Návod na vyhľadávanie

Neviete niekto o nejakom šikovnom návode ako formulovať otázky pre fultextové vyhľadávače?

Už tým, že túto otázku kladiem, naznačujem, že by sa mi taký návod občas hodil. Chápete, také tie rady typu:

  • Jedno slovo nestačí
  • Použitie frázy vyžaduje vcítiť sa do myslenia tvorcov obsahu
  • Každý vyhľadávač má svoj spôsob používania logických operátorov
  • Vyhľadávajte v krokoch tak, že pridávaním slov uťahujete slučku
  • Ak ste na pozícii 500-550 a nenašli ste nič relevantné, vaša otázka je na 100% zle položená
  • a tak ďalej a tak podobne…

Prípadne ak máte svoje odskúšané pravidlá, podeľte sa s nimi. Prešiel som náhodne pár vyhľadávačov a katalógov a veru figu som našiel. Jediné čo vedia poradiť je, ako im nechať zarobiť.

Súvisiace:
Google Help Central v angličtine
Share Button

Vzájomné odkazovanie na blogy iných – zištný pohľad

Vzájomné odkazovanie na iné blogy mám rád. Už neraz som o tom písal, už neraz som vás nabádal, aby ste to robili. Dnes poodhalím aj druhú stránku odkazovania – zvýšenie hodnoty stránky v očiach vyhľadávačov. (Inšpirované vnútroblogovou diskusiou, veľmi lopatistický prístup).

Vzájomné odkazovanie blogérov je v blogosfére normálne. Vytvárajú sa tak skupiny podobne píšucich a podobne zmýšľajúcich ľudí. Myslím, že aj tu sú už zjavné niektoré skupiny vzájomne spriaznených blogérov. Odkazujú na svoje články a rozvíjajú témy tých článkov. Majú odkazy na svojich obľúbených blogérov v zozname “Odporúčam”

Toľko poézia a ušľachtilé pohnútky. Nasleduje próza o zištných úmysloch.

Treba ale vedieť, že vzájomné odkazovanie, ako funguje v blogosfére, má primárne za cieľ zvýšiť návštevnosť, zlepšiť umiestnenie vo vyhľadávačoch, proste zviditeľnenie blogéra v internete ako celku.

Ja zalinkujem teba, ty jeho, on oného, oný mňa. Tvoji návštevníci začnú chodiť ku mne, jeho k tebe a vo vyhľadávačoch sa posunieme zo suterénu na prvú stranu.

Treba si uvedomiť, že odkaz “Z” blog.sme.sk “NA” iný blog má väčšinou väčšiu silu, ako recipročný odkaz “Z” blogu mimo sme.sk “NA”
blog.sme.sk. Za touto vetou je spústu teórie o práci vyhľadávačov, skrátka, vďaka sile domény SME.SK je to tak. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo si treba vážiť možnosť blogovať na doméne SME.SK. Preto je treba hlavne klásť dôraz na kvalitu, na vynimočnosť a nie len na reciprocitu.

Osobne to robím tak, že ak niekoho pravidelne čítam, je pre mňa kvalitný, tak si ho zalinkujem do “odporúčam”, aby som sa k nemu ľahko dostal. Ak ma niekto zaujme článkom (zas kvalita), napíšem o tom článok a uvediem odkaz.

Skúsim ešte prirovnanie: Ten odkaz je istá forma platby za obsah, ktorý som skonzumoval. Sú to blogérske peniaze, tak ich netreba rozhadzovať podaromnici. Ak budete mať na stránke desiatky odkazov, váha vašich odkazov bude nízka. Proste inflácia. A naopak, ak je pre vás osobne čisto subjektívne niekto zaujímavý, odkážte na neho. Karma je fajn vnútro-smeácke hodnotenie, odkazovanie je mena platná v celom internete.

Poznámočka pre znalých: Iróniu osudu prestal byť dnes dospupný aj ten entertainment GTPR, takže diskusie typu: Ja mám väčší GTPR ako nejaký oný blogér na SME si necháme na inokedy. Dobre?

Súvisiace články:
Vzájomné odkazovanie na blogu
Odkazy, základná vlastnosť webu
Moje blogma Nie je moje ale stotožňujem sa s ním
Blogma a vzájomné odkazovanie (spravodaj)
Share Button

Odvrátená strana blogovania

Kým na to niekto doplatí, radšej na to upozorním hneď, rýchlo a bez zbytočných kecov. Bínárny ládin píše čosi o zberateľoch fotiek z rodinných albumov.

Blogovanie nie je len o radostiach. Kto sa rozhodne písať blog, vytvoriť si rodinnú prezentáciu, mal by myslieť na to, že nie všetci ľudia sú dobrosrdeční. Tým nemyslím protivných diskutérov. Preberte si to zo sebou. Zamyslite sa.

Z vlastnej skúsenosti odporúčam diskutovať o blogovaní s rodinnými príslušníkmi. Treba byť otvorený a aj im ukázať niektoré tienisté stránky. Len tak budete môcť úspešne čeliť budúcim problémom.

Nikomu nič zlé neprajem a tento neradostný článok ukončím mojou obľúbenou príhodou o ľudskom dobre:

Testovali odhad ľudí a ich sklony k zažitým stereotypom. Pýtali sa ich, čo si myslia, ako dopadne cudzinec v New Yorku, keď sa postaví pred hotel, zastaví si taxík a povie cieľovú adresu na priľahlej ulici 300m za rohom. Výsledok? Skoro všetci krivdili taxikárom.

Som presvedčený, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí, ale nedávam im príležitosť aby kvôli mne ublížili ľuďom, ktorých milujem.

Aktualizované 16:42: Ledva som to dopísal a vrhol sa na ďalšie články na blogoch iných, hneď prvý, na ktorý som narazil, bol práve k tejto téme: aKB@large: Zavíráme. Tohoto blogu bude naozaj, ale naozaj, náramná škoda. Hm…

Share Button

Ad: Niečo je zhnité v štáte BLOGovom…

Jedna menovaná blogérka napísala pár viet o systéme blogovania na tomto servere. Článok nič-moč, ale diskusia sa tam rozohnila na tri strany. Reku pridám sa aj ja a ponúkam vám môj komentár. Skôr tak všeobecne, ako občas zvyknem, ako taký starý skúsený blogér. A ešte ukážem, na čo tiež môže slúžiť váš blog.

Najprv ten môj komentár:

Roky a možno už desaťročia existuje Blogosféra. To je taký zvláštny priestor blogov. Po celom svete. Je to najliberálnejšie prostredie aké kto vymyslel. Každý si píše čo chce a občas to prešvihne aj cez hranice zákonnosti a dobrých mravov, o hraniciach firemnej kultúry ani nehovorím. Ľudia píšu o všetkom možnom, o čom ťa ani len nenapadlo uvažovať. Píšu na verejných službách, na uzavretých službách, na svojej doméne a svojom publikačnom systéme. Píšu takí ľudia, s ktorými by som si bez blogov v živote nepokecal. Existuje nekonečné množstvo kombinácii toho, čo som doteraz popísal.

Napriek znakom voľnosti, za tie roky sa vyprofilovali isté pravidlá. Dve za všetky:

  1. Blogéri si väčšinou tykajú a mne sa páči, že si môžem beztresne tykať s dôchodcom
  2. Aj tá najväčšia svetská celebrita vstupom do blogosféri súhlasí s tým, že si jej články budú ostatní blogéri podávať.

Všetky pravidlá vznikli postupným vývojom.
Ak niekto vhupne do blogosféry a začne sa tváriť ako by zjedol svet, je smiešny a skúsenejších blogérov naštve. Proste nie sme zvyknutí na prejavy detských chorôb.

Je jedno pravidlo v e-mailových diskusných skupinách: Najprv hodnú chvíľu pozoruj ako to tu chodí a potom začni pomaličky aktívne diskutovať.

Podobne by som to vztiahol na blogosféru: Najprv veľa píš o čom chceš, veľa čítaj články iných blogérov, veľa diskutuj na blogoch iných a až potom sa začni vyjadrovať k fungovaniu blogosféry. A rátaj s tým, že sa ľuďom tvoje názory nebudú páčiť.

A teraz sľúbená didaktika: Blog môže slúžiť aj na odkladanie linkov a komentárov na články, na ktoré človek nechce zabudnúť. Keď o rok, či dva, zas niekto príde s dobrým nápadom… odkážem ho na tento môj článok. Ak nebude lenivý doklikať sa pôvodného článku a pôvodnej diskusie, možno ho to obohatí. A možno nie.

Didaktika v praxi: A veľmi sa mi páči, keď si blogéri prostredníctvom svojich článkov navzájom komentujú a rozvíjajú témy. Podrobnejšie som o tom písal onehdá. Preto som uvítal, že môj podpis v diskusii je aktívnym odkazom na môj blog. Myslím, že som o tom už písal, ale nemôžem to nájsť, tak to nemôžem odkázať. Ach jo: Nič nie je dokonalé, povedala líška.

Share Button

Bulvár tohto druhu sa mi páči

Potreboval som otestovať funkčnosť extnensie Adblock v mojom Firefoxe. Hneď sfleku ma napadol web idnes.cz. Tam to býva s reklamou pekne otravné. Bez extensie to tam bliká ako v cirkuse, so zapnutou extensiou som sa akosi začítal a zaujal ma jeden článok o posledných výrokoch Ester Kočičkovej. Pod týmto pseudonymom nám tu stále ktosi diskutuje, tak ma to zaujalo dvojnásobne.

Odbočím: ak ste sa dostali až sem, máte môj obdiv. Tak odveci perex som dávno nenapísal.

Naspäť k veci. V článku iDNES.cz – Kočičková se omluvila prasatům sa rozoberá nasledujúce:

Skandál “komunisté a prasata” pokračuje. Jeho hlavní aktér, Ester Kočičková, spor přiostřila. V neděli se v Ústí nad Labem omluvila prasatům za to, že je urazila přirovnáním ke komunistům. Moderátorka otevírala rekonstruovaný pavilon šelem v tamní zoo.

Je toho tam strašne veľa. Bavil som sa na tomto bulváre ako dávno nie. Možno že preto, že je to taký Markovičovský humor. Na záver pridám ešte jednu citáciu:

“To by člověk neřekl, co jedno prase nadělá muziky,” řekla iDNES Ester Kočičková.

Keď sme už pri tých minulých časoch a reklame. Choďte si zahlasovať do ankety k článku Binárního Ládina – Je to už reklama nebo ještě recese? Fakt ma zaujíma, kam sa to nakloní.

Share Button