Willkommen am Bord!

Pretože mám dovolenku, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 10. 09. 2003 (326 x prečítané)

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Dnes to nebude lekcia z nemčiny. Iba som si spomenul, ako nás navštívil jeden rodinný priateľ. Budú to trochu sentimentálne spomienky na jeden príjemný, rodinný, neskorojesenný večer.

Bolo to dávno pradávno. Ešte v časoch pred Odchodom. Žili sme vtedy spokojne na dedine. Bola neskorá jeseň. Milujem neskorú jeseň. Akákoľvek jeseň je fajn. Pre mňa je to úvod do nového roku. V lete iba vegetujem, ale keď prídu prvé septembrové dažde, nastáva pre mňa jesenné prebudenie. Práve teraz je tu opäť ten čas. Krásne popršalo, tráva sa začala zelenieť. Ešte pred pár dňami bol svet bledohnedý, sivý a vyprahnutý. Stačilo však len trochu vlahy a je opäť všetko tak ako má byť. Tráva zelená, stromy obťažkané plodmi, povetrie čerstvé. Na jeseň krásne fúka vietor. Odveje všetok prah a pohľad na svet je nádherný. Keď sa v tomto čase zahľadím do diaľky, ktorá sa odrazu otvorila, začnem byť krásne sentimentálny. Začne mi byť clivo za domovskou kotlinou, obkolesenou krásnymi kopcami. Tie kopce sú vysoké tak akurát. Ak by ste neboli zápecníci, aj vám dovolia len tak poľahky vyštverať sa na samý vrch. Sklopme ale zrak späť do doliny.

Rodinný priateľ Otto sa zastavil na ceste z nejakého pracovného stretnutia. Naša dedinka leží na príhodnom mieste po ceste. Pristavil sa teda ako pocestný. Moja dobrá mladá žena pocestného pohostila a chvíľu sme sa rozprávali kam nás život zavial po skončení školy. Za oknom sa krásne zošerilo, prikladali sme pravidelne do šporáka. Rozhovor sa príjemne vinul, ako sa môže vinúť rozhovor, ktorý nikto nemá chuť ukončiť. Rozhovor, kde veta nasleduje vetu, myšlienka myšlienku. Hrnček s čajom príjemne hreje v dlaniach. Však to poznáte. Vidím vám to na nose, že ste už niekedy zažili takúto šťastnú chvíľu.

…………… [priestor pre vaše snenie]

Keď už nastal čas na odchod, Otto ako prvý návštevník vyznamenal náš domov. Povedal, že sa mu naozaj nechce, ale že musí, lebo ho čaká ešte ďaleká cesta. Povedal, že je u nás príjemne a tak rodinne. Boli sme vtedy len krátko s Martou manželia. Ešte sme sa len učili ako sa robí rodinná atmosféra. Veľmi nás vtedy potešil svojou chválou. No napriek všetkej pohode, Otto vstal z kresla, rozlúčil sa a zamieril na dvor k svojmu autu.

Keď sme si podávali ruky poznamenal, že asi nepotrafí od nášho domu na hlavnú cestu. ponúkol som sa, že sa s ním ten kúsok zveziem a ukážem mu cestu. Prisadol som si k nemu do auta, Otto vložil kľúč do spínacej skrinky a auto sa ozvalo: „Willkommen am Bord!“

Tak toto pre mňa znamená veta „Willkommen am Bord!”.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zážitky z filmu Pupendo

Pretože mám dovolenku, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 05. 09. 2003 (212 x prečítané)

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Boli sme sa pozrieť na časť nášho detstva

Boli sme v kine. Veľkom kine. Maxi kine. Multiplexe. Hovoria mu Palace cinema. Takže to ani nie je kino, ale Palác. Konzumu. Čo to vlastne bolo?

Radšej to skúsim s faktami. Lístok stál 149,- Kč takže 150. Boli sme dvaja, takže 300. Zlaté študentské časy, keď lístok stál 20 Sk. Kinosála č.1. Skoro sme sa vrátili skontrolovať, či sme v tej správnej. O dve minúty bude žurnál a kinosála prázdna. Neskôr som odhadol asi 20 divákov. Škoda! Asi predražené vstupné, hovorím si. Sedačky pohodlné, vzduch najpr vysušený a potom správne hydratovaný, zvuk dolby digital , obraz… 80-te roky, takže mierne zrnitý. Obsah filmu hrôzostrašný a poučný. Spracovanie brilantné. Občas pri prestrihoch sa nevedel režisér rozhodnúť, či si herečka pohár už vzala do ruky, alebo ešte len vezme.

Od faktov prejdem k mojim pocitom. Pupendo. Nasledovník Pelíškov. Tentokrát 80-te roky minulého storočia. Páčilo sa mi, že to režisér zdôraznil. O desať, pätnásť rokov, keď sa film bude premietať v rámci série pre pamätníkov, si nová generácia aspoň uvedomí, že to naozaj tak bolo. Že sa ľudia báli „kohosi”. Že „ktosi“ rozhodol, že nedostaneš devízový prísľub, rozhodol o tvojej možnosti pracovať.

Myslím, že rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je práve v tých možnostiach. Vtedy možnosti definoval „ktosi”, dnes má každý svoje možnosti vo svojich rukách. Ak chytím život do svojich rúk, môžem si robiť so svojím životom čokoľvek. Slobodný človek môže robiť slobodne všetko, aj sprostosti. Slobodne. Žiaden „ktosi“ sa mi nebude to života pliesť a určovať čo je pre mňa dobré. Veľmi vítam tento film. Pravidelne by ho mala televízia reprízovať 26. februára a dva dni pred voľbami. Pár percent populácie by si malo uvedomiť, že keď chcú oslavovať Víťazný február, môžu. Ak chcú, môžu oslavovať ľudí, ktorý sa pred niekoľkými rokmi snažili zapadnúť medzi „ktosi”. Môžu to robiť. Slobodne môžu robiť sprostosti.

Mráz mi chodil po chrbte, keď som sledoval ako veľkohubo a pritom na pol úst, aby ho radšej nikto nepočul, riaditeľ ZDŠ hovoril: Komunizmus je svinstvo, komunisti sú svine. Ako sa pri tom potil, ako mu pred očami naskakovali hrôzostrašné predstavy, že „ktosi“ zariadi jeho vyhodenie. Že „ktosi“ znemožní jeho deťom študovať. Strašne sa potil. Strašne sa bál. Som rád, že som to nezažil. Som rád, že moji rodičia sa už nemusia potiť. Som rád, že ako rodič sa nemusím potiť.

Priatelia, nerobte sprostosti!

Ja som si na filme skôr všimla iné veci. Napriek všetkým protivenstvám si Márovci žili spokojný život. Starali sa vzorne o deti. Miesto volieb radšej hrali Človeče nehnevaj sa. Alebo inokedy, keď Mára robil plastelínové zvieratká pre malého.

Veľmi sa mi páčila scéna, doma u riaditeľa ráno: „Deti vstávať, o 15 minút vám zvoní budík!“ Bola to taká pozitívna pracovná deformácia. Úchvatný nápad s domácou kasičkou na sťažnosti. A pohotovosť riešenia.

Nebudeme prezrádzať všetko, pozrite si ho.

Dobové poznámky pre mladšie ročníky:

Voľakedy sa pred každým filmom premietal filmový týždenník, inak nazývaný žurnál. Také správy. Politicky bolo treba vplývať všade aj v kine. Teraz tento čas prevzali reklamy a ukážky z nových filmov.

„Ktosi“ bola Komunistická Strana Československa, váš sused, oni komunisti. George Orwel tiež donášal na svojich susedov. Ktosi bol ktokoľvek a nikto.

Devízový prísľub bola taká policajná sranda. Zájazd do kapitalistickej cudziny si si kúpil, aj vycestovať si mohol, ale nedali ti prísľub, že ti v banke vymenia peniaze. A na hraniciach ťa skontrolovali, či máš peniaze. Nemáš, späť domov! Súdruhovia ťa vyzvali k sebakritike a kritike.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Pozrite sa na svoje topánky

Pretože mám dovolenku, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 07. 10. 2003 (369 x prečítané)

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Dnes večer som si čistil topánky. Som tradicionalista, takže som k tomu pristúpil tradične. Manželka mi zakúpila box na topánky. Čierny. V kovovej škatuľke. Nosím čierne topánky. Hodia sa k čiernym nohaviciam a tie k čiernej košeli. Keďže mám dosť oblečenia čierneho, čierne topánky nosím často. Pri častom nosení sa ošúchajú, ušpinia. Bežné čistenie topánok ale nie je určené na čistenie od špiny. Skôr ide o rituál, ako opäť vrátiť topánkam zašlú slávu, zahojiť drobné rany na povrchu a ráno v naleštených topánkach nonšalantne vykročiť do krásneho jesenného rána. A práve o tradičné, obyčajné veci a činnosti dnes pôjde.

Otvoril som zásuvku na skrinke na chodbe. Tam dole sa skrývajú rituálne potreby: Malá kefka na nanášanie boxu, kefa na rozotieranie a vykefovanie boxu a veľmi dôležitá handrička na záverečné preleštenie. Vzal som do rúk škatuľku s boxom. Kovová škatuľka na box je prvý dôvod, prečo sa s vami chcem podeliť o zážitok s čistenia topánok.

Po dlhom čase som sa opäť dotkol dokonalosti. Škatuľka na box je krásna, jednoduchá a poctivá. Je to presný výlisok z plechu. Vrchnák so spodnou miskou do seba presne pasujú. Pretože ten, kto navrhoval tento obal vedel, že horný diel bude presne pasovať, vymyslel múdry otvárací mechanizmus. Stačí len pootočiť a skrutka s krídelkami odsunie vrchnák hore zo spodnej misky. Nádherne jednoduché. Výrobca vedel, že vyrába škatuľku, ktorú budú otvárať ľudia. Vedel, že ľudia, ktorí si čistia topánky sa starajú aj o svoje nechty. Vedel, že nechty sa pri otváraní škatuliek bez otváracích mechanizmov lámu. Preto umiestnil na bok škatuľky praktický otvárací mechanizmus. Tomu ja hovorím profesionalita.

Čistiť topánky je dôležité, pretože pri tom môžete byť sami. Málokto z rodiny má chuť sa zašpiniť. Máte v rukách rozumné veci. Veci, ktoré majú svoje stále miesto a zmysel na zemi. Robíte činnosť, ktorú robil váš otec, jeho otec a dokonca aj otec otca vášho otca. Skrze tú profesionálne vyrobenú škatuľku na čierny box sa spájame so svojimi mužskými predkami.

Pri čistení topánok si otestujete spoju manuálnu zručnosť. Niekedy v polovici procesu sa určite zahľadíte na svoje ruky. Nie je vyhnutia, musíte odložiť ľavú topánku a vziať do rúk pravú. Je to tak prirodzenejšie. Na ľavú ruku si nastoknete najprv ľavú topánku. Vyčistíte a keď budete siahať po pravej všimnete si, že ste sa ušpinil. Možno si uvedomíte, že vaše ruky sa trochu zmenili, že zosilneli, že sú iné ako pred rokmi. Ľaváci budú asi čistiť v opačnom poradí.

Keď budete odkladať vyleštenú ľavú, prirovnajte ju k pravej, ešte nevyčistenej. Vždy to tak robievam. Upokojí to, získam pocit, že práca ubieha, že už nie je tak ďaleko do konca, že čosi už za mnou vidno.

Po skončení určite uložte topánky pekne vedľa seba. Zavŕšite tak dokonalé dielo. Nádherne vyčistené topánky, mierne lesklé, úhľadne ležiace vedľa seba. Rany na povrchu kože topánok sú zahojené. Možno vám tá chvíľa samoty pri čistení topánok poslúžila aj na prečistenie myšlienok. Možno ste mysleli na to, kde ste boli a kam sa zajtra v týchto topánkach vyberiete. Ktovie. Aj ja som blúdil v myšlienkach všelikde. Čistenie topánok je na to vhodné. Je to jednoduchá a bezpečná práca.

Včera večer som opäť pocítil silu jednoduchých vecí a všedných okamihov. Okolo týchto všedností sa denne motáme.

Ak si ešte na budúce ráno spomeniete na tento článok, pozrite sa na svoje topánky. Ak máte kožené topánky, ste na dobrej ceste zažiť večernú pohodu pri ich čistení.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Užite si to, priatelia

Rodinná fotka
Veselé vianoce praje rodina Pilniková

Skoro od počiatku tohto nášho blogu je na čestnom mieste, hneď pod krátkou a teda nepresnou charakteristikou týchto stránok, jedno upozornenie. A práve v týchto dňoch získava na aktuálnosti.

Keď sa tu dostatočne rozhliadnete, zdvihnite hlavu od obrazovky a skontrolujte, či na vás niekto milý nečaká.

Užite si to, priatelia! Do čítania v novom roku 2007.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Generiká – dnešná téma v lekárni

Generiká sú dnešnou témou v Lekárni na webe. Čo to je generikum, ako vlastne vznikajú, ako sa líši originál od generika? A môže sa vôbec líšiť? Ak vás to zaujíma, odpovede nájdete v dnešnom článku Generikum je rovnaký liek od iného výrobcu v Lekárni na webe.

Článok vznikol na podnet návštevníka Petra. Ak máš aj ty nejakú otázočku, kľudne do komentárov ako námet na článok.

Zdieľajte obsah s priateľmi: