O kompromisoch jednou vetou

Zadok hrocha
Zadok hrocha

Zadok antilopy
Zadok antilopy

Život nie je jednoduchý, tvrdí klasické klišé. Túto vetu môžeme dokonca považovať aj za floskulu. Je to povzdych. Úvod do melancholického spomínania na staré zlaté časy. Uvedená veta je často začiatkom dlhého monológu skúseného knechta.

A človek prežraný všetkou múdrosťou sveta vzápätí vygrcia ďalšiu perlu: Život je plný kompromisov.

Stelesnemím absolútneho kompromisu, instantné zhrnutie opovržlivého postoja ku kompromisom a súčasne vyjadrenie nevyhnutnosti kompromisy robiť, sa mi podarilo vtesnať do mojej obľúbenej vetičky:

Radšej zadkom do predku ako predkom do zadku.

Inštruktážne fotky pochádzajú zo ZOO Praha. Z mojej galérie si ich môžete stiahnuť v rozlíšení 1024×768 ako tapetu na plochu.

Zdieľať?

Plus mínus 30

Nenapísal by som to lepšie:

Být členem střední třídy s věkem do třiceti let sebou zkrátka nese určitá rizika. Jsme vzdělaní, žijeme opravdu blahobytným životem, i když nám občas příjde, že nejsme dost oceněni, máme chuť něco změnit, i když nevíme co přesně a především jak to udělat. Nikdy jsme nebyli ve válce, nikdy jsme netrpěli hladem, nikdy jsme o nic doopravdy nemuseli bojovat. A tak marně hledáme jak všemu tomu blahobytu a sociálním jistotám dát nějaký smysl.

A protože už od malička jsme učeni lásce ke psanému slovu, píšeme. Píšeme, protože je to osvobozující. Píšeme, protože slova mají moc měnit svět. Píšeme, protože se chceme vyzpovídat z těch neustálých bitev mezi sociálním cítěním a hamižností unitř nás. Píšeme, protože — Protože nevíme, co jiného bychom vlastně měli dělat.

A proto: Budiž slovo! (Zdroj: Festival SuperMall)

Odporúčam ti ho, sám som si tam príjemne počítal. Fakt! Nájdi si čas. Poriadny čas, taký ten čas, kedy sa zahniezdiš vo svojom obľúbenom kúte izby, s hrnčekom, pohárom, tanierom, miskou príjemnej veci a začítaj sa do www.festivalsupermall.blogspot.com

Už dlhšie uvažujem nad čímsi. Snažím sa tomu dať vo svojich myšlienkach tvar. No a vďaka niekoľkým cudzím myšlienkam sa ten tvar vyjasňuje. ±30, teda viac plus ako mínus.

Zdieľať?

Blog píšeme pre jednotlivca

Blogosféra he veľká, preveľká ba až smeveľká. Blogy čítajú stovky ba i tisíce ľudí. Blogy majú globálne poslucháčstvo. Populárne texty môžu dosiahnuť tisícky prečítaní počas svojho virtuálneho života.

Profesionálny bloger Probloger to vidí trochu inak a vo svojom článku to preberá priam ukážkovo. Spočiatku nadhodí atmosféru otázkou ak nie priamo na telo, tak minimálne na tvoje bezprostredné okolie.

Tak aj ja sa ťa rovno opýtam: Si práve teraz sám? Možno sedíš vo svojom kancli, doma pri počítači, na gauči, v kaviarni, no pravdepodobne sa nemýlim, keď poviem, že si tento spot čítaš sám, uzavretý do svojho mikrosveta ohraničeného stoličkou, stolom a obrazovkou. Možno som pozabudol na hrnček s kávou vedľa tvojej ľavej ruky. Je tak? Takže má asi pravdu keď hovorí:

It’s very easy to get caught up in the size of the blogosphere and picture your blogs readers as a crowd.

However the reality is that when people read your blog they are alone.

Z tejto situácie vychádza, keď vymenuje niekoľko bodov ako písať, aby článok padol zadobre práve v tejto individuálnej atmosfére:

  • Do písania vlož osobný postoj
  • Použi vlastný, svoj, jazyk
  • Hoď do pľacu príbeh ( a úplne najlepšie nejaký svoj osobný)
  • Ukáž fotky (z času na čas aj seba samého – dodá to tvojmu blogu príjemnú osobnú atmosféru)
  • Využívaj jednotné číslo (aby tvoji čitatelia cítili, že hovoríš priamo s nimi)
  • Predstieraj, že sa rozprávaš s človekom a nie že píšeš prejav
  • Udržuj rozumnú hladinu neformálnosti
  • Píš prístupne, používaj bežné slová (nepoužívaj veľké slová na ohúrenie – píš slovami, ktoré ľudia používajú v každodennom rozhovore
  • Odpovedaj osobne (v komentároch odpovedaj na jednotlivé reakcie, pošli čitateľom e-mail)

V komentároch napísal jeden chalan, čo pracuje v rádiu, že skutočne je rozdiel, keď si predstaví, že hovorí pre jedného konkrétneho poslucháča. Že to naozaj znie príjemnejšie, aj keby použil veľmi podobné slová. Hm, niečo na tom asi bude.

V článku vyzval svojich čitateľov, aby to vyskúšali. Aby skúsili popasovať sa uvedenými bodmi. Na záver, ako sa na správnu autoritu patrí, prejavil pochopenie, že to nie je jednoduché, abstrahovať tú masu. No stačí len čas od času využiť niektorú z popísaných fínt a aj tvoj blog bude dýchať ľudským teplom.

Inšpirované
Do you write for Individuals or the Masses?
Zdieľať?

Asdf.sk je definitívne preč

Čo človek neurobí pre bulvárny nadpis, že? Či pre návštevnosť?

Náhodička si zahrala, že práve dnes získal môj článok dosť hlasov na to, aby sa prebojoval na titulku asdf.sk A náhodička si zahrala, že práve dnes, ako sa mi zdá a možno sa šeredne mýlim, sa práve asdf.sk premenovalo na vybrali.sme.sk. Ešte doobeda som mal referery z asdf.sk a teraz to už rovno presmerúvava.

A náhodička si zahrala, že som pre svoj článok zvolil práve tak brutálne bulvárny nadpis. O obsahu inkriminovaného článku sa už ani zmieňovať nebudem. „Že by to bola všetko náhoda?“ recitatívuje v jednej svojej pesničke Miroslav Černý. (To je ten čo recitatívuje aj Balíček karet.)

No, po dnešných troch článkoch bolo blogovania hádam aj dosť. Nedajbože mi zas niekto pridá nejaký článok a z toľkej záplavy čitateľov mi… ani ti neviem čo, takto napochytre. Asi len skončiť.

.

Zdieľať?

Vítam Bulharsko v EU

Aspoň jeden svetlý bod mal tento môj dnešný pracovný deň. V aute som sa dopočul, že Bulharsko a Rumunsko sa stanú členmi nášho kvázi štátu, teda Európskej Únie v januári 2007.

Bulharsko je moja obľúbená dovolenková destinácia. Teším sa, že si ju budem môcť dopriať aj na občiansky preukaz. Len som zvedavý, ako to bude s deťmi, ktoré aktuálne potrebujú mať doklad s fotkou (pas) bez ohľadu na vek. Rovnako dobré na tom je, že nebudem potrebovať žiadne absurdné zdravotné pripoistenia.

A celkovo je to fajn. Poprúdi tam trochu viac peňazí z eurofondov a to by mohlo pomôcť tamojším ľuďom. Samozrejme keď si budú chcieť aj sami pomôcť. Rovnako to ľahšie umožní expanziu európskych spoločností do týchto krajín, takže budú zaujímavé pozície v zaujímavých miestach. Pracovať pre Bulharskú pobočku nejakého lekárenského reťazca so sídlom vo Varne by sa mi fakt páčilo. V zime si zalyžovať v pohorí Bansko…

Ja viem, na tie peniaze z eurofondov prispejem aj svojimi daňami, tamojší obyvatelia možno ani nestoja, aby sa im menil ich životný štýl a megakorporácie sú imperialistické zlo. Akurát ja sa to snažím vidieť z tej lepšej a zaujímavejšej stránky.

Doplnené po chvíli od publikovania: V článku na sme k tejto udalosti je použitá absurdná fotografia, ktorá evokuje útlak európskej vlajky nad mravčekami, ktorými môžu byť obyvatelia ktoréhokoľvek mesta v Európe. A vraj prestížny Reuters. Ach jo!

Zdieľať?

Príprava čaju lekárnikom

Tak tu máme zas utorok a teda farmaceutickú alebo lekárnickú tému. Aký je v tom rozdiel, o tom nabudúce. Dnes sa chcem venovať aktuálnej téme na prichádzajúce jesenné dni. Čaju.

Tak najprv si trochu zadefinujeme pojmy. Farmaceuti považujú všetky liečivé rastliny, z ktorých sa pripravujú odvary, nálevy, extrakty za drogy. No, aby som bol presný, liečivá rastlina sa stáva drogou v momente, keď si ju právne farmaceuticky pripravíme. Teda izolujeme časť, ktorá obsahuje najviac účinných látok, teda odtrhneme kvet, vykopeme koreň, či podzemok, ošklbeme listy. To ale nie je všetko! Aby sa ošklbaný list stal drogou, treba ho ešte správne konzervovať, teda usušiť na nejaké to krásne šuštiace a voňavučké seno. A máme drogu.

A z drogy si pripravíme čaj, povedal by laik. No farmaceut vie, že čaj je len jeden. Len zápar z drogy list čajovníka je možné považovať za čaj. To ostatné, je zápar či odvar z drogy niektorej liečivej rastliny. Napríklad z kvetu lipy. Mimochodom: Flos Tilie boli prvé latinské slová, ktoré sa mi pekne oprskané dostali do uší.

Nuž, takto vyzerá profesionálny pohľad na hrnček voňavého lipového záparu. Brutálne som zjednodušoval a abstrahoval, extrahoval, maceroval a perkoloval. Nech sú ku mne lekárnický bohovia zhovievavý.

A to som sa nerozpísal o technológiách prípravy záparov, či odvarov. Veril by si, že odvary z niektorých drog, hlavne sliznatých sa pripravujú napríklad aj pomocou mixéra? No je to tak. Ich účinné látky sú totiž termolabilné a varením sa ničia. Hlavne ich štruktúra, ktorej vďačia za sliznatosť.

Pozor ide příhoda z natáčení: Mali sme na fakulte cviká z galenickej farmácia (technológia liekov) a po troch vyučovacích cvikách sme mali skúšobné. Dostali sme recept mali sme pripraviť čo bolo na ňom. Niektoré technológie na prípravu extraktov, odvarov a tak podobne sú dosť zdĺhavé, no mne sa ušla príprava extraktu práve z nejakej tej sliznatej drogy. Správne som pochopil, že perkoláciu za studena by som robil do večera, tak som si zvolil alternatívnu protiprúdovú extrakciu. Protiprúdová je preto, že sa droga a extrakčné činidlo pohybujú navzájom opačným smerom. No nebudem to ďalej komplikovať, Vzal som mixér, 5 minút to hučalo, 15 minút som to filtroval, teda cedil, 5 minút písal protokol a hodinu opruzoval v bufete.

Vďaka tomuto článku som si pekne počítal v knihe „Liekové formy”. Musel som sa ale umravňovať, inak by tento článok ostal nedopísaný a ja by som si doteraz čítal o… O všeličom peknom. Ach to boli časy, keď som sa to drvil na skúšku. Farmácia je krásna a čaj užitočný:

September 14, 2006 — A prospective cohort study of more than 40,000 people in Japan has shown that drinking green tea can significantly cut deaths from cardiovascular disease (CVD) as well as all-cause mortality, particularly in women. There was no beneficial effect of green tea consumption on cancer mortality, however. (Zdroj: Drinking Green Tea Reduces CVD Mortality vyžaduje registráciu)

Zdieľať?

Neberte si heslo do hrobu

Len si človek na niečo pomyslí, ako správny blogér formou: „To by bolo fajn blognúť“ a už mu to niekto vyfúkne rovno spred nosa. Ešte že sa to hneď nenaplní. Bŕŕ – som sa otriasol.

Onehdá som nastavoval niekoľko administrátorských hesiel na svojom novom domácom serveri. A napadlo mi, že čo ak by ma kdesi čosi… Veď viete, čert nikdy nespí, anjeli sa flákajú, len SMRŤÁK maká bez prestávky. Jeden nevie dňa ani hodiny a takto by som mohol morbídne, sarkasticky a čiernohumorne pokračovať ďalej a vy by ste sa nič zmysluplné nedozvedeli. Ako keby ste sa doteraz boli bývali boli dozvedeli.

Takže, jeden nikdy nevie… Ale už dosť! Teda jasne. Umriete si a čo po vás zostane. Len kôpka železa, ktoré by eventuálne aj ukrývalo nejakú spomienku na vás, ale heslo si nikto nepamätá.

Preto odporúčam, napriek všetkým bezpečnostným pravidlám, zasvätiť do svojich zvykov pri tvorbe hesiel svojich blízkych, na ktorých vám záleží, aby sa k svojim a vašim dátam dostali. Veď po smrti vám to už aj tak môže byť jedno. Šikovnou vecou je aj schránka v banke, alebo úschova u notára. Dokonca aj piaty kameň na druhom pilieri šiesteho mosta na ceste, kde sme sa prvýkrát držali za ruky je fajn. A keď zlyhajú všetky preventívne opatrenia tak v mojom prípade vecte, že:

Google will provide access to a deceased Gmail user’s account if the person seeking it provides a copy of the death certificate and a copy of a document giving the person power of attorney over the e-mail account, said a Google spokeswoman. (Objavené vďaka Idées fixes)

Zdieľať?

Slovné perly tohto týždňa

Najprv sa zadarilo serveru medialne.sk, ktorý rovno v nadpise TA3 dnes spustila svoj inovovaný portál, chce byť informačne nasýtenejší upozorňuje na vyhladovanosť jedného portálu, ktorý by sa už konečne rád poriadne nasýtil. No predstav si, pozeráš na stránku a zrazu na teba vycerí zuby, zhltne ťa aj s klávesnicou a káblik od myši elegantne vcucne ako špagetu. Už len grgnutie chýba.

Druhá perla, ktorá ma prinútila toto celé blognúť sa zadarila v článku Počet slov nič neznamená, kde sa snažia ani naboso ani obuto, ani pešo, ani za vozom, proste politicky čo najkorektnejšie vyjadriť, že eventuálne ceny aj markantne klesajú, ale pravda je aj taká, že miera markantnosti je predsa len mierna. Citujem:

V ostatnej dobe, kedy ceny výrobkov, využívajúcich túto technológiu, začali markantným spôsobom mierne klesať, stali sa dostupnými aj pre užívateľov menej zaťažených na technické novinky.

Celkovo ten článok po štylistickej stránke stojí za to.

Zdieľať?

Diaľnica neznamená len značka

Najazdil som toho po diaľniciach ČR a SR dosť, preto sa odvážim trochu porovnať prístup správcov a údržbárov diaľnic v týchto krajinách.

Mám takú utkvelú predstavu, že diaľnica má výsadné postavenie medzi cestami. Preto očakávam, že sa o ňu bude zodpovedná firma aj tak správať. Výsadne, dôkladne, starostlivo, zodpovedne a hlavne kvalitne. Preto očakávam, že pre diaľnicu platia zvláštne pravidlá pre riešenie mimoriadnych situácii ako sú nehody, plánované opravy, alebo denná údržba.

Preto očakávam, že ma diaľnici nebudú úrovňové križovatky, nie ako na paródii na diaľnicu pred Košicami. Preto očakávam, že na vyznačenie dlhodobých opráv sa použijú svetelné, blikajúce a hlavne nezhrdzavené značky. Očakávam, že pri označovaní podobných situácii nedostane priestor ľudová tvorivosť, ale nastúpia štandardy rovnaké na celom Slovensku. Očakávam, že pri kosení v stredovom páse bude okrem šipky v rýchlom pruhu tesne pred prekážkou, aj minimálne 800m pred miestom kosenia upozornenie a minimálne 200m značka na prevedenie dopravy do voľného pruhu. Očakávam, že sa okolo Šintavy a Serede bude pri súmraku objavovať označené policajné auto a tých pravidelných samovrahov na bicykloch bude mastne pokutovať. Žigulíky v protismere pripomínať nemusím. Predpokladám, že na mieste pred Nitrou, kde sa pravidelne pri daždi vytvára kaluž vody, bude do odstránenia problému aspoň postavená značka. Predpokladám, že vodorovné značenie bude v perfektom stave a namaľované farbami na úrovni modernej doby. To bude asi tou skúsenosťou s Čiech.

A neviem prečo, ale predpokladám, že na diaľnici bude povolená 160 km/hod. To bude asi tým, že som optimista.

Poznámka pre rýpalov rýpavých: Za slovo diaľnica si dosaďte cesta, kde je povolená rýchlosť 130km/hod a možno vám svitne na čo narážam, zatiaľ našťastie len v tomto príspevku a nie v aute. Včera veľa nechýbalo a cestári sa zmenili na kolky.

Zdieľať?

Druhý zápisok z dovolenky

Východ slnka
Východ slnka

Napísané 21.8.2006, kedy som si myslel to:

Prší. Hm, aj také sa občas stane pri mori. Hrací Matúško premenil plišákov na lietajúce potvori, Martinka číta na Džejmsovi nejakú mayovku. Keď sme včera vyberali čo by si z knihovničky na SD karte mohla prečítať, uvažovali sme aj nad nejakou sci-fi. No poznamenal som, že to v podstate nemá cenu, pretože aktuálne žijeme jednu z mnohých scifi.

Inak pri mori nič nového. Voda mokrá, je tu hovadsky horúco, v novinách písali, že dnes malo byť 35-38 a na juhu aj 40. Teplota vody 28. Ale teraz večer sa to pokazilo. Našťastie.

Dosť som rozladený z miestnej cenovej úrovne. S ohľadom na to, že levi sú na tom oproti euru len o 1,95 horšie, poburuje ma miestny zvyk počítať v celých levoch. Predvčerom sme sa boli prejsť v rezervácii UNESCo na poloostrove Nesebar. Po ceste v Novom Nesebare je spústu stánkov s ovocím, jedlom a tak. Keď som tam zahliadol hrozno za 2,5 levov úplne sa mi znechutili tí vydridusi v našom hoteli. Tuno je hrozno za 5 levov a na pláži chcela baba 8. Nuž podal som jej 6 a musela byť spokojná. K cenám len toľko, že slnečník je na pláži za 6, lehátko tiež za 6, praclík za 2, veľký pečený zemiak plnený všeličím za 5, pizza pri našom hotely za 5,8, zmrzka pre celú rodinu za 7 levou. Tá nechutný snaha odrbať hostí do maxima je mi z duše protivná. V jednej reštike som dokonac videl stejk za 18 levou, čo v našej hotelovej je priemerná útrata za náš rodinný obed. Ako obvykle, cena je len číslo nemajúce nič spoločné s cenou surovín, či obtiažnosťou zabezpečenia tovaru, ale odráža mieru drzosti predávajúceho.

V Nesebare klasika, turistické miesto, ktorého hlavnej triede je dobré sa vyhnúť a poprechádzať sa skôr v bočných uličkách. Hafo stánkov, na hlavnej triede obligátne turistické podivnosti, kresby, no občas sa našla aj bulharská keramika. V uličkách sa nemusíte obávať, že zablúdite. Je to malý poloostrov a z každej strany je more. Veru z každej, so zvyškom Bulharska je spojený len úzkou šijou, tak akurát širokou.

Boli aj vlny, cca 45-52 cm vysoké. Veľmi príjemné spestrenie. Dokonca zmenili aj vlajku. V tejto sezóne je poradie: zelená, žltá, červená. Z detstva si pamätám na inú postupnosť: biela, červená, čierna. Matná spomienka mi hovorí, že na červenú deti len pár metrov od brehu a žiadne nafukovačky. Pri včerajšej žltej si postarší plavčík, pamätajúci si zlaté časi Todora Živkova, do píšťalky ani nefúkol. V jeden deň sa bol pri mne pristavil, že ako sa mám. Akurát som si čítal knihu na starom Džejmsovi, tak to skúsil anglicky. Zdá sa mi divné, keď sa máme mi slovania dorozumievať anglicky, tak odpovedám že dobre. A hneď sa chytil a celkom sme si po rusky pokecali. Že odkiaľ, že ako, že čo to mám, či telefón, či hračku. Ja že hračku. Na podrobnejšie vysvetľovanie by bola predsa len moja ruština asi nedostatočná. Nuž tak.

Ráno sme boli pozrieť východ slnka, čosi málo som nafotil. Som zvedavý, ako to bude vyzerať na poriadnom monitore.

Ale čo, je dovolenka, tak už stačí ďatlovania.

Napísané na PDA Compaq iPAQ a klávesnici Stowaway portable keyboard 21.8.2006

Súvisiace:
Druhý zápisok z dovolenky – práve ste dočítali
Tretí zápisok z dovolenky
Štvrtý zápisok z dovolenky
Zdieľať?