Motto na máj

Celkové množstvo osobnej zodpovednosti a schopnosti koncentrovať sa na prácu je konštanta.
(Ja)

Toto životné múdro som získal na základe rokov pozorovaní seba samého a mojich kolegov.
Byť lekárnikom je zodpovedná práca. Pre jednoduchosť (kolegovia odpustia), práca lekárnika má dve stránky.

  1. Prvá je tá, ktorú vidíte všetci. Expedícia, výdaj liekov.
  2. Tá druhá: spústu hlúpej administratívy

Pri tej prvej sa nesmiem pomýliť. Neexistuje možnosť chyby. Akokoľvek by lekár škaredo písal, akokoľvek by ma pacient presviedčal, že užíva to či ono. Nesmiem sa pomýliť a vydať z ruky čokoľvek iné ako lekár napísal a pacientovi neuškodí. Ale aj lekárnik je len človek a mýliť sa je ľudské. (Vtip o ježkovi a kefe, veď to poznáte). Za tárou minieme veľkú časť svojej kvóty.

Na tú druhú časť našej práce potom už veľa zodpovednosti a koncentrácie nezostáva. Tých chýb a negickostí, čo dokáže dospelý, vysokoškolsky vzdelaný človek urobiť… Spomínať jednotlivé prípady nechcem. Práve preto, že v súhrne celkovej práce, ktorú lekárnik vykoná, v pohode zapadneme do priemeru populácie.

Práve pre toto veľmi obdivujem moju dobrú manželku, ktorá ma napriek všetkému miluje

Zdieľať?

Čo robím, keď neblogujem

Včera som písal, že netreba písať každý deň. Mňa to ale baví, tak píšem aj dnes. Ak čosi napíšem aj zajtra, začne to vyzerať, že blogujem každý deň. Čo ale robím, keď nepíšem každý deň? Zvedaví ste? Prezradím vám to.

Čítam blogy, články, príspevky. Čítam a čítam a čítam. Je to príjemné. Oveľa príjemnejšie ako sledovať noviny a televíziu. Žiadne anonymné masakre tisícok a jednotlivcov zo štatistík. Sú to konkrétne príbehy. Keď budete čítať blogy dlhšie, pomaly spoznáte ich pisateľov.
Mnohí sa snažia uchovať svoju identitu v tajnosti. Čo je ale identita? Pre mňa sú to čriepky, ktoré som si poskladal z ich článkov. A majú smolu ak chceli alebo sú iní.

Nielenže ich čítam, ale si aj odkladám zaujímavosti. Každý deň prečítam veľa článkov, niektoré ma zaujmú, tak si ich odložím. Do nekomentovaných odkazov. Ak chcete vedieť čo ma v poslednom čase zaujalo, nahliadnite.

Mám takú túžbu ku každej téme čosi napísať. No niet času. Informácie vznikajú geometrickým radom a ja mám ten čas zle zorganizovaný. Tak si ich len odkladám. Na neskoršie. Poznám sa, neskoršie nebude, ale čo ak.

Neurobte rovnakú chybu ako ja, neodkladajte si obľúbené, nekomentované, záložky. Nemá to cenu. Treba prečítať hneď, napísať hneď, okomentovať hneď. Keď nepíšem, tak som na toto pozabudol a odkladám si.

Včera som písal, že mám rád obyčajných chybujúcich blogérov. Veľmi ma teší, že podobnú chybu z odkladaním robia aj iní napríklad jeden z mnohých a druhý z mnohých (nekomentované odkazy) a mnohí z mnohých. Občas si to tam prelistujem a zasa čítam a čítam a čítam. Toto si neodkladám, lebo si odložili oni a ja viem kam sa mám ísť pozrieť.

Zdieľať?

Čo priniesol das Web

Čo priniesol das WEB? Der PRD!

Nejaká nešťastník vyhľadával slovné spojenie: lacný sex na slovensku v nemeckej mutácii googlu. Umiestnil som sa na peknom 5. mieste vďaka textu:

M+M+M+M (4M) Monogamie nebo volný sex ? Toť otázka, nad kterou jsem si v posledních dnech vodopády na Slovensku – Šútovské… kráľovské ubytovanie v Kraľovanoch.
www.piki.zh4a.sk/rss_agregator/demo3cz.php – 152k –
Im CacheÄhnliche Seiten

Zdieľať?

Nemusíte blogovať každý deň, ale malo by vás to baviť

Miro Veselý píše seriál o blogovaní. Nedávno spomenul čosi o tom, že je treba písať aspoň raz denne. Ako starý a skúsený blogér (tieto prívlastky som obdržal od iných) si dovolím na to vyjadriť svoj názor. Pripíšem aj pár drobností k tomu.

  1. Tak ak ste tu, čítanosť mám vyriešenú. Tým som splnil Mirovu podmienku na úspešný perex.
  2. Originál článok, ku ktorému sa chcem vyjadriť, mal názov: Chcete si založiť blog… A máte o čom písať? Blog – Miro Veselý (blog.sme.sk)
    . Tým som splnil svoje pravidlo: Ak cituješ, odkazuješ, komentuješ, uveď aktívny odkaz.
  3. Nemyslím si, že treba písať pravidelne a už vôbec si nemyslím, že treba písať každý deň. (z diskusie k jeho článku vyplynulo, že to možno ani tak doslova nemyslel, ale ktovie, keď to tam napísal). Tým som si splnil pravidlo: Jasne, zrozumiteľne a krátko. Toto sa mi veľmi nedarí, ale snažím sa.
  4. Blogovanie ma baví, robím to pre svoju radosť a ak to teší aj vás, je to príjemný bonus. (Vidíte, snažím sa.)

Teraz budú nasledovať už len zbytočné a márne zdôvodnenia horeuvedeného. Čítať ďalej je vaše riziko.

Blogujem rád, občas, keď sa mi chce. Asi 80% mojich obľúbených blogérov píše nepravidelne a s rôznou kvalitou. Práve preto ich mám rád. Nezahlcujú ma denne svojimi výplodmi a je vidieť, že sú to len ľudia. Normálni ľudia, ktorým sa občas nezadarí. Nemám popri nich pocit menejcennosti. Potrebujem čítať dennodenne hyperkvalitné hyperobsažné a hyberinstatné články, z ktorých mám komplexy? Nepotrebujem.

Nuž takto to vidím ja. Na konštruktívnu diskusiu som pripravený a na tú ostatnú… prejdem mlčaním, alebo podráždenou narážkou na nekonštruktívnosť.

Ako tak na tento môj článok pozerám, podarilo sa mi zľahka popísať to, čo Miro vyvaril v 5-7 článkoch svojho seriálu. Počet mi nie je jasný, lebo to nemá previazané odkazmi, len zaradené vrámci kategórie. Je to otázka vkusu, no mne sa to nepozdáva. Seriál má mať odkazy na súvisiace články.

Na záver len na okraj spomeniem, že mám členenie na odseky, gramatiku mi skontroloval korektor aj korektorka, zaradenie do rubriky som urobil. Moja fotka je síce už mimo ročného obdobia, ale to čoskoro napravím (čas pracuje pre mňa). Len by už niekto konečne mohol uhádnuť čo to čítam. (Výzva k interakcii a prísľub senzačného odhalenia musia byť). Ilustračné foto nemám, lebo v mojom archíve som nič príhodné nenašiel a cudzie sa snažím nekradnúť. Slovom ideálny príspevok. Nemyslíte? (Pochopili ste to správne, posledná veta je tu kvôli karme.)

Zdieľať?