O kompromisoch jednou vetou

Zadok hrocha
Zadok hrocha

Zadok antilopy
Zadok antilopy

Život nie je jednoduchý, tvrdí klasické klišé. Túto vetu môžeme dokonca považovať aj za floskulu. Je to povzdych. Úvod do melancholického spomínania na staré zlaté časy. Uvedená veta je často začiatkom dlhého monológu skúseného knechta.

A človek prežraný všetkou múdrosťou sveta vzápätí vygrcia ďalšiu perlu: Život je plný kompromisov.

Stelesnemím absolútneho kompromisu, instantné zhrnutie opovržlivého postoja ku kompromisom a súčasne vyjadrenie nevyhnutnosti kompromisy robiť, sa mi podarilo vtesnať do mojej obľúbenej vetičky:

Radšej zadkom do predku ako predkom do zadku.

Inštruktážne fotky pochádzajú zo ZOO Praha. Z mojej galérie si ich môžete stiahnuť v rozlíšení 1024×768 ako tapetu na plochu.

Share Button

Plus mínus 30

Nenapísal by som to lepšie:

Být členem střední třídy s věkem do třiceti let sebou zkrátka nese určitá rizika. Jsme vzdělaní, žijeme opravdu blahobytným životem, i když nám občas příjde, že nejsme dost oceněni, máme chuť něco změnit, i když nevíme co přesně a především jak to udělat. Nikdy jsme nebyli ve válce, nikdy jsme netrpěli hladem, nikdy jsme o nic doopravdy nemuseli bojovat. A tak marně hledáme jak všemu tomu blahobytu a sociálním jistotám dát nějaký smysl.

A protože už od malička jsme učeni lásce ke psanému slovu, píšeme. Píšeme, protože je to osvobozující. Píšeme, protože slova mají moc měnit svět. Píšeme, protože se chceme vyzpovídat z těch neustálých bitev mezi sociálním cítěním a hamižností unitř nás. Píšeme, protože — Protože nevíme, co jiného bychom vlastně měli dělat.

A proto: Budiž slovo! (Zdroj: Festival SuperMall)

Odporúčam ti ho, sám som si tam príjemne počítal. Fakt! Nájdi si čas. Poriadny čas, taký ten čas, kedy sa zahniezdiš vo svojom obľúbenom kúte izby, s hrnčekom, pohárom, tanierom, miskou príjemnej veci a začítaj sa do www.festivalsupermall.blogspot.com

Už dlhšie uvažujem nad čímsi. Snažím sa tomu dať vo svojich myšlienkach tvar. No a vďaka niekoľkým cudzím myšlienkam sa ten tvar vyjasňuje. ±30, teda viac plus ako mínus.

Share Button

Blog píšeme pre jednotlivca

Blogosféra he veľká, preveľká ba až smeveľká. Blogy čítajú stovky ba i tisíce ľudí. Blogy majú globálne poslucháčstvo. Populárne texty môžu dosiahnuť tisícky prečítaní počas svojho virtuálneho života.

Profesionálny bloger Probloger to vidí trochu inak a vo svojom článku to preberá priam ukážkovo. Spočiatku nadhodí atmosféru otázkou ak nie priamo na telo, tak minimálne na tvoje bezprostredné okolie.

Tak aj ja sa ťa rovno opýtam: Si práve teraz sám? Možno sedíš vo svojom kancli, doma pri počítači, na gauči, v kaviarni, no pravdepodobne sa nemýlim, keď poviem, že si tento spot čítaš sám, uzavretý do svojho mikrosveta ohraničeného stoličkou, stolom a obrazovkou. Možno som pozabudol na hrnček s kávou vedľa tvojej ľavej ruky. Je tak? Takže má asi pravdu keď hovorí:

It’s very easy to get caught up in the size of the blogosphere and picture your blogs readers as a crowd.

However the reality is that when people read your blog they are alone.

Z tejto situácie vychádza, keď vymenuje niekoľko bodov ako písať, aby článok padol zadobre práve v tejto individuálnej atmosfére:

  • Do písania vlož osobný postoj
  • Použi vlastný, svoj, jazyk
  • Hoď do pľacu príbeh ( a úplne najlepšie nejaký svoj osobný)
  • Ukáž fotky (z času na čas aj seba samého – dodá to tvojmu blogu príjemnú osobnú atmosféru)
  • Využívaj jednotné číslo (aby tvoji čitatelia cítili, že hovoríš priamo s nimi)
  • Predstieraj, že sa rozprávaš s človekom a nie že píšeš prejav
  • Udržuj rozumnú hladinu neformálnosti
  • Píš prístupne, používaj bežné slová (nepoužívaj veľké slová na ohúrenie – píš slovami, ktoré ľudia používajú v každodennom rozhovore
  • Odpovedaj osobne (v komentároch odpovedaj na jednotlivé reakcie, pošli čitateľom e-mail)

V komentároch napísal jeden chalan, čo pracuje v rádiu, že skutočne je rozdiel, keď si predstaví, že hovorí pre jedného konkrétneho poslucháča. Že to naozaj znie príjemnejšie, aj keby použil veľmi podobné slová. Hm, niečo na tom asi bude.

V článku vyzval svojich čitateľov, aby to vyskúšali. Aby skúsili popasovať sa uvedenými bodmi. Na záver, ako sa na správnu autoritu patrí, prejavil pochopenie, že to nie je jednoduché, abstrahovať tú masu. No stačí len čas od času využiť niektorú z popísaných fínt a aj tvoj blog bude dýchať ľudským teplom.

Inšpirované
Do you write for Individuals or the Masses?
Share Button

Asdf.sk je definitívne preč

Čo človek neurobí pre bulvárny nadpis, že? Či pre návštevnosť?

Náhodička si zahrala, že práve dnes získal môj článok dosť hlasov na to, aby sa prebojoval na titulku asdf.sk A náhodička si zahrala, že práve dnes, ako sa mi zdá a možno sa šeredne mýlim, sa práve asdf.sk premenovalo na vybrali.sme.sk. Ešte doobeda som mal referery z asdf.sk a teraz to už rovno presmerúvava.

A náhodička si zahrala, že som pre svoj článok zvolil práve tak brutálne bulvárny nadpis. O obsahu inkriminovaného článku sa už ani zmieňovať nebudem. „Že by to bola všetko náhoda?“ recitatívuje v jednej svojej pesničke Miroslav Černý. (To je ten čo recitatívuje aj Balíček karet.)

No, po dnešných troch článkoch bolo blogovania hádam aj dosť. Nedajbože mi zas niekto pridá nejaký článok a z toľkej záplavy čitateľov mi… ani ti neviem čo, takto napochytre. Asi len skončiť.

.

Share Button

Vítam Bulharsko v EU

Aspoň jeden svetlý bod mal tento môj dnešný pracovný deň. V aute som sa dopočul, že Bulharsko a Rumunsko sa stanú členmi nášho kvázi štátu, teda Európskej Únie v januári 2007.

Bulharsko je moja obľúbená dovolenková destinácia. Teším sa, že si ju budem môcť dopriať aj na občiansky preukaz. Len som zvedavý, ako to bude s deťmi, ktoré aktuálne potrebujú mať doklad s fotkou (pas) bez ohľadu na vek. Rovnako dobré na tom je, že nebudem potrebovať žiadne absurdné zdravotné pripoistenia.

A celkovo je to fajn. Poprúdi tam trochu viac peňazí z eurofondov a to by mohlo pomôcť tamojším ľuďom. Samozrejme keď si budú chcieť aj sami pomôcť. Rovnako to ľahšie umožní expanziu európskych spoločností do týchto krajín, takže budú zaujímavé pozície v zaujímavých miestach. Pracovať pre Bulharskú pobočku nejakého lekárenského reťazca so sídlom vo Varne by sa mi fakt páčilo. V zime si zalyžovať v pohorí Bansko…

Ja viem, na tie peniaze z eurofondov prispejem aj svojimi daňami, tamojší obyvatelia možno ani nestoja, aby sa im menil ich životný štýl a megakorporácie sú imperialistické zlo. Akurát ja sa to snažím vidieť z tej lepšej a zaujímavejšej stránky.

Doplnené po chvíli od publikovania: V článku na sme k tejto udalosti je použitá absurdná fotografia, ktorá evokuje útlak európskej vlajky nad mravčekami, ktorými môžu byť obyvatelia ktoréhokoľvek mesta v Európe. A vraj prestížny Reuters. Ach jo!

Share Button