Ak to dostane, bude svätý pokoj

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 30. 03. 2004 (vtedy 633 x prečítané)

S deťmi je radosť žiť. Poobede som mal takú podvedomú túžbu zavolať domov. Cnelo sa mi. Ráno som zanechal Matúška doma a odprevadil Martinku do školy. Zostal som sám. Síce v práci, ale sám. Bez blízkych. A to potom človek robí rôzne bláznivé veci, ako napríklad, že som zavolal domov.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Pýtam sa ako Martinka? Marta odpovedá: Asi má kiahne. (čes: neštovice lat: Varicella). Hovorím: Fajn, aspoň bude pokoj.

Ovčie kiahne sú v podstate pohodové infekčné detské ochorenie. Jedinou nepríjemnosťou sú tie charakteristické makulo-papulo-vezikulo-pustulózne eflorescencie (Martinka: otravné svrbiace bobáky), ktoré sa postupne zjavujú po celom tele a napokon zasychajú na krusty. Pôvodca je vírus. Priebeh je väčšinov benígny, prognóza dobrá, imunita trvalá. Teda, že vás choroba veľmi nepotrápi, dopadne dobre a viac ju nedostanete.

Je to infekčné ochorenie a je jasné, že to dostala od niekoho v škole. Vraj to decká v triede majú. Inkubačná doba je asi 2-3 týždne.(už to máte, ale ešte sa to neprejavilo) Nákaza sa začína už koncom inkubačného obdobia, prenáša sa aj prúdením vzduchu, takže chrániť sa nie je veľmi ako.(On to má a už aj rozdáva, ale nie je to vidieť) Vstupnou bránou do organizmu sú sliznice úst a nosohltana. Takže predsa len sa s tou infekčnosťou dá niečo robiť. Matúško a ani nikto z nás, nebude Martinku dva týždne bozkávať. Martinka bude prísne jesť a piť len z jedného taniera a pohára.

Ak to Matúško doteraz nedostal, tak to hádam nedostane. Ak to dostal, tak za dva týždne bude poďobaný aj on a budeme mať túto povinnú rodinnú udalosť za sebou. Tak či tak, nebude chodiť medzi deti na ihrisko. Chceli sme ho izolovať od Martinky, ale to je technicky nemožné a hlavne vzhľadom na charakteristiku prenosu zbytočné. My, rodičia, sme to už mali, takže by sme to, podľa všetkých vedeckých predpokladov, dostať nemali. Vírus mimo človeka rýchlo hynie. (Od nás sa nenakazíte)

Čo bude ďalej? Rutina: Zajtra zájdeme k doktorovi, ten potvrdí diagnózu, nechá Martinu doma, zapíše nás do hlásenia a bude mať opäť komentáre, že musí fakturovať za výkony do zahraničia. Alebo zistí, že je to celkom iná choroba. Fakturovať to bude tak či tak. Aj moje zdravotnícke vzdelanie sa môže mýliť. Držím sa pravidla (a hlavne preto, že nie som doktor): Nikdy nelieč vlastnú rodinu!!!

Nakoniec bolo dobre, že som domov zavolal. Rovno som doniesol tekutý púder s mentolom.

K tomuto historickému zápisku patrí ešte jeden, veľmi krátky, až lakonický. Vydané dňa 14. 04. 2004 (vtedy 577 x prečítané) Dostal to!

Zdieľať?

Paradoxná xenofóbia alebo: Som cudzinec alebo prisťahovalec?

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 23. 03. 2004 (vtedy 632x prečítané)

V Lidových novinách vyšiel zaujímavý článok na tému, ktorá je mi veľmi blízka. Celé sa to točí okolo toho, aký je český národ xenofóbny. Článok popisuje hlavne problémy cudzincov v oblastiach ako je získanie trvalého pobytu, azylu, občianstva. Naplno však nezaznelo to, že súčasná xenofóbia je pardadoxná. Preto som pridal niekoľko osobných pohľadov na paradoxy českej xenofóbie.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Samozrejme je otázkou, čo má taký národ očakávať od ľudí, ktorým sa nepáčilo sedieť na zadku a počúvať bláznivých mocných doma. Podľa mňa, národ nemá očakávať nič. Ani spoločnosť nemá očakávať nič. Hovoriť, že národ chce, spoločnosť si žiada, je čistá demagógia. Nejaké očakávania prejavujú jedine jednotlivci. A o tých ide predovšetkým. Na jednej strane sú domáci jednotlivci, ktorý sa boja inakosti a zmeny. Pretože prisťahovalec apriorne prináša zmenu. Tým, že sa tu vyskytol, tým, že sa pokúša zmeniť svoje postavenie. A zmena prináša narušenie tichého zasmradnutého pohodlíčka. Blázniví politici to v pravý čas pripomenú a zdôraznia tak svoju opodstatnenosť. Na druhej strane je tu prisťahovalec, ktorý sa nevie vynačudovať nad nasledujúcimi paradoxami:

Český národ vymiera. To je neodškriepiteľný fakt. Keď som nedávno počítal, koľko zaplatím za dovolenku našej 4M rodiny, pochopil som prečo. Ako zamestnanec platím dane a odvody do sociálnej poisťovne. Teda prispievam na dôchodky. Napriek tomu sú prisťahovalci nevítaní.

Raz ma strašne napálila domorodkyňa poznámkou, že je vás všade ako vší. Tak som sa poobzeral okolo seba, že koho je tak veľa. Nás vysokoškolákov, ktorým sa stačí postaviť sa na námestie a zamestnávatelia v mojom odbore sa idú potrhať, len aby som u nich pracoval? Prečo nevychováva domorodkyňa svoje deti k tomu, aby sa učili, vyštudovali jeden z najťažších odborov? Bolo to dávno, je to také bahenné, nechce sa mi o tom podrobnejšie. Ale moje vzdelanie sa českým ľuďom hodí.

A čo takto peniažky? Dane platím, míňam viac peňazí ako domorodec, pretože nemám nárok na žiadne zľavy. Vybudovať si zázemie od nuly čosi stojí. Udržovanie kontaktu s domovinou je tiež výdavok, ktorý domorodec nemá. Očakávania sa zdajú samozrejmé: chcete tu žiť, plaťte.

Takto by sa dalo pokračovať ešte hodnú chvíľu. Ale 1.mája 2004 bude koniec. Nech si hovorí kto chce, čo chce, stane sa Česko aj Slovensko opäť súčasťou jedného štátu. De jure to nie je nikde napísané, ale de facto tu ten jeden štát skutočne bude. Základným princípom Európskej Únie je voľný pohyb všetkého (osôb,majetku…)a to nepustí. Paradoxná xenofóbia nespí a opäť sa prejavuje vo forme ochranných opatrení proti základným princípom. My prisťahovalci o tom vieme svoje a ticho sa smejeme. Dajte na mňa. Kto chce, môže žiť kdekoľvek na tejto planéte. Zostane však navždy cudzincom, aj keď by som rád,v duchu článku z Lidových novín, hovoril o sebe ako o prisťahovalcovi. Politici však tiež musia z niečoho žiť.

Je vidieť , že paradoxom xenofóbie netrpí len západná Európa. V ďalšom článku v Lidových novinách sú popisované problémy Ruska z vymieraním. Posledný odstavec článku ako by vypadol z môjho textu:

Již dnes se na území Ruska objevují oblasti, kde je hustota osídlení podobná jako v dobách neolitu – méně než 1 člověk na kilometr čtvereční. Otázkou je, zda není prozíravější začít se s národy, které budou brzy tvořit v řadě částí Ruska většinu, přátelit než vyhlašovat jim „demografické války”.

Zdieľať?

Včera boli 80. roky

Keď som na jednom konkrétnom mieste, nikdy nezabudnem využiť príležitosť popočúvať si originál ruštinu. Je taká príjemná do ucha a aj do uška.

Tak aj včera som si s chuťou pozrel новости na nejakom ruskom kanále. Asi jednotka z Ostankina to bola. Plošne očkovali hyd proti vírusu chrípky, Putin nabádal k vyššiemu pracovnému nasadeniu kdesi vo Volgograde a starý ruský generál vyhlásil, že keď Česi a Poliaci postavia pre amerikánov ten radar, ta, že on namieri rakety stredného doletu na Prahu a Varšavu.

Výdobytky socializmu, kolchozníci, hnusné uniformy, glasnoť a perestrojka. Potom som nalistoval na nejakom slovenskom kanále absurdný vírusový triler v kanadskej produkcii.

Včera boli 80. roky ako vyšité. Prečo som sa ja len chytal toho ovládača?

Keď sa na to pozriem z odstupu a nadhľadu, skrátene odhľadu, pochopil som, ako sa na nás pozerali a o nás zmýšľali západniari.

Ráno to nebolo o nič lepšie. Kim sa naštval, že mu po ceste autom zavadzalo nejaké auto japonskej výroby, tak po príchode do ofisu, zakázal preventívne všetky autá japonskej značky. A na oslavu tohoto múdreho rozhodnutia doprial svojim nevoľníkom fľašu pálenky a oleja, 10 vajec a vrece múky nad bežný prídel. Aj rádio som vypol.

Keď má človek svoju RSS čítačku, hneď je krajšie na svete. Vlastné vytitrované správy.

Zdieľať?

Otvorím konzervu a čo nevidím – rss čítačka

Ak vám nestačí RSS čítačka, na webe, inak na webe, vo vyhľadávači, vo freemaile, v PDA, v telefóne, ako sólo program, ako doplnok k prehliadaču, tak môžete vyskúšať aj RSS čítačku/upozorňovačku do Skype. Som zvedavý, kto príde na trh s topánkami, ktoré pri cudnom pohľade dievčat na špičky svojich topánok sklopením hlavy aktivujú zobrazenie RSS kanálov. O vnútornej strane konzerv si nerobím ilúzie. To príde o pol roka.

How does it work? – its pretty simple really. You add Anothr as a buddy on your Skype account, you subscribe over at the Anothr site with the feed you want updates on (lets use the random example of… hmmm…. ProBlogger’s feed). Add some tags and you’re done. When the feed you’ve subscribed to updates you’ll get a quick skype message delivered to you via skype. Zdroj: Anothr – RSS Bot for Skype

Zdieľať?

Adsense pre RSS kanál

Keď na oficiálnom blogu služby Google Adsense vyšiel článok o tom čo sú RSS a atom kanále, sarkasticky som si pre seba povedal, že asi potrebovali niečo opublikovať. Je to článok pre nepoľúbených RSS technológiou, tak som si myslel, že si z nás Google strieľa. Jedna momentálne nie je vkladanie kódu do RSS kanálov v súlade s podmienkami služby, jednak, ak niekto čosi tuší o adsense, je vysoký predpoklad, že tuší aj niečo o RSS technológii.

Ale sarkazmus pravdepodobne nebol na mieste. Ako upozornil v komentároch na kryl blogu, niečo sa beta deje. Keď si preklikáte aj súvisiace časti v pomocníkovi, môžete sa dopracovať dokonca k presnému návodu ako najlepšie vkladať kód do rss fedu.

Tak teda: Bude? Nebude? Testuje sa? Je feed niečo iné ako fee? Potrebujem DIČ, aby som vás mohol kŕmiť fee-d-om?;) (tento lingvistický vtip asi dlho nevydrží)

Úplne mimochodom, Google reader sa vraj začal v logoch predstavovať ako Google reader a zrazu sa ukazuje, že má akýsi vysoký podiel na trhu RSS čítačiek.

Zdieľať?

Bezpečný internet pre deti

Pýtal som sa svojej dcéry (koniec prvého stupňa), ako sú na tom v ich škole s vyučovaním internetu. Či nejakí spolužiaci navštevujú nejaký krúžok a tak podobne. Odpoveďou mi bolo veľké nič.

Amíci zas o niečom uvažujú. Tentokrát o zamedzení prístupu do sociálnych sietí zo škôl a knižníc. Majú pocit, že sa im tak podarí odblokovať sexuálnych predátorov pred deťmi. (Viac v článku Zákon chce omezit přístup na sociální sítě ze škol | DigiWeb.cz)

Detská majú veľmi užitočný predmet, v ktorom sa učia bezpečnému správaniu na ulici. Už od prvej triedy k nim raz mesačne terénny policajný pracovník. Kecajú o histórii fajčenia, o drogách, o tom ako sa chovať k rôznym úchylom a tak podobne. Vraj je to celkom zábavné.

Cítite tú vzdialenosť medzi svetom online a offline?

Deti treba začať učiť, ako sa na sieti pohybovať. Už od ranného veku. V offline svete sa tomu hovorí prevencia. Naučiť, ich, kde nájdu dobré informácie (napr. wikipedia), kde si majú dávať pozor, lebo tam môžu naraziť na všeličo (Google), ako vyzerá vyskakovacie okno, čo s nevyžiadanou poštou…

No hlavne treba poučiť decká (myslím tak do 15-18 roku),že je normálne, že im dospeláci hľadia cez rameno, s kým si píšu, o čom si píšu, ktoré stránky si prezerajú. A vôbec to nevyžaduje zo strany rodičov nejaké počítačové vedomosti. Keď mám dnes podozrenie, že sa mi decko fláka kde nemá a robí čo sa nepatrí, mám možnosť poradiť sa z učiteľom, detským psychológom, proste je tu hafo veľa ľudí, ktorí len čakajú, aby som ich zamestnal. Tak isto by som očakával, že títo ľudia budú pomáhať pri analyzovaní podozrivých aktivít na sieti.

Celkom by som uvítal detský e-mail/kecálek. Jasne definovaný zoznam adries pod kontrolou rodičov. Automaticky posielaná kópia na adresu rodičov. Správy z neschválených adries pozastavené, čakajúce na schválenie od rodiča, aby to spadlo do schránky dieťaťa.

Viem si predstaviť aj detský prehliadač. Bola by to webová aplikácia…(podrobnosti môžem prediskutovať s programátorom, ktorý by sa tomu chcel venovať po IT stránke.)Deckám od 8-15 rokov by takáto služba ukázala svet internetu a rodičov by nechala kľudne spávať.

Na záver obligátna záverečná veta podobných príspevkov: Viete, čo robí vaše dieťa práve v tejto chvíli?

Súvisiace:
Internet na deti nemyslí – Živé.sk
Zdieľať?

Len tak o vysnívanom PDA

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 21. 03. 2004 (432 x prečítané)

Ako by malo vyzerať moje obľúbené PDA? Malo by byť lacné. Cena je dosť rozhodujúca. Ak sa PDA stane masovou záležitosťou, bude viac programov, viac … no všetkého, cena by mohla klesnúť. K tomu sme ale zatiaľ dosť ďaleko. K splneniu nasledovnej charakteristiky chýba už snáď len vôľa výrobcov.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

  • RAM trebárs 255 MB
  • ROM na operačný systém napríklad 32MB. Mrkvosoft by už nemal zvyšovať nároky nových verzií na veľkosť ROM. Doterajšia prax ukázala, že ak sa chce a musí, dá sa urobiť úsporný zdrojový kód.
  • ROM užívateľsky dostupná tak asi 255MB. Nechápem dôvod, prečo by vlastne mala existovať nejaká RAM závislá na permanentmom pripojení na zdroj energie.
  • Procesor nemusí byť ani ktovieako lepší. Pozerať na PDA nejaké super kvalitné a dlhé video je somarina. Takže stačí súčasný bežný
  • Obrazovka: Dotyková, odolná proti škrabancom, krásne čitateľná počas dňa bez podsvietenia. Po tme to podsvietenie akceptujem. Lampáš sa vždy hodí. Veľkosť zobrazovacej plochy v pohode stačí tak ako teraz 6×8 cm. Je to otázka ergonómie.
  • Akumulátor: Tak asi 3000 – 4000 mA, teda, aby vydržal prehrávať MP3 aspoň 10 hodín v kuse. Nie že by som to tak dlho vydržal počúvať, ale 255 MB karta vydá na 5 hodín muziky a je treba, aby aj po tých piatich hodinách bolo PDA pripravené fungovať
  • Krabička: Príjemná na dotyk. Test odolnosti: pád z dvoch metrov na kachličky, prisadnutie na stoličke. Toto by malo PDA vydržať. Tak isto by sa hodila odolnosť proti vlhkosti. Vodotesnosť (káva, čaj, kola) vyslovene nevyžadujem, ale potešila by. Ale hlavne, žiadne mechnické časti, ktoré sa opotrebujú bežným používaním za dva mesiace.
  • Rozšíriteľnosť: Klasické USB plus ovládače pre normálne PC (MAC) periférie. Chápete? Pripojím USB klávesnicu, tlačiareň, USB flash disk a tak…
  • Komunikácia: Bluetooth, WIFI, GSM/GPRS. Nie že by to mal byť môj telefón, ale keď už to mám v rukách, tak to má vedieť všetko. VoIP telefónia je samozrejmosťou.
  • Sloty: určite minimálne dva. CFII podmienkou! ten druhý trebárs SD.
  • Synchronizačná kolíska: predpokladám synchronizáciu cez Bluetooth, ale na stole by bolo fajn PDA do niečoho pekného položiť. A je tu ešte jeden dôvod, prečo je kolíska potrebná: toho elektrického dobíjacieho kábla sa nedá len tak zbaviť. Aj keď čosi o tom píšem ďalej, v perifériách. Kolíska by mala byť skôr dokovacou stanicou. Pripojenie veľkého monitora, klávesnice a myšky.
  • Periférie: Solárno-mechanická (na kľuku) dobíjačka; CF tak 1GB by bolo fajn. Ak by mala viac, strácal by som prehľad čo mám kde uložené.

Pri svojich úvahách vychádzam zo súčasnej ponuky na trhu. Ako tak na to pozerám, je to len optimalizácia dnešných technologických možností. Tento popis určite nemá byť zasneným pohľadom do budúcnosti. Skôr nemou otázkou: Prečo sa vyrábajú somariny namiesto poriadnych a použiteľných prístrojov pripravených slúžiť desať rokov bez dodatočných investícií..

Zdieľať?
Publikované v PDA

Prečo by ste si mali kupovať PDA?

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 16. 03. 2004 (1002 x prečítané)

Ako nadšenec Pocket PC platformy chcem zhrnúť pár vlastností, ktoré na mojom vlastnom oceňujem. Mám iPAQ 3630. Muzeálny kus. Je členom rodiny, milujem ho a volám ho Džejms. Koncept PDA považujem za veľmi podarený. Prečo? Odpoveď na túto všetečnú otázku troj až 12 ročných detí nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Najprv základné predpoklady, bez ktorých čítanie nasledujúcich riadkov môže byť nočnou morou:

  • Musíte aktívne používať MS Outlook ako by to bol váš diár
  • Na správu svojej kancelárie používate balík MS OFFICE
  • Máte radi čisté informácie v textovej podobe.
  • Máte k dispozícii klasické PC s Windows 2000 alebo XP

Hore sú uvedené základné podmienky na elimináciu všetkých zásadných problémov. Ak ich spĺňate, väčšina problémov ani nevznikne.

Džejms si pamätá. To je základná axióma. Pamätá si, kde mám v ktorom čase byť, čo tam mám robiť. Slúži ako diktafón, poznámkový blok (na krátke poznámky a náčrtky). Takže keď už som na správnom mieste v správnom čase, môžem si zapamätať čo som tam vlastne robil. Programy:

  • Vstavané PIM aplikácie Pocekt Outlooku. Sú to optimalizované verzie veľkého MS OUTLOOKU
  • StopTime 2.0 forPocket PC. Je to vlastne budík, stopky, kalendár, baterka a poznámkový blok v jednom.
  • Sofistikované poznámky: Notes Explorer
  • Vstavaný diktafón

Džejmsa používam namiesto novín. Existuje takzvaný textový Internet. Každý šikovný poskytovateľ informácií generuje svoj web v rôznych formátoch. Na obrazovku s rozlíšením PDA sa toho veľa nezmestí. Preto je treba selektovať. V tomto prípade je to na prospech veci. PDA verzie webov, to sú čisté informácie. Bez animácii, zbytočných obrázkov a iného informačného balastu. Môj Džejms a ani väčšina PDA v súčasnosti nedisponuje GSM/GPRS modulom (prípadne inou komunikačnou technológiou). Aj keby som ten GSM/GPRS modul mal, pripojenie je dosť pomalé na priame on-line surfovanie po textovom Internete. Lepšie je využiť niektorý z off-line browserov. Programy:

  • WORLD OFF LINE od Sunnysoftu.

Princíp použitia je jednoduchý: Pre každú stránku, ktorú si budete chcieť prečítať si nastavíte čo všetko sa má stiahnuť (obrázky, úroveň odkazov…). Ja mám takto nastavených 19 kanálov. Niektoré nastavenia kanálov pre tento program je na domovskej stránke programu. Nič však nebráni vytvoriť si svoje nastavenia. Ako kanál sa dá použiť aj stránka z klasického internetu. Musí však byť napísaná bez použitia tabuliek a hlavne bez definovania absolútnych veľkostí. Inak sa vám stránky zobrazia za roh. Nepomôže ani zarovnanie stránky na veľkosť PDA.

S Džejmsom sa dá surfovať po Internete. Toto je klasická marketingová sprostosť. Nedá sa. Jedine po stránkach optimalizovaných pre PDA. Hovorím tomu Textový internet. Na internete existuje veľa hnutí a osvetových pracovníkov, ktorý sa bijú za bezbariérový web a iné bohumilé ciele. Ich snahy by priniesli úžitok aj nám, užívateľom PDA, ale sú dosiaľ v menšine. Osobne som skeptický, či sa im niekedy podarí presadiť, ale uvidíme. Na surfovanie si kúpte zariadenie s obrazovkou aspoň 30×23 cm.

Pri surfovaní je Džejms príjemný spoločník. Na prvý pohľad to odporuje predchádzajúcemu bodu, ale moment vysvetlím. Sledujte ma: zaujala vás nejaká stránka pri surfovaní na vhodnom zariadení? Je tam textu na tri strany? Nestíhate? Nevadí! Použijete náš zázračný čistič, jejda trepem, PDA. Programy:

  • HandStory Concerter for Pocket PC. Na PC (vhodnom zariadení na surfovanie) mám inštalovanú free verziu. Prevedie zobrazenú stránku na text a uloží do synchronizačného priečinka. Jeho obsah sa automaticky synchronizuje s PDA
  • Mobilpocket reader lite. Ak by ten textový dokument bol väčší, je lepšie na prehliadanie použiť čítačku elektronických kníh.

S Džejmsom chodím nakupovať. V dnešnej ére hypermarketov a rôznych marketingových akcii na všelijaké sprostosti čo nepotrebujem, je dobrý nákupný zoznam neoceniteľný. PDA je dosť drahé na to, aby ste ho niekde len tak zabudli. To zaručuje, že ho máte stále pri sebe. Nákupný zoznam na papieri som už párkrát zabudol doma na stole. Ako som písal hore, Džejms si to pamätá. Malý bous/malus používania PDA pri nákupe: Budíte závistlivé pohľady. Program:

  • ShopEZ. Dá sa použiť na evidenciu čohokoľvek, kde potrebujete opakovane použiť zaškrtávací zoznam.

V Džejmsovi mám ešte pár zásadných programov:

  • ICQ. Je aj vo verzii pre Pocket PC. Používam ho málo, ale mám jednu príjemnú príhodu. Tíško sa usaďte, rozprávka začína: Som na služobnej ceste v Severných Čechách. Na mobil mi prišla SMS od brata. Sedel v škole za počítačom. „Prečo si nie na ICQ?”. Zastal som na parkovisku, vytvoril som spojenie Džejms – infra – Nokia 6310 – GPRS – Internet, spustil ICQ a naťukal: „Čo nevidíš šak som online?“ A príjemne sme si pokecali. Nakoniec som udal skutočnú polohu. On bol prekvapený, ja vysmiaty.
  • Total Comander/CE. Poriadny správca súborov sa vždy hodí. Na karte mávam vždy riadnu zásobu súborov. Pracovných aj osobných
  • PocketMusic Keďže mám len 16MB ROM, MediaPlayer sa už nezmestil. Tento prehrávač spraví z môjho Džejmsa príjemný MP3 prehrávač. Do desktopových programov na správu hudobnej kolekcie existujú pluginy. Tieto uľahčujú prenášanie hudby ta a napäť. Používam Media Jukebox.
  • XnVIEW Pocket version na prezeranie a organizovanie obrázkov. Použitie PDA ako dočasného úložiska fotiek z digitálneho fotoaparátu vyžaduje dostatok pamäte, prípadne dva rozširujúce sloty. Toto nemám, ale aj tak som párkrát zafrajeril s fotkami mojej rodiny.
  • Kalkulačka. Mne stačí vstavaná, ale dá sa zohnať aj poriadna inžinierska. Malá, ale dôležitá aplikácia. Hlavne na uzemnenie rýpavých poznámok typu: Excel to má, ale spočítať 125/34 – na to potrebuješ ďalší stroj. Nie, s PDA nie.
  • Rules ver 1.0 Absolútne najdôležitejšia aplikácia. Klasické pravítko. Dôležitosť tejto aplikácie je v dvoch veciach: Na merania je skoro nepoužiteľná,po druhé: dokazuje neobmedzené spektrum možností PDA.

V budúcnosti by som rád čosi napísal aj o ďalších programoch ktorá používam. Námatkovo vyberiem:

  • pluginy do today obrazovky
  • Malé utilitky
  • Blbosti na jedno použitie
  • Hry
  • Nové prírastky a zmeny programov
  • Na čo PDA naozaj nie je
Zdieľať?
Publikované v PDA