Pýtajte sa na čo chcete

Ako som bol býval bol spomenul, plánujem na august mesačnú blogovaciu pauzu. Čo samozrejme neznamená, že nebudem na sieti nič čítať, že si nebudem písať len tak pre potešenie do offline šuflíka. Táto veta vyznieva ako keby som na blog nepísal pre potešenie. Opak je pravdou.

Ale čo som to… Aha! Nuž, rád by som vás pred touto pauzou vyzval:

Opýtajte sa ma na čo chcete.

Môžete do komentárov, môžete na e-mail E-mail, môžete cez ICQ, môžete zavolať do hory. A ako sa do hory, komentárov, e-mailu zavolá, tak vám aj odpoviem. Toto som chvíľu zvažoval, ale nech: Odpoviem na každú otázku a pokiaľ to len trochu pôjde, budem sa snažiť nevykrúcať.

Odpovede na svoje otázky nájdete na tomto blogu, pekne verejne zodpovedané v septembri.

Zdieľať?

Čo s blogom počas dovolenky – reakcia

Originálny článok na tému, ktorá mi v posledných dňoch vŕtala v hlave napísal Jaro: Čo s blogom počas dovolenky. Kým sa k tomu vyjadrím, jedna zásadná a originálna myšlienka.

Keď teraz prechádzam RSS čítačku a nájdem nadpis typu: Krátka dovolenka, Idem na 14 dní preč… a tak ďalej a tak podobne, napadne mi, že je to dobrý tip pre zlodejov. Nuž a preto som sa rozhodol, že moje dovolenkové prerušenie bude radikálne. Keďže v ostatnom čase blogujem zásadne a pravidelne, zásadná musí byť aj dovolenková pauza. Takže v Auguste tu nevyjde ani jeden nový článok. Aby ste ale neboli ochudobnení o moje myšlienky, doporučujem vám archív starších článkov.

Verte, má to cenu. Minulý týždeń som do asdf.sk poslal svoj starý článok Blogovanie hlasom * asdf.sk beta. Celkom ma potešilo, že článok dostal aj hlas od Tomáša. Znalým súvislosti škoda vysvetľovať a ak potrebujú vysvetlenie neznalí, nech požiadajú do komentárov.

Takže späť k originálnemu článku a môjmu komentáru k problematike blogovania počas dovolenky:

  1. Laptop, wifi, PDA, internet café atď. – väčšina blogérov má tieto nástroje aj ako pracovné nástroje. Ako píše dgx: Čtení blogů po očku může způsobovat šilhavost. Podobne by to mohlo dopadnúť pri čítaní pracovnej pošty na pláži. Tento variant sa zamieta zo zdravotných dôvodov.
  2. V núdzi poznáš priateľa – na náš rodinný blog by som pozval akurát tak manželku, ale tá bude so mnou, takže zase nič. A aj tak, ako obvykle by to tvrdohlavo odmietla.
  3. Pripravte si články dopredu – Jo, napíšem nejaký humorný článok, umrie prezident a budem za ignoranta. Nie, nie, veru nie.
  4. Použijte archív – asi najšikovnejšie, no je tu jedno úskalie. Pre mňa má archív veľkú hodnotu práve preto, že je to archív. Že články boli vydané v konkrétnom čase a priestore a teraz sa na to dobre spomína. Znovu vydaním by som ich síce dostal do vašej RSS čítačky, no stratila by sa historická patina.
  5. Prázdniny pre čitateľov – To je to správne! No význam upozorňovať na ne má, len ak píšete strašne veľa a strašne pravidelne a máte ešte strašnejšie veľa čitateľov. Inak si ten výpadok nikto nevšimne. Teda ja si určite skôr všimnem, že som nič nenapísal ako by som si všimol, že nejaký malý bezvýznamný bloger za posledný týždeň nič nenapísal.

Tak som minul všetky Jarove návrhy, pridal aj nejaké svoje upozornenie. No povedzte, nebola by škoda toto napísať len do komentára k nemu? Bola. A tak je z toho článok.

Zdieľať?

Obyčajné kvety

Obyčajný kvet
Obyčajný kvet

Ľalia
Ľalia

Nájdete ich v každej záhrade. A možno im ani na meno neviete prísť. Veru ani ja. Teda, o jednom viem isto, že je to ľalia. A tie ostatné? Tie sú jednoducho krásne.

Fotiť kvety je veľmi príjemné. Neuhýbajú, neksichtia sa. Sú stále pripravené, učesané. Niektoré sa na fotenie dokonca tešia. Keď som študoval farmakognóziu, zaujalo ma, že najkrajšie kvety sú tie najjednoduchšie. Príroda postupom času prišla na to, že sa oplatí kvety spájať do súkvetí, no myslím že to s honbou za racionalitou prehnala. Súkvetia sú možno účelnejšie, no niet nad krásne jednoduché kvety, ako má tulipán, ľalia, či ruža.

Magnólia
Magnólia

Obyčajný kvet
Obyčajný kvet

A aby som nezabudol na matku všetkých moderných rastlín, na magnóliu.

Príroda vie byť občas pekne gýčovitá.

Zdieľať?

Máte pravdu, ale čo z toho

V ostatnom čase som riešil niekoľko životných situácii, kedy mi niekto stúpil na otlak. Aj sa ospravedlnil, ale agonistu pre moje morfínové receptory som si musel musel dodať ja. (nefarmaceut by povedal: ale otlak bolel mňa).

Niekto vám rozbije auto, lebo nedal prednosť. Toho vybavovania, tých telefonátov… Niekto vám ukradne doklady. Toho vybavovania, toho strateného času. Čím dlhšie spoznávam tento dospelácky svet, mám pocit, že nielen príroda je na strane skrytých závad, ale aj ľudská spoločnosť sa dobrovoľne stavia na stranu zlodejov, ničiteľov, arogancie… Hej, zlodeja polapíme, ničiteľov odhalíme, arogantným pristrihneme hrebienok, ale toho vybavovania…

Trochu z iného súdka. Sú tu isté hlasy, že keď sa nám nepáči nejaké pravidlo, rozhodnutie štátneho úradu, treba sa ozvať. Iné hlasy volajú po niečom inom, no veľmi podobnom a nazývajú to občianska spoločnosť. Ja to vidím skôr tak, že si niekoho platím, robí svoju robotu zle a ja ju mám naprávať? Starať sa o každú pakovinu, len preto, že niekto pri svojej práci nerozmýšľal?

A z tretieho súdka. Aktuálne vnikám kamsi, kde je radšej radno nevnikať. Zisťujem, že ono to nebudú nejakú náhodné chyby, úradov, štátu… Ono sú to konkrétni ľudia, ktorí nejako rozhodli. A veru, nedospeli k bizardnému rozhodnutiu náhodne, nevedomky, pretože by na to rozhodnutie intelektuálne nemali. Presne naopak. Ukazuje sa, že im bola bližšia košeľa, ich vrecko, ich pohodlie, ako nejaké spoločensky prospešné ciele. O mojom blahu ani nehovoriac.

Keby tie súdky boli plné pušného prachu, vedel by som čo s nimi. Poliať vodou, prach by zvlhol a bolo by po radosti. Neberte to ako nariekanie nad rozliatym mliekom. Len som si tak existencionálne povzdychol. Raz za čas má človek právo vykašľať sa na všetky všeobecné očakávania typu štíhle ženy, silní muži, ambiciózna mládež, krásny štíhly vyšportovaný manažér oblečený podľa poslednej módy a dodržiavajúci všetky pravidlá vedúce k maximalizácii svojho potenciálu.

Je leto, treba si oddýchnúť. Aj od života.

Zdieľať?

RSS úroda

V RSS čítačke sa mi dnes urodilo pár zaujímavostí, ktoré nechcem len tak nechať spadnúť do mojich nekomentovaných odkazov. Rad by som k nim pripojil pár teplých slov, ako napríklad žehlička a radiátor. No zabili sme už dosť času tak tu hľa je prvý:

No nie je to celkom prvý, lebo je to dvojca. Jirka Bureš práve objavil klávesovú skratku CTR+TAB. A sledujte tú kultivovanú diskusiu pod článkom. Celkom mu závidím jeho čitateľov. Druhým odkazom do páru je článok na ILblobu. Obsah je zaujímavý, to hej, ale mne ide o komentáre k nemu. Jirka mi totiž pripomenul, že veci samozrejmé alebo verejne známe nemusia byť verejne známe a tak úplne samozrejmé. Takže možno viete, možno nie, ale kultivovane komentovať na ILblogu sa dá tak, že si vypnete CSS štýly.

Marigold hľadá programátora pre vývoj streaming-videozázraku. Keďže onehdá sa vypytoval na poskytovateľov broadbandu, domýšľam sa, že ide rozbehnúť komerčný projekt na video on demand. Platobný systém má (Pipeline), skúsenosti s video obsahom tiež (Cinetik)… Nuž uvidíme, či sa mýlim.

Ozaj, ako ste na tom s rozložením klávesnice? Ja komplikovane, ale Profiblog ešte komplikovanejšie. Tu je každá rada drahá. Niekoľko som mu tam v komentároch zanechal:

Keď som mal českú klávesnicu, tam to bola otázka naučiť sa pár dvojíc (ľ-ě,ť-ř…) A ešte jedna finta. Zvykol som si klávesnicu neprepínať. Radšej používam stabilne jednu (podľa aktuálne dominantného jazyka textu najčastejšie CZ/SK) a pre znaky z druhej (US) som sa naučil používať kombináciu písmena a pravého ALT-u (AltGr)

Jo a rada za všetky drobné: Naučte sa písať všetkými 10. ;)

A dodávam ešte, že ak používate viacej klávesníc, oplatí sa pre každú použiť klávesovú skratku. Ja mám pre CZ nastavenú CTRL+SHIFT+9 a pre SK východnejšie položenú CTRL+SHIFT+0.

Kto je ďalší na rade? Úradníci. Vraj normálne vedia aj pomôcť, píše Hlava.net. O podobne pozitívnu sci-fi skúsenosť sa s vami onedlho podelím. Hlavnú úlohu bude hrať Slovenská pošta a jedna online požičovňa.

Tak a na záver trochu biznisu. Zakládáme e-shop: legislativa a technické zázemí – LUPA. Zdá sa, že to bude veľmi kvalitná séria. Môžem len potvrdiť, že najviac práce na e-shope je s neinternetovými vecami. Vecami, ktoré sú v zázemí, ktoré zákazník nevidí a keď nefungujú, tak zas vy zákazníka už viac neuvidíte. Len dúfam, že upozornia na problémy s predajom vzduchu. Keď nie oni, tak ja onedlho.

Tak si cez víkend poklikajte. Odkazov som vám predhodil viac ako dosť. A keď vám bude málo, môžete mrknúť aj na odkazy, ktoré sa mi komentovať nechcelo.

Zdieľať?

Fabulačné fotografie

Veľká voda v Prahe
Veľká voda v Prahe

Hrad Krásna hôrka
Hrad Krásna hôrka

Keď dôjdu slová príde na rad obraz. O fotografii sa traduje, že na rozdiel od obrazov, fotka verne zobrazuje skutočnosť. Mám rád miernu fabuláciu, preto som si dnes pre vás pripravil dve fabulačné fotografie. Tá v ľavo, to je veľká voda na Vltave. Teda, veľká… Toho roku na jar zatopilo akurát náplavky. Teda, na Vltave… Keď som začal pracovať v Prahe, prvý dojem z Vltavy veru veľkolepí nebol. Po rokoch strávených v Krásavici na Dunaji sa mi Vltava zdala akási menšia. Otrlejší by napísali, že oproti Dunaju je to len tak…Keďže nie som až tak otrlý a diskusné príspevky nemažem, tak sa musím aspoň trochu scenzúrovať.

Tá v pravo, to je hrad Krásna hôrka. Keď sa k nemu blížite od Zvlone smerom do Košíc (niekde na tejto trajektórii ho určite stretnete) naskytne sa vám zaujímavý pohľad. Akoby ani na kopci nebol. A niekto tvrdí že je na kopci?

Fotografie nie sú zmanipulované, upravil som len rozmery a veľkosť, tak ako sa pred publikovaním patrí. Všetko je len otázka uhla pohľadu. Detailne si fotky môžete prezrieť v galérii.

Zdieľať?

V posilovni ako na poli

O Edisonovi sa traduje, že vchodová bránka do jeho dvora sa veľmi ťažko otvárala. Nakoniec vyšlo najavo, že ju má spriahnutú zo svojou studňou a každý návštevník mu napumpuje štyri vedrá vody. Jedno keď otvára bránku a druhé keď ju zatvára. Pri odchode sa to opakuje. Môžno to nebol Edison, a aj s tými 4. vedrami to nie je isté, veď pokojne mohol návštevník odísť zadným vchodom, alebo to bol podomový obchodník a o nich je známe, že bránku zásadne za sebou nezatvárajú.

Tak alebo inak, táto príhoda či fikca presne vystihuje môj postoj k posilovniam. Podaromnici dvíhané závažia, beh na mieste, šprint na bicykli, čo sa ani bicykel nevolá, to všetko oproti sklenej stene. Fakt, na Čiernom Moste v Prahe je taká, do ktorej je vidieť cez presklenú stenu z poschodového parkoviska. Minule som mal chuť začať tých zúfalcov povzbudzovať klaksónom.

O čom som to? Aha! Nuž nebolo by užitočnejšie si podvečer vyjsť do záhrady a vynosiť 2x 40 vedier vody zo studne a popolievať záhony? Podľa všetkých znakov, práve táto aktivita udržuje v kondícii aj vo veku 70 rokov. Prípadne, spriahnuť tie posilovacie stroje, aby cvičenci pumpovali vodu na polia. A na jeseň hajde rýľovať a v zime kálať drevo. Tých kilojoulov, čo sa v posilovniach podaromnici spáli…

Zdieľať?

Nové blogy na scéne

Pozeral som na www.technorati.com, kto ma odkazuje a objavil som hľa tento:
Lacov blog nielen o hudbe » Blog Archive » Čo sa urodilo…. Vo svojich štatistikách som ho prehliadol, asi to z návštevnosťou nebude veľmi žhavé, no niekoľko zaujímavých vecí som si tam prečítal. Príjemný pohodový štýl.

Keď som už zabŕdol do preskúmavania neznámych vôd slovenskej blogosféry, mrkol som sa aj na blogy SME. Najprv na titulku z nostalgie, veď ešte donedávna sa tam zobrazovali moje články a netvrdím, že znova nebudú. Nuž, ako hovorí klasik: Na východnom fronte nič nového. V aktuálne zostave titulky – výberu SME som neobjavil nič zaujímavé, čo by nebolo webzinové, ale blogové. A čo v oddelení technológii? Samé prevarené témy, základné nevedomosti, žiadne nové poznatky, smútok, priveľa vaty. V niektorom článku aj všetko dohromady. Možno akurát www.martinkovac.blog.sme.sk budem zľahka pozorovať. Píár blogy a blogy z vnútra firmy (tentokrát eTarget) majú pre mňa vždy svoje čaro.

Tak mi napadlo, že možno je to preto, že ľudia, ktorí sa snažia blogovať o počítačoch, internete a veciach podobných a nemajú svoju domovskú stránku (spoň firemnú) či blog na vlastnom hostingu, asi nebudú až takí profíci, od ktorých má cenu očakávať poučenie a nové myšlienky.

Znalí výrokovej logiky sa nebudú zbytočne a márne púšťať do debaty na tému: Vlastná doména nie je predsa podmienkou kvality informácii.

Zdieľať?

Kvalita fotiek na webe rastie

Pravidelne sledujem dianie na MS vo futbale prostredníctvom webu www.fotbal.idnes.cz Už niekoľkým razom ma zaujali sprievodné fotografie. Hlavne ich brilantná ostrosť. Je pravda, že z časti je to spôsobené technikou športovej fotografie, kedy sa s obľubou používa efekt malej hĺbky ostrosti. Futbalista je ostrý a na rozostrenom pozadí sa javí ešte ostrejší. Pri použití teleobjektívov a krátkych časov je vykúzlenie takejto fotky viac ako prirodzené.

Ale aj tak. O podobných fotografiách sa nám pred pár rokmi ani nesnívalo. Moderné digitálne zrkadlovky a skenery robia svoje. Akokoľvek sa propaganda snažila presvedčiť užívateľov, že na web stačí fotiť 2MP foťákom, teraz môžeme smelo prehlásiť, že to bola čistá markeťákovina.

Rovnako sa dá na tých fotkách ilustrovať kvalita moderných kompresných algoritmov. Vyrobiť z 10MB súboru príjemných 20kB na ktorých sa leskne každá kvapka potu vyžaduje aj kvalitné spracovanie. Tento druhý bod by som dokonca považoval za práve ten prielom, ktorý použitie takýchto fotiek umožnil.

Hm, ten web začína byť nielen informačne bohatý, ale aj celkom elegantný.

Zdieľať?