Návod na vyhľadávanie

Neviete niekto o nejakom šikovnom návode ako formulovať otázky pre fultextové vyhľadávače?

Už tým, že túto otázku kladiem, naznačujem, že by sa mi taký návod občas hodil. Chápete, také tie rady typu:

  • Jedno slovo nestačí
  • Použitie frázy vyžaduje vcítiť sa do myslenia tvorcov obsahu
  • Každý vyhľadávač má svoj spôsob používania logických operátorov
  • Vyhľadávajte v krokoch tak, že pridávaním slov uťahujete slučku
  • Ak ste na pozícii 500-550 a nenašli ste nič relevantné, vaša otázka je na 100% zle položená
  • a tak ďalej a tak podobne…

Prípadne ak máte svoje odskúšané pravidlá, podeľte sa s nimi. Prešiel som náhodne pár vyhľadávačov a katalógov a veru figu som našiel. Jediné čo vedia poradiť je, ako im nechať zarobiť.

Súvisiace:
Google Help Central v angličtine
Zdieľať?

Vzájomné odkazovanie na blogy iných – zištný pohľad

Vzájomné odkazovanie na iné blogy mám rád. Už neraz som o tom písal, už neraz som vás nabádal, aby ste to robili. Dnes poodhalím aj druhú stránku odkazovania – zvýšenie hodnoty stránky v očiach vyhľadávačov. (Inšpirované vnútroblogovou diskusiou, veľmi lopatistický prístup).

Vzájomné odkazovanie blogérov je v blogosfére normálne. Vytvárajú sa tak skupiny podobne píšucich a podobne zmýšľajúcich ľudí. Myslím, že aj tu sú už zjavné niektoré skupiny vzájomne spriaznených blogérov. Odkazujú na svoje články a rozvíjajú témy tých článkov. Majú odkazy na svojich obľúbených blogérov v zozname “Odporúčam”

Toľko poézia a ušľachtilé pohnútky. Nasleduje próza o zištných úmysloch.

Treba ale vedieť, že vzájomné odkazovanie, ako funguje v blogosfére, má primárne za cieľ zvýšiť návštevnosť, zlepšiť umiestnenie vo vyhľadávačoch, proste zviditeľnenie blogéra v internete ako celku.

Ja zalinkujem teba, ty jeho, on oného, oný mňa. Tvoji návštevníci začnú chodiť ku mne, jeho k tebe a vo vyhľadávačoch sa posunieme zo suterénu na prvú stranu.

Treba si uvedomiť, že odkaz “Z” blog.sme.sk “NA” iný blog má väčšinou väčšiu silu, ako recipročný odkaz “Z” blogu mimo sme.sk “NA”
blog.sme.sk. Za touto vetou je spústu teórie o práci vyhľadávačov, skrátka, vďaka sile domény SME.SK je to tak. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo si treba vážiť možnosť blogovať na doméne SME.SK. Preto je treba hlavne klásť dôraz na kvalitu, na vynimočnosť a nie len na reciprocitu.

Osobne to robím tak, že ak niekoho pravidelne čítam, je pre mňa kvalitný, tak si ho zalinkujem do “odporúčam”, aby som sa k nemu ľahko dostal. Ak ma niekto zaujme článkom (zas kvalita), napíšem o tom článok a uvediem odkaz.

Skúsim ešte prirovnanie: Ten odkaz je istá forma platby za obsah, ktorý som skonzumoval. Sú to blogérske peniaze, tak ich netreba rozhadzovať podaromnici. Ak budete mať na stránke desiatky odkazov, váha vašich odkazov bude nízka. Proste inflácia. A naopak, ak je pre vás osobne čisto subjektívne niekto zaujímavý, odkážte na neho. Karma je fajn vnútro-smeácke hodnotenie, odkazovanie je mena platná v celom internete.

Poznámočka pre znalých: Iróniu osudu prestal byť dnes dospupný aj ten entertainment GTPR, takže diskusie typu: Ja mám väčší GTPR ako nejaký oný blogér na SME si necháme na inokedy. Dobre?

Súvisiace články:
Vzájomné odkazovanie na blogu
Odkazy, základná vlastnosť webu
Moje blogma Nie je moje ale stotožňujem sa s ním
Blogma a vzájomné odkazovanie (spravodaj)
Zdieľať?

Odvrátená strana blogovania

Kým na to niekto doplatí, radšej na to upozorním hneď, rýchlo a bez zbytočných kecov. Bínárny ládin píše čosi o zberateľoch fotiek z rodinných albumov.

Blogovanie nie je len o radostiach. Kto sa rozhodne písať blog, vytvoriť si rodinnú prezentáciu, mal by myslieť na to, že nie všetci ľudia sú dobrosrdeční. Tým nemyslím protivných diskutérov. Preberte si to zo sebou. Zamyslite sa.

Z vlastnej skúsenosti odporúčam diskutovať o blogovaní s rodinnými príslušníkmi. Treba byť otvorený a aj im ukázať niektoré tienisté stránky. Len tak budete môcť úspešne čeliť budúcim problémom.

Nikomu nič zlé neprajem a tento neradostný článok ukončím mojou obľúbenou príhodou o ľudskom dobre:

Testovali odhad ľudí a ich sklony k zažitým stereotypom. Pýtali sa ich, čo si myslia, ako dopadne cudzinec v New Yorku, keď sa postaví pred hotel, zastaví si taxík a povie cieľovú adresu na priľahlej ulici 300m za rohom. Výsledok? Skoro všetci krivdili taxikárom.

Som presvedčený, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí, ale nedávam im príležitosť aby kvôli mne ublížili ľuďom, ktorých milujem.

Aktualizované 16:42: Ledva som to dopísal a vrhol sa na ďalšie články na blogoch iných, hneď prvý, na ktorý som narazil, bol práve k tejto téme: aKB@large: Zavíráme. Tohoto blogu bude naozaj, ale naozaj, náramná škoda. Hm…

Zdieľať?

Ad: Niečo je zhnité v štáte BLOGovom…

Jedna menovaná blogérka napísala pár viet o systéme blogovania na tomto servere. Článok nič-moč, ale diskusia sa tam rozohnila na tri strany. Reku pridám sa aj ja a ponúkam vám môj komentár. Skôr tak všeobecne, ako občas zvyknem, ako taký starý skúsený blogér. A ešte ukážem, na čo tiež môže slúžiť váš blog.

Najprv ten môj komentár:

Roky a možno už desaťročia existuje Blogosféra. To je taký zvláštny priestor blogov. Po celom svete. Je to najliberálnejšie prostredie aké kto vymyslel. Každý si píše čo chce a občas to prešvihne aj cez hranice zákonnosti a dobrých mravov, o hraniciach firemnej kultúry ani nehovorím. Ľudia píšu o všetkom možnom, o čom ťa ani len nenapadlo uvažovať. Píšu na verejných službách, na uzavretých službách, na svojej doméne a svojom publikačnom systéme. Píšu takí ľudia, s ktorými by som si bez blogov v živote nepokecal. Existuje nekonečné množstvo kombinácii toho, čo som doteraz popísal.

Napriek znakom voľnosti, za tie roky sa vyprofilovali isté pravidlá. Dve za všetky:

  1. Blogéri si väčšinou tykajú a mne sa páči, že si môžem beztresne tykať s dôchodcom
  2. Aj tá najväčšia svetská celebrita vstupom do blogosféri súhlasí s tým, že si jej články budú ostatní blogéri podávať.

Všetky pravidlá vznikli postupným vývojom.
Ak niekto vhupne do blogosféry a začne sa tváriť ako by zjedol svet, je smiešny a skúsenejších blogérov naštve. Proste nie sme zvyknutí na prejavy detských chorôb.

Je jedno pravidlo v e-mailových diskusných skupinách: Najprv hodnú chvíľu pozoruj ako to tu chodí a potom začni pomaličky aktívne diskutovať.

Podobne by som to vztiahol na blogosféru: Najprv veľa píš o čom chceš, veľa čítaj články iných blogérov, veľa diskutuj na blogoch iných a až potom sa začni vyjadrovať k fungovaniu blogosféry. A rátaj s tým, že sa ľuďom tvoje názory nebudú páčiť.

A teraz sľúbená didaktika: Blog môže slúžiť aj na odkladanie linkov a komentárov na články, na ktoré človek nechce zabudnúť. Keď o rok, či dva, zas niekto príde s dobrým nápadom… odkážem ho na tento môj článok. Ak nebude lenivý doklikať sa pôvodného článku a pôvodnej diskusie, možno ho to obohatí. A možno nie.

Didaktika v praxi: A veľmi sa mi páči, keď si blogéri prostredníctvom svojich článkov navzájom komentujú a rozvíjajú témy. Podrobnejšie som o tom písal onehdá. Preto som uvítal, že môj podpis v diskusii je aktívnym odkazom na môj blog. Myslím, že som o tom už písal, ale nemôžem to nájsť, tak to nemôžem odkázať. Ach jo: Nič nie je dokonalé, povedala líška.

Zdieľať?

Bulvár tohto druhu sa mi páči

Potreboval som otestovať funkčnosť extnensie Adblock v mojom Firefoxe. Hneď sfleku ma napadol web idnes.cz. Tam to býva s reklamou pekne otravné. Bez extensie to tam bliká ako v cirkuse, so zapnutou extensiou som sa akosi začítal a zaujal ma jeden článok o posledných výrokoch Ester Kočičkovej. Pod týmto pseudonymom nám tu stále ktosi diskutuje, tak ma to zaujalo dvojnásobne.

Odbočím: ak ste sa dostali až sem, máte môj obdiv. Tak odveci perex som dávno nenapísal.

Naspäť k veci. V článku iDNES.cz – Kočičková se omluvila prasatům sa rozoberá nasledujúce:

Skandál “komunisté a prasata” pokračuje. Jeho hlavní aktér, Ester Kočičková, spor přiostřila. V neděli se v Ústí nad Labem omluvila prasatům za to, že je urazila přirovnáním ke komunistům. Moderátorka otevírala rekonstruovaný pavilon šelem v tamní zoo.

Je toho tam strašne veľa. Bavil som sa na tomto bulváre ako dávno nie. Možno že preto, že je to taký Markovičovský humor. Na záver pridám ešte jednu citáciu:

“To by člověk neřekl, co jedno prase nadělá muziky,” řekla iDNES Ester Kočičková.

Keď sme už pri tých minulých časoch a reklame. Choďte si zahlasovať do ankety k článku Binárního Ládina – Je to už reklama nebo ještě recese? Fakt ma zaujíma, kam sa to nakloní.

Zdieľať?

Nová verzia b2evolution 0.9.0.12 “Amsterdam” vypustená

b2evolution version 0.9.0.12 “Amsterdam” has been released. Get it from the downloads section.

This is a maintainance release only. It ships with the following:

  • Security fixes, especially this one.
  • Minor bug fixes
  • Many many locale/translation updates and additions. (Translations are now available for the following locales: cs_CZ, da_DK, de_DE, es_MX, es_VE, fi_FI, fr_FR, gl_ES, hu_HU, it_IT, ja_JP, lt_LT, nb_NO, nl_NL, pt_BR, pt_PT, sk_SK, sv_SE, th_TH, tr_TR, tr_TR_utf-8, zh_CN, zh_CN_utf-8, zh_TW.)
  • A brand new skin: “natural pink”

Aby nezapadla najdôležitejšia informácia. Súčasťou ostatnej aktualizácie tohto skvelého CMS je aj oficiálny preklad do slovenčiny. To znamená, že v momente, keď rozchodíte inštaláciu na svojom hostingu, celý publikačný systém sa s vami rozpráva po slovensky. Tak isto aj všetky texty vo všetkých šablónach sú po slovensky. Žiadne starosti s čechizmami.

Ja používam slovenskú lokalizáciu skoro od počiatku ako som prešiel na CMS b2evolution. Slovenskú lokalizáciu mi vtedy nezištne poskytol Otty a mám také príjemné podozrenie, že oficiálna lokalizácia, ktorá je súčasťou najnovšej verzie b2evolutin, je práve jeho práca.

Zdieľať?

Utajení blogéri

Aby som nezabudol dodržať nadpis, tak hneď zkraja, odporúčam do pozornosti
Blog – Martina Balogová (blog.sme.sk)
Objavil som ju v akejsi diskusnej skupine. Má na svojom blogu veľa článkov určených len pre svoj blog, preto by ste ju mohli na titulke prehliadnuť.

Hlavné som si splnil a teraz jej blog využijem ako názorný príklad k všeobecnému zamysleniu.

Strašne sa mi to páči, že som objavil ďalšieho

klasického blogéra
. Klasický blogér píše o sobe o svojom živote. Medzi to si strčí odkaz na nejakú zaujímavú stránku. Jeden spot použije ako text určený na verejnú diskusiu pre svojich stálych čitateľov. (Ostatným súvislosti úplne uniknú a to je dobre). Kašle na delenie textu do perexu a tela článku a všetok text narve do perexu. To je na tom blogu to

najklasickejšie
.

Ach ako mám rád klasické blogy, kde vyššie literárne útvary zaberajú maximálne 1% priestoru.

Na čo je ešte šikovný blog? Napríklad na otvorené vyjadrenie názoru. Zdá sa vám tá veta čudná? Zdá sa vám to ako samozrejmá vec? Ako implicitná vlastnosť blogu?

  1. Prečo potom ľudia vlastniaci blog vyjadrujú svoje názory na to, že sa im nepáči ospamovanie titulky, v nejakom ukrytom diskusnom fóre?
    • Normálne napíšem, že
      Tá a Tá
      uverejnila vyše 10 článkov pochybnej hodnoty v rozpätí 10 minút, čím vymietla z titulky všetkých ostatných, a spôsobila, že ich obvyklých 12 hodín slávy trvalo 10 minút. Máme tu ale pozorných adminov, ktorý jej jasne vysvetlili, že podobné veci sa zo slušnosti k ostatným nerobia.
  2. Prečo potom ľudia vlastniaci blog sa obávajú pridať link na svoj blog pod svoj diskusný príspevok k článku iného blogéra?
    • Dnes som sa potešil, že každý môj
      podpis v diskusiách
      bude odteraz smerovať na môj blog. Bude viac návštev a ľudia uvidia, že to nie je náhodný výkrik, ale konzistentné učinkovanie na sieti.

A viete vy čo, robte si na svojom blogu čo chcete. Budete na titulke, budete v papierových novinách, budete mať svojich verných čitateľov, ale nebudete v mojej RSS čítačke. Moja škoda.

Zatiaľ som spomenul len jednu dobrú utajenú blogérku a aby som skutočne splnil nadpis (to trápne mäkké I v množnom čísle)tak vám čosi pošepkám: Použite zoznam VIP blogérov ako blogroll. A u tých, ktorí vás zaujmú sa pozrite na

ich blogroll
.Netušíte čo je blogroll? Tak si prečítajte môj starší článok o
vzájomnom odkazovaní na blogoch. Nebudem vám to predsa znovu opisovať. Na to mám predsa blog.

Zdieľať?

Malá údržba blogu a čosi okolo

Zľahka som poprehadzoval poradie v odkazoch na ďalšie naše stránky. Pre pohodlnosť som si pridal klávesovú skratku (accesskay) pre prechod do admin rozhrania. Celé b2evolution je samá funkcia, samá premenná. Ale vďaka pspadu sa mi to nakoniec podarilo nájsť.

A hlavne som pridal odkaz na kontaktný e-mail. Vraj sa to patrí a čo keď náhodou…

Zo staršieho dáta je malinká uprava, ktorá sa týka trackbacku. Zrušil som ho. Spamerovia (od hovadovia) zvíťazili, hlásim porážku od trackbackového spamu. 1000x trocha porazilo aj mňa.

Komentáre samozrejme zachovávam. Jednak sa nemienim dopracovať k Ideálnemu príspevku na blog (4M) a jednak mi prostredníctvom jedného komentára na SMEblogu prišla minulý týždeň zaujímavá ponuka na zamestnanie. Ak z toho čosi bude, investovanie času do dennej údržby spamového filtra sa bohate vráti.

Tak mi napadlo: Ak máte nejakú zaujímavú ponuku na prácu pre lekárnika a … (ďalšie vhodné vedomosti si doplňte na základe mojich článkov), sem s ňou do komentárov.

Zdieľať?

Motto na máj

Celkové množstvo osobnej zodpovednosti a schopnosti koncentrovať sa na prácu je konštanta.
(Ja)

Toto životné múdro som získal na základe rokov pozorovaní seba samého a mojich kolegov.
Byť lekárnikom je zodpovedná práca. Pre jednoduchosť (kolegovia odpustia), práca lekárnika má dve stránky.

  1. Prvá je tá, ktorú vidíte všetci. Expedícia, výdaj liekov.
  2. Tá druhá: spústu hlúpej administratívy

Pri tej prvej sa nesmiem pomýliť. Neexistuje možnosť chyby. Akokoľvek by lekár škaredo písal, akokoľvek by ma pacient presviedčal, že užíva to či ono. Nesmiem sa pomýliť a vydať z ruky čokoľvek iné ako lekár napísal a pacientovi neuškodí. Ale aj lekárnik je len človek a mýliť sa je ľudské. (Vtip o ježkovi a kefe, veď to poznáte). Za tárou minieme veľkú časť svojej kvóty.

Na tú druhú časť našej práce potom už veľa zodpovednosti a koncentrácie nezostáva. Tých chýb a negickostí, čo dokáže dospelý, vysokoškolsky vzdelaný človek urobiť… Spomínať jednotlivé prípady nechcem. Práve preto, že v súhrne celkovej práce, ktorú lekárnik vykoná, v pohode zapadneme do priemeru populácie.

Práve pre toto veľmi obdivujem moju dobrú manželku, ktorá ma napriek všetkému miluje

Zdieľať?

Čo robím, keď neblogujem

Včera som písal, že netreba písať každý deň. Mňa to ale baví, tak píšem aj dnes. Ak čosi napíšem aj zajtra, začne to vyzerať, že blogujem každý deň. Čo ale robím, keď nepíšem každý deň? Zvedaví ste? Prezradím vám to.

Čítam blogy, články, príspevky. Čítam a čítam a čítam. Je to príjemné. Oveľa príjemnejšie ako sledovať noviny a televíziu. Žiadne anonymné masakre tisícok a jednotlivcov zo štatistík. Sú to konkrétne príbehy. Keď budete čítať blogy dlhšie, pomaly spoznáte ich pisateľov.
Mnohí sa snažia uchovať svoju identitu v tajnosti. Čo je ale identita? Pre mňa sú to čriepky, ktoré som si poskladal z ich článkov. A majú smolu ak chceli alebo sú iní.

Nielenže ich čítam, ale si aj odkladám zaujímavosti. Každý deň prečítam veľa článkov, niektoré ma zaujmú, tak si ich odložím. Do nekomentovaných odkazov. Ak chcete vedieť čo ma v poslednom čase zaujalo, nahliadnite.

Mám takú túžbu ku každej téme čosi napísať. No niet času. Informácie vznikajú geometrickým radom a ja mám ten čas zle zorganizovaný. Tak si ich len odkladám. Na neskoršie. Poznám sa, neskoršie nebude, ale čo ak.

Neurobte rovnakú chybu ako ja, neodkladajte si obľúbené, nekomentované, záložky. Nemá to cenu. Treba prečítať hneď, napísať hneď, okomentovať hneď. Keď nepíšem, tak som na toto pozabudol a odkladám si.

Včera som písal, že mám rád obyčajných chybujúcich blogérov. Veľmi ma teší, že podobnú chybu z odkladaním robia aj iní napríklad jeden z mnohých a druhý z mnohých (nekomentované odkazy) a mnohí z mnohých. Občas si to tam prelistujem a zasa čítam a čítam a čítam. Toto si neodkladám, lebo si odložili oni a ja viem kam sa mám ísť pozrieť.

Zdieľať?