Prvý krok:
„Turn off the computer, unless you are going to use your computer to listen to music. Sign off from any chat programs. Don’t even take time to put up an „away message“. The temptation to chat or browse can be a major pitfall. If you are in the middle of something, then turn off your screen at least.“ Zdroj: How to Clean Your Room – wikiHow
Takže zas to nie je nič pre mňa.
Potvrdila to vraj Rakúska štúdia. Informáciu spomína vo svojom článku Otty. Vraj ju vydal rakúsky Kuratorium für Verkehrssicherheit, no nepodarilo sa mi to na ich stránkach dohľadať.
Och, aké prekvapivé, teším sa sarkasticky. Môj odmietavý postoj k ostatným novodobým zmenám v pravidlách je známy. Celodenné svietenie a bodový systém sú len dve kraviny z desiatok reštrikcií, ktoré bez rozmyslu a racionálnej úvahy zavádzajú odborníci v mene všeobecného blaha. Ó pardon, na základe mnohopočetných medzinárodných štúdii. Akurát vynechali aktuálne štatistiky nehodovosti a problémy s objektivitou zadávateľov a riešiteľov radšej nebudem ďalej rozvíjať. Samozrejme nie je nad to, schovať sa za mnohé vedecké štúdie. Napríklad rakúsky automotoklub:
„Die Haltung des ÖAMTC zu „Licht am Tag“ war und ist keine fundamentalistische, sondern eine pragmatische: Auf Grund zahlreicher internationaler Studien, die Licht am Tag einen positiven Einfluss auf die Verkehrssicherheit bescheinigen, hat der ÖAMTC vor zwei Jahren der probeweisen Einführung in Österreich zugestimmt. Mit dem Vorbehalt, dass wir das echte, blendfreie und energiesparende Tagfahrlicht brauchen und dass das Abblendlicht daher nur für eine Übergangszeit zu akzeptieren ist.“ ÖAMTC – ÖAMTC-Position zu Licht am Tag
Všimnite si, že si tam nechali zadné vrátka v podobe špeciálnych svetiel na denné svietenie. Ale pozor, ak takéto svetlá, tak so špeciálnym čidlom, ktoré bude automaticky prepínať tlmené a denné svetlá. Uff, nesvojprávny šoféri!
Aby som bol objektívny v tomto mojom subjektívnom postoji, tu je kompletný zoznam argumentov (pdf, v nemčine) pre a proti. Teda viac menej pre, aby som bol objektívny. Ach jo!
Pre čom taký radikálny?
Keď si niekoľkokrát prezriete pravidlá cestnej premávky, zamyslíte sa, potom si ich znova naštudujete, potom najazdíte aspoň 200 tisíc kilometrov, potom si ich znovu naštudujete, tak zistíte, že pravidlá majú istého ducha. Každé pravidlo vychádza z logického správania sa človeka. Každé pravidlo sa snaží využiť nejaký podvedomý bezpečnostný návyk, ktorý máme zafixovaný z bežného života. Prípadne sa pravidlo snaží vytvoriť návyky, ktoré sú bez výnimky bezpečné v každej situácii. Preto napríklad pravidlá neobsahujú žiadne konkrétne čísla (okrem jedného) o vzdialenostiach. Pravidlá sa snažia byť postavené v smere maximálnej bezpečnosti. Pravidlá nutné pre krajné hodnoty sú aplikované všeobecne aby bola bezpečná rezerva počas priemerných podmienok na ceste. Myslím samozrejme pravidlá, ktoré riešia techniku jazdy. Toto je to dôležité, čo nepodloží ani tisíc medzinárodných štúdii. Toto dokážu priniesť len vedecké metódy.
Argumentom pre svietenie cez deň je, že lepšie vidíme autá na ceste. Hm, vidíme lepšie autá, alebo lepšie svetlá, ktoré nám idú oproti, ktoré zavadzajú??? To je tá kardinálny otázka.
Svietenie zmení prístup, myslenie šoféra. Predtým každý kontroloval, či je PRÁZDNA cesta , teraz kontroluje, či tam nie sú svetlá. Šofér sa spolieha na to, že keď nevidí svetlá, bude cesta prázdna. Stačí aby išlo oproti auto, ktoré nesvieti a si v ňom. A potom ti je darmo veta: „Ale on porušil predpisy….“
Zacitujem Ottyho: „Ľahšie sa obieha, keď podľa svetiel zbadám oproti idúce vozidlá…“ Fatálna chyba!!! Svetlá tam byť nemusia na to, aby tam bola prekážka. Zmena myslenia pri šoférovaní ku ktorej priviedla šoférov zmena v pravidlách je vražedná. Ľudia začnú predbiehať tam, kde by voľakedy nepredbiehali. Takáto zmena myslenia sa neprejaví dnes alebo zajtra, ale s odstupom času, keď takto začne myslieť kritická masa šoférov. A dobre vyvíjajúce štatistiky sa zrazu zlomia a my sa snažíme zistiť, prečo tak zrazu a kde urobili súdruhovia v NDR chybu.
Ďalšie vysvetlenie: Keď sa pred 15-20 rokmi robila kampaň, aby vodiči svietili za súmraku, dôležitým argumentom (samozrejme nie jediným) bolo, že v kolóne svietiacich jedno nesvietiace pôsobí ako by tam nebolo žiadne. A tento problém sa teraz deje nie len za súmraku, ale celý deň. Prečo si rakúsky automotoklub asi necháva tie zadné vrátka?
To sú argumenty opierajúce sa zväčša o o porušovanie tohoto predpisu. Zdalo by sa. No keď si uvedomíš, že stretávacie svetlá nie sú konštruované na to, aby boli dobre viditeľné v protismere (nesmú predsa v noci oslňovať), že nemajú dostatočný výkon aby presvietili slnko, začínajú byť horeuvedené argumenty platné aj pre autá svietiace cez deň a dodržujúce pravidlá. V rade áut s xenónami sa obyčajné H7 stratia. V rade áut s modernou optikou škoda 120 vlastne nesvieti. Ani cyklista, ani chodec na krajnici.
A potom je tu ešte môj obligátny, ale vo váhe je horeuvedeným rovný, argument policajtov vyberajúcich pokuty na prázdnej ulici počas slnečného nedeľného predpoludnia v Prahe-Karlíne. Ale to by som sa už dostal k argumentom proti bodovému systému.
Jazdím veľa v Čechách aj na Slovensku. Počas jedného dňa tri hodiny tam kde je bodový systém a svieti sa povinne, 2 hodiny tam, kde sa nemusí svietiť, nie je bodový systém, ale kde stretnem mobilný či iný radar alebo hliadku na každých 100 kilometroch. Argumenty môžu byť akékoľvek, vždy je to o prioritách o čom budeme diskutovať a či budeme skutočne riešiť to, čo skutočne zabíja nevinných ľudí v tom druhom aute.
Zdá sa, že Živé.sk vydalo a vydáva a vydáva a bude vydávať nechutný článok o tom, ako sme ohrozený DoS útokami a ako jedna firma spasila svet a slovenský internet.
Kde urobili súdruhovia z Lightstorm s.r.o. chybu? V Gbajtoch a v Gbitoch, v neoznačení, v tretej osobe, v opakovanom uverejnení so starými komentármi, v povolení komentovať, v „exkluzívnosti“ tak zásadnej informácie, absencia linkov a tak ďalej a tak podobne.
Varí sa mi krv. Prichádzajú mi na um samé hnusné veci. O novinároch, o etike, o PR, o inzerentoch, o tom, že negatívna reklama má svoj zásadný účinok (bola to teda z dlhodobého hľadiska chyba?). Jednoducho, o bezmocnosti slušného človeka ubrániť sa.
Hups, možno by tu jedna možnosť bola. A práve vďaka médiu, ktoré je na jednej strane ľahko a beznákladovo zneužiteľné, ale na druhej strane ponúka možnosť trvalého zablokovania. A nie len adblockom je človek ochránený. No musíte mať mozog väčší ako egreš.
Ach jo, už druhý deň začínam dennú várku článkov tým, že sa venujem kravinám a kravinárom. Živé.sk u mňa mizne zo všetkých budúcich článkov, webovej RSS čítačky, proste čistka, po ktorej neostane ani baktéria živá. Nuž, keď človeka napadne bezduchý DoS útok, treba sa brániť.
Aktualizované 11:17
Trochu som sa porozhliadol po sieti, akou formou o predmete článku informovali ostatní. Ako je vidieť, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ani traja. Dokonca ani vo vlastnej redakcii.
V extrémnych (akýchkoľvek iných ako je priemer) situáciách nabiehajú vyskúšané marketingové modely. Úspešné firmy od tých priemerných sa líšia práve tým, ako dokážu známe teoretické pravidlá používať. Podrobne to rozobral na príklade zhabaných servrov Jano Sifra v článku 10 tipov pre firmu, ktorej zhabali servery. Nemusíte byť odborník, stačí vedieť, že ho máte hľadať.
WordPress je predsa CMS, veď to nie je žiadna novinka, poviete si. To je pravda, tentokrát sa pozrieme na trochu znásilnený WordPress.
Klasika je, že cieľom inštalácie WordPress-u je prevádzkovať weblog, webzin (poznáte 3 rozdiely?), pravidelne aktualizovanú stránku prinášajúcu nové a nové články. Články v časovej osi. Tak na toto je WordPress pripravený implicitne. Ale ostatné novinky uľahčujú aj použitie Wordpresu na správu statických stránok. Jednoducho uprednostníte stránky pre článkami.
Článok WordPress as a CMS – Content Management System popisuje čo budete potrebovať (5 vajec, olej, soľ, papriku sladkú papriku.. jááj to je iný recept), ako si inštaláciu nastaviť, ktoré prepínače ako a kam posunúť a hlavne zbierku odkazov na texty, ktoré sa problematike WordPress ako CMS tiež venujú. Čisto pluginom pre CMS-kové ohnutie WordPressu sa venuje článok Five WordPress „CMS Enabling“ Plugins. Napríklad jedným z uvádzaných piatich pluginov je aj Role Manager, ktorý umožňuje jednotlivým užívateľom definovať ich práva k rôznym funkciám WordPressu. Toto je tá posledná kvapka, ktorá z Worpressu pre jedného muža dokáže urobiť reálne CMS pre nasadenie v malej organizácii. Priznám sa, prekvapilo ma, že toto WordPress nevie v základnej inštalácii. Je tam len nejaká paródia na užívateľské profily.
Ako je vidieť, z množstva odkazovaných článkov v odkazovaných článkoch, takéto využitie pre WordPress našlo mnoho ľudí. Keď som zbieral odvahu na zmenu CMS na tomto blogu, v jedných komentároch na Marigoldovi sa ktosi, kdesi vyjadril, že malé a stredné projekty už robí skoro výhradne v CMS WordPress.
Sami sa tak v e-maile označili, takže asi áno. Toto absurdné vyjadrenie spolu s absurdným nadpisom je dôsledok západného životného štýlu. Priateľa Erika mám rád, ale radšej s ním pri občasnom stretnutí debatujem o našich deťoch ako o právnych problémoch. Ako som bol býval bol písal, všetci to vedia, ale nie sú dôkazy.
PS: Ospravedlňujeme sa za nevyžiadaný email. Veríme však, že Vás táto ponuka zaujme a Vy k svojej spokojnosti využijete naše služby.
S pozdravom,
Adsway EU
Jo, nie som žiadna spoločnosť, tak si dajte námahu kontrolovať automatické oslovenie na výskyt bežného mena z kalendára. Jeden je osoba, dvaja sú pár a traja, to by už mohla byť spoločnosť. Ale aby jedna osoba tvorila spoločnosť, to by musela trpieť minimálne duplovanou schízou. Návod pre ostatných: Pokiaľ budete svoj spam personalizovať tak, že bude pre mňa naozaj užitočný, dokonca vás pochválim. Ale aj tak vás nemám rád.
V skutočnosti je to tak, že Pavlovi Hackerovi napadlo, že by riaditeľ Computerpressu Michal Politzer mohol vyhlásiť Politzerovu cenu pre najlepšie online médium u nás, teda u nich.
Že je nadpis bohapustá manipulácia? Kravina, populizmus a bulvár? Hm, to by si mohli novinári, takí tí z novinárskym preukazom uvedomiť tiež, keď napíšu o CD ako o kazete, krádeži ako o prevzatí diela z internetu a tak podobne. Každý isto nájdeme za posledných 10 dní minimálne 20 takýchto situácii. Situácii, kedy noviny píšu evidentnú kravinu. Viete, takú, ktorú dokážete overiť otvorením hocijakej treťotriednej všeobecnej encyklopédie, takú, ktorú vám vyvráti jediný telefonát do susednej kancelárie vrámci redakcie.
Myslíte, že sa to niekedy zmení? Ja nie. Ide totiž o problém osobnej ješitnosti a ľudskej hlúposti. Celkové množstvo inteligencie na zemi je konštanta. Počet obyvateľov stále stúpa.
Ešte že blogér nemôže získať novinársky preukaz. Mohli by si nás pomýliť. Alebo, že by áno?
Súkromný zoznam prevažne grafických vecí, na ktoré som počas surfovania narazil a opakovane ma vytáčajú. Áno, sú to maličkosti, ale ako hovoril môj dobrý priateľ, sila miliónov je v nulách.
Použil som číslovaný zoznam nie preto, že ide o zoradenie od najdôležitejšieho po bezvýznamné. Ale preto, aby sa o jednotlivých bodoch dalo v komentároch lepšie diskutovať. Aj toto by mal byť jeden z bodov.
A tak ďalej a tak podobne. Zoznam je priebežne dopĺňaný. Aktualizovaná verzia je na stránke projektu Recept na život. Preto ak máte nejaký návrh na rozšírenie tohoto zoznamu smerujte ho tam.
Riaditeľ buchol do stola, vstal, vzal si svoj obľúbený graf a odišiel.
Ďalší vývoj bol nasledovný:
Chlieb, vajíčka, sladká smotana, zemiaky – 25kg balenie, rama, Lukana na pečenie alebo Stella, maslo, hlávka kapusty, slanina, kilo cibule.
Po chvíli:
Bednička na pivo je v chodbe, pod táckou s paradajkami
Sledujte, ďalší vývoj už onedlho.
Máme tu nové okolnosti:
rybičky, kyslá smotana, nejaký dressing, saláma
Zostaňte s nami, situácia sa mení každým okamihom.
Doplnené 12:45: Situácia sa komplikuje. No zostaňte s nami, už čoskoro sa dozvieme ako to dopadne.
Doplnené 13:18: Po dlhej a úmornej práci, kedy stroje bežali niekoľko 24 hodín sme dešifrovali horeuvedené nasledovne:
76,6 28 59,9 42,3 26,9 10,5 10,5 10,5 10,5 10,5 12,9 126,7 12,9 32,5 21,9 28,9 28,9 7,9 7,9 7,9 18,9 9,9 9,9 27,9 18,9 47,9 13,9 -13,9 20,9 5,5 19,9 16,9 17,9 23,2 12,3 219 1042,1
Za pomoci FBI, MBA, NHL sme zoznam vyhodnotili ako pravý. O podrobnostiach bude napísaná 1286 stranová publikácia s názvom: Od dierneho štítku po kazetu s podtitulom: Mám úrodný stôl.
Ďakujem za pozornosť venovanú tomu to prípadu. Nabudúce Sága rodu Forsajtovcov.
Radek Hulán napísal recenziu na Microsoft Live Custom Domain. Podľa názvu som to ohodnotil, že to bude ekvivalent ku Google pre firmy, ktorú aktívne používam. Reku pozriem si, o čo prichádzam a hlavne ako to má Microsoft navzájom poprepájané s inými produktami.
No dlhé to je, tak som to prebehol očami a skoro som zo stoličky spadol. Mrknite na fotografiu hore, prípadne si zobrazte väčšiu verziu.
Vysvetlím pre neznalých: Ide o to, že v ostatnom čase je Radek zásadným propagátorom produktov Microsoftu. Súčasne má vysokú návštevnosť relatívne jasne špecifikovanej cieľovej skupiny. Teda sa istým firmám oplatí postaviť na stránky cielenú Adsense reklamnú kampaň. No a takýto nápad dostal distribútor počítačov Apple. Tomu hovorím trafiť cieľovú skupinu. V článku podrobne venovanom pokročilému nástroju od Microsoftu, ktorého využívanie vyžaduje byť platformovo jednotný. Alebo je v tom nejaká marketingová finta? Rád sa nechám poučiť.
Jedno poučenie som si ale vzal. Na stránky cielenú kampaň treba kontrolovať a aktívne sledovať na akých podstránkach sa reklama zobrazuje a vylučovať a vylučovať. Stojí to vôbec za to? V tomto prípade by to museli byť iní konvertisti.
Rovnako aj z druhej strany, zo strany účastníka partnerskej siete Adsense. Reklama na produkty Apple na webe píšucom zásadne o produktoch firmy Microsoft asi veľa klikov neprinesie. Podobne aj nekontextová kontextová grafická reklama. Ale to je už iný príbeh.
Ale späť pre to, pre čo som sa tam unúval. Teda pre to porovnanie:
Microsoft nabízí 500 × 5GB, případně 10GB na schránce bez reklam (a bez například onoho horního banneru) za pouhých €20 / rok, Google nabízí jen 2GB a cena placené schránky je €40 / rok, tedy dvojnásobná, a platit se navíc musí za všechny schránky, ne pouze za vybrané jako u Microsoftu.
Microsoft nabízí rovněž synchronizaci nejen pošty, ale i kontaktů, a propojení této databáze kontaktů na Windows Live Messenger (na PC i mobilu, zdarma), na Outlook (pomocí Outlook Connector, zdarma), či na kontakty na Windows Mobile 6 telefonu. Zdroj: 10 dní s emailem na Live.com
Toto sa mi pozdáva. Prepojenie webovej aplikácie s desktopovým ekvivalentom. Synchronizácia tam a naspäť. Odkedy mám MDA, užívam si jeden zoznam kontaktov, jeden telefónny zoznam, PIM aplikácie a všetko čo k tomu patrí. Od jari používam dva počítače. Desktop v kancelárii na veľkú prácu a laptop pri práci na vysunutom pracovisku a v teréne. Zdá sa mi, že práve webová aplikácia by mohla byť tým spojovníkom, premostením, ktoré by dokázalo udržať dáta na oboch strojoch a MDA v živom stave. Ten Google by niečo už mohol ponúknuť. Je to isto z ich strany komplikovaná pozícia, ale kým bude MS Outlook najrozšírenejšia desktopová PIM aplikácia, tak si s vlastným riešením nevrznú. V prípade PIM je kvalitná desktopová verzia nevyhnutnosťou. Na druhej strane, túto nevyhnutnosť trochu potlačí všadeprítomné lacné a rýchle pripojenie do siete.
Používa niekto riešenie Microsoft Live Custom Domain? Alebo Google pre firmy? Zverte sa do komentárov, kľudne môžete aj zalinkovať nejaké postrehy. (Komentáre s viac ako jedným linkom budú čakať na moje schválenie. Neberte to preto osobne.)
Nenapísal by som to lepšie, tak len veľká citácia z článku Trocha poetiky všedního dne od Misantrop.info:
Smutné je, že všichni taknějak vědí, kde pojišťovák tu adresu vzal. Všichni to vědí, jen se o tom nemluví. Což mi mimochodem připomíná doby nedávno minulé, kdy všichni věděli, že komunisti jsou svině, ale nemluvilo se o tom. Vůbec v Česku se často o spoustě věcí nemluví.
… Johnny bude řvát, že jsou ti policajti naprosto neschopní. Přitom to, kde se ty data berou, ví Johnny, ví to půlka národa, vědí to i policajti a ví to i úřad, ale – nejsou důkazy.
… Tady chybí už jen hlas, který řekne: A co má bejt? No bóže, tak dali v porodnici pojišťovákovi adresu na novopečený rodiče, dyk se to děje furt, tak co je za problém?
A s tímhle výrokem je tristní obraz společnosti kompletní. Tomu všemu se v praxi, milé děti, říká špatná vymahatelnost práva, a to je přesně to, v čem tu žijeme.
Hm, všetci vieme, že je to tak. Niektorých to ešte naštve. Sme za exotov. A je to niekde iné? Viete kde?
Videli ste Kurvahošigutentag?
Minulý týždeň som počúval diskusnú reláciu o českom radare. Takú tú klasickú rozhlasovú reláciu, ktorej výsledkom je trus. Tentokrát to až taký trus nebol . Ako vedľajší produkt som si vypočul nešťastného bezradného, rukami zalamujúceho (to všetko sa dá v rozhlase počuť, započúvajte sa) Macka, ktorý povedal: (parafrázujem) Už mám plné zuby toho, že nikto nedokáže vziať zodpovednosť na seba a rozhodnúť. Všetci by sa najradšej schovávali za nejaké posudky, konzultácie, odborné analýzy, externých poradcov…
Keď píšem tento článok, na pozadí mi beží na Nove prvý diel reality šou Vem si mě! Na Slovensku to bežalo pod názvom Nevesta pre milionára. No čo vám budem hovoriť. Baby majú volebné právo, jednu prihlásil dokonca otecko, teda aj rodičia ho majú a všetky ju majú. Aj keď nie sú dôkazy.