Odpočítavanie pokračuje

…4, 3, 2, 1, 0, kapitalista.

Súvisiace:
(4M) – : Čo nasledovalo po odpočítavaní – katalóg sa otvára
(4M) – : Odpočítavanie začalo
Share Button

Odpočítavanie začalo

10, 9, 8, 7, 6, 5…

Súvisiace:
(4M) – : Čo nasledovalo po odpočítavaní – katalóg sa otvára
(4M) – : Odpočítavanie pokračuje
Share Button

Ak to dostane, bude svätý pokoj

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 30. 03. 2004 (vtedy 633 x prečítané)

S deťmi je radosť žiť. Poobede som mal takú podvedomú túžbu zavolať domov. Cnelo sa mi. Ráno som zanechal Matúška doma a odprevadil Martinku do školy. Zostal som sám. Síce v práci, ale sám. Bez blízkych. A to potom človek robí rôzne bláznivé veci, ako napríklad, že som zavolal domov.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Pýtam sa ako Martinka? Marta odpovedá: Asi má kiahne. (čes: neštovice lat: Varicella). Hovorím: Fajn, aspoň bude pokoj.

Ovčie kiahne sú v podstate pohodové infekčné detské ochorenie. Jedinou nepríjemnosťou sú tie charakteristické makulo-papulo-vezikulo-pustulózne eflorescencie (Martinka: otravné svrbiace bobáky), ktoré sa postupne zjavujú po celom tele a napokon zasychajú na krusty. Pôvodca je vírus. Priebeh je väčšinov benígny, prognóza dobrá, imunita trvalá. Teda, že vás choroba veľmi nepotrápi, dopadne dobre a viac ju nedostanete.

Je to infekčné ochorenie a je jasné, že to dostala od niekoho v škole. Vraj to decká v triede majú. Inkubačná doba je asi 2-3 týždne.(už to máte, ale ešte sa to neprejavilo) Nákaza sa začína už koncom inkubačného obdobia, prenáša sa aj prúdením vzduchu, takže chrániť sa nie je veľmi ako.(On to má a už aj rozdáva, ale nie je to vidieť) Vstupnou bránou do organizmu sú sliznice úst a nosohltana. Takže predsa len sa s tou infekčnosťou dá niečo robiť. Matúško a ani nikto z nás, nebude Martinku dva týždne bozkávať. Martinka bude prísne jesť a piť len z jedného taniera a pohára.

Ak to Matúško doteraz nedostal, tak to hádam nedostane. Ak to dostal, tak za dva týždne bude poďobaný aj on a budeme mať túto povinnú rodinnú udalosť za sebou. Tak či tak, nebude chodiť medzi deti na ihrisko. Chceli sme ho izolovať od Martinky, ale to je technicky nemožné a hlavne vzhľadom na charakteristiku prenosu zbytočné. My, rodičia, sme to už mali, takže by sme to, podľa všetkých vedeckých predpokladov, dostať nemali. Vírus mimo človeka rýchlo hynie. (Od nás sa nenakazíte)

Čo bude ďalej? Rutina: Zajtra zájdeme k doktorovi, ten potvrdí diagnózu, nechá Martinu doma, zapíše nás do hlásenia a bude mať opäť komentáre, že musí fakturovať za výkony do zahraničia. Alebo zistí, že je to celkom iná choroba. Fakturovať to bude tak či tak. Aj moje zdravotnícke vzdelanie sa môže mýliť. Držím sa pravidla (a hlavne preto, že nie som doktor): Nikdy nelieč vlastnú rodinu!!!

Nakoniec bolo dobre, že som domov zavolal. Rovno som doniesol tekutý púder s mentolom.

K tomuto historickému zápisku patrí ešte jeden, veľmi krátky, až lakonický. Vydané dňa 14. 04. 2004 (vtedy 577 x prečítané) Dostal to!

Share Button

Paradoxná xenofóbia alebo: Som cudzinec alebo prisťahovalec?

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 23. 03. 2004 (vtedy 632x prečítané)

V Lidových novinách vyšiel zaujímavý článok na tému, ktorá je mi veľmi blízka. Celé sa to točí okolo toho, aký je český národ xenofóbny. Článok popisuje hlavne problémy cudzincov v oblastiach ako je získanie trvalého pobytu, azylu, občianstva. Naplno však nezaznelo to, že súčasná xenofóbia je pardadoxná. Preto som pridal niekoľko osobných pohľadov na paradoxy českej xenofóbie.

Screenshot starého webu (4M)
Screenshot starého webu (4M)

Samozrejme je otázkou, čo má taký národ očakávať od ľudí, ktorým sa nepáčilo sedieť na zadku a počúvať bláznivých mocných doma. Podľa mňa, národ nemá očakávať nič. Ani spoločnosť nemá očakávať nič. Hovoriť, že národ chce, spoločnosť si žiada, je čistá demagógia. Nejaké očakávania prejavujú jedine jednotlivci. A o tých ide predovšetkým. Na jednej strane sú domáci jednotlivci, ktorý sa boja inakosti a zmeny. Pretože prisťahovalec apriorne prináša zmenu. Tým, že sa tu vyskytol, tým, že sa pokúša zmeniť svoje postavenie. A zmena prináša narušenie tichého zasmradnutého pohodlíčka. Blázniví politici to v pravý čas pripomenú a zdôraznia tak svoju opodstatnenosť. Na druhej strane je tu prisťahovalec, ktorý sa nevie vynačudovať nad nasledujúcimi paradoxami:

Český národ vymiera. To je neodškriepiteľný fakt. Keď som nedávno počítal, koľko zaplatím za dovolenku našej 4M rodiny, pochopil som prečo. Ako zamestnanec platím dane a odvody do sociálnej poisťovne. Teda prispievam na dôchodky. Napriek tomu sú prisťahovalci nevítaní.

Raz ma strašne napálila domorodkyňa poznámkou, že je vás všade ako vší. Tak som sa poobzeral okolo seba, že koho je tak veľa. Nás vysokoškolákov, ktorým sa stačí postaviť sa na námestie a zamestnávatelia v mojom odbore sa idú potrhať, len aby som u nich pracoval? Prečo nevychováva domorodkyňa svoje deti k tomu, aby sa učili, vyštudovali jeden z najťažších odborov? Bolo to dávno, je to také bahenné, nechce sa mi o tom podrobnejšie. Ale moje vzdelanie sa českým ľuďom hodí.

A čo takto peniažky? Dane platím, míňam viac peňazí ako domorodec, pretože nemám nárok na žiadne zľavy. Vybudovať si zázemie od nuly čosi stojí. Udržovanie kontaktu s domovinou je tiež výdavok, ktorý domorodec nemá. Očakávania sa zdajú samozrejmé: chcete tu žiť, plaťte.

Takto by sa dalo pokračovať ešte hodnú chvíľu. Ale 1.mája 2004 bude koniec. Nech si hovorí kto chce, čo chce, stane sa Česko aj Slovensko opäť súčasťou jedného štátu. De jure to nie je nikde napísané, ale de facto tu ten jeden štát skutočne bude. Základným princípom Európskej Únie je voľný pohyb všetkého (osôb,majetku…)a to nepustí. Paradoxná xenofóbia nespí a opäť sa prejavuje vo forme ochranných opatrení proti základným princípom. My prisťahovalci o tom vieme svoje a ticho sa smejeme. Dajte na mňa. Kto chce, môže žiť kdekoľvek na tejto planéte. Zostane však navždy cudzincom, aj keď by som rád,v duchu článku z Lidových novín, hovoril o sebe ako o prisťahovalcovi. Politici však tiež musia z niečoho žiť.

Je vidieť , že paradoxom xenofóbie netrpí len západná Európa. V ďalšom článku v Lidových novinách sú popisované problémy Ruska z vymieraním. Posledný odstavec článku ako by vypadol z môjho textu:

Již dnes se na území Ruska objevují oblasti, kde je hustota osídlení podobná jako v dobách neolitu – méně než 1 člověk na kilometr čtvereční. Otázkou je, zda není prozíravější začít se s národy, které budou brzy tvořit v řadě částí Ruska většinu, přátelit než vyhlašovat jim „demografické války”.

Share Button

Včera boli 80. roky

Keď som na jednom konkrétnom mieste, nikdy nezabudnem využiť príležitosť popočúvať si originál ruštinu. Je taká príjemná do ucha a aj do uška.

Tak aj včera som si s chuťou pozrel новости na nejakom ruskom kanále. Asi jednotka z Ostankina to bola. Plošne očkovali hyd proti vírusu chrípky, Putin nabádal k vyššiemu pracovnému nasadeniu kdesi vo Volgograde a starý ruský generál vyhlásil, že keď Česi a Poliaci postavia pre amerikánov ten radar, ta, že on namieri rakety stredného doletu na Prahu a Varšavu.

Výdobytky socializmu, kolchozníci, hnusné uniformy, glasnoť a perestrojka. Potom som nalistoval na nejakom slovenskom kanále absurdný vírusový triler v kanadskej produkcii.

Včera boli 80. roky ako vyšité. Prečo som sa ja len chytal toho ovládača?

Keď sa na to pozriem z odstupu a nadhľadu, skrátene odhľadu, pochopil som, ako sa na nás pozerali a o nás zmýšľali západniari.

Ráno to nebolo o nič lepšie. Kim sa naštval, že mu po ceste autom zavadzalo nejaké auto japonskej výroby, tak po príchode do ofisu, zakázal preventívne všetky autá japonskej značky. A na oslavu tohoto múdreho rozhodnutia doprial svojim nevoľníkom fľašu pálenky a oleja, 10 vajec a vrece múky nad bežný prídel. Aj rádio som vypol.

Keď má človek svoju RSS čítačku, hneď je krajšie na svete. Vlastné vytitrované správy.

Share Button