Včera som bol konfrontovaný, proste som narazil, do jedného riešenia všetkých, akýchkoľvek, bezo zbytku, problémov s technológiou e-mail.
V danej firme zakázali Outlook ako e-mailového klienta. Ba čo viac, zakázali akéhokoľvek e-mailového klienta. Webové rozhranie je OK.
Tuším istú zradu tohoto riešenia. Preto sa vás chcem opýtať: Naozaj si pomohli od akéhokoľvek e-mailového protivenstva? Stačí mi jeden kontrapríklad.
Keď sme tu pred dvoma týždňami rozoberali samoobslužnú zónu v lekárni, padla v komentároch zaujímavá narážka na biele oblečenie. Že prečo biele si nechám na budúce. Teraz skôr o tom kto to v tom bielom vlastne je.
V lekárni máme tri druhy zamestnancov. V podstate by si stačil aj samotný lekárnik, no z rôznych dôvodov a ja s obľubou, nadsázkou a iróniou hovorievam, že by mi bolo v lekárni bez pekných kolegýň magistier a laborantiek smutno. V skutočnosti je to asi trochu inak.
Takže k tým zamestnancom: lekárnici – absolventi farmaceutickej fakulty, farmaceutické laborantky – absolventky strednej zdravotnej školy – odbor farmaceutický laborant a tí ostatní vo funkcii sanitárka. Píšem to takto lopatisticky aj s tými absolvovanými školami, pretože je to veľmi dôležité. Zákon totiž presne definuje, že jedine a jedine so strednou zdravotnou školou absolvovanou jedine a jedine v odbore farmaceutický laborant môžete v lekárni expedovať lieky bez receptu, miešať niektoré v lekárni pripravované lieky a tak podobne. A len a len po absolvovaní farmaceutickej fakulty v magisterskom štúdiu môžete vziať od pacienta recept a vyexpedovať mu podľa neho lieky. A ak ste obzvlášť poslušný, dostanete aj kľúče od skrinky s jedmi a opiátmi.
Apropó jedy. Aj keď s 90% liekov v lekárni by ste sa dokázali úspešne otráviť, lebku a skrížené hnáty, na žiadnej škatuľke nenájdete. Ledaže by to lekár špeciálne určil. Takže vážený, pozor na to čo tu trúsite do komentárov! 
Na opasku sa mi hompáľajú kľúče od jednej takej skrinky. Ale nie, berte to s nadsázkou a nadhľadom. Tá je nám lekárnikom priam súdená. Veď ako inak sa dá rozumne prežiť do defilé, poväčšine smutných osudov, ktoré skrz recepty denno-denne čítame. O tom a možno o inom zas niektorí ďalší utorok.
Niekto bojuje proti komentárovému spamu, niekto nemusí. Som ten šťastnejší. Môj CMS b2evolution má niekoľko desiatok stupňov ochrany a jeden z nich je centrálny blacklist udržiavaný na serveri tvorcov tohto výborného CMS. Takže mi stačí si občas stiahnuť prírastky a je to. Ale o inom som chcel.
Keďže nemusím bojovať proti komentárovému spamu, rozhodol som sa bojovať proti anonymom v komentároch. A zvolil som nasledovnú stratégiu: Na anonymné príspevky sa snažím odpovedať a základnou metódou je dôkaz sporom. To znamená, že pripustím tvrdenie anonyma a postupne dôjdeme k jasnému absurdnému záveru. Mimochodom, je to výborný a osvedčený spôsob, ako sa účinne hádať o čomkoľvek, keď vám nevadí, že protivníka zosmiešnite. Tento spôsob hádania sa má vždy len jedného víťaza. Preto túto metódu neodporúčam do manželských hádok. Manželská hádka potrebuje dvoch víťazov. S dôstojnosťou anonyma si ale starosti veru nerobím.
K uvedenému som si pridal ešte jeden nástroj. Keď u mňa komentujete, moje CMS si zapamätá aj IP adresu počítača/siete z ktorej komentujete. Dávno pradávno som o tom písal, že na sieti neexistuje anonymita. Aj preto sa mi nelení nevedomím anonymom odpovedať. A v odpovedi pekne zverením aj tú IP adresu.
Jojo píše:
Zadanie: použite nasledovné slová: prožila, musí skončit, začínala, končili, rozloučit se, nepřemáhala, ukápla, naučit, vítat, příde, je.
Riešenie:
Tereza je dobrá kreslířka. Když s kreslením začínala, bylo to těžké. Musela se všechno naučit. Všichni ji měli rádi a přivítali ji. Vždy, když přišla do třídy, nepřemáhala se a se všemi se smála. Prožila se všemi kamarády hodně srandy. Když končily i slza ji ukápla, ale nedalo se nic dělat, vše musí jednou skončit. Nechtělo se jí rozloučit, ale věděla, že příde čas, kdy se znovu s kamarády uvidí. A když ji zbyde čas, může kreslit zážitky z prázdnin.
Toto je rodinný blog a toto je prvý príspevok ďalšieho člena našej rodiny. Jen houšť a větší kapky.
Prelistoval som nové linky na asdf.sk, dnes už majetok sme.sk, a nič. Jeden článok hviezdy slovenského blogu, jeden článok správcu blogu a jeden z plebsu. Celkový počet hlasom nič-moč, medzi najlepšími za posledné 2 dni úplne nič. Denne sa tam urodia desiatky blogových zápiskov, ale čítajúcu verejnosť zaujme máločo.
Vyvodiť sa z toho dajú samozrejme závery aké si samy vymyslíte. Ako z každej štatistiky, či každého zisťovania. Mňa napríklad napadajú tieto:
Uzavretá komunita čitateľov a blogérov. Tí čo čítajú smeblogy nečítajú ostatnú blogosféru. A možno ani o nej nevedia. Veď ako by aj, keď sa blogéri ani nesnažia začleniť vzájomným linkovaním. Možno naopak čakajú, kedy sa do nich začlení ostatná blogosféra. Toto očakávanie by eventuálne mohlo byť aj oprávnené, pretože pri pohľade do štatistiky TOPlistu sú smeblogy v ťažkom trháku.
Asdf.sk ešte masy neobjavili. V tomto bode som ambivalentný. Na jednej strane mi moje referery hovoria, že je to výdatný zdroj čitateľov, na druhej strane mi moje vnútorné pocity hovoria, že služba stále pozerá na vrchol zo základnéh tábora. Čo sa čudujete, aj to môže byť argument. Nejako potrebujem to zisťovanie ohnúť kam sa mi páči. Čítate blog, nie vedeckú prácu.
Asdf.sk je príliš komplikované pre aktívneho užívateľa. Služby tohoto druhu majú dva druhy užívateľov. Aktívnych klikačov a pridávačov a druhá sú pasívny čitatelia, ktorá len zbierajú plody tých prvých. Aktívne používanie zatiaľ vyžaduje schopnosti a vedomosti pokročilého používateľa internetu. A toto čitatelia smeblogov nie sú.
Nezáujem o blogy ako celok. Skladba článkov na asdf.sk odráža záujmy aktívnych užívateľov slovenského internetu. A tých nezaujímajú blogy ako také so svojou pochybnou faktografickou hodnotou a už vôbec nie články s nejakými literárnymi ambíciami.
Tak takéto závery som si z toho vyvodil ja. A vy? Máte svetu čo povedať?
Začínam uvažovať nad GPS. To znamená, že proces prešiel do druhej fázy – hľadanie využitia. Navigácia v aute sa samozrejme natíska ako prvá. No vidím tu ďalšie potencionálne možnosti.
Tejto technológii predpovedám zásadný rozvoj. Rozvoj sa deje dobre v tedy, keď máte nejakého dobrého poštového koňa, ktorý vám ten rozvoj odtiahne. V technológiách pre masy sú týmto poštovým koňom mobily. Mobily potrebujú nejakú ďalšiu fičúrinku na podporu svojich predajov. Veď to poznáte, všetci to chcú (markeťáci nás presvedčia o nevyhnutnosti) a len zlomok to využije (zdravý rozum našťastie vždy zvíťazí). Takže príde GPS do mobilov, GPS do fotoaparátov, GPS do PDA, GPS do laptopu, GPS do chladničky, GPS do tvorby webu.
Onehdá som čítal o službe Loopt.com. Myšlienka pekná. Akurát sa mi zdá, že teleopovia ju nebudú veľmi podporovať . Veď sa len skúste započúvať ako začína 90% súkromných telefonátov:
„Kde si? Čo robíš? Kedy sme sa to mali stretnúť?“ Keď budem mať v telefóne informáciu o lokalite dotyčného, načo by som platil za hovor? Toto je len jedna z možností, ako si viem predstaviť využitie GPS.
Ďalšou sú digitálne fotoaparáty. Dáta o mieste fotenia, k tomu aplikácia, ktoré spojí záznam trasy s umiestnením jednotlivých fotiek a vygeneruje mi mapku, kde som bol aj s fotkami daných miest. K tomu samozrejme satelitný pohľad.
Čo som medzi riadkami technológie GPS vypozoroval, je sila bodov záujmu (POI). Také časté výskyty radarov by sa mi naozaj hodili. Ale je tu jedna vec ktorá ma v cudzom meste vždy trápi. Kde nájdem dobrú reštauráciu? Predstavujem si to takto: Niekto napíše o tom, ako sa mu niekde dobre jedlo. Prihodí tam GPS súradnice. Do vyhľadávača zadám že chcem nájsť články o reštauráciách v mojej blízkosti. Alebo o čomkoľvek v mojej býzkosti. Ja viem, že teraz to ide (hlavne v amerike), ale stále to chce hafo ručnej práce pri zadávaní lokality. GPS dáta a hlavne ich podpora na strane lokálnych vyhľadávačov by to dokázali zautomatizovať a hlavne by sa zdrojom informácii stali masy. A o tom ako je výhodné, aby masy pracovali, som už písal.
Tak takto vidí GPS technológiu ten, kto uvažuje o jej zakúpení. A ako ju vidíte vy, čo ju vlastníte? Máte nejaké zaujímavé využitie? Nie že by sa mi nechcelo gúgliť, no mám takú skúsenosť, že na vyhľadanie špeciálnych spôsobov využitia sa ťažko hľadajú tie správne vyhľadávacie frázy. Veď napíšte o tom. Ak máte blog tak u seba, ak nie tak do komentárov. Prípadne rovno do projektu www.recept-na-život.sk Osobné skúsenosti a individuálne finty nám markeťáci nikdy neponúknu.
Utorok bude odborný deň. Deň mojej originál profesie, teda lekárnický deň. Tak som sa rozhodol a akožto neobmedzený vládca a tvorca spravodlivosti na tomto blogu to tak bude. Takže dnes to bude samozrejme o reťazcoch lekárenských.
Hovorí sa, že blog píšete pre svojho budúceho šéfa. Veru, treba na to myslieť, aj keď zatiaľ som sa nestretol s tým, že by si ma môj budúci šéf chcel preklepnúť tým najjednoduchším spôsobom. Zadaním môjho mena do náhodne vybraného vyhľadávača. No čo nie je môže byť. Tak mu tu nadhodím pár mojich názorov na lekárenské reťazce.
Siete lekární sú kontroverzná téma v našich odborných kruhoch. To musím uviesť hneď na začiatok. Nerozumiem prečo, ale je to tak. Zdá sa mi logické, že človek začne podnikať ako samostatný jedinec, potom si kúpi väčšie priestory, potom si kúpi ďalšie priestory a takto sa zrazu ráno zobudí ako majiteľ 3. či 4. lekární. A sieť je na svete. A ani si nevšimnete a je z nezávislého lekárnika magnát. A čo s takou sieťou. Len tak ju nechať povaľovať sa je škoda. Tak skúsme využiť výhody z veľkosti. Alebo sa spojme s druhou takou sieťou a dáme dohromady jednu väčšiu sieť. A potom príde strategický investor a… Prichádzajú svetlé zajtrajšky na Bahamách.
Ale ako obvykle, každý krajec má dve strany. Je tu pohľad bojovníkov za nezávislé lekárenstvo. Nie som členom tohoto klubu, preto mi je ťažko sem napísať tie správne argumenty. Holt, môj pohľad bude čisto jednostranný. Lekárenstvo je vraj slobodné povolanie. Len mi nie je jasné ako byť slobodný, keď mám na krku pár miliónov v zásobách a ešte väčších pár miliónov vo faktúrach, v peniazoch na ceste z poisťovní. Všetko samozrejme ideálne ako fyzická osoba – podnikateľ. O nutnosti zamestnávať svojich kolegov, nezávislých kolegov?, by som sa tiež mal zmieniť.
Ako ste videli, argumenty za nezávislé lekárenstvo mi akosi nejdú z klávesnice. Takže k tým pozitívam a sociálnym istotám z druhého tábora. Ako lekárnikovi mi sieť umožní pracovať podľa zákonníka práce a v pohode dodržiavať všetku platnú legislatívu. Venovať sa odbornej farmácii nie podnikaniu. Možno sa to zdá divné, ale je to tak. Ďalej mi umožní sa kvalitnejšie vzdelávať. Vymieňať si skúsenosti s kolegami v ďalších lekárňach siete. Nie sme konkurenti, tak si radi vymeníme rôzne rady a finty. Nemať šéfa denne za chrbátom je tiež príjené. Možnosť presťahovať sa vrámci republiky a nemusieť meniť zamestnávateľa, systém práce, počítačový program… Možnosť dostať sa na vyššie pozície ako je vedúci lekárnik. Možno toto všetko funguje aj v nezávislých lekárňach. Neviem, nemal som tú česť. Varoval som, že to bude jednostranné.
Čo si viac na túto tému je aj v článku: Německo – budoucnost patří lékárenským řetězcům?.
P.S. Ak sa chcete čosi dozvedieť z prostredie lekární a farmácie, nebojte sa opýtať v komentároch.
Vypožičal som si do nadpisu názov historickej hudobno-zábavnej relácie. Bežali tam hity našich rodičov a starých rodičov. Článok bude práve o nich. O novej, nastupujúcej vlne užívateľov internetu. A o nás, ktorí sa do povinností rodičov postupne dostávame.
My mladí (nechytajte ma za slovo, mojich 33 je stále v prvej polovičke priemerného veku dožitia sa 
) sme sa už v prostredí siete udomácnili. A snažíme sa presvedčiť aj starších, že je na sieti veľa fajn vecí, ktoré by sa im mohli hodiť. Predstavte si jeden obyčajný deň takého 48-55. ročného otca klanu. Cez deň práca, večer telka. Čo by ste mu ponúkli na sieti ako alternatívu k jeho doterajšiemu zvyku, sadnúť k telke a sledovať futbal. Ktorá z moderných internetových aplikácii by bola práve tá, kvôli ktorej by si zapol počítač a čosi na sieti začal robiť? Zhromažďovať bookmarky v asdf.sk? Písať články do nejakého wikisystému?
Práve prichádza prelomové obdobie. Pripojenie na sieť začína byť skutočne použiteľné. Vďaka jeho rýchlosti začínajú byť realitou domáce používanie internetu. Zmení sa model prístupu k tejto technológii. Doteraz sa surfovalo v práci, v práci sa online nakupovalo, lebo doma bol prístup na sieť alebo drahý, alebo pomalý a najčastejšie oboje. Onedlho sa stane, že pripojenie má každý sused, tak ho chce mať aj on. Príde mladý nabúšený chlapík, postaví na stôl počítač s tým oným internetom. Ale čo tam nájde? Prípade si donesie domov pracovný laptop, pripojí sa, ale chce konečne nepracovať. Chce sa zabávať. Jednoducho, nenáročne, spoločne so zvyškom rodiny.
Aktuálnym trendom na sieti je momentálne zvyšovanie aktivity užívateľov. Zvyšovanie interaktivity služieb. Som ale skeptický, či toto je to, po čom novoprichádzajúci užívatelia túžia. Maximom aktivity, ktorú títo ľudia doteraz vykonávali, bolo prepínanie programov na televízore. Budú títo ľudia klikať po prečítaní článku na nejaké ikony na pridávanie článku do nezrozumiteľných služieb?
Mňa to nebaví, tam treba furt čosi robiť, kamsi klikať. Neustále myslieť. A kde mám teraz ísť. A čo tu mám vlastne robiť? A to musím celé prečítať?
Nepočuli ste už náhodou niektorú z uvedených otázok? A isto by ste vedeli pridať ďalšie.
Chápem, že tento spot vyznieva pesimisticky. Ani neviete, ako rád by som ho ukončil nejako pozitívne, s výhľadom na svetlé zajtrajšky. Natíska sa samozrejme riešenie, že čas pracuje pre nás. Každá nastupujúca generácia je predsa so sieťou stále väčší kamarát. Oj, ale chyba lávky. Ide práve o ten postupujúci čas. Mrknite sa napríklad na blogy. Je tu strašne veľa mladých až veľmi mladých blogérov. Mnohí mali úspešné blogy, mnohí blogovali niekoľko rokov. A postupne svoje blogy utlmili, postupne ich opustili. Išli žiť reálny život. S plienkami, s kočíkmi, s návštevami múzea, s futbálkom s kamošmi, s posedením pri ohníku, s okopávaním zeleniny, so zarábaním peňazí… Reálny život je zatiaľ stále mimo sieť a aj mimo web 2.0., nech si pod ním predstavujete čokoľvek.
Onehdá som sa zľahka prikrčil na dvore pred svojim domom a započúval sa, ako rastie tráva. A veru dobre som dešifroval čo si to šepká, naznačuje a tak podobne popod nos šomre. Ale čo bolo bolo, terazky sú veci oficiálne zverejnené, tak môžem aj nahlas.
Došla mi tlačová správa od SME. Vraj sa takéto veci etablovaným blogérom stávajú. Pre mňa sú to malé Vianoce, pretože je historicky prvá. Ale asi to je skôr preto, že som onehdá počúval tú trávu rásť a diskrétne som si to overoval. Takže mám po Vianociach.
Dosť som to doteraz zamotal, tak z mosta do prosta citujem z tlačovej správy:
Bratislava, 8. septembra 2006 – Vydavateľ denníka SME dnes oznámil uzavretie dohody o odkúpení internetovej služby Asdf.sk. Tá zhromažďuje odkazy na najzaujímavejšie správy v slovenčine z celého internetu a umožňuje čitateľom hlasovaním rozhodovať o tom, ktoré články budú uverejnené na titulnej stránke.
Vydavateľstvo Petit Press, a. s., službu premenuje na „vybrali.sme.sk“ a začlení pod internetové stránky denníka SME. Priamo na titulnej stránke Sme.sk sa tak v budúcnosti objavia aj odkazy na najzaujímavejšie články konkurenčných denníkov, časopisov, ale aj menej známych blogov či špecializovaných serverov.
Najmä pre menšie webové stránky to bude šanca zviditeľniť sa prostredníctvom webu www.sme.sk, ktorý denne navštívi takmer 100 tisíc ľudí. Čitatelia SME budú zasa vďaka novej službe informovaní o tom, čo zaujímavé sa píše na iných webových stránkach.
A pravdu majú! Včera som, vďaka článku Favicon za minútu mal z asdf.sk návštevnosť ako dávno nie. Zľahka mi to pripomenulo časy môjho blogovania na www.pilnik.blog.sme.sk, kedy podobnú návštevnosť generovala titulka www.blog.sme.sk, alebo keď sa zadaril nejaký technický článok, tak www.pc.sme.sk.
O ďalšom osude služby mám svoj názor, ale momentálne nie je zverejniteľný. A nechcem veru ani naznačovať. Ešte by som zas porozumel zvukom rastu trávy a čo potom s tým.
Ľudia pracujú za peniaze, ľud bude pre vás makať zadarmo.
Nebudem tu hlásiť žiadne socialistické a ľavicové názory. Pekne na konkrétnych príkladoch vám ukážem čisto pragmatické riešenia.
Predstavte si ideálny stav. Ste majiteľom firmy a vaši zamestnanci makajú a vy im nemusíte za to platiť. Nááádhera! Podnikateľské nebo! Že zadarmo ani kura nehrabe? Omyl vážený! Potrebujete otagovať tak jednu až dve tony obrázkov, aby ste mohli draho predávať relevantné výsledky vyhľadávania? Zamestnajte ľud. Google hravou formou oblbol nejedného skúseného nemakačenka svojím Google Image Labeler.
Ani ja v tom nie som celkom nevinne. Aj ja som zapojil ľud, aby trochu mákol za mňa. Taký webový RSS agregátor privedie návštevníkov až až. Momentálne je hitom Derren Brown. Vďaka ti ľud. Nech mi je poľahčujúcou okolnosťou, že je to moja hlavná rss čítačka.
Tak som si ešte onehdá škrabal pravé ucho ľavou rukou, reku chcelo by to ešte nejaký spôsob ako sa bezpracne dostať k nejakému obsahu. I napadlo mi riešenie. Tam zas vedú e-knihy. Vďaka ti ľud po druhýkrát.
Táák. Makanie cudzích za mňa by sme mali. Teraz ešte vymyslieť, ako by niekto tretí platil moje účty. Kam by sme len zašli pre inšpiráciu? Vyskúšame overený Google. Keď pred pár dňami konečne na www.google.cz začala fungovať firma Google, prebehla celým českým amatérskym webom radostná mexická vlna v očakávaní Google Adsens pre obsah v českom jazyku. Princíp je taký,že vy si dáte na svoje stránky reklamu Googlu, niekto druhý (regulérni návštevníci) ju využijú, kliknú na ňu a niekto tretí vám za to dá prašulky rovno do kešeňe.
A čo profesionálny web? No nenapísal by som to lepšie, tak zacitujem:
Though YouTube is free, there haven’t been serious attempts to monetize it. It’s time for a reality check. Streaming video on the Internet en masse costs money, and it’s estimated that YouTube is dropping about $1.5 million a month just to operate. That will double and triple as more people discover it. These losses can’t go on forever. Cool free services such as Writely and Flickr have been chewed up by the likes of Google and Yahoo! and kept alive as promotional and advertising vehicles or as part of some unseen strategy. By John C. Dvorak
Alebo iný príklad. Potrebujete zatiahnuť propagačnú kampaň? Taký cashback s platobnou kartou pri pokladni v hypermarkete. Kartová spoločnosť vymyslí perfektný spôsob na spopularizovanie platieb kartou u obchodníkov, pretože čím viac platieb, tým väčšie provízie. Zmluvne prinúti svojich obchodníkov, aby umožnili zákazníkom nielen platiť ale aj vyberať si hotovosť pri pokladni, tak ako v bankomate. A dokonca, za využitie tejto služby, sa kartová spoločnosť so svojim zákazníkom podelí o poplatky. Takže celú akciu zatiahne obchodník. Tak, tak, najvýnosnejší tovar sú peniaze.
Stále čakáte pointu? Návody predsa pointu nemávajú.