal, odkaz vedie na blog binární světlo.

Ani neviem či je to otázka matematická alebo fotografická. Možno je to otázka filozofická. Ale len ak zoberieme do úvahy filozofickú debatu o konečnosti možného poču zobrazených fotografii. Len si to predstavte:

  1. Máte konečnú veľkosť snímača.
  2. Každý pixel má konečný počet stavov (farieb)

Mne z toho vychádza konečný počet kombinácii (variácii, permutácii).

Filozofickou ale už nie je diskusia o presnom výsledku. Diskutovať o správnom výsledku a uvádzať: Snáď je to takto správne, je pre mňa absurdné. Ak si dobre spomínam, matematika patrí medzi exaktné vedy.

Pozdravujem svôjho gymnaziálneho profesora matematiky a ospravedlňujem sa mu, že sa mi nechce oprašovať všeobecné vedomosti o kombinatorike. Naopak vyzývam odborníkov, nech prinesú návod na správne riešenie problému:

Koľko fotografii je možné odfotiť snímačom veľkosti 6Mpx (t.j. 6 000 000 pixelov) ak je „…Počet možných hodnot jednoho pixelu při 8 bitech na barvu je 2^24, čili 16 777 216…“.

Ak by sme to isté chceli počítať pre aj pre kinofilmové políčko farebného filmu, dostávame sa na molekulárnu úroveň a k chémii. Už to nebudem ďalej rozvíjať, lebo by sme sa náhodou skrz literárnu vedu dostali naspäť k foteniu.

Deratizácia blogu a iné zmiešané pocity

Len som si na chvíľu urobil offlinové prázdniny a spamovacie roboty sa na mňa vrhli ako supy na mršinu. Jeden viťúz zanechal vyše 4000 záznamov. Boli všade, v komentárch, v najčastejšie odkazujúcich a jeden aj v trackbackoch. Nuž ešte ma to chvíľu bude baviť. A nerád by som kvôli debilom znížil interaktivitu.

Ale bude lepšie. V prípade nástupu do inej firmy sa práve takáto veta očakáva. Nuž uvidíme.

V Prahe sa nám pekne priteplieva. Hnusná, upršaná, zablatená jar prišla a keď si predstavím, že potom príde 30 stupňové teplo… Samé pozitíva a sociálne istoty. Alebo že by to bolo tak, že je dlhšie svetlo, teplúčko, človek nestrávi 3/4 hodiny obliekaním seba a detí… a bude leto (Marta vykúzlila potmehútsky úsmev).

Do úplnej všehochuti ešte spomeniem moje sklamanie nad dvojgigovou schránkou od googlu. Gmail ma sklamal. Keď už som sa prácne dopracocoval k 97% zaplnenosti, stál som pred bránami, oni mi prenesú cieľ do nenávratna.