Pracovať v piatok po obede je proti prírode

Návšteva odišla, návšteva prišla a potom píšte príspevky. Leto začína správne konfigurovaným týždňom. Streda voľno a nám cezpoľným sa šikne aj štvrtok voľný. A keďže pracovať v piatok po obede je proti prírode, moja pracovná morálka počas tohoto víkendu od utorka poobede do pondelka rána je na úrovni 30 stupňov celzia.

Apropó ten piatok poobede. To je vyskúšaná a praxou overená vec. Svoju diplomovku som robil na Ústave experimentálnej farmakológie SAV. V skratke povedané, potkanom sme vybrali srdce, zavesili na mimotelový obeh, stabilizovali (cca 20 min.), na 30 minút sme mu ten mimotelový obeh vypli a po tých 30. minútach ischémie sme hodinu sledovali (EKG) ako sa to srdiečko zotaví (výskyt arytmií a tak). Občas sme mu pridali nejaké lieky a sledovali, či to zotavenie bude kvalitnejšie. Vtedy som zažil skutočný zázrak života. Posledným úkonom celého pokusu bolo vždy odváženie srdiečka. Po tom skoro dvojhodinovom pokuse, keď som ho skladal z aparatúry veľkosti 1mx1mx1m stále bilo. Stále v ňom bolo kus života. (Znalí vedia niečo o srdečnej automácii, ale to by už nebolo také romantické).

Ale späť k piatku poobede. Nuž robíme si takto ďalší z piatich paralelných meraní pre každú látku, proste rutina. Na rutinu poučka o piatku poobede dosah nemá. Keď tu zrazu, zo susedného labáku príde laborantka za mojim školiteľom, že sa im nedarí a nedarí rozbehnúť pokus. Školiteľ odbehne i vráti sa po nejakom čase, že skutočne, skúšajú zľava, zprava a nič. Utrúsil som poznámku o piatku poobede a bol som poučený, že v labáku šéfa ústavu musia veci bežať aj v piatok poobede. Ale nebežali a v pondelok ráno, bez akýchkoľvek zmien a zásahov, sa pokus rozbehol.

Takže priatelia, opakujem:

Pracovať v piatok poobede je proti prírode.

Dvíham si dekel návštevnosti

Onehdá sa mi veľmi zapáčilo slovné spojenie „Dvíha mi dekel návštevnosti“, ktoré použil Otty vo svojom článku. Písal to už dávno, ale vďaka nevšednému slovnému spojeniu ho nebolo problém nájsť. Tak aj ja som sa rozhodol aktívne zdvihnúť dekel svojej návštevnosti. Som zvedavý aké kusy vyplávajú na povrch ;)

Prvou aktivitou bolo prihlásiť sa na www.weblogy.sk Bol som trochu skeptický, ale pohľad do štatistík ma príjemne potešil. Uverejnenie na weblogoch.sk má aj jeden príjemný vedľajší prínos. RSS kanál weblogov.sk má na svojich stránkach zobrazený kde-kto, takže sa moje články dostanú na viac miest naraz.

Druhou aktivitou bolo prihlásenie sa na www.asdf.sk (Skutočne efektívna doména. Stačí raz napísať na klávesnici a máte ju trvalo v hlave.) Tu je treba pristupovať aktívnejšie. Viem zdá sa to divné posielať si svoje články. Možno to ani nekorešponduje s filozofiou služby. Ale úprimne, kto vás nepochváli ak nie vy sami. A aj tak mi to veľmi nepomôže, keďže na pretlačenie medzi regulérne zverejnené články treba, aby zaň hlasovalo aspoň pár ľudí. Na službe asdf.sk je fajn, že na rozdiel od rôznych RSS agregátorov, sa dajú posielať aj staršie články a posielať len tie, ktoré majú čo povedať svetu. Čisto súkromné proste nepošlete a je po vtákoch.

A aby som vtom nebol sám, pridal som pod každý článok odkaz, pomocou ktorého, ak sami uznáte za vhodné, môžete poslať môj článok do asdf.sk. Treba byť registrovaný užívateľ.

Zverejňovanie takýchto informácii sa môže zdať na prvý pohľad dvojsečné. Pokiaľ sú takéto služby relatívne neznáme a málo využívané, mám možnosť zotrvať na titulke dlhšie. Ak o nich napíšem prispejem k väčšiemu využívanie a teda k rýchlejšiemu odsunu do pozadia. Ale ak o nich nebudem písať, tak ostanú málo navštevované a teda na moje články sa bude málo klikať. Riešenie tejto dilemy ale existuje.

Na základe obligátneho vedeckého postupu pokus – omyl som dospel k nasledovnému poznaniu:

Môžete pokojne na web vyvesiť zaručený návod ako zbohatnúť. Ľudia sú dostatočne darebný a dostatočne neveriaci, aby ho nepoužili.

Ozaj! Prečítajte si ten Ottyho článok, nech mu zas zodvihnete dekel. Možno ho to primäje viac písať. Z dnešného pohľadu je to pekný pohľad do slovenského blogového praveku.

Doplnené cca hodinu po napísaní:
Vďaka asdf.sk som sa dopracoval k článku Kradnúť sa nemá. Na povrch vyplávali zaujímavé kusy.

Most Apolo vo výstavbe

Mapy na Zozname.sk ponúkajú most Apolo vo výstavbe. Mapy na Atlas.sk idú ešte ďalej do histórie. O nejakom moste nie je ani chýru. Veď to je na hambu sveta. To už aj Google Maps z Ameriky má novšie mapové podklady.

Dokedy budú na sieti takéto trápne zdroje, dovtedy bude málo užívateľov. Sieť poskytuje ohromné možnosti. Netreba vymýšľať nové veci. Stačí len poctivá mravčia práca pri rozbiehaní fungujúcich modelov.

Prehrabávanie sa v archíve a výhody wiki

Opakovanie je matka múdrosti. Vraj. Včera som sa prehraboval v archíve svojho blogu. Poviem vám, príjemné čítanie to bolo. Chvíľami som sa aj poriadne začítal. Aj zábavné to bolo. Ide leto, to je reprízový čas. Tak vám ponúkam nahliadnutie do roku 2004 tohoto blogu.

Veď kto vás pochváli, keď nie sami.

A ešte mám jeden dôvod pre takýto článok. Zoberiem to trochu zoširoka, takže, ak ste v práci, pre vyššiu produktivitu bude dobré teraz skočiť rovno na posledný odstavec.

Blog je príliš vertikálny. Nové články zadupávajú tie predchádzajúce do zabudnutia. Dokonca ani sami autori sa k nim nevracajú, aby ďalej rozvinuli tému, doplnili novinky, zahľadeli sa na problém z odstupom času. Keď sa rodil môj projekt Recept na život, hľadal som nejakú šikovnú technológiu, ktorá by práve toto riešila. Roztiahnuť článok do šírky. Hľadal som nejaký šikovný horizontálny nástroj. Wiki technológia sa mi práve takou zdala.

Výhody wiki prostredia

Je veľmi príjemné v prostredí webového prehliadača dopĺňať obsah. Filozofia wiki je práve o neustálom dopĺňaní toho istého článku. Aj o jednu jedinú vetu. To mi blog neumožní, alebo je to nešikovné. Na blogu platí, že článok po publikovaní by už nemal byť zásadne menený. Aj z úcty k čitateľovi, aj kvôli serióznosti autora. Predsa len, na blogu hrá čas významnú úlohu a treba s ním pri publikovaní počítať. Pri použití wiki prostredia je normálne doplniť pár viet do článku bez toho, aby vznikli problémy s časom. A keď je v článku obsahu príliš, tak je jednoduché ho rozdeliť.

Ešte jednu výhodu wiki spomeniem. Odkazy sú základnou vlastnosťou webu. Keď sa na blogu opätovne vrátim k nejakej téme, je treba urobiť odkazovú previazanosť. Vo wiki sa medzi jednotlivými článkami linkuje strašne jednoducho. Aj pre odkazy do ostatného internetu je wiki syntax veľmi príjemná. Stačí sa naučiť pár pravidiel a vytvorenie štruktúrovaného textu plného relevantných odkazov je hračkou.

Späť do archívu

No dosť bolo propagácie wiki prostredia. Ešte sa vrátim k tej reprízovosti. V roku 2005 som napísal hafo návodov a rád pre blogérov. Vtedy som sa ako jeden z prvých stal SME blogérom. Vďaka blogom na sme ma zrazu čítalo hafo ľudí, tak som sa snažil nejako za tú čítanosť odvďačiť. Nuž som písal veľa o blogovaní. Skúsenosti a vedomosti, ktoré som počas pár rokov získal, som sa snažil odovzdať ďalším novým blogérom. Pretože vďaka sme začali blogovať takí, čo by jakživ neblogovali. Nuž a tieto návody teraz zapadajú prachom a obrastajú machom. Z časti sú neaktuálne, z časti by ich bolo treba doplniť a z časti poopravovať vtedajšie nedoukovské hlúposti.

Ako som bol býval bol spomenul, článok na blogu je po publikovaní už viacmenej nedotknuteľný. Preto sa chystám preniesť myšlienky a nápady z mojich starších článkov z blogu do projektu Recept na život. Nuž preto som sa prehraboval v tom archíve.