Paypal plnohodnotne na Slovensku? – po tretíkrát – Aktualizované

Na sviatok Českej štátnosti dostali Slováci darček v podobe možnosti prijímať platby z internetu prostredníctvom platobného systému Paypal.

Aktualizácia 28.11.2007 – Ako informuje dusoft v článku Ako vybrať peniaze na kartu Mastercard na svojom blogu:

Aj keď sme zamýšľali zahrnutie MasterCard kariet v možnosti na vybratie peňazí, vyskytli sa neočakávané problémy a museli sme, pokým vyriešime tento problém so spoločnosťou MasterCard, obmedziť túto možnosť iba na Visa karty.

Podľa komentárov pod jeho článkom sa zdá, že aktuálne vyberanie nefunguje vôbec.

Koniec aktualizačného bloku z 27.11.2007, symbolicky práve mesiac po uvedení nových možností je po nich.

Takže od dnes si môžeme zaregistrovať relatívne plnohodnotný účet. Budeme môcť platiť cez Paypal, prijímať platby na svoj Paypal účet a následne si peniaze vybrať tak, že si ich pošlete na svoj bankový účet v USA, alebo na svoju bankovú kartu.

Takže priatelia, pri najbližšej osobnej návšteve New Yorku nezabudnite si založiť účet. Podľa mojich doterajších informácii, neexistuje US banka, ktorá by vám založila účet bez osobnej návštevy. Ak máte niekto iné skúsenosti opravte ma. Ale skutočné a osobné, nie sprostredkované, či niekde prečítané z tretej ruky.

Okrem rozšírenia počtu krajín, ktorých obyvatelia môžu prijímať platby na Paypal účet, Paypal zaviedol novinku v možnostiach, ako vybrať peniaze na svoj bankový účet z Paypal účtu. Zaviedol možnosť poslať si peniaze na bankovú kartu. Hm, neviem ako to funguje, budem to skúmať. Práve toto je druhá možnosť aj pre Slovákov, ako vytiahnuť zarobené prašule z Paypal účtu do normálneho sveta.

Možnosť vybrať peniaze z Paypal účtu na bankový účet v slovenskej banke zatiaľ nie je k dispozícii.

Článok vznikol na základe upozornenia Petra v komentároch k môjmu predchádzajúcemu článku. Ešte pred obedom som to kontroloval a nebolo to tam. Tak vďaka.

Ohľadne založenia účtu si môžete prečítať v súvisiacich článkoch.

Sign up for PayPal and start accepting credit card payments instantly.

Zdieľať?

Seznam urobil dve prelomové veci

Vstúpil do Strému.cz, takže opičenie po Google je v tejto chvíli dokonalé. Ale je to skutočne opičenie? Nie je to náhodou jediný správny vývoj? Preverí to až čas. Obsahu druhej stránky prezentácie ale verím.

Zaujímavý bude obchodný model:

  • Do právně nezávadných videí budeme vkládat placenou reklamu v podobě spotů
  • O zisk z reklamy se budeme dělit s autorem videa…
  • …a s tím kdo video umístí na své www stránky, kde si jej budou uživatelé pouštět

Zdroj: ILblog – Ivo Lukačovič a jeho blog

Podiel v spoločnosti Global Inspiration, s.r.o. nezverejnia, uvidíme, či sa bude dať niečo vyčítať z obchodného registra. Ako posledná možnosť je vždycky zbierka listín. Prinajhoršom aspoň nabonzovanie, že si nesplnili povinnosti, sa v českom rybníčku isto udeje. Posledný doklad vložený 16.11.2004 predsa len k všeličomu nabáda. (Viem, niektoré veci sa nemusia vkladať, dajú sa vymyslieť a zazmluvniť rôzne tiché spoločenstvá a iné nebankovky, takže to nebude asi také jednoduché. ) Uvidíme, čo zajtra napíše Marigold.

Druhou prelomovou vecou je, že ako posledný na českom internete služba sblog.cz (voľakedy lide.cz) zmenila radenie komentárov tak, ako je to jedine normálne. Staršie hore, novšie dole. Táto zmena je pre mňa zásadnejšia.

Malé kroky pre ľudstvo, veľké pre Seznam. Alebo to bolo naopak?

Mimochodom, ako zistíte, že nie ste na oficiálnej stránke obchodního rejstříku? Title dlhé ako týždeň pred výplatou a prvé miesto v Google :-)

Zdieľať?

Komentované články na sieti v súvislostiach – celulóza v kanvici

Potrebujem uvolniť záložky môjho Firefoxu, v ktorých uviazlo niekoľko článkov, ktoré sa mali stať inšpiráciou. Takže po dlhšej dobe za kanvicu celulózy.

Ako ušetriť čas? Kto by nechcel? Aj blogéri by chceli. Tu je The Top 5 Uncommon Timesavers for Bloggers.

Pamätáte? Laptop pre každé decko z rozvojovej krajiny. A čo sú naše horšie? Riešenie je popísané v článku Selling OLPC Laptops in USA – Good Idea? Kúpim jeden svojému a druhý tamtomu neznámemu v rozvojovej krajine. Ale po prečítaní článku Pokrytecký kšeft? od Arthura sa mi nejako nechce? Že by to bolo prirodzeným sklom k povaľačstvu v každom z nás?

Len pre poriadok o ďalšej konkurencii pre Paypal. Revolution Money to Take on PayPal, the World. To Revolution je súčasťou názvu služby. Nejde o žiadnu revolúciu. Dokonca aj na pokrok v príjme peňazí cez Paypal na Slovensku sa stále čaká. Máte nejaký návrh, kedy by mohol prísť ďalší koniec sveta?

Amazon začal predávať nehmotné statky. Amazon MP3 Launches DRM-Free Music Store. Vraj im pomáha Apple.

Tuto som komentoval a bol som pochválený. Asi o tom napíšem viac. Nie o tej pochvale, o tom sťahovaní sa za lepším prímom. Je to v kurze. Dokonca bude pravdepodobne aj cena za zverovanie sa ako zarobiť. Oprášim návod s tehlami a možno aj mňa nominujú.

Definitívne končím s inet.sk Permanentne by vyhrávali cenu za zbytočný článok týždňa. Teraz dokonca s celým seriálom. Takže priatelia, toto je posledný odkaz na totálne zbytočný IT web. Robte radšej niečo inšie.

Zdravotnícka téma:

Health Blog : Another Clue Emerges in Hormone-Replacement Mystery – riešia čosi kdesi o hormonálnej substitučnej liečbe. Zdá sa, že veci nie sú také jednoznačné ako sa doteraz tvrdilo. Akokoľvek, treba zásadne zvažovať benefit & risk pri aplikácii. Hormóny sú na vrchole potravinovej receptorovej pyramídy. Podrobne som o tom písal pre obyčajných ľudí toť nedávno v článku Farmakodynamika upchatého nosu na mojom odbornom webe.

Health Blog : Hillary Clinton Choosy About Health Reform – USA má nekonečný problém s financovaním zdravotnej starostlivosti. Hm, neviem, nežijem tam a o problémoch každodennosti by sa mali vyjadrovať práve a len tí čo v tom žijú. Ale samozrejme ako správny zdravotnícky pracovník aj ja mám geniálny spôsob ako financovať zdravotníctvo. Nie len praktický lekár pre dospelých a zdravotnícky policajt (či politik) . Na to netreba byť ani prezidentský kandidát. Kým mi to hnilo v záložkách, tak to spracoval o SME.sk

Ešte tu mám dva zdravotnícke. Teda pardon, sú to skôr ekonomické články. Jeden: Health Blog : Pfizer Antismoking Pill is On Fire a druhý: Health Blog : Europe OK’s Glaxo’s Cervical Cancer Vaccine. Ale tieto dva predsa len spracujem do samostatného článku. Problematika prepletenca etiky a peňazí je mi ako lekárnikovi predsa len blízka. Ak máte k tomu nejaké otázky, šup s nimi do komentárov. Odpoviem aj na nepríjemné.

Zdieľať?

Blogmi sa prevalila vlna slobody prejavu

Zhrnutie článkov ponúkajúcich rôzne pohľady na ľudskú obmedzenosť vyslovenú vo vete, ktorá by sa spolu s heslom nbusr123 mala stať legendou:

„Je normálne, aby niekto uverejňoval na internete s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? Veď to nemôže byť normálny človek.” Zdroj: Z dobre informovaných zdrojov vraj to povedal absolvent právnickej fakulty.

Takže ten zoznam článkov od autorov, ktorým nie je sloboda človeka ľahostajná:

Toto je lepšie ako akákoľvek doterajšia blogerská reťazovka. Písať slobodné názory má vždy zmysel. Pridajte sa aj vy.
Ak viete ešte o nejakom, trebárs aj svojom vyjadrení slobodného názoru, pridajte ho do komentárov. To sa smie. Aj vyjadriť názor, aj pridávať odkazy. Slobodný človek v slobodnej krajne môže kľudne robiť slobodne aj sprostosti. V tom je jeho sloboda!

Zdieľať?

Blog ako podklad pre znalecký podsudok

Dávno som nepísal o blogovaní ako takom. Dnes som na vybrali.sme objavil hľa tento odstavec:

“Len čo som zazrela výtlačky z môjho blogu na stole, vedela som, koľká bije. Už keď môj článok Barbie, Ken a sexuálna výchova vyšiel v novinách, čakala som, že to neostane bez odozvy, a skutočne. Ale že to bude až na trestné oznámenie pre mravné ohrozovanie mladistvých, tak to bola sila.” Zdroj: Nemravnosť, blogovanie a ohrozená výchova. Blog – Michaela Procklová (blog.sme.sk)

Fakt nemám chuť skúmať pozadie, popredie a skryté úmysly oboch troch strán sporu. Je mi ale divné, že noviny SME sú v klídku. Nezachytil som, že by sa tento článok pretriasal v nejakej novinárskej komisii, licenčnej rade a tak podobne. Ako historický VIP blogér blogov sme.sk som sa promptne zalogoval a prečítal si aj VIP diskusiu. Nejde o to, že je to VIP, ide o to, že je tam istá intelektuálna úroveň a rozumný výskyt rozumných ľudí. Záver vyvodený z tých pár informácii je jasný a v duchu už starej známej vety: Blog píšete pre svojho budúceho šéfa. Myslite nato pri každom slove, ktoré pošlete do sveta. Inak vás neminie rozlúčkový článok v tomto duchu:

“Vysvetlenie však nenechalo na seba dlho čakať. Jeden z tých vysokoškolsky vzdelaných povedal vetu, ktorá objasnila celú ich iniciatívu vziať mi na základe blogu dieťa.

Nech sa páči, milí čitatelia a najmä blogeri, toť výrok vysokoškolsky vzdelaného človeka, perla, zlatý klinec, čerešnička na torte a globálny odkaz v jednom (nazvite to, ako chcete):

„Je normálne, aby niekto uverejňoval na internete s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? Veď to nemôže byť normálny človek.”” Zdroj: Spánombohom, idem od vás…. Blog – Michaela Procklová (blog.sme.sk)

Tak! A na záver odkaz na inkriminovaný článok Bárbí a Ken alebo Ako sa mi sexuálnej výchovy dostalo. Blog – Michaela Procklová (blog.sme.sk). Rovnako mám dve decká, chlapca a dievča. A rovnako si viem živo predstaviť, že podobná hra by prebieha za zavretými dverami ich bažiny. Ako pre lekárnika, pre mňa nie je žiaden problém s nimi o tom diskutovať. Veď aj onehdá pri obede sme čosi riešili.

Áno, nasleduje podpásovka, ale kto chce aké argumenty také ich dostane: Je oprávnené, aby v osade matka vychovávala svojich 14 detí v chudobe rozvojovej Afriky uprostred rozvinutej západnej civilizácie a otec im dával príklad povaľača? Rozhodnete sa v duchu socialistickej výchovy vychovávať 2 alebo 14? Štrnásť je predsa viac, mali by ste viac zásluh pri Petrovej bráne. Hm, ale za tie dve zas dostanete nejaké časné statky. To je dilema, keď sa veci zjednodušia, čo? V zložitých sa dokážeme rozhodnúť hneď.

Zdieľať?

Rozdávanie CD na ulici je výnosnejšie ako obchod s návykovými látkami

Nemôžem napísať, že s drogami, jednak by sa to Googlu nepáčilo (hups), a druhak, keď lekárnik napíše že droga, myslí liečivé seno a podobnú sušinu.

“Dle FBI jde přitom o činnost ekonomicky zajímavou: už v roce 2005 překročil z finančního hlediska objem internetové kriminality celosvětový objem obchodu s drogami! A to je ostatně motorem celé kyberkriminality: prostě se vyplácí.” Zdroj: Vždyť podvádět je tak snadné

Mimochodom, všimnite si title tejto stránky? Keď sme už pri tom sociálnom inžiníringu, treba byť na pozore a počúvať, či náhodou tráva nerastie. Vysvetlení je niekoľko, vezmime to v smere najväčšej podlosti. Napríklad:

Alebo: Bohapusté PR. Začínajú ma títo skrývači PíáR článkov pekne rozčuľovať. Keď podľahne mladý neskúsený blogér, veď raz sa stať môže. Ale novinársky sa tváriaca redakcia? Len toť nedávno prebehla zaujímavá diskusia a jeden zo záverov bol, že práve tá redakcia by mala byť to, čo odlišuje novinára od zbytku siete. To čo mu má priniesť výsadné postavenia v prístupe k informáciám a ochranám osobnosti a názoru.

Alebo: Preberaný/republikovaný obsah od sestry. To nemá digiweb na svoj obsah? Na zaplatenie svojich redaktorov? Preberať články formou RSS okienka pod nadpisom “Čo píše sesterská redakcia:” by bolo asi pod úroveň honosnej redakcie digiwebu.

Alebo: Cudzí redaktor. A prečo vlastne má byť pri článku na digiwebe 3x očúravacia značka na domovskú redakciu autora? Prečo ju tam nemajú všetci vrátane externých redaktorov? Keby radšej konečne po mesiacoch zjednotili na weboch HN dizajn.

Začínam mať pocit, že bola vypísaná súťaž: Kto odrbe čitateľa rýchlejšie a drzejšie. Živé.sk nasadila svojím ddos útokom brvno poriadne vysoko, takže sa ich všetci snažia tromfnúť.

A viete čo? Aj ja:
Pre blog 4M – odborný garant stránok www.lekarennawebe.sk – Zrozumiteľná farmácia pre obyčajných ľudí.

Zdieľať?

Používanie internetu bude vyžadovať vedomosti

To nie je dobrá správa. Predstavte si rozvrstvenie voličov. Aké vedomosti o tom, čo skutočne motivuje politikov, čo skutočne svojím výberom urobia, tak aké vedomosti má 80% populácie? Nechám vás chvíľu zamyslieť sa.

Tak, a teraz sa vráťme späť do prostredia siete.

Seznam spustil testovanie novej hlavnej stránky. Je to technologicky to isté, čo Googlova domáca stránka. Ale ako obvykle, keď jeden robí to isté, nie je to to isté. Seznam, slovami otca zakladateľa, chce robiť evolúciu. Myslí práve na tých 80%. Zubami nechtami sa ich drží, pretože to sú klikači na reklamu, to je masa návštevnosti. Oni volia Seznam za jednotku na českom trhu. Preto je samozrejmé, že bežný užívateľ dostane to čo doteraz. No keď sa naučí, že by mohol zo svojej prvej stránky po otvorení prehliadača vymáčknuť viac, bude to tam. Stačí myšou pretiahnuť, nie susedu, ale okno so správami hore, horoskop napravo a začnete sa cítiť ako internetový mág. A čo v momente, keď sa naučí, ako pridať iný obsah?

A takto by som mohlo pokračovať ďalej. Všimnite, si, užívateľ sa musí čosi naučiť. Akokoľvek mu tvorca stránky všetko prinesie na podnose a podľa pravidiel veľkého Nelsona, teda Nielsona. Užívateľ sa to musí naučiť.

Preto predpovedám, že Seznam čoskoro marketingovo vyzdvihne svoju úlohu učiteľa českého internetu.

Kde v prdeli sú slovenskí projekt manažéri? Ale veď odpoveď je v tej otázke.

Ešte trochu o tom, prečo Seznam hompage áno a domáca stránka www.iGoogle.com nie. Nuž otvorte si ich vedľa seba. Seznam môžete používať hneď, iGoogle si musíte najprv naklikať k obrazu svojmu. Sú to dva prístupy IT v praxi. Jeden dáva dopredu 1000 možností do budúcna, druhý čaká, kým sa na tých 1000 možností opýtate. A to je sakramenský rozdiel! Pri riešení problému vždy pomáha, keď poznáme výsledok dopredu.

Obsah je kráľ, tvrdíme my, čo sme už nejaký webový projekt vytvorili. Google je kráľ cudzieho obsahu a očakáva, že sa ho užívatelia naučia hľadať. Aj Seznam je kráľom cudzieho obsahu. No vie, že ľudia sa neprišli na web učiť. ľudia nejako divne predpokladajú, že surfovanie bude ako chodiť po ulici. Že to pôjde samo. Kliknem a bude to tam. Na Seznam hompage to je.

A ešte jeden pojem, ktorý do tohoto článku patrí, ale nechce sa mi písať ďalšie 3 odstavce. Personalizácia.

Akokoľvek sa ale tvorcovia webu budú snažiť. Už len to, že kurzor v okne prehliadača môže mať už aj 4. tvar, už len túto vec sa treba naučiť. S internetom to ide dolu vodou. Nožnice medzi užívateľom a neužívateľom internetu sa zas o kúsok roztvorili. Kto bude tvoriť stránka pre 80% populácie, ktorej bude stačiť povedať: “To oranžové a podčiarknuté sú odkazy na ktoré sa kliká raz ľavou myšou”, ten bude zvolený za jednotku na sieti. Pretože o víťazstve rozhodujú tí menej vzdelaní.

Celkom som zvedavý, kedy nastane ten moment, keď takáto úvaha bude bezpredmetná a súčasťou inteligencie populácie bude používanie siete ako všadeprítomnej súčasti životného prostredia. Celkom rád by som sa toho dožil. Bude zaujímavé spomínať vnukom a pravnukom, že boli časy, keď som bol deň či dva off-line a netrpel som pri tom hladom, zimou ani intelektuálnym prázdnom. Nezastávam postoj ani pre ani proti takémuto spoločenskému usporiadaniu, len som na to zvedavý.

Zdieľať?

Na ceste od iPAQ 3630 k iPhone nič nového

Tak! Konečne mi je jasné, prečo ma iPhone a nové WM nevzrušujú. Teda, doteraz som si myslel, že je to preto, že od čias môjho iPAQ 3630 tie stroje vlastne nič nové nevedia. Až rony mi v článku Takže sa neoplatí kupovať iPhone v Európe otvoril oči. Je to preto 😉 Ale dal mi impulz. Idem si ho vytiahnuť zo šuflíka a pripojiť. Len dúfam, že moja základná doska ešte disponuje sériovým rozhraním.

Keď frčal iPAQ, tak mi jeden nadšenec hovoril, že má k tomu aj GSM a GPS modul. Hovoril, že skákal na studňu aby si overil ako to meria nadmorskú výšku. Meralo. To len tak pre komentárových rýpalov, akí sme boli nadšenci. A tá cena? Radšej to sem ani nenapíšem, veď čo keby si to prečítala moja dobrá žena? Infarkt, vdovec, potrebujem to ja? Kto by sa o mňa potom staral.

Čo vie vaše MDA, čo môj iPAQ nie? Prípade praotec všetkých MDA – MDA compact?

Bol býval som sa o tom už niekoľkokrát zmieňoval a stále sa nič nezmenilo. Koncept PDA bol na svoju dobu príliš dobrý. Nie je na ňom treba nič meniť. A práve preto je obdivuhodné, naozaj obdivuhodné, že marketingový mágovia dokážu urobiť taký humbuk okolo iPhone, že všetci majú pocit, že je to prevratná novinka. iPhone ma nevzrušuje, ale pozorovať tento mediálny a marketingový humbuk, to je niečo pre mňa. Len dúfam, že si budem môcť niekedy vyskúšať ten prevratný koncept ovládania. Ale necháva ma to chladným. Mrk, mrk, mrk.

Akokoľvek, v poslednom čase som zistil, že si zabúdam telefón doma. Teda nie v pravom slova zmysle zabúdam. Ja si ho so sebou neberiem. Chvíľu som mal pocit, že asi neexistujem, keď mi nikto nevolá. A potom to prišlo: Sloboda. Kto ma naozaj potrebuje, ten sa dovolá. Keď ja som schopný a ochotný prijímať. Veď čo vyriešim na svojom webovom projekte uprostred diaľnice? Keď sa predieram pomedzi hučiace mamičky vyzdvihujúc dieťa zo škôlky? To by ste neverili, ale mamičky dokážu vytvoriť takú zvukovú kulisu, že pristávajúci Concord je tichučký ako lesný vánok. Fakt, minule, decká sa potichu obúvali a obliekali a mamičky… Až na poschodie som ich počul.

Len škoda, že sa už nevrátia staré modely správania sa: Volám – nedvíhajú – nie sú doma – zavolám neskôr. Toto mi chýba. Fakt mi to chýba. Všetci začali očakávať, že zavolám späť? Prečo? na základe akej úvahy? Na základe úvahy, že predsa oni volali, pretože oni niečo potrebovali, tak prečo som ja nezavolal späť, aby mi oni mohli povedať, že oni niečo potrebujú? V tomto prípade som škót! Namiesto odpovede formou SMS na došlú SMS radšej zavolám aj keď viem, že keby som si pri ťukaní dal nohu za hlavu a bol piatok 28., mám to za super výhodnú sadzbu “rok s podmienkou”. Ale na toto zavolaj späť som škót.

A prezváňanie? Tomu už nerozumiem vôbec. Všimli ste si? Keď niekto povie “Prezvoň ma!” nikdy nepovie koľkokrát, aby do toho zakódoval nejakú informáciu. Napríklad: dve zazvonenia sú áno, jedno nie – morzeovka, ale prečo potom telefónom? No na druhej strane je to vrchol dokonalosti: Zvoní telefón – nedvíham – veď prezváňa. Zvoní znovu – stále nedvíham – veď prezváňa. Zvoní znovu – zodvihnem a pýtam sa: “A ty Ďuro prezváňaš, prezváňaš? Hej, prezváňam, prezváňam. Tak prezváňaj prezváňaj. Tak veru, prezváňam. Mňa ti to prezváňanie niekedy tak dojme…” jaj to bolo o inom, to bolo o dojení Lasicu zo Satinským.

Teraz sa snažím o týchto pravdách presvedčiť dcéru. Hej vy tam, vidím vás. Ju ľutujete a mňa kto poľutuje?

No dobre, ale to som sa nechal uniesť na GSM vlne kamsi inam. Zmení to iPhone?

Zdieľať?

Paypal plnohodnotne na Slovensku? – po druhýkrát

Podľa typicky dôveryhodných zdrojov (vraj to bolo info z infolinky Paypal-u) mal prvý koniec sveta, pardon, príchod plnohodnotného Paypal účtu na Slovensko nastať dnes. Je čosi po 9:00, kedy už aj v USA majú dnes a nič.

Ak potrebujete hneď dnes prijímať platby na Paypal účet, musíte použiť fintu s bankovým účtom v niektorej krajne z prvej či druhej kategórie. Pokiaľ chcete byť na pulze dňa a mať prehľad do ktorej kategórie Slovensko aktuálne patrí, pravidelne refrešujte stránku PayPal Worldwide.

Sign up for PayPal and start accepting credit card payments instantly.

Zdieľať?

Rýdze blognutie o etike internetovej žurnalistiky

Slovo weblog prapôvodne vraj vychádza z dvoch slov: web a log, teda log toho čo sa udialo na sieti. Postupne sa vraj z bezduchého citovania a zalinkovania zdroja vyvinuli komentáre k zdrojovému článku formou článkov až z toho vznikol pôvodný útvar. Alebo to bolo inak. Ja sa dnes vrátim do tej prapôvodnej podoby a zalogujem si na môj weblog to, čo sa udialo na inom webe.

Tento článok by kľudne mohol mať nadpis: Čo som si odniesol z polemiky o etike a etickom kódexe internetovej žurnalistiky? Ide o citácie vytrhnuté z kontextu článku Etika internetové žurnalistiky II – Misantrop.info

Začnem od konca. Pointa je:

Celý speciální internetový Kodex se mi smrsknul do odpovědi “To je věcí úsudku, míry a redakčních zvyklostí“.

A teraz sa vrátim sa úplne na začiatok, do uvádzacieho článku, ktorý nadhadzuje súvislosti. Padla tam zaujímavá veta, ktorou sa dá rýchlo a jasne prelustrovať každý článok. Výsledok vám napovie, či je to subjektívny názor alebo sú to predplatené písmenká.

Kdo chtěl, aby ten článek vyšel?

A už sme v texte polemiky. Tuná sa diskutuje a uzatvára postoj k linkovaniu v článkoch.

Není to porušení etiky, je to jen víc práce pro čtenáře. Dávat hypertextový odkaz je především slušnost, navíc hypertextový odkaz je základním principem webu. Pokud neodkážeš, jen napíšeš název, nedopustíš se žádného “etického prohřešku”, pouze půjdeš proti duchu média, které používáš. Nebudeš za “neetického”, ale za “trulanta”.

Vytrhnem si z kontextu úvahu, prečo bloger nie je novinár, prečo tu na tom to blogu nemôžete chcieť objektívne informácie, prečo na žiadnom blogu nemôžete chcieť akúkoľvek objektivitu. Nasledujúce slová sú uľahčením pre všetkých, ktorý zápasia zo snahou byť na svojom blogu objektívny. Jediné o čo ide, aby bola správne zodpovedaná základná lustračná otázka uvedená vyššie.

A mimochodem – není právě tato tvá otázka dalším argumentem pro mé tvrzení, že by blogy neměly být míchány s novinařinou do jednoho pytle? Tvé otázky na toto téma jsou pouze důsledkem směšování subjektivního a osobního blogování s profesionální novinářskou prací (což děláte na SME, ostatně Lupa dělá totéž, jen to maskuje) a snahou z bloggerů dělat žurnalisty sui generis a z blogů součást média. Pokud necháš blogům jejich “blogovací” podstatu (která je jiná než podstata novinařiny), tak nikdy nebudeš muset řešit otázky, zda “můžeš zasáhnout”, protože bude jasně dáno, co je text redakční (pod tvojí kontrolou) a co je blog (do kterého se nezasahuje nad míru vyžadovanou zákonem).

Požadavek na “zvláštní internetový prováděcí předpis k etickému kodexu” mi připomíná známou anekdotu o dvou blondýnách ve vlaku, kdy se jedna ptá průvodčího: “Dostanu se tímhle vlakem do Prahy?” Průvodčí odpoví: “Ne…” Na to se zamyslí druhá a zeptá se: “A já?” Tohle je naprosto stejná situace: “Můžeme zveřejnit video z popravy?” – “Ne, video z popravy není vhodné!” – “A na internetu můžeme?” – “Ne!” – “A co odkaz, ten můžeme zveřejnit?”

Buď jsou novináři v internetových médiích inteligentní lidé, co mají cit pro situaci, smysl pro míru a schopnost pracovat s pravidly, nebo to je banda tupých mamlasů, kteří nejsou schopni aplikovat své znalosti a vědomosti na životní situace, do nichž se dostávají, a kterým musíš vysvětlovat každý speciální případ (“Můžu chodit po vodní hladině? – Ne! – Ani když půjdu opatrně?”) – s takovými můžeš vydávat akorát tak obědy u okýnka v kantýně, ale rozhodně ne noviny!

Z komentárov zaujalo:

O linkovaní sa zamýšľa Jakub v komentári číslo 11

Není samozřejmě nutné, možné ani žádoucí mít celý text prošpikovaný odkazy a úzkostlivě linkovat každého, o kom se autor zmíní, na druhou stranu v případě přesné citace bych uvítal link. Po zralé úvaze nicméně uznávám, že existují dobré důvody toto “pravidlo” porušovat – negativní reklama taky reklama jest. Asi by to chtělo nějaký “negativní” atribut u odkazu.

Ešte raz a lopatisticky rieši nereálne očakávania blogérov a ich čitateľov, že blogér bude objektívny profesionál Pixy

[19] (pixy)

Já docela vidím problém hlavně v hranici profesionality. Protože na webu ublikuje leckdo – a jsou tam skutečně profesionální média (většinou rekrutovaná coby odnož tištěného), kde o nějakém kodexu a etice nemá cenu moc mluvit (protože je skoro samozřejmá), pracují tam opravdoví novináři, je tam redakce a používají se redakční postupy (instituce editora, korektora, vedoucího vydání, šéfredaktora atd.)

A pak je hromada webu nevzniklych z novinarskeho prostredi (pohrichu vetsina odbornych/technickych), kde zakladni postupy, opravdne a kontrolni nastroje a techniky nejenze nefunguji, ale ani nebyly uvazovany v zakladnim planu. Kde “redakce” je proste shluk tech lidi, co pisi clanky, “korektor” znamena spellchecker a “sefredaktor” je ten clovek s admin pravama v CMS… Narazim na to casto a casto se mi stane, ze nejake webove medium, ktere se tvari jako profesionalni, povazuju za redakci a ona to je zatim jen “redakce”…

Ale uz jsem prisel na to, ze velmi dobrym poznavacim znamenim je odpoved “sefredaktora” na jakoukoli vyhradu nebo pripominku ve stylu “tak to napis sam a lip”. 😉

[20] (Arthur Dent)

[19] Ano. A tím jsi velmi přesně shrnul mé výhrady vůči celé myšlence “etického kodexu internetové žurnalistiky”. Profesionální redakce ho nepotřebují, ty mají své mechanismy, stejné jako řekněme redakce tištěných médií, a neprofesionálním (drobný eufemismus) redakcím stejně nepomůže. Viz polemika v Literárkách…

Predpokladám, že tento článok budem dopĺňať o ďalšie cudzie názory. Moje vlastné nájdete v článku moja blogma. Pozerám, že je pekne fúzatý a bude ho treba občerstviť.

Zdieľať?