Keď sa chceš niekam dostať, tak choď

…hovorí jedno Muphyho pravidlo. V inej podobe ho rozviedli na blogu Copyblogger v článku 10 Steps to Becoming a Better Writer. Aj by som kus odcitoval, ale cituje sa to hovadsky ťažko. Veď posúďte sami. Prvý pokus. Citujem:

  1. Write.

No hovoril som, že sa to cituje blbo. Tak druhý pokus. Citujem:

  1. Write more.

A takto by som mohol pokračovať ďalej. Napríklad tretí pokus by mohol byť:

  1. Write even more.

Stále citujem, ale stále mám pocit, že to nie je ono. Nejako sa mi nedarí vyhmátnuť tú správnu myšlienku. Je to také citovanie vytrhnuté z kontextu, teda skôr, tým citovaním sa veta len vytrhne z kontextu. Hm. Skúsim ešte posledný pokus, bacha citujem:

  1. Write even more than that.
  2. Write when you don’t want to.
  3. Write when you do.
  4. Write when you have something to say.
  5. Write when you don’t.

Nooo, už mám pocit, že sa mi podaril nájsť tú správnu pasáž na ocitovanie. Už začínam mať pocit, že toto je ono. Ale, na druhej strane, nicméně, ma chytá pochybnosť, či táto pasáž by nebola nebývala nebola na ocitovanie predsa len lepšia, citujem:

  1. Write all the time.
  2. Keep writing.

Tak čo poviete, ktorý citát najlepšie vystihuje ducha pôvodného článku?

Zdieľať?

Podnikanie je o priateľských vzťahoch a informáciách

Dnes pekne hnusná šálka celulózy. Nemám rád ovocné čaje. Hlavne preto, že to nie je čaj, ale odvar. často nie detský, ale z detí. Asi som už o tom písal. Ak nie, tak možno nabudúce. Veď viete ako to je, sľuby sa sľubujú a grafičky sa sťahujú do rovníkovej Afriky.

Dáme si na hromadu najprv jeden vraj reálny a syrový příběh o neslavném konci úspěšné grafičky. Pridajme k nemu ďalší výborne zmáknutý rouzhovor Karola Sudora s Fedorom Flašíkom. V diskusii sa síce spomína, že mu netreba veriť ani nos medzi očami, ale mám pocit, že čitatelia toho rozhovoru majú problém s porozumením písanému textu. Priatelia rozhodujú o zákazkách. Vždy a všade. Aj v starom aj v novom svete. Rozdiel je len v tom, kto platí nákupčího.

Len čo som dočítal pravdivý príbeh u Plaváčka, v susednom tabe môjho Firefoxu ma čakalo toto:

Business World – Informace o finančních výsledcích bývají dvojsečné:“75 % respondentů uvedlo, že finanční renomé společnosti je klíčovým faktorem ovlivňujícím jejich rozhodnutí investovat, nebo naopak prodat. Za nejdůležitější faktory ovlivňující budování silné finanční pověsti označilo 60 % dotázaných investorů a analytiků kvalitní informace o finančních výsledcích a 54 % dobrou komunikaci a transparentnost.”

To hovoria tí, ktorým sa informácie od konkurencie hodia pre svoje finančné rozhodovanie.

Potom sú tu tí, ktorí píšu o tom, čo robia pre podnikateľov. Napríklad tak, že žalujú iného podnikateľa, že sa pohybuje v rovnakých právnych podmienkach ako všetci jeho konkurenti. To sa robí tak, že sa vezmú zlaté stránky a vyberie sa jeden obetný baránok ako EXemplárny prípad. A to viete, že od nového roku bude platiť (podľa informácii zástupcu cestovných kancelárii) už schválená európska direktíva, ktorá rieši cenu leteniek a palivové príplatky?

A potom sú tu niektorí, ktorým sa určite hodí tento návod.

Zdieľať?

Úvodník ako otrokár

Stojí tu nadomnou textarea s bičom, čo na konci plieska a snaží sa ma nakopnúť ako motorku. Dáme vtip? Dáme. Pýtam sa svojich detí: Budeme sa hrať na motorku? Viete, čo? Nedáme. Vtip nebude, pretože možno raz bude trestné aj pomyslenie si na svoje deti, ako ste ich boli bývali boli kúpavali vo vaničke. O fotografiách v rodinnom albume ani nehovoriac.

Takže aktuálny politický problém mám za sebou, teraz už len vyhodnotiť anketu, mrknúť do akvárka a otrokár bude spokojný. Jo, a nesmiem zabudnúť na príbeh zo zákulisia redakcie a výťahu. Tak poďme na to:

V minulom úvodníku som nadhadzoval anketnú otázku na tento mesiac, ktorá chvalabohu nahradila už pekne fúzatú otázku, ktorú som nadhodil presne 8. marca (to sa dobre pamätá pohľadom do archívu). Otázka znela: Koľko času trávite pripojený na sieti? a výsledky boli nasledovné: Teda neboli. Keďže to bola otázka na marec a visela tam trochu dlhšie, do polovice júla, nemá veľmi význam riešiť štatistiku. Isté je, že väčšina a to drvivá, hlasovala za viac ako 4 hodiny. Ak by vás predsa len zaujímali výsledky, po prvej požiadavke ich vrhnem do komentárov.

Akvárko stále nie je.

Čo by sme si počali bez výťahu? Nové asi nič. Staršie veci sa ukazujú tak, že očakávanie je na Mikuláša. Dodržanie tohoto dátumu je zásadná občianska povinnosť rodičky. Dobre sa to pamätá! Moja dcéra to zvládla na výbornú, ale syn s tým prvočíslom šliapol poriadne vedľa. A stačilo deň skôr, alebo dva dni neskôr a ja by som sa vyhol trápnemu mlčaniu pred nastúpenou čakárňou u nášho detského lekára pri otázke sestričky: Kedy sa malý narodil? No mohol som povedať, že bolo to dávnejšie ako by som si želal a je to prvočíslo, ale len niektoré?

Akvárko, výťah… Čo mi to ešte chýba? Aha! Predsavzať si, že už žiadne predsavzatia. Rubriku WordPress som načal, ale článok o reklame sa prekladá na tento týždeň a článok o konezýme Q10 hádam tento týždeň tiež dopíšem.

Zdieľať?

Cestná cyklistika je vo finiši

Dobitie Baltického moraNemecká televízia sa postavil ak Tour de France chrbtom. Správne, súhlasím. Onehdá som pozeral nejaký šot zo záveru etapy. V úniku bola asi štvorčlenná skupinka. Pred cieľom ju dostihol pelotón asi tak, že chlapci sa obzerali a obzerali, div nešliapali dozadu. Len aby ten správny a dopredu určený víťaz skutočne vyhral. Aby za víťazstvo nemuseli k tímovému šéfovi na koberček.

Makali celý čas, žrali bobule o sto sedem, len aby pred cieľom pustili pred seba svojho stajňového kolegu, s ktorým tie bobule žerú z jedného válova. Tomu hovorím, šport jak sviňa.

“Stadión povstává
poslední zatáčka
a oba končí v pádu
jó někdy vyhrává
kdo se moc nemačká
ten kdo je třetí vzadu”
Zdroj: Cyklistika

Z technického pohľadu sa dá o ľudskom organizme povedať, že je to dobre zorganizované biochemické laboratórium. Na jednej strane do neho niečo vhodíte a na druhej z neho niečo vypadne. Medzičasom sa spotrebuje nejaká energia, nejaké energia sa vyžiari. Keď vidím tých bobuľožrútov predstavujem si krebsov cyklus a dýchací reťazec. Pred takými 13 rokmi o takomto čase som ich vedel nakresliť aj poslepiačky. O odbúravaní mastných kyselín ani nehovoriac.

Odbočka: Tento chemický vtip poznáte? Ako sa líši vzorec mužských a ženských pohlavných hormónov? V cyklopentano- perhydrofenantrénovom skelete majú ženské hormóny aromatické jadro a mužské ketónovú skupinu. Ha, ha, h… No nič, tak späť.

Športový výkon je pekná sústava chemických a fyzikálnych rovníc. Sem tam nejaký ten katalizátor, enzým zo svojím alostrericky inhybovaným jadrom, integrál, derivácia… Ozaj, prečo si všetci nešľahneme neajkú tú bobuľu? Veď keď všetci budeme, stratí sa dôvod aby sa to zakazovalo.

Pamätám si, že v prvom čísle novín Šport po novom roku bola na zadných stranách rubrika: V minulom roku nás opustili. Raz som to bol býval bol počítal. Niečo okolo 70% úmrtí zapríčinilo srdcové zlyhanie. Nuž, v prípade 70-80 ročných by som to bral, ale keď na srdcové zlyhanie umierajú 30-40 ročný vrcholový športovci, ktorý boli pod pravidelnou lekárskou kontrolou…

Onehdá som od smiechu skoro z kresla spadol. Zapršalo a cyklisti dolietavali do cieľa po zadku. Nejaký marketingový mág zaradil nalepenie reklám do cieľového priestoru. Veď kam inam tie reklamy najlepšie napchať, že? Cyklistika skutočne vo finiši.

Alebo z iného ihriska: Neviete prečo hrajú ostatných 20 rokov interisti futbal? Že by pre tých 23 divákov, ktorých 56 usporiadateľov pravidelne loví na bajkalskej?

Zdieľať?

Prečo práve za kanvicu celulózy?

Tisíce verných čitateľov sa ma v e-mailoch a cez IM vypytujú, prečo svoje výbery nazývam celulózový výluh. No dobre, tak nie tisíce, tak pár. No dobre, dobre, tak nikto. Ale mohol by!

Je teplo, treba veľa piť. Čaje sú vraj trendy. Hm, tak to som trendy už 30 rokov a môj otec isto viac. Od mojej nepamäti sa u nás doma varievalo za kanvicu čierneho čaju každé ráno. Každé ráno, tisíce rokov. No, tak nie tisíce, ale tých 30 určite. A tradíciu som prevzal. Používam zásadne sypané čaje a v ostatnom čase hlavne a výhradne Earl Gey. Raz som si z lekárne vzal čistú bergamotovú silicu, reku prevoniam si viacej čierny čaj. Ale vyliala sa mi v skrinke na doklady v aute. Auto krásne voňalo niekoľko rokov.

Občas, keď sa zabudne kúpiť (sledujete to neurčité zosobnenie tejto fatálnej chyby) príde na rad záložný variant vo forme porciovaného čierneho čaju. A keď sa tie sáčky zabudnú vybrať a čaj sa lúhuje a lúhuje, lúhuje sa samozrejme aj ten papier vrecúška. A tak vznikne celulózový výluh. Keď si naotváram vo Firefoxe hafo záložiek, lebo aj to aj tamto a aj hento je zaujímavé a podnetné, tak to dopadne tak, že záložky sú pootvárané a pootvárané, kým nevznikne práve tento celulózový výluh zo siete.

Vyhodíte peniaze na marketing a zákazníci nekonvertujú a nekonvertujú. Skúste sa zamyslieť, či stránka, na ktorú za drahé peniaze privediete potencionálneho klienta, je ku konverzii náchylná. Zaujímavý rozbor a opravy riešili na copyblogger.com hneď v niekoľkých článkoch: The SEOmoz Landing Page Contest: Entries Judged by Live Multivariate Testing a How Successful is Your Landing Page? The 3 Key Metrics You Need to Know ale hlavne Copywriting Maven’s Landing Page Makeover Clinic #1: SEOmoz.org.

Naopak, úvodná stránka má celkom iný účel. Zaujímavé príklady zaujímavých dizajnov si môžete pozrieť v článku Exploring Design: Outstanding Start Pages. Tomu hovorím dizajn. Na takéto niečo nestačí byť programátor, dizajnér, grafik v jednej osobe. Na toto treba profi tým. Hlavne profi programátora, ktorý ten obrázok dokáže rozrezať a nakódovať. A práve v tomto momente príde vhod spomenúť si na jednu kontroverznú prednášku o tom, že programátor je robotník. (Keď sa netuší, tak sa to hľadá takto). Na web to vtedy priniesol Hlava.net v článku Podivný pohled pana Petra na programátory.

Google priniesol vyhľadávanie pre malé firmy v podobe Google Custom Search Business Edition V zalinkovanom článku nájdete finančné porovnanie s inými riešeniami. Hlavné, čo si treba pri pohľade na relatívne nízku cenu 100$ za rok uvedomiť je:

Because Google uses its index to deliver results for the custom search engine, it can’t guarantee it will index a web site or a certain page. Most other products try to completely index the site and let you control how often they re-index the pages.

A tiež to, čo som rozoberal v svojom článku Dlhá perióda indexácie zničí interné vyhľadávanie na webe

Verím len prieskumom, ktoré si sám sfalšujem. Povedal vraj Churchill, alebo niečo v tom zmysle, alebo niekto podobný. Do dokonalosti sa to dá doviesť v momente, keď z prieskumu vyvodíte analógiu pre iný priestor, iný čas a inú skúmanú vzorku. Ale to je všetko stále slabý odvar. Absolútnu dokonalosť (v zmysle absolútny rým) dosiahnete, keď rozbor začnete vetou:

U nás zatiaľ podobné prieskumy nemáme, na slovenskom internete však existuje niekoľko náznakov, že… (Zdorj: Mediálne.sk – Ideálne – To-do list pre každého marketéra..)

Ja osobne vsádzam na súčasnú generáciu, ktorá je z internetom už zžitá. Vy ste moji prichádzajúci a v blízkej budúcnosti budúci zákazníci, ktorých sa ešte dočkám. Súčasný násťročný a iný aktívny užívatelia sociálnych sietí sú z môjho pohľadu veľmi budúci a zbytočne zdravý. Ale vy, moji čitatelia, vysoký tlak, cukrovka, hormonálne poruchy, hemoroidy, vypadávanie vlasov, vŕzgajúce kĺby, zranenia… Vidíte sa tam?

Ale späť od svetlých zajtrajškov k próze dnešných dní. S nákupom tej SEO firmy bude mať Google ešte patálie. Úradníkom sa začína čosi kdesi nepozdávať:

Google to dominate online advertising and dramatically increase the opportunity for market collusion and price manipulation in the market for consumer click data, ad-performance tools, ad-brokering and ad-exchanges. (Zdroj: Will The FTC Block Google’s Acquisition Of DoubleClick?)

Nuž, to je tak, keď si šéfovia korporácii povedali, že im ich bonusy stačia a hnať sa za podielom na trhu z pohľadu ich čoskorého odchodu do dôchodku nemá zmysel. Tak, tak, korporátne myslenie za to môže!

Ešte ma zaujalo to čo aj perohryza: O štátnej podpore. Ja viem, je to o dva kliky viac, ako by bolo treba. No ako by ste mi nadávali, keby som použil spôsob odkazovania, ktorý objavil faster: http://faster.sk/blog/pouzitelnost-katalogov (link si skopírujte do riadka URL a stlačte Enter)?

Zdieľať?

T-Com požaduje na overenie identity nadiktovať heslo po telefóne

Mal som problém s účtovaním a tarifikáciou mojej karty Ready pre VoIP telefonovanie od T-Comu. Tak som zavolal na linku technickej podpory 0800 123 777 stlač 2 a čakal som. Kým sa mi prihlásil operátor, bol som automatom vyzvaný, že pre komunikáciu so živým operátorom si mám pripraviť SIP heslo. Hm, hovorím si, to je divné, aby chceli diktovať heslo, ale nalistoval som a pripravil si ho na obrazovku. Keď sa prihlásil živý operátor, požiadal ma, aby som mu nadiktoval meno a heslo pre prihlásenie sa ku karte Ready, teda celkom iné kompletné prihlasovacie údaje. Hm, to je divné, najprv informovali, že chcú jedno heslo a teraz chcú druhé… Pomoc som potreboval, na karte bol aj tak záporný zostatok, tak si hovorím, ani veľa neriskujem a začal som diktovať. Najprv meno, potom heslo. Akurát som to diktoval bez rozlišovania veľkých a malých písmen. Živý operátor bol spokojný a začali sme riešiť môj problém.

V tomto momente popis na chvíľu preruším a rozoberieme si čo sa vlastne stalo.

Takto prebieha finálna fáza klasického phishingového útoku. Obeť nadiktuje meno a heslo a rhibár predstiera snahu o riešenie. Potom rozhovor ukončí s tým, že informáciu odovzdá na riešenie ďalej technickej podpore. Po ukončení rozhovoru sa rhibár zaloguje pod vaším meno a heslom do vášho konta a kompletne prevezme nad ním kontrolu. Pošle si peniaze, využije predplatené služby a tak ďalej a tak podobne. Vo všetkých záznamoch je viditeľné, že ste tieto operácie urobili vy.

Ale vráťme sa na hotline linku T-Comu.

Keďže T-Com pracuje ako obvyklá korporátna firma, riešenie môjho problému nenastalo ani na druhý deň ani na tretí ani na piaty deň. A tak som skoro každý deň (celkovo asi 5-6 krát) zatelefonoval na 0800 123 777 stlač 2 a opätovne urgoval a opätovne vysvetľoval čo potrebujem. Linka je zadarmo a opakované neúnavné pravidelné urgovanie zdolá aj korporátny moloch. (Mnohokrát úspešne vyskúšané) Pri každom telefonáte prebehlo horeuveným spôsobom overovanie mojej identity a ja som vždy diktoval heslo bez uvedenia, ktoré písmená sú malé a ktoré veľké. Až raz:

  • Ja: “Heslo je nbusr123
  • Operátor: “To sr je veľké však?”
  • Ja: “Áno”
  • Ja: “Vy vidíte na obrazovke moje heslo?”
  • Operátor: “Áno, takto si overujeme, či ste to naozaj vy, komu patrí toto konto. Ak sa obávate ochrany súkromia, tak predsa platí telekomunikačný zákon a zákon na ochranu osobných údajov a teda žiadne zneužitie nehrozí.”
  • Ja: “???”

Najväčšie nebezpečenstvo je v tom, že T-Com utvára vzorec správania sa. Ľudia sa naučia, že diktovať heslo po telefóne je obvyklé a potrebné pre to, aby technik mohol riešiť ich problém. Týmto konaním T-Com rozbíja akúkoľvek snahu o vzdelávanie verejnosti v elementárnej ochrane svojej identity a virtuálneho majetku na internete.

Zdieľať?

Úvodník úvodníkov

Tak som si vymyslel, že si budem písať na blog úvodníky. Pri výbere šablóny to bol jedna z podmienok. Aby sa dal niektorý článok, kategória, označiť ako preferovaný a aby tak získal preferované postavenie pri zobrazovaní. Nápad dobrý, realizácia fajn (veď kto človeka pochváli, keď sa nepochváli sám, že?), akurát je to nápad z rodu fúrikových. Poznáte tú skvelú pravdu o vynálezcovi fúrika? Myslel, myslel, vymyslel a musel ho tlačiť. Tak aj ja som si vymyslel na seba tieto úvodníky.

Pokračovať v čítaní

Zdieľať?

Za kanvicu celulózy

Záložky sa mi vo Firefoxe rozmnožili, ako tie mravce tomu Jóžinkovi v tom vtipe ako sa tým cukrom celý obsypal a toho rána mu bolo ľúto pozabíjať tie jeho deti. Veď viete, tie mravce. Preto dnes o niečo stručnejšie a telegrafickejšie.

Google má problémy s veľkosťou indexu. Veď si len predstavte, že rastiete exponenciálnym spôsobom (ten internet) a vy sa snažíte robiť v tomto priestore kópiu samého seba. To nemôže dopadnúť dobre. A veru aj nedopadá. Toť nedávno-dávno zaviedol supplemental index, zjednodušil ručné vyradenie stránky z indexu, patentoval si algoritmus hodnotenia stránok s ohľadom na čas a teraz vymýšľa nový META tag ukončujúci platnosť stránok.

Google máme, teraz iPhone a kraviny sú za nami. MobilMania.sk píše, že vraj iPhone láme rekordy v spokojnosti zákazníkov

“Polovica kupujúcich kvôli iPhoneu musela zmeniť operátora. 35 % z nich zaplatila za rozviazanie zmluvy priemerne 167 dolárov (asi 4 tisíc Sk). Ostatní zákazníci pravdepodobne zostali aj u svojich starých operátorov. Tí, čo prešli tvrdia, že u AT&T budú musieť platiť asi o 35 dolárov mesačne viac, než by platili, ak by si ponechali svoj pôvodný tarifný program.”

Písal som, iPhone – naučme sa marketing.

Onehdá som bol býval bol písal, že je šikovné otvoriť si dve okná Firefoxu. V jednom štandardne surfovať a v druhom mať pootvárané len webové aplikácie. Sú aj iné koncepty. Napríklad sidebar pre Firefox alebo špeciálna aplikácia Webruner. Ak to niekto používate, napíšte o tom čosi.

Firefox sem, Firefox tam a zrazu sme v jeho používaní na treťom mieste v Európe. Keď sa o tomto diskutoval tak pred rokmi, uzáver bol, že prechod na Firefox robia ľudia, ktorí používajú internet intenzívnejšie. Potiaľto je to fajn. No mám pocit, že je to aj tak, že nízky podiel IE znamená nízky podiel nováčikov na sieti. Jednoducho, slovenský internet (počet nových užívateľov) nerastie.

Toto preskočím, toto tiež a toto je tak isto o mojom budúcom projekte.

Takže ďalšou záložkou je čosi o WordPress Plugin Competition To bol jeden z posledných argumentov, prečo prejsť na WordPress. Široká užívateľská základňa. Tisíce programátorov, ktorí pracujú pre mňa. Že je to dobrý koncept (wordpessový systém pluginov), potvrdzuje aj autorita, ktorá sa odvoláva zásadne len na autority (a keď nie sú, tak vyzýva, aby sa citovali hlavne autority, takže odkaz na autoritu nesmie chýbať ani mne) v článku Proč má Seznam málo programátor.

A ďalšie pozitíva sa vynárajú. Alian upozornil, že na konci roku (tohoto (2007)) končí podpora php4 Ja ho zas upozorním, že by si mohol nastaviť dynamické title pre články. Akokoľvek, jeseň bude v znamení aktualizácie webov. Ako som to laicky sledoval, večšina vývojárov sa zubami – nechtami držala štvorkovej verzie. Už ale nebude vyhnutia. Hlavne, keď pritlačia webhosteri. O WordPress sa nebojím. Predpokladám, že zázemie je dosť veľké na to, aby bol na jeseň tento CMS php5 reedy, certifikajtet a podobné nezmysly.

Čakal som, kto bude v mojej RSS čítačke prvý a zareaguje na aktuálnych pár, prekvapivo teplých letných dní uprostred júla. Šokovaný som s otvorenou sánkou, vyplazeným jazykom a rukov zastatou na polceste k ústam hľadel na článok Globální oteplení – Misantropův zápisník Ále čo, keď aj vybrali.sme.sk zatiaľ mlčí, tak česť musí zachraňovať pomenúvač idiotov. Inak, aj ja už mám svojho idiota. Kto nemá svojho idiota, nie je blogér!

Toto bude rýchle: olz ǝɾ bɔı ǝz ‘ɯılsʎɯ ıs zǝıʇ (spravodaj)

A toto je koniec. Kanvica je prázdna, záložky prelustrované. Idem sa ochladiť do hypermarketu. Cestou preverím, či má Glóbus skutočne všetky mäsové výrobky bezlepkové.

Zdieľať?

Málo marketingu, veľa marketingu – no nekúpte to

Tri príklady, kedy sa nevhodná miera marketingu míňa účinku:

Príklad prvý: Hra na partizána – neviem a nepoviem

Nenapísal by som to lepšie, tak len odkaz na článok » O šmejdoch a profesionáloch » Niečo iné. Zážitky z nákupu v jednom stredne veľkom okresnom meste nabudúce. Toto je naozaj nikdi nekončiaca odysea. Len preto, že majitelia obchodov si myslia, že predavačom môže byť ktokoľvek, uchádzači si myslia, že predávať predsa zvládnu ľavou zadnou a zákazníci opakovanie chodia nakupovať tam, kde získali zlú skúsenosť.

Príklad druhý: Hra na škôlkára – mám, ale nedám

Výrobci pochutiniek v trezorových obaloch prišli na to, že 100 kalórii je objemovo menej ako 100 gramov. Viac: Strategie – Menší balení – vyšší zisk , samozrejme veta má aj pokračovanie: Menšie balenie za cenu pôvodného. Hm, už ani tie horalky nemajú tých 50 gramov ako voľakedy. Už vidím hliníkový obal na ktorom bude veľkými písmenami: 128 molekúl amarounov za cenu 240 atómov. 1200 kalórii na jedno ovoňanie!

Príklad tretí: No potrebujem to ja?

Reklama: Baba A má suprové vlasy, tak všetci stoja v jej rade. Baba B s obyčajným šampónom jednak ušetrila a druhak sa nenadrie. Dokonca si vo voľnom čase môže privyrobiť rozhadzovaním komentárov za úplatu po blogoch.

No nekupte to pani Mullerová!

Zdieľať?

Geekovia sú o 7 rokov pred dnešnými užívateľmi

Predchádzajúci článok som končil upozornením na dva články na štúdium angličtiny. Keď sa teda odtrhnete od prázdninového kurzu (pekne absurdné slovné spojenie) tohoto planetárneho jazyka, odpovedzte si na otázku, ktorú položil Cappy v komentári k článku Vymysli geekove “kraviny” misto podnikani, ktere skutecne vydelavaji?

“Je to tak. Geekové, teda jako my, mají úplně jiný náhled na svět. Jsou ve všem o dost napřed. Někdy je to výhoda, někdy ne. Z toho plyne i to vymýšlení kravin a prošlapávání slepých uliček. Běžný internetový uživatel má za geeky zhruba 7 let zpoždění. Tedy, chová se tak, jak se chovali geekové před sedmi lety.

Schválně si to zkuste podle sebe a řekněte si, co jste dělali na internetu před sedmi lety – a pak se podívejte na to, co dělá na internetu současná majorita 99 procent lidí.”

No ja pred siedmimi rokmi, teda, aby sa mi lepšie spomínalo, tak v roku 2000 som začal intenzívne pracovať s internetom ako štandardný užívateľ. Myslím, že som začiatkom roka objavil silu vyhľadávačov pri zisťovaní hlbších vedomostí o všeličom možnom. Jo, a tiež som prepadol Yahoo groups. Ale určite som nič netušil o HTML, o nejakom PHP sa mi ani len nesnívalo. Viem, že dlho som si myslel, že tie zobáčiky sú asi veľmi zložité a tým to pre mňa vtedy skončilo. Viac ma zamestnávala farmácia, teda skôr lekárenstvo, marketing a princípy fungovania databázových systémov. A myslím, že som urobil prvý audit skladového systému. Šéfka s hrôzou v očiach sledovala ako jej predvádzam ako zamestnanci môžu piatimi spôsobmi obchádzať skladovú evidenciu a pokladňu. Pri šiestom sa finančný riaditeľ opýtal, či to fakt máme nainštalované v lekárňach. Táto záľuba, hľadať diery v systéme práce, mi ostala dodnes.

V zásade je jedno, či ide o 7 rokov, či o 5, alebo o tri. Keď si to tak prehadzujem v hlave, vziať myšlienku z nadpisu ako fakt a pozrieť sa na svoje projekty touto prizmou, hm… Je to vždy ťažké, vcítiť sa do kože bežného užívateľa. Samozrejme sú rôzne dostupné možnosti, osloviť manželku, prvého okoloidúceho, zorganizovať užívateľské testovanie a tak podobne. No vrátiť sa o “n” rokov späť a urobiť myšlienkový pokus v tomto duchu je celkom rýchle.

Zdieľať?