Celulózový výluh I.

Robili ste si niekedy čaj, čo to amatérsky trepem, odvar z čajovníka či byliniek zabalených v nálevovom sáčku? A voda vám medzičasom vychladla? Tak to ste si pomojom robili celulózový výluh. A túto narážku s obľubou vzápätí dopĺňam, že čaj nie je sliznatá droga, tak to nemusíš robiť za studena.

Jazero v hmle
Fotka len tak pre atmošku

Dúfam, že som otrávil rozverným úvodom neskúsených návštevníkov. Dnes si tu chcem len tak schuti písať. V šporáku puká oheň, sáčok s čajom som vytiahol tesne pred dovŕšením posmešnej lehoty, laptop na kolenách, krásne zaborený v kresle… Skoro všetko ako má byť. Skoro… ani netušíte, koľko mi toho chýba.

Ak ste si nevšimli, mimochodom, tak to malo byť, trochu som preorganizoval zobrazenie článkov. Urobil som každému článku akúsi kvázi tiráž. (Kvázi je mimochodom fasa (po slovensky cicvor) slovo.) Zväčšil som písmo v nadpisoch, aby jednotlivé články jasnejšie oddelovali (tie nadpisy tie články (aby nevznikli pochybnosti čo od čoho)). Keď som sa hovadsky premohol a publikoval až dva články v jeden deň, tak mierne splývali (tie články spolu (aby nevznikli… veď viete čo)). (Ako akvabely pod vodou). Teraz už nie. Už sa vynorili. (Tie akvabely a jasne, že aj tie články) ((Milujem (bublinky)zátvorky.))

Zmenil som podvozok pre môj rss agregátor. Teraz beží na simplepie. Umožňuje mi mať lepšiu kontrolu nad tým, koľko titulkov sa zobrazí od jedného zdroja, aký dlhý má byť perex a hlavne a to je na tom to najkrajšie, simplepie vygumuje dokonale htmltagy a nemá žiadne problémy s prevodom našich besných mäkčeňovcov a dĺžňovcov z rôznych kódovaní. Pri tej príležitosti (zmene podvozku (milujem však viete čo)) som aj preorganizoval a povyhadzoval jednotlivé zdroje. Zaviedol som novú sekciu lekárenstvo a farmácia. (Teraz mi napadlo, že by som už konečne mal vysvetliť rozdiel medzi farmáciou a lekárenstvom. (Časom.)(uaaa))

Kačky na jazere
Druhá fotka len tak pre atmošku

Celkovo sa na tomto blogu vyprofilováva farmácia do samostatných sekcii. Aj v nekomentovaných odkazoch som si zaviedol jednu odbornú lekárenskú kategóriu. Aj keď sa to nezdá, je tam už pripravených hafo veľa potencionálneho materiálu na články. Nezdá sa to, pretože je mnoho v stave Chránený (len pre členov). To viete, námety.

Ešte sa vrátim k tomu agregátoru. Tým, že vďaka simplepie mám plnú kontorlu nad zobrazenými RSSkami, nahádzal som si tam nové na pozorovanie z rôznych agregátorov. To na jednu stranu a na druhej sledujem, čo si zapisujú autority. To je práve vecička, nad ktorou som dlho uvažoval, ale moje programátorské nevedomosti ma dosť brzdili. Sledovanie autorít. Vyzdvihnutie názorov autorít. Vyčistenie zrna od pliev je málo. Vybralismesisami možno vyberie to zrno, ale stále tam zostáva veľa až preveľa kyjaničky purpurovej. A to viete ako končili konzumenti kyjaničky v stredoveku? Upaľovali ich ako bosorky. Ach jo, halucinácie. Tak aj vo vybralismesi je stále veľa halucinácii.

No taký agregátor agregujúci ručne vyzobávané informácie, keď tie informácie vyzobávajú autority… Tak to by mohol byť ten svätý grál agregovania. Keďže 80% úspechu je drobná mravenčia práca a ten čo o sebe tvrdí, že umý sa do toho aj pustil, tak sa aj pravdepodobne čosi zmysluplné chystá. Ach jo! Nápad je málo. A ani skladací inžiníring sám o sebe nestačí. Dnešná doba praje polyhistorom. Alebo že by mizantropom? No niekedy by stačilo, aby sa nejaký filantrop zastavil na kávičku.

Čo by som tak ešte. Aha! Niečo som sa chcel opýtať. Neviete náhodou čo? To bude tou celulózou. Nestihol som to.

Slovo zadarmo nevezmeš do úst

Tak to by malo byť základné prikázanie pre nás všetkých, čo sa pohybujeme v oblasti zdravotníctva. Veď kto iní ako mi, ktorí žijeme zo zdravotníctva, by sme to mali propagovať.

Do špirály smrti ma vytáča, keď počujem, napríklad dnes ráno:

Aj keď nové poisťovne nestíhajú uzatvárať zmluvy z lekármi, ošetrenie na Slovensku je zadarmo, takže lekár nemá právo od vás pýtať platbu.

Absolútne abstrahujem problém ohľadne zmlúv. To nie je dnešnou témou. Dnešnou témou je veta Ošetrenie na Slovensku je zadarmo

Nie a nie a nič nie je zadarmo!

Časť zdravotnej starostlivosti je zaplatená zo zdravotného poistenia a časť platí pacient ako spoluúčasť. Občas, vďaka zle nastavenému systému skôr pravidelne, prispeje ešte štátny rozpočet. Keď sa pozrieme na zdroje, tak začiatok všetkých peňazí, ktoré dostane lekár za výkony a lekárnik za lieky, začína na vašej výplatnej páske. Kolónka odvody zdrav poistenia a kolónka dane. Takže správne mala inkriminovaná informácia znieť:

Aj keď nové poisťovne nestíhajú uzatvárať zmluvy z lekármi, ošetrenie na Slovensku je platené zo zdravotného postenia, takže lekár nemá právo od vás pýtať platbu. Vaša zdravotná poisťovňa vám poskytne informácie, ktorí lekári majú s ňou zmluvu.

Na záver odľahčenie v podobe vtípku:
Nikdy nechváľte auto vášho zubára: Vzniklo z vašej bolesti.

Šlabikár od Tublatanky – historický rozbor textu

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 13. 10. 2003 (255 x prečítané)

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Opäť priateľ Martin nesklamal svojou poetickou dušou. Vyplodil nádherný elaborát o Samovej ríši. Zásadnú úlohu hrá Samova matka.

Samo je spravny chlapik a Samo to vie
takze mu ziadna Ema nepovie nie

Po dosiahnuti obrovskeho obchodneho uspechu pri predaji zimnych bojovych prilieb vystlanych nie baraninou ale krokodilinou si kupec Samo za usetrene peniazky kupil cele Slovensko a zalozil prvy statny utvar na uzemi Slovenska ktory neskromne nazval Samovou risou a zacal si hladat slovensku nevestu.

Kedze bol nesmierne popularny ziadna Ema (rozumej Emanuela) mu neodolala a casto ani nechodila na natacanie svojich dalsich pokracovani (co rozculovalo najma rezisera Tapaka ktory sa potom na vsetky Emanuely vykaslal a natocil Janosika, lebo ten mu nemal za kym utiect, ved za Anickou nemohol lebo v dedine boli nemci alebo Erdediho panduri? no uz si nepamatam) a radsej bola so Samom.

Len mamu to stale trapi ci je to fer
ci v sebe hanbu nema a ci sa to smie

Samo bol z toho happy a ukrutansky mu to lichotilo, nie uz tak jeho mamine, ktora videla ze Samovi to kazi imidz v zahranici a vzbudzovanim pocitu viny (co je velmi ucinny trik) sa usiluje aby Samo prijal krestanstvo ale podari sa jej to az pri jej dalsom synovi Petrovi Velkom o 1100 rokov neskor (alebo to bol jej vnuk? tieto manzelske vztahy su bez tak i bez mojich zasahovani neprehladne)

Aj ked doma nie som nikdy sam
kde len mozem tajne citam slabikar

Samovi sa vsak krestanstvo prijat nechce (to by musel zit bez Emanuel) a tak sa snazi maminu uchlacholit aspon fintou ze aj ked ma stale okolo seba plno zien lenco sa idu odlicit uz aj naplno cita bibliu. a aby aliby bolo dokonale chytro prehovara Emanuely aby s nim mali kopu potomkov cim by uz na bibliu nemal vobec ziadny cas.

Vonku sa chlapci biju a uz maju dost
preco sa namahaju pre jediny bozk
pre jedinu melodiu skoncenych snov
ved dievcata su davno verne uz aspon trom

vysledkom je teda nespocetny maly drobizg ktoreho chlapcenska cast vykazuje vsetky znamky stredovekej bojovnosti kdezto u casti dievcenskej casti dochadza k vyznamnemu odchylu od spravania sa svojich mamin ked ich potomcicky (citaj c s makcenom a dlhym i) zacinaju prejavovat vztahovu vernost cim filmove Emanuely vymreli po praslici (tocia sa sice aj dnes ale su to len uz iba take odvarove dokrutky). tu teda nazivo vidiet krasny prechod z polygamie do 3Dgamie, z ktorej neskor Svatopluk cerpa svojich troch synov.

Tolko teda historicky rozbor. nazdarte.

Drobnôstka

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 02. 10. 2003 (307 x prečítané)

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Od svojho výborného priateľa som dostal e-mailom malú drobnôstku

drobnôstka:

opeká si pionierik
pri ohníku špekačku
keď tu zrazu netopierik
bach mu do nosa kopačku

dieťa plače krv mu tečie
vedúca schytí šišku
napriahne sa a už pečie
deťom lietajúcu myšku.

Uživí sa internet?

Mám na mysli niekoľko súvislostí, ktoré umne pospájané ma viedli k otázke z nadpisu.

Máme niekoľko fungujúcich obchodných modelov, na ktorých funguje podnikanie na internete. V zásade by som ich rozdelil na dve skupiny: Priama platba za obsah stránky a nepriama platba za obsah stránky.

V prvej skupine mi napadá ako typický zástupca obchodný model eshop. To čo je na stránke zobrazené, to sa dá kúpiť a prevádzkovateľ žije z provízii na tovar (SW, handry, lieky, mp3). Z týchto peňazí priamo platí za obsah stránok, za pripojenie, za hosting, dane.

V druhej skupine mi napadá napríklad typ obsah platený reklamou vedľa obsahu (esenciálne webziny, blogy), sprostredkovanie pre iný obchodný model (firemné prezentácie), prepis obsahu z offlinového zdroja (online verzie novín). Isto v komentároch doplníte aj nejaký ďalší typ, alebo rozšírite paletu príkladov. No všetky sú postavené na nepriamej platbe. Neplatí sa za obsah, ale niekto tretí zaplatí za to, že niekto prvý niečo napíše a niekto druhý si to prečíta. Väčšinou je to platba formou reklamy. Ak je to kontextová reklama, tak je to len o to lepšie, že si ten tretí vie lepšie zdôvodniť, prečo niekomu druhému prispel na to, aby si mohol prečítať na stránkach niekoho prvého. Bez tretieho by sa ten prvý na zverejňovanie obsahu vykašľal.

V druhej skupine je ešte jeden model. Je to model, keď obsah zaplatil niekto piaty formou platby za pracovný čas prvému, ktorý (ten pracovný čas) mal venovať práci pre piateho a nie tvorbou hodnôt pre prvého. Tu sa už dostávame k sekundárnej nepriamej spätnej väzbe a to už ani srnka netuší, kto čo komu a začo.

Prvý model je super. Je tam priama spätná väzba. Ten kto platí priamo niečo dostáva. Platím za obsah eShopu, dostávam rabat z predaja. Spätná väzba je základ dobrých a priateľských vzťahov.

Ako je to so spätnou väzbou v druhej skupine? No biedna až zúfalo. Z toho vyplýva neustála frustrácia a vymýšľanie kontrolných mechanizmov. Tretí kontroluje prvého, či sa nesnaží navádzať druhého, aby mu napríklad klikal na reklamu. Prvý sa snaží vytrieskať z tretieho čo najviac, aj keď svoj obsah bude konzumovať druhý. Druhý sa snaží minimalizovať otravnú reklamu, aby sa k tomu obsahu vôbec dostal.

V predinternetovej ére do druhého typu patrila filantropia, mecenáštvo a podobné činnosti, spoločnosťou označované prívlastkom ušľachtilé. Mecenáši pomaly vymreli a filantropi sú odjakživa považovaný za podivínov.

Tak! Strih! Zmena!

Mrknite sa na rozsah textu, ktorý som venoval jednotlivým typom obchodných modelov. Priamemu trochu, nepriamemu hafo veľa. Podobne je to aj s pomerom obsahu na sieti. Veď sa len tak spomeňte na dnes prejdené stránky. Koľko by ste z nich zaradili do prvej a koľko do druhej skupiny? Alebo pre jednoduchosť sa pozrite na záložky, ktoré máte aktuálne otvorené. Koľko stránok patrí do jednotky a koľko do dvojky.

Tak! Strih! Sumarizácia!

Aby tretí nastavil výdavky tak, aby z nich mal prospech nielen druhý a prvý, ale aj on, tak toto nastavenie vyžaduje inteligenciu a, na prekvapenie, zas výdavky. Niekomu šiestemu. Vyplatí sa to vôbec?

Záchranný pás!

Či sa to vyplatí, ľudia zisťujú až ex post. Jednoducho, zákonom ľudskej spoločnosti je, že veci sa začnú robiť poriadne až keď sa vyskúšajú všetky ostatné možnosti. Z toho mi vychádza, že aj keby bol globálny konverzný pomer internetu veľmi nízky, tretích užívateľov je tak veľa, že dvojky aj jedničky z toho kľudne môžu žiť.

Kontrolná otázka: Čítanie tohto článku vám zabralo odhadujem 1 minútu a 30 sekúnd. Kto zaplatil tieto skoro dve minúty? (Pre matematikov, zarátaný je aj čas na upriamenie pozornosti, naklikanie tohto článku…)

Trochu z pozadia nákladov na lieky

Furt a stále sa o tom diskutuje. Raz je loptička na strane lekárnikov, raz na strane lekárov. Nechcem hovoriť tak ani tak, ale pero nad predpisom drží lekár. A je to vôbec lekár? Mrknite na jeden zaujímavý článok, ktorý vyšiel v českom denníku Dnes.

Viem, že čitatelia tohto blogu sú v mojej oblasti na 99,99% laici, nuž nahliadnite, trochu do pozadia. V tomto sa dennodenne brodím. Teda hlavne s dôsledkami popisovaného.

Doplnené 14.2.2007: K problému sa z istým nadhľadom vyjadrila aj Transparency International. Bachli hlavočku poklinčeku v nejednom názore a zľahka pomenovali základnú príčinu:

„Příčiny jsou zabudované v přeregulovaném a spotřebitelsky vychýleném systému bez ekonomické rovnováhy a racionality a bez hodnocení kvality poskytované služby.“

Súvisiace
Jak si firmy zavazují lékaře
Je zbytečné kárat farmaceutické firmy

Anketa o platbe za obsah

Ankety ma začali baviť. Je to taký interaktívny prvok a mám rád, keď sa tu po stránkach ponevierate a kade-tade klikáte. Tiež rád hrám hru na teplomer. Onehdá o tom písal Ivo Lukačovič na svojom blogu. A anketa spája obe stránky. Vám umožní si u mňa ponevierať a ja môžem fascinovane sledovať teplomer. A na tento mesiac som si ich do tej ankety vymyslel dokonca o jeden viac ako obvykle, teda štyri.

Anketná otázky na január znie: Ste ochotný platiť za textový obsah na internete? Tak ste, alebo nie? Vyjadrite sa kliknutím. Anketa je kdesi vpravo v prvom stĺpci.

Jablká v námraze
Jablká v námraze

O predmete ankety uvažujem už hodný čas. Skalný si isto všimli, že som sa niekoľkokrát zamýšľal nad tým, ako je to fajn, keď ľud maká za vás. A systém financovania na internete mi sa mi zdá taký nejaký divný. Jedna skupina konzumuje, jedna skupina poskytuje a celkom iná to celé platí. Nie že by mi tento model bol až taký cudzí, veď zdravotné poistenie funguje na podobnom princípe. Ale o tom inokedy. No napriek tomu, že v tomto platobnom trojuholníku som ako doma, zdá sa mi to divné. Nuž, tak preto sa vás pýtam práve na to, či ste vôbec ochotný platiť za textový obsah. Lebo neviem, či ste si všimli, ale v dnešnej dobe väčšinu obsahu konzumujeme zdarma. A to takú väčšinu, že sa mi zdá, že toto slovo by bolo treba nahradiť slovom všetok.

Stále sa čaká na nejaký spásny systém. Aby bol jednoduchý, aby bol nepriestrelný, aby súčasne vôbec neobmedzoval konzumenta a súčasne zabezpečil 100% ochranu autorových investícii. Stále sa čaká, že budú splnené všetky spomenuté podmienky a kým sa tak nestane, nič nikto nenasadí, nič nikto nevyskúša.

Ešte mi tak napadla jedna otázka, ale odpovede radšej nájdem v komentároch. Majme systém, ktorý dovolí prevziať súbor s textom, alebo otvoriť nejaký odkaz až po zadaní hesla, ktoré si treba kúpiť. Za symbolickú cenu, čo ja viem, 10 Sk. Heslo bude na jedno použitie. Koľko bude trvať kým niekto text nezverejní na verejnom mieste? A čo by musela byť pridaná hodnota, aby si to ľudia aj potom kupovali a nepreberali z bezplatnej kópie?

Mám totiž jednu takú analógiu: Keď vyjdem pred dom a rozhliadnem sa na jeseň po záhradách na okolí, tak vidím biedne zabezpečenie. Každý z tých plotov sme ako chalani poľahky preskakovali s plnou bundou hrušiek a jabĺk. V takej školskej záhrade jakživ jablká nedozreli. Napriek tomu sa jablká a hrušky predávajú v zelovoci a nemenovaný diskont si na jeseň z takýmto obchodom mastí úspešne vrecká.

Súvisiace:
(4M) – Nechajte pracovať ĽUD
(4M) – Úvaha nad ochranou duševného vlastníctva

Posledných třiatřicet

Lúčim sa priatelia. Pred rokom Kristove roky rázne kopli do dverí a dnes sa so mnou lúčia melancholicky:

Penze je daleko mládí v čudu
plápolá moje svíce
jak dlouho ještě tu strašit budu
je mi třiatřicet

Celý text vymyslel Jaromír Nohavica

Keď som sa narodil, dozvedel som sa neskôr, že vládol hlboký socializmus. Bol pondelok, tak ako bude aj zajtra. Otec vždy hovorieval, teda o mne a o bratrancovi, ktorý sa narodil presne o desať rokov a jeden mesiac neskôr, že správni chlapi sa rodia vždy na výplatu. Čo to ešte tí správni chlapi robia? Postav dom, zasaď strom… No vec sa má tak, že strechu nad hlavou máme, syna porodila manželka, stromy som zasadil štyri a z nich dva neuschli. Takže je to tak pol na pol.

Strom v zime
Strom mnou nezasadený

Čičrem sa v tomto guľatom jubileu takto zásadne a podrobne, lebo v ďalších sa už veľmi nemienim. Hádam najbližšie pri 50. Ak teda dožijeme a bude sa mi chcieť. S dožitím hádam problém nebude, keď sa pozriem do svojho rodokmeňa, predpoklady tu sú. To sa skôr obávam o to moje chcenie.

Inak, považujem za super výhodné, napísať si sám sebe gratulačný článok. Mám ho presne v duchu, ako si to predstavujem. Nespomínajú sa v ňom náhodné udalosti, pri ktorých pretriasaní by som sa cítil trápne a musel sa navonok tváriť blažene. Podobne je to aj s vianočnými darčekmi.

Inak, (uf odbočenie z odbočenia, na to treba riadnu kuráž), takže teda: Inak aj s vlastnými vianočnými darčekmi je to podobne. Keď si pod stromček primiešate aj darčeky pre seba, na 100% dostanete niečo, čo ste si dlho priali.

No späť k prvému odbočeniu. Aha, hm, tak niť sa stratila. To viete, tie roky už cítiť.

Nenechajte sa mýliť možno pochmúrnosťou a pesimizmom v tomto texte. Tento text chápete cez svoju prizmu. Preto, aby náhodou nedošlo k omylu, ktorý už nebudem môcť vysvetliť, s predstihom žiadam, aby na mojom náhrobku uviedli: Lekárnik – optimista, ktorý miloval život aj vás, aj keď o tom nehovoril.

Tak! Mám to za sebou. Už len svetlé zajtrajšky. Kristove roky sú vraj zásadným medzníkom. Som rád, že som ho v zdravý prekonal. Celkom sa teším na prekvapenia, ktoré mi život prinesie, kam ma zas zaveje a s kým sa ešte stretnem. Lebo stretávame takých ľudí, čo sme jakživ nestretli. (Vidím, že tá posledná veta nie je ničmoč, ale originál tejto parafrázy by pôsobil… (Juj, zase odbočujem. Nechajme to radšej na inokedy.))

eKnihy – Knihy aj v elektronickej podobe

Tak sa nám tu roztrhla pamäťová karta s článkami o e-knihách. Nuž pridám sa aj ja, keď už som ten dlhoročný užívateľ PDA a rovnako dlhoročný čitateľ klasických kníh, ako aj dlhoročný čitateľ kníh elektronických.

Ako čítam e-knihy?

Rád a často. Je mi úplne jedno, v akej forme je kniha pred mojím nosom. Odkedy mám doma knihovníčku vyriešil som problém padajúcej knižnice a teda prísun papierových kníh je výdatný a bezpečný. Takže sa ani papierovej knihe nevyhýbam, no žiadnym spôsobom ju nevychvaľujem. Dokonca aj argument o čítaní v posteli je z pohľadu PDA verzus papier v stave remízy. Myslím, že rovnakokrát mi do nosa bachlo PDA aj kniha, keď sa z deja vykľulo podnetné čítanie.

Ako čítačku používam mobipocketreader. Nejako zvlášť som nevyberal. Odporučili mi je na Palmknihách.cz, kde som sa s e-knihami prvýkrát stretol a odvtedy som nemal dôvod meniť. No včera sa objavil jeden zásadný argument pre zmenu. Že vraj Haali Reader zvláda otvoriť knihu aj zo zip súboru bez potreby prebaľovania. Myslím, že prišla posledná kvapka pred hardresetom môjho MDA Compact.

Čo je na e-knihách super?

Len heslovite a bez dôrazu na poradie:

  1. Môžem si čítať a manželka môže spokojne spať.
  2. Pri množstve nacestovaných kilometrov nemusím riešiť, či som si svoju aktuálne rozčítanú knihu pribalil, alebo nie. Na karte mám všetky.
  3. Čítačka e-kníh si pamätá, kde som naposledy prestal čítať. Čo z duše nenávidím je, keď mi vypadne z knihy záložka
  4. Rád si označujem perly ducha v planej nádeji, že po prečítaní napíšem recenziu. Zatiaľ som nenapísal ani jednu, ale občas si niečo označím.
  5. Neprerušuje ma listovanie. Za tie roky som doviedol techniku úchopu PDA do dokonalosti, svaly a šľachy sa presne prispôsobili.
  6. E-knihy zvyšujú dôležitosť a hodnotu PDA. No nejako tú hračku ospravedlniť musím
  7. Všetky e-knihy majú rovnaký papier, rovnakú veľkosť písma, rovnaký font, sú rovnako ťažké. Proste milujem opakujúce sa udalosti.

Čo je na knihách super?

  1. Dajú sa požičať v knižnici.
  2. Dá sa s nimi zabiť otravná mucha.
  3. Vďaka nim pôsobí naša obývacia izba intelektuálne.
  4. Pre človeka s vizuálnou pamäťou je papierová učebnica požehnaním
  5. To isté čo na e-knihách. Vrátane bodu o zvyšovaní dôležitosti môjho PDA. (Keď položím PDA na knihu na mojom nočnom stolíku, tak ráno budím zvoní dvojhlasne – zvoní aj nahlas vibruje)

Tak, čo by som ešte v tejto súvislosti… Aha! Formát. Tak toto neriešim. Mobipocket zvládne klasické e-knižné formáty, zvládne html, zvládne aj TXT. Čo nezvládne, to je PDF. A nie len preto, ale aj pre iné dôvody zdupľujem, čo skúsení vždy zdôrazňujú: PDF nie je formát elektornických kníh.

Súbor PDF nie je e-knihou.

PDF má zabezpečiť, aby sa obsah súboru zobrazoval rovnako bez ohľadu na platformu a prostriedok zobrazenia. Teda čo na obrazovke, to na papieri. Je jasné, že čo na obrazovke 1028×765 vyzerá dobre, na obrazovke 320×240 sa nemôže dať čítať. Pre masochistov vymyslelo Adobe prehliadač PDF súborov na PDA. Ten počas synchronizácie vykoná aj konverziu pôvodného súbor tak, aby sa text na PDA zobrazil bez nutnosti skrolovať zo strany na stranu. Že sa tým poprie základný atribút PDF, nie je až také masochistické. Brutálne je, že, ak si dobre pamätám, tento prehliadač zaberie v pamäti PDA cca 8-9 MB, čo je vo svete PDA absurdné.

Preto prvým krokom pred čítaním knihy vo formáte PDF musí byť konverzia. Alebo konverzia vytlačením na papier, alebo konverzia prevedením na normálny formát e-kníh. Ono v pohode postačí čisté TXT.

Ale späť od rôznych PDF pomýleností k e-knihám.

Tuto hľa sú dva odkazy na články, v ktorých sú zas odkazy na zaujímavé veci okolo kníh v elektronickej podobe. V neposlednom rade, (sledujete ten nástup literárneho štýlu?) mi poslúžili ako zdroj inšpirácie (treba hlásať fungujúce vzory a vyvracať mýty a legendy) a vám môžu poslúžiť ako bezodná studnica informácii a žriedlo poznania.

Súvisiace:
Čtečky elektronických knih, ebook readery v roce 2007 » Marigold.cz
– sledujte dejovú líniu nástrojov na čítanie e-kníh. Nemenej zaujímavá je aj dejová línia zvukových kníh rozvinutá v komentároch. Dejovú líniu PDF formátu sledujte len ak máte zmysle pre absurdno.
Elektronické knižky a Windows Mobile (spravodaj) – Autor pojal veľmi podrobne technologickú stránku a jasne naznačil správny smer, ktorým keď sa vydáte, isto v prostredí e-kníh nezablúdite. S pôvabom a vtipom sebe vlastným sa vysporadúva s chronickými odmietačmi (príbeh o frajerke a futbalovom mužstve). Dokonca využíva prvky inotaja no musíme mu vytknúť absenciu onomatopoje (napr.: bŕŕ, cvrnk, chrst), ktorými by autor mohol občas nahradiť nadužívané emotikony.
Aktualizácia 8.1.2006: ce4you.cz :: Obsah tématu – Dva pohledy na elektronické knížky [spravodaj.madaj.net, marigold.cz]

Vyhodnotenie ankety – Reklama na súkromnom blogu

Onehdá som nadhodil anketovú otázku na mesiac december: Patria reklamy na súkromný blog? A takéto sú výsledky po cca mesiaci:

  • Zúčastnených: 50 kusov
  • Za: 25 kusov (50%)
  • Proti: 14 kusy (28%)
  • Bolo im to jedno: 11 kusov (22%)

Všetkým, ktorí prejavili vox popapuli pekne ďakujem. Novú anketu nadhodím čoskoro aj sem. Otázku zatiaľ zvažujem. No iná otázka je už vyslovená a ak ste nedočkavý hlasovať, môžete na mieste, kde nová anketná otázka pasuje ako riť na šerbeľ. Teda v Lekárni na webe, pretože otázka na január znie: Nechali ste si niekedy zmerať krvný tlak v lekárni? Ako obvykle k ankete patrí aj sprievodný článok: Meranie krvného tlaku v lekárni. Ale dosť bolo o budúcnosti, mrknime sa na to, čo hovoria výsledky ostatnej ankety.

Čo z výsledkov ankety o reklame na súkromnom blogu vyplýva?

Nuž, ja to vidím tak, že ľud je rozpoltený. Polovica hlasujúcich, že hej, polovica, že nie a polovici z tej polovice je to jedno. Myslím, že to treba nechať na majiteľa blogu, veď ten najlepšie vie, čo od svojho obsahu očakáva. Osobne vidím možnosti dve:

  1. Alebo chcem, aby sa ľudia po mojom blogu ponevierali, počítali si dnešné a staršie články, skočili mrknúť do galérie, či na iné sekcie a tak pod najnovší článok a okolo neho napchám vnútorne previazané linkovania.
  2. Alebo mi článok slúžil len ako potrava pre vyhľadávače, aby sem dotiahli reklamných klikačov a som najspokojnejší, keď po prečítaní článku ľud nasleduje príklad éteru a teda prchá kade ľahšie.

Moja skúsenosť mi hovorí, že svet nie je ani biely, ani čierny a keď sa pozriem na pomer nových a vracajúcich sa návštevníkov, tak som sa rozhodol pre nasledovné riešenie: Pre jednorázových zblúdilcov je určené najbližšie okolie článku a pre vás skalných, na ktorých mi záleží, tak pre vás to vzdialenejšie okolie.

Súvisiace:
(4M) – Adsense pre obsah v slovenčine
(4M) – Adsense pre obsah – vývoj situácie
(4M) – Adsense pre obsah – záver trilógie