Cyklistika na ťažko, to je životná filozofia

Milujem cykloturistiku s báglami. Málokedy sa tak otvorene vyjadrujem o svojich najvnútornejších postojoch na blogu, ale nedalo mi to. Cez víkend ma môjho otca koňov brat, to znamená, že je v podstate jedno kto, upozornil na svojho priateľa. Píše zo svojej cyklotúry po Európe na blog. Adresa blogu je www.banyasz.blog.sme.sk.

Priatelia, vydať sa na bicykli na ťažko, to je otázka životnej filozofie. Žiadne termíny, žiadne kompromisy. Len cesta pred vami a niekoľko krásnych ľudí okolo vás. Môj prvý takýto výlet bol ešte počas vysokej školy. Kolega zorganizoval trasu z Bratislavy, cez B. Bystricu, Spišskú Novú Ves, popod Vysoké Tatry, na Oravu a ďalej cez Vsetín do Prahy. Potreboval si odviesť svoj unikátny bicykel domov do Prahy a nechcel ho zveriť železnici ani ako spolubatožinu. (To sú tie správne myšlienky, ktoré dokážu z jednoduchej veci urobiť geniálny nápad.) Spali sme na dvoroch našich kolegov, na lúkach pod lesom, ale aj v búdke hlásateľov na Štrpskom Plese pri skokanských mostíkoch. To bola najlepšia perla a samozrejme si to aj okomentoval:

“Predstavte si ako sedíte pri telke, sledujete s deťmi skoky na lyžiach a zrazu ukážete na obrazovku: Aha tam sme spali za 20 Sk na noc uprostred Tatier.”

Večer sme si boli prať veci na plavárni… A takých zážitkov by bolo minimálne na niekoľko desiatok príspevkov. Ale ľahšie sa na to s tajomným úsmevom spomína, ako ďatluje do klávesnice. Možno raz…

Po tomto nádhernom zážitku som po niekoľký raz bol takto na ťažko s najprv budúcou a aj potom terajšou manželkou. Jedna akcia začínala prvou etapou v Podbrezovej skrz Čertovicu na Liptov. To bol zatiaľ jediný výlet, kde sme boli aj deťmi. Teda s dieťaťom, ktoré s nami ale bolo totálne inkognito. Aj to by vydalo na niekoľko príspevkov. Tie ale nebudú ;) Pred pár dňami som tade išiel autom. Z Liptova na Horehronie. No poviem vám, boli sme za mladi pekne blázniví. Ale vtedy to bolo fajn.

Niekoľko príspevkov som onehdá písal o našom dobytí Baltického mora. Jedno zo zdôvodnení bolo, že keď niekto dokáže prejsť skr kontinentálnu Čínu, tak neni toho … aby som sa ja nedostal až k moru. Juj krásne to bolo. Na naplánovanej trase boli isté len tri body. Začiatok, rezervný istiaci bod a cieľ pri Balte.

A teraz to bude o tej filozofii. Ráno vstanete, upracete veci do tašiek s použitím Zimurgiho zákona systémovej dynamiky, nasadnete na bicykel a šlipete. V rytme, v pohode, v kľude. Okolo obeda sa zastavíte pod košatým stromom na obed, večer sa poriadne rozhliadnete a na najbližšej lúke sa voľne zložíte k odpočinku. Tu, alebo tam? Tam, kde sa vám to zdá najšikovnejšie.

Keď tu tak sedím a obzriem sa na to čo som robil dnes a čo budem robiť zajtra, napadá mi reakcia Malého princa na úžasný objav tabletky proti pocitu smädu. Veď isto viete čo povedal… Že on by si v tom ušetrenom čase zašiel pokojnou kľudnou chôdzou k studničke, kde by dlho pil vodu, ktorá sa zrodila z jeho túžby. Jaj to som priplietol z inej časti, ale takto sa mi to pozdáva. Všetci makáme ako šrouby v práci, aby sme sa v tom ušetrenom čase a s tých ušetrených peňazí mohli splniť svoje sny.

Málo kedy sa tak otvorene vyjadrujem na blogu, ale cez víkend mi iný otca koňa brat povedal jednoznačne a ultimatívne, že sa mi môj sen už asi veľmi ťažko splní. O tom sne vám toho veľa hovoriť nebudem, veď kto chce nech si ho vymyslí na základe už spomenutého.

Viete, čo, idem si prečítať najleší cestopis, aký som kedy čítal:

KALiMERA, Šlapeme do Číny
“Rozhodli jsme se, že práce bude i za nějaký ten rok a že naše firma přežije i bez nás. Vypnuli jsme tedy naše zvesela poblikávající monitory, kupu papírů, které se nám na stole nekontrolovatelně množily, jsme smetli do koše, zastrčili židli pod stůl a šli dát výpověď. Jedeme do Číny a zpět. Na kole.”

Zdieľať?

Rozlúčka s projektom moje-lékárna.cz

web

Vitajte na rozlúčkovej párty. Kde iný pokračujú, ja sa lúčim.

Na rozlúčku mávam projektu www.moje-lekarna.cz, ktorý som uvádzal do života a udržiaval nad ním ochrannú ruku. Ďalej už bude bežať pod iným dohľadom a snáď, tak ako si obvykle pôvodný autori prajú, z toho, čo som vytvoril niečo pretrvá. Bola to veľmi príjemná práca. Ak môžem spomunúť to najpríjemnejšie, tak tým bolo sledovanie celkových prehľadov o obrate a štatistík návštevnosti. Och, skoro jedno oko neostalo suché ;), taká nostalgia ma premkla.

Ďakujem všetkým zákazníkom a návštevníkom a verím, že sa čoskoro stretneme pri nejakom podobnom projekte z oblasti internetovej farmácie. Hviezdy a legislatíva sú nám naklonené, hraběnka spí na nebesích, takže sa môžete už teraz tešiť.

Koniec párty, bežte domov, chlebíčky budú pri príležitosti otvorenia nejakého ďalšieho z mojich internetových projektov. V prechodnom čase vám môžem ponúknuť rozbiehajúci sa vlak projektu www.Recept-na-život.sk, ktorý som si vymyslel a rozchodil len tak pre potešenie. Mimochodom, včera pribudla stránka o blížiacich sa MS vo futbale Nemecko 2006.

Zdieľať?

Vista marketing na plné gule

Zaujímavé, ako sa objavujú články o potrebe dostatočného množstva operačnej pamäte. Pripravuje sa priestor na vety: Veď mi sme to oddávna hovorili, že veľkosť operačnej pamäte je rozhodujúca. To keď budete zúfalí vstávať od počítača v túžbe, aby sa vám konečne prekreslilo to ohurujúce Aqua Glass okno. Keď som pred rokom dostal firemný laptop a od ajťáka chcel, aby mi spolu s reinštaláciou Windowsov doplnil operačnú pamäť na 512 MB, no smial sa že vraj na čo. Nuž na robotu som mu odpovedal. Neviem či ste si všimli, ale svoju prácu robíte v aplikáciách, nie v operačnom systéme.

Môj pohľad do budúcnosti je nelichotivý. Tak ako teraz, po sadnutí si za nový počítač ako prvé prepína nastavenia do vzhľad optimalizovaný na výkon. Peniaze, ktoré som investoval do železa by som radšej venoval do softwaru, ktorý by tak mohol poskytnúť desiatky a desiatky nových fićúriniek.

Myslím, že v prehnaných nárokoch na hardware môžu mať kľudne prsty výrobcovia železa. Možno počujem trávu rásť, ale pozrime sa na to lepšie. Jednotka inštalovaného výkonu je stále lacnejšia a lacnejšia a k tomu to zúfalstvo, že všetky dnes (v tento deň) vyrobené počítače počas celej svoje životnosti poskytnú cca 30% svojho inštalovaného výkonu. S tým sa nemohli len tak zmieriť. Tak si položili kardinálnu otázku: Kam sním? (myslí sa s výkonom) No furt beží práve operačný systém, tak ho obohatíme o tisícky neproduktívnych ptákovín. A tak budeme odsúdený kupovať povinne výkonnejší hardware, aby sme dosiahli produktivitu v aplikáciách ako pred rokmi. (Môj obľúbený pokrok regresiou.). Applu by to evidentne neprešlo, tam bola spojitosť medzi výrobcom hardwaru a operačného systému dosť zjavná.

A tak sme sa prepracovali až ku kardinálnej otázke dnešných dní: Potrebujem ja vôbec novú verziu Windowsov? Pre zrýchlenie práce evidentne nie. Ak má stáť rovnako, či viac ako doterajšie XP, tak načo? Ak mám pri kúpe počítača zaplatiť za výkon hardware, ktorý by som pri XP nepotreboval, tak zase nie.

Historická vložka: Keď prichádzali po 486. pentiá, objavovali sa články, v ktorých sa ukazovalo, že na dosiahnutie rovnakého výkonu netreba meniť základnú dosku a procesor, stačí si dokúpiť operačnú pamäť. To len tak na osvieženie. Pamäte.

Ale späť do súčasnosti. Microsoft si s novým operačným systémom pekne zavaril. Podľa mňa Apple neprechádza na Intel platformu v tomto čase len tak náhodou. Zdá sa mi, že veľmi dobre vedeli kedy a čo urobiť. (Kam len na to chodili…) Vidím to tak, že nás čaká veľmi príjemná cenová vojna. Microsoft už začína testovať akceptáciu nových cien. A tiež nervy markeťákov od Applu. Máme tu dva rovnocenné, vymakané, užívateľsky prítulné operačné systémy. Pre každý nový stroj je to len a len otázka voľby. Už nie nutnosti. A Apple to veľmi dobre tušilo. Preto sa Microsoft snaží zachrániť čo sa dá v povesti svojho ešte nenarodeného systému. Bude ho to stáť strašné prachy a pochybujem že sa mu to podarí.

Nadpis napríklad takýto:Živě.cz – Systémové nároky Windows Vista – nižší než jsme čekali a v texte:

Jak vidíte, minimální požadavky jsou opravdu velmi nízké a snad kromě 512 MB paměti odpovídají několik let starým sestavám. Na podobné sestavě ale budete jen těžko provozovat náročné aplikace, je to vlastně minimální konfigurace pro spuštění samotného systému, který však nebude reagovat zřejmě dvakrát nejsvižněji a na pokročilé efekty v uživatelské prostředí můžete pochopitelně zapomenout.

Ja vám neviem. Alebo som nepochopil významu slov nízky a vysoký, alebo sa ma niekto snaží presvedčiť o nesmrteľnosti chrústa. Taký chrúst, prichytený podrážkou topánky o podlahu bude svižne reagovať veľmi ťažko.

Naopak Apple vcelku v pohode a skoro bez povšimnutia prečkal odhalenie, aké nevýkonné stroje (hlavne v segmenet pre domácnosť) to v posledných 5. rokoch predával svojim verným. Pekné, tiché, ale nevýkonné. Bez povšimnutia hlavne pre svoj doterajší nízky podiel. Teraz sa môže pokojne a s plnou razanciou pustiť do boja o trhový podiel na celom počítačovom trhu. A ani mu pri tom nebude prekážať, že jeho operačný systém požiera inštalovaný výkon rovnako úspešne.

Všetko je len otázka dobrého marketingu, ktorý zaplatíme.

Zdieľať?

Vedomostné nebo na Sezname

Seznam prináša vedomostný raj na internet.

Naposledy som Seznam blahorečil, keď som si v cca 1997 založil na Sezname svoju prvú free-mailovú schránku. Momentálne ju už len z piety udržujem aktívnu a občas cez ňu preženiem nejaký ten testovací e-mail. Ale späť k blahorečeniu.

ILblog priniesol info o novej službe. A teraz pozor, tento odkaz by sa vám mal vryť do pamäti a aj po zobudení o polnoci by ste mali na otázku: Kde nájdeš dôveryhodné informácie o čomkoľvek? Odpovedať: V Ottovom slovníku náučnom, CoJeCo a Wikipedii na Seznam Encyklopedie na adrese www.encyklopedie.seznam.cz

Toto považujem za najväčší počin od dôb prvého freemailu v češtine/slovenčine.

Už nikto nemusí byť kastrovaný kozel

Zdieľať?

Google notebook mám už roky

A volám ho nekomentované odkazy + extenzia JustBlokIt!. A keď mám pocit, že si chcem komentnúť, tak napíšem regulérny spot.

Inak, práve zdielané surfovanie (to bolo dávno) považujem za jediný zmysluplný dôvod na existenciu tejto zvrátenosti.

Ale možno je tu aj druhá. Od istého času, teda stretnutia s jedným príjemným ajťákom, používam ma pomenovanie prenosného počítača slovo laptop. Zdá sa mi to priliehavejšie aj preto, že môj laptop často sídli v mojom lone, či na kolenách (množstvo detí máme už s manželkou dohodnuté a splnené ;). Volať ho notebook sa mi zdá dehonestujúce jednak pre počítač a aj pre papierový poznámkový blok. Len neviem pre ktorý viac. Takže druhý pozitívny prínos môže byť, že ľudia v snahe zabrániť zámene, budú svôj prenosný počítač volať laptop. A možno nie.

Mimochodom. Notebooková extenzia do Firefoxu mi znemožnila zobrazenie Forecatsfox v stavovom riadku. Fuj sním, už je odinštalovaný. Ten notebook samozrejme.

P.S. To s tými deťmi je narážka na to, že teplo z laptopu pôsobí antikoncepčne.

P.P.S. Evidentne nemám nadanie na krátke spoty. človek sa zamyslí a prichádzajú na myseľ všelijaké súvislosti o ktoré by bolo škoda sa nepodeliť.

Zdieľať?

A dnešným výhercom pokuty sa stáva…

To sa ťažko opisuje, to treba zažiť na vlastné oči.

Miesto: Južná spojka PRAHA

Čas: 8.5.2006 9:12

Bol pondelok, štátny sviatok. V pracovný deň je v tomto čase v tomto mieste jednoliaty prúd áut vo všetkých pruhoch, ktorý sa pohybuje rýchlosťou v intervale 70-110 km/h. Ide o diaľnicu v meste, takže povolená je 80., ale policajti by museli zastaviť dopravu, aby mohli skásnuť všetkých 100-250 vozidiel… Lenže, ako som bol býval bol spomenul, bol štátny sviatok, deň voľna a premávka ako v nedeľu.

Šiniem si to ako obvykle a ako okoloidúci, keď tu zazriem na krajnici civilné auto s nálepkami POLICIE, ktoré kasíruje nejakého nešťastníka. Preradil som sa do pravého pruhu, pretože som sa priblížil k zúženiu a nechal sa plynule predbiehať. Za zúžením, kde ďalej pokračujú už tie 3 pruhy, ja pokračujem stále vo svojom, ktorý sa stáva stredovým. (Znalí miestnych pomerov vedia, že ide o oblasť Lanového mosta) V pravom pruhu vyčkáva za bariérou prikrčený originálne pomaľovaný policajný mercedes na nízkoprofilových gumách a licituje, ktoré z tých 7 áut má dnes to šťastie a vyhráva pokutový blok v hodnote cca 1000 Kč. Voľba padla na trietie v poradí, na Tojotu Jarish s košíkom zeleniny za zadným oknom. Policajný mercedes urobil pred mojim autom myšičku, zaradil sa pred audinu a za nešťastnú Tojotu, zablikal majáčikmi a zmizol mi z dohľadu. (ten košík tam fakt bol a aj tá audina)

Následne ma postupne predbiehalo 10 áut v ľavom pruhu. Po tom 10. ma to prestalo baviť počítať a aj tak som musel odbočiť smerom na diaľnicu na Brno.

Dnes som v Exprese počúval dopravné hlásenie. Vraj na Bratislavsko-Trnavskej D1. merala biela Fábia zamaskovaná polepkami nejakého pivovaru. Naozaj, ale naozaj musím veriť, že to bol hoax. Inak mám pocit, že za moje dane sa snažia policajti vyjebať zo šoférmi za každú cenu.

Ozaj, keď sme už pri tom meraní. Vo svojom minulom článku som spomínal čosi o zmene zákona ohľadne rýchlostných limitov. Mám vylepšenú verziu:

Zrušenie rýchlostných limitov na diaľniciach a povinnosť policajtov nalepiť na všetky svoje civilné autá nálepkou POLICIA na prednú a zadnú kapotu a predné dvere pri výkone dohľadu nad dopravou.

Pre neodbytných rýpalov len dodávam, že rakušáci začali testovať na niektorých úsekoch diaľníc limit 160 km/h.

A propó diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Pred Košicami je plnohodnotná stotridsiatková diaľnica s úrovňovými križovatkami po ktorej jazdia policajti pomedzi bicykle a traktory ako by sa nechumelilo. Medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom je na diaľnici so všetkými mimoúrovňovými križovatkami obmedzená rýchlosť na 90 km/h, ktorú pravidelne merajú na tých najrovnejších a najprehľadnejších úsekoch. Nový úsek diaľnice pri Novej Bani má také prudké polomery zákrut, že sa do nich za mokra ani pri najlepšej vôli s normálnym rodinným autom nedá napáliť 130.

Takže:

  1. Zmeňme zákon
  2. Učlovečme značky
  3. A potom merajme a postihujme v smere spoločenskej nebezpečnosti

Mám na srdci ešte jeden postreh. Tentokrát z mesta. Stojím si takto na červenú tesne pred prechodom. Pozorujem zeleného panáčika pre zebru predo mnou. Zmení sa na červeného, zaradím jednotku, reku čoskoro budem mať zelenú ja. Presuniem pohľad na svoj semafor. Oranžová, zelená, plyn, spojka, brzda, teta v najlepších rokoch 10 cm pred mojou kapotou uprostred zebry na červenú… Do prdele, kde sú teraz policajti? Predpisy platia predsa pre všetkých aj pre chodcov!

Keď som bol v Salzburgu, pri každom chodcovskom semafore bola tabuľka s textom:

Dospelí, ste príkladom pre deti!

Odvtedy chodím len na zeleného panáčika. Jeden nikdy nevie, aké dieťa sa na mňa pozerá.

No dosť bolo o doprave. Písanie o nej mi evidentne kazí slovník. Ale musel som si uľaviť. Veď komu sa človek môže vykecať keď nie blogu. Už hádam len na lampáreň.

Zdieľať?

A dnešným výhercom pokuty sa stáva…

To sa ťažko opisuje, to treba zažiť na vlastné oči.

Miesto: Južná spojka PRAHA

Čas: 8.5.2006 9:12

Bol pondelok, štátny sviatok. V pracovný deň je v tomto čase v tomto mieste jednoliaty prúd áut vo všetkých pruhoch, ktorý sa pohybuje rýchlosťou v intervale 70-110 km/h. Ide o diaľnicu v meste, takže povolená je 80., ale policajti by museli zastaviť dopravu, aby mohli skásnuť všetkých 100-250 vozidiel… Lenže, ako som bol býval bol spomenul, bol štátny sviatok, deň voľna a premávka ako v nedeľu.

Šiniem si to ako obvykle a ako okoloidúci, keď tu zazriem na krajnici civilné auto s nálepkami POLICIE, ktoré kasíruje nejakého nešťastníka. Preradil som sa do pravého pruhu, pretože som sa priblížil k zúženiu a nechal sa plynule predbiehať. Za zúžením, kde ďalej pokračujú už tie 3 pruhy, ja pokračujem stále vo svojom, ktorý sa stáva stredovým. (Znalí miestnych pomerov vedia, že ide o oblasť Lanového mosta) V pravom pruhu vyčkáva za bariérou prikrčený originálne pomaľovaný policajný mercedes na nízkoprofilových gumách a licituje, ktoré z tých 7 áut má dnes to šťastie a vyhráva pokutový blok v hodnote cca 1000 Kč. Voľba padla na trietie v poradí, na Tojotu Jarish s košíkom zeleniny za zadným oknom. Policajný mercedes urobil pred mojim autom myšičku, zaradil sa pred audinu a za nešťastnú Tojotu, zablikal majáčikmi a zmizol mi z dohľadu. (ten košík tam fakt bol a aj tá audina)

Následne ma postupne predbiehalo 10 áut v ľavom pruhu. Po tom 10. ma to prestalo baviť počítať a aj tak som musel odbočiť smerom na diaľnicu na Brno.

Dnes som v Exprese počúval dopravné hlásenie. Vraj na Bratislavsko-Trnavskej D1. merala biela Fábia zamaskovaná polepkami nejakého pivovaru. Naozaj, ale naozaj musím veriť, že to bol hoax. Inak mám pocit, že za moje dane sa snažia policajti vyjebať zo šoférmi za každú cenu.

Ozaj, keď sme už pri tom meraní. Vo svojom minulom článku som spomínal čosi o zmene zákona ohľadne rýchlostných limitov. Mám vylepšenú verziu:

Zrušenie rýchlostných limitov na diaľniciach a povinnosť policajtov nalepiť na všetky svoje civilné autá nálepkou POLICIA na prednú a zadnú kapotu a predné dvere pri výkone dohľadu nad dopravou.

Pre neodbytných rýpalov len dodávam, že rakušáci začali testovať na niektorých úsekoch diaľníc limit 160 km/h.

A propó diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Pred Košicami je plnohodnotná stotridsiatková diaľnica s úrovňovými križovatkami po ktorej jazdia policajti pomedzi bicykle a traktory ako by sa nechumelilo. Medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom je na diaľnici so všetkými mimoúrovňovými križovatkami obmedzená rýchlosť na 90 km/h, ktorú pravidelne merajú na tých najrovnejších a najprehľadnejších úsekoch. Nový úsek diaľnice pri Novej Bani má také prudké polomery zákrut, že sa do nich za mokra ani pri najlepšej vôli s normálnym rodinným autom nedá napáliť 130.

Takže:

  1. Zmeňme zákon
  2. Učlovečme značky
  3. A potom merajme a postihujme v smere spoločenskej nebezpečnosti

Mám na srdci ešte jeden postreh. Tentokrát z mesta. Stojím si takto na červenú tesne pred prechodom. Pozorujem zeleného panáčika pre zebru predo mnou. Zmení sa na červeného, zaradím jednotku, reku čoskoro budem mať zelenú ja. Presuniem pohľad na svoj semafor. Oranžová, zelená, plyn, spojka, brzda, teta v najlepších rokoch 10 cm pred mojou kapotou uprostred zebry na červenú… Do prdele, kde sú teraz policajti? Predpisy platia predsa pre všetkých aj pre chodcov!

Keď som bol v Salzburgu, pri každom chodcovskom semafore bola tabuľka s textom:

Dospelí, ste príkladom pre deti!

Odvtedy chodím len na zeleného panáčika. Jeden nikdy nevie, aké dieťa sa na mňa pozerá.

No dosť bolo o doprave. Písanie o nej mi evidentne kazí slovník. Ale musel som si uľaviť. Veď komu sa človek môže vykecať keď nie blogu. Už hádam len na lampáreň.

Zdieľať?

Zúfalá aktuálnosť športového spravodajstva

Nie je nič staršie ako včerajšie noviny. Hovorievalo sa do konca 80. rokov minulého storočia. Keď som dopisoval po nociach diplomovku na fakulte, mrkol som sa ešte na internetové stránky SME, ktoré v tom čase prevádzkovala SAV, ako svoj experimentálny projekt. Odpísal som si výsledky NHL a keď som tesne po polnoci dorazil na intrák, bol som za hviezdu, pretože som vedel to, čo málokto. Písala sa polovica 90. rokov minulého storočia.

Dnes som online sledoval zápas Česko – Slovinsko na MS v hokej v Rige. Vzápätí po skončení boli zaktualizované aktuálne správy v oddelení Práve sa stalo. Ledva som refrešol stránku, už bol k dispozíci komplexný hodnotiaci článok. O tom, že boli zaktualizované aj tabuľky a štatistiky ani nebudem hovoriť. Tam to považujú za normálne.

A čo naše domáce spravodajstvo najväčších slovenských serióznych denníkov? Ani polhodinu po skončení zápasu nezaregistrovali, že sa niečo dohralo. O 18:18 SME malo doplnené tabuľky, Pravda síce informovala, v rámci rýchleho spravodajstva, ale tabuľky zostali neaktualizované.

Neexistuje nič staršie, ako polhodinu neaktualizované internetové spravodajstvo.

Tá pol hodinka je akurátny čas. Skončí priamy prenos, vstanem od telky, pretiahnem si kosti, navštívim WC, vyzdvihnem ďalšiu zásobu tekutín na podporu fanúšikovskej nálady a idem sa mrknúť, ako zápas zahýbal s tabulkami, aké su aktuálne teoretické kalkulácie pre postup či zostup… Otvorím internetové stránky svojho obľúbeného denníka a tam nič.

A ak aj tušia, tak len čiastočne. Možno službukonajúci redaktor nemá dostatočné práva na editíciu podstránok. Možno je prenos z admina do verejnej časti dávkový. Možno… A viete, že je mi to jedno. Konkurencia je na jedno kliknutie myšou.

Ale je to naozaj konkurencia? Bude sa venovať nejaký český server rovnako do hĺbky aj inému ako domácemu mužstvu. Aktualizícia základných údajov možno prebehne rovnako promptne, ale detailov a zaujatého fanúšikovského pohľadu sa asi nedočkám. Stačí keď porovnám Hokejisté USA porazili na MS Dánsko a postoupili do osmifinále – Zpravodajství – Hokej MS2006 – Sport – Aktuálně.cz a Proti Slovincům rozhodla první třetina – Zpravodajství – Hokej MS2006 – Sport – Aktuálně.cz.

Pre cestovateľov a zaneprázdnených manažérov som vrámci svojho projektu Recept na život pripravil podstránku so základnými informáciami o priebehu MS v hokeji Riga 2006. Stránka beží v prostredí MediaWiki, ktoré je priateľské aj k PDA zariadeniam. Nejde o žiadne ambície aktuálneho spravodajstva. Úlohou je poskytnúť základné výsledkové informácie v rozumnom (rozumej amatérskom) odstupe od ukončenia zápasu.

Keďže ide o WIKI prostredie, ktokoľvek chce, môže mi pomôcť dať na frak profi médiám. Logy aktualizácii sú k dispozícii, prístup doprajem každému serióznemu záujemcovi. V blízkej budúcnosti plánujem úplné otvorenie, momentálne však nemám celkom odvahu.

Aktualizácia 8.5.2006
Dnes prebehla aktualizácia dát na SME.sk naozaj promptne. Pravda.sk ako obvikle. Hm.
Zdieľať?

Defragmentácia nie len disku

Začítal som sa do monštra. Inak sa ani článok o 7000+ slovách ani nedá nazvať. Obzvlášť, kež ho monštrom nazýva sám autor. Na pozadí som si k nemu nepustil muzičku, ale defragmentáciu disku. Odkedy mám aktuálny pracovný laptop, ešte som nedefragmentoval. Po analýze som sa teda aj patrične červenal.

Disk si nehlučne robil svoje a ja som sa začítal do textu How to Make Money From Your Blog. Zaujímavé sú na ňom dve veci

  1. Aj keď som jakživ nevychodil žiaden kurz angličtiny, nechutne som rozumel. Na simultánny preklad to nebolo, ale rozumel som. Veľmi príjemné.
  2. Obsah textu

A tak som si popri tom texte utriedil nie len disk, ale aj myšlienky a názory na blogovanie ako také.

Inak veľmi fikane vyriešil komentáre, ktoré priviedli do hrobu niekoľko českých blogerských stálic. Proste ich zrušil. A nie len to. Keďže prítomnosť komentárov negenerovala žiaden zisk, podporuje len trackback, čím túto neziskovú činnosť preniesol na svoju konkurenciu. No dobre, takto to nenapísal, ale v článku o 7000+ slovách sa nájde veru veľa miest, kde sa dá čítať aj medzi riadkami.

Veľký dôraz kladie na traffic. Myslím, že tu je komentárový pes zakopaný. Do istého momentu sú komentáre faj, ale i príde ten moment, ten moment, keď komentáre treba zabiť, inak zabijú blogéra.

Mne do trafiku 1 000 000 návštevníkov za mesiac predsa len čosi chýba, takže v tomto štádiu som za každý komentár vďačný.

Zdieľať?

Odkiaľ sa vzali nabodeníčka

Zúfalé české slovo, však? V slovenčine to znamená diakritické znamienka. Má ich na svedomí Ján Hus a ako niektorí počítačoví odborníci hovoria: Upálili ho neskoro.

Ako to presne s tými mäkčeňmi a dĺžňami (ach, aké signifikantné slová) skutočne bolo, píše Jana Pleskalová v článku Jan Hus a nabodeníčka:

Je obecně rozšířeno, že Jan Hus je autorem originální pravopisné reformy, kterou navrhl ve svém latinsky psaném traktátu De orthographia Bohemica. Základem tohoto pojednání je myšlenka opuštění spřežkového pravopisu a jeho nahrazení grafickou soustavou, v níž se hlásky latině cizí označují pomocí diakritik kladených nad znaky pro hlásky příbuzné (výslovností blízké). K zachycení měkkých konsonantů a tvrdého l se nad příslušné písmeno klade tečka (tzv. nabodeníčko krátké, punctus rotundus) – ż,s,c,r,d,t,n,l, k označení dlouhých vokálů čárka (tzv. nabodeníčko dlúhé, virgula) – á,é,í,ó,ú,ý. Tento výklad se v menších obměnách traduje téměř ve všech dílech 2. poloviny 20. století, jež se nějakým způsobem dotýkají vývoje českého pravopisu (např. Havránek, 1936, s. 38; Cuřín, 1974, s. 109; Křístek, 1978, s. 697-698; Šlosar-Večerka, 1982, s. 68). Pro zajímavost ještě dodejme, že uvedené poučení o Husovi a diakritickém pravopisu patří k nemnoha pevně zafixovaným jazykovědným znalostem, které si absolventi středních škol do života odnášejí. Tuto skutečnost potvrzují např. posluchači oboru český jazyk a literatura Filozofické fakulty MU.

Celý text našiel Google v podobe súboru CJBA14_Hus_a_nabodenicka.rtf

Spomínam to preto, že predpokladám, že sme v tom kvôli Jánovi Husovi namočení aj my Slováci. Zdá sa mi to logické, s ohľadom na všetky postupné kroky, cez ktoré sme sa dostali ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. V prípade, že je to inak, rád zverejním opravu.

Zdieľať?