Znovuobnovenie Filipovho webu sietovka.sk?

Nelámem koleno cez palicu, dám im trochu času a potom budem hodnotiť. Preto dnes len zápisok do úloh v mojom Outlooku, že o mesiac sa mám na to mrknúť a zhodnotiť. A hlavne kopa odkazov pre nedávno narodených.

Sieťovka je stará vec. Tak stará, že pravek bol oproti nej len toť nedávno. Dnes ronyho spravodaj priniesol bombovú správu. Že vraj obnovená sieťovka.sk. Nuž, je obnova a obnova. Pre tých, ktorí naozaj netušia, čo je to kultová internetová stránka, odporúčam nahliadnuť do archívu internetu.

Sieťovka sa ma istým nezanedbateľným spôsobom dotkla. Nemá cenu, aby som to viac ako menej rozmazával. Len naznačím, že sa písal rok 1996 a vtedy to celé začalo. Onehdá som si dovolil trochu pateticky zaspomínať. A aj tento link patrí k súvisiacim. Aj tento. Zdá sa, že nie je všetko stratené. Inak, aj po tak dlhých rokoch, čo som na tých stránkach nebol, som vyťukával ich adresy do adresného riadka spamäti. Chlapi, totok nie je sranda!

Verím a iné mi neostáva, že nová sieťovka.sk bude opäť niečo výnimočné. O mesiac priatelia zúčtujeme.

Slovenský internet je plný mŕtvych koní a zdochnutých psov

Všeličo sa popísalo o tom, prečo na Slovensku na sieti zdochol pes. Aj na týchto stránkach som priniesol niekoľkokrát vševediacu a neomylnú analýzu. Jedna bola, že slovenské portály sú mŕtve kone, ktoré zdochli na začiatku tisícročia. Druhou neomylnou pravdou je, že sa mi páči ako TB presadzuje prerod sme.sk na skutočný internetový spravodajský server. Ale raz darmo. Keď chýbajú dvaja našepkávači, každý hlas ostane nemý, každý projekt umrie.

Tento článok, tak ako mnohé, mal byť pôvodne komentárom k článku Sme.sk je ťahúňom slovenského internetu. Dovolím si zacitovať to, čo mňa zaujalo. Nie je to tá časť o zdochnutom psovi, až taký nekrofil, nie som. Je to iná časť. Časť, kde autor vyzýva:

„Nádejal som sa síce, že niekedy možno spoja svoje sily najznámejší slovenskí IT blogeri, ktorí na takéto niečo odbornú kapacitu majú, ale sily sú príliš roztrieštené, a všetci si radšej hľadia svoju prácu“

No to by ma zaujímalo, akú svoju prácu. Pre aký projekt? Ak je slovenský, tak mi zo zalinkovaného článku vychádza, že nech sa do toho ani nepúšťajú, pretože vďaka kvalite ich projektov na slovenskom internete zdochol pes.

Ak zahraničných, tak je jasné, že veľmi dobre vedia, prečo sa o slovenský nezaujímajú. Alebo im to rázne a rukolapne vysvetlil ich… Ešte chvíľu si to nechám pre seba, aby som vás udržal v napätí a donútil dočítať tento článok.

Takže! Aby som bol aj trochu konštruktívny a nesťažoval si na to, že nejsou lidi. Zásadnú úlohu hrá penetrácii pripojenia medzi ľuďmi, teda potenciálnymi užívateľmi. Keď porovnám priebeh krivky návštevnosti slovenských a českých projektov, po 16:00 na Slovensku zdochol pes.

Vidíte, zdochnutého psa z nadpisu sme už našli. Teraz ešte toho mŕtveho koňa a mám to komplet.

Najprv vám ukážem tie dve výzvy, ktoré sú štandardným problémom, tých našepkávačov našich najznámejších IT guruov pracujúcich na zahraničných projektoch, tie dva atribúty, bez ktorých je môj hlas mŕtvy:

Projektový manažér. Je to ako v tom matematickom príklade na spoločnú prácu:
Jedna babka okope záhradu za 2 hodiny, dve za 1. Za koľko hodín okope rovnakú záhradu 1253 babiek? Odpoveď: Bez manažéra sa pozabíjajú motykami. Zaplaťte vo svojom projekte funkciu projektmanažéra, hej, toho darmožráča čo vám kecá do vašej odbornej práce a polovica úspechu je hotová.

Markeťák. Nemáte pre svoj projekt trh? Tak si ho vytvorte. Nemáte pre svoj projekt zákazníkov? Tak si ich nájdite. Nemáte pre svoj projekt strategického investora? Tak si ho ulovte. Trhy, zákazníci a investori sa povaľujú na každom rohu. Ani jednu z týchto troch vecí žiaden programátor neurobí. Urobí to za vás jedine funkcia markeťáka. To, že ich tu vyzdvihujem, to že z nich robím druhú polovicu úspechu akéhokoľvek projektu, neznamená že ich mám rád.

Vidím vám to na nose, ako si kladiete otázku, že kde je mŕtvi kôň? Hneď, už to bude, pointa prichádza: Mŕtvym koňom je každý váš projekt bez funkcií projektmanažéra a markeťáka.

Zdá sa, že v tejto vševediacej analýze budem pokračovať. Nabudúce si niečo povieme o rozdiele medzi funkciou a osobou. Bude to drsné.

Nominujte najabsurdnejší bankový poplatok

Ako sa na správne hospodárske noviny patrí, vyhlásili súťaž o Najabsurdnejší bankový poplatok 2007

„Až do konca novembra môžu klienti bánk na stránke www.hnonline.sk nominovať bankové poplatky, ktoré považujú za nezmyselné alebo zbytočné. Hlasovať sa začne od decembra.“

Moja osobná nominácia je poplatok za účtovnú položku. Zdôvodnenie je nasledovné: Banky za tento poplatok skrývajú svoju marketingovú stratégiu poskytovať služby zadarmo. Veď to poznáte: platba kartou u obchodníka je zadarmo, prvých xyc výberov z bankomatu v mesiaci je zadarmo a podobne. Ale hups, na výpise z účtu zistím, že som zaplatil pri rovnakom počte úkonov väčší počet poplatkov ako na českom účte, kde síce platím poplatok za konkrétnu transakciu, ale už žiadnu prirážku za marketing banky. Schválne neporovnávam hodnotu, len celkový počet poplatkov. Lebo tisíckrát trochu zdolá aj vola.

Tu by som kľudne mohol skončiť. No tento týždeň mám nejakú filantropickú náladu. Napriek mojej zásade neradiť komerčným subjektom, že niečo robia zle, trochu sa rozpíšem o stránke http://www.hnonline.sk/

Fotja obrazovky hn.skJe absurdá rovnako ako predmet vyhlasovanej súťaže. Nominácie pridajte do komentárov, to si môžem dovoliť ja ako amatér, nie horda programátorov HN. To je taký problém urobiť jeden formulár, ktorý umožní vybrať z doteraz navrhnutých a súčasne poskytne možnosť pridať aj svoj nezávislý návrh. Celé to uložiť do jednej tabuľky a do admin rozhrania doprogramovgať nástroj na pohodlnú editáciu nezávislých návrhov. Večer si k tomu poverený pracovník sadne, presunie nové návrhy medzi ostatné, niektoré absurdnosti vyhodí, vymaže spam a kraviny. A na druhý deň už môžu ľudia nominovať z rozšíreného zoznamu. Guľaté rohy, trochu zrkadlových prechodov a mohli sa prihlásiť so súťaže SME.sk

Je absurdná po grafickej stránke. Záhlavie, lišta, reklamná lišta, nadpis, vyhľadávacie políčko, doporučte známenu, eTarget, názory čitateľov, pošli do vybrali sme a mnoho ďalších súčiastok sa zobrazuje natvrdo bez akéhokoľvek podmieneného skúmania logiky. Len zo psa noha tam chýba. A každý pes iná ves, každá súčiastka inej farby, iného písma, inak orámovaná, no fuj. Tento týždeň jednoznačný víťaz o najdivokejší vhľad webu. Do spôsobu komunikácie stránky so mnou sa nebudem ani púšťať. Čerešničkou na tortičke je, ako sa mi oznamovým oknom snažila stránka oznámiť moju IP adresu. Nepodarilo sa jej to, namiesto toho tam bolo čosi o nejakých PHP premenných.

No srandy kopec som si tam užil. Ale nominovať sa mi pošťastilo.

Správa kampaní v systéme eTarget – postrehy z admin rozhrania

Osobné skúsenosti, názory a postrehy. Článok berte tak, že ho píše človek, ktorý v pohode spravuje kampane v Adwords, v rovnakej pohode v Sklik-u. A tak som dostal od klienta prístup do eTarger, veď si poradím. Takže skúsenosť po pár dňoch.

Fakt som to nechcel takto verejne. Predsa len sú tu isté riziká, že budem za ignoranta. Ale dnes pretiekol môj pohár trpezlivosti dokonale. A možno sa ja, lebo vy niečo spolu naučíme. V článku nejde o to optimalizovať kampane. Ide o to, editovať kampane ergonomicky, pohodlne a rýchlo.

Takže základný pocit: Frustrácia. Všetko je inak. Všetko je vzdialené na stopäťdesiat klikov ďaleko. Rozhranie eTarget sa mi javí ako hračkársky nástroj. Zadajte 4 inzeráty po 5 kľúčových slov. A naklikajte si pozíciu (peniaze ktoré miniete za klik). A už sa v tom preboha nevŕtajte.

Neskloňuje to. Nie je možné zadať slovo v rôznych typoch zhody do jednej zostavy.

Nepamätá si to nastavenia zoradenia štatistík. Základná obrazovka pri viac ako 10 inzerátoch je neprehľadná. A inzerátov, tých treba hafo a hafo.

Hafo1: Nie je možné zacieliť kľúčové slovo na konkrétnu URL. Kto to písal o tom, že treba inzerát cieliť na správne miesto v štruktúre webu? Takže ak chcem cieliť každý produkt na svoju konkrétnu stránku mal by som postaviť stovky inzerátov?

Hafo2: Nie je možné niektoré inzeráty cieliť na Sme a niektoré na Pravdu. O takej pikoške ako odlíšiť diametrálne inú službu vybrali.sme.sk od ostatného Sme webu ani nehovoriac.

Hafo3: Nie je možné zadať pre jednu zostavu kľúčových slov viac inzerátov. Takže ak chcem testovať text inzerátu znamená to dve zostavy. Takže počet inzerátov mi rastie Geometrickým radom.

O dynamických odkazoch FAQ taktne mlčí. Ako aj o možnostiach zvýraznenia kľúčových slov v inzeráte.

Interné meranie konverzií neexistuje.

Nevidím priemernú pozíciu pre celú zostavu vedľa priemernej ceny za klik. Ani pre kľúčové slovo nevidím priemernú pozíciu na ktorej to bol zobrazený inzerát. Len cenové hranice ceny jednotlivých pozícii. Ak vidím hranice, nevidím zas moju priemernú cenu. Hranice platné dnes? Zajtra? Včera? Na akej pozícii boli vlastne zobrazené moje inzeráty?!

Neexistuje prehľad, kde jedným očkom uvidím v ktorej zostave mi zdraželi slová tak, že sa nezobrazujú či sú pre mňa neprijateľne nízko. Keď tam budem mať 50 inzerátov, to mám všetky preklikávať, či niekde nie som zbytočne pod úrovňou na ktorej chcem byť? Alebo či nepreplácam?

Neexistuje možnosť delegovať prístup. Neexistuje možnosť oddeliť v jednom účte kampane pre rôzne weby.

Ešte jeden detail z FAQ: „normalizované CRT“ – okrem FAQ sa nikde v účte tento pojem nepoužíva.

Určite sa mýlim. Určite mu krivdím. Všetci ho používajú, takže asi bude najlepší.

Mýlim sa? Napíšte jasné argumenty, že veci sú inak. Rád napíšem článok v ktorom budú vety: Minule som písal kravinu, lebo skutočnosť je takáto a takáto s odkazom na vašu argumentáciu, na FAQ.

Ozaj a ten pozáte? Klient má veľa otázok, tak mu napíšeme že všetko je vo FAQ. Klient na to: Ak vaše FAQ obsahujú odpovede na moje otázky prosím odkážte ma na ne. Chcem vám predsa dať zarobiť. Odpoveď: Odpoveď neobsahovala ani jeden link do FAQ ale konkrétne odpovede.

Kde veda končí, iní začínajú

Človek občas zakopne o perlu, tak prečo ju nezodvihne? Možno sa mu v tých sračkách nechce rýpať.

„Když tak čtu ten tvůj seznam, tak mě trklo, co mají ty tvé příklady společného… Vycházejí z vědy a zaštiťují se vědou, ovšem nejsou vědou. Chybí jim vědecká kritičnost k sobě samým. A to je ten rozdíl.

Věda od základu počítá s tím, že se může mýlit a že se nejspíš i mýlí. Tyhle tebou jmenované spolky přebírají určité vědecké hypotézy a předpokládají, že se nemýlí. Fikané… :)“ Zdroj: Jsem připraven říct NE – Misantrop.info komentár č.15

Kategórie verzus tagy – porovnanie funkcií na webe

WordPress vyšiel v novej verzii s poradovým číslom 2.3. WordPress v tejto verzii objavil tagy a tagovanie príspevkov. Doteraz bolo možné využívať tagy len prostredníctvom pluginov, teraz je to priamo v kóde CMS WordPress. Takže je jasné, že sa vyrojí hafo veľa článkov o tom čo sú tagy, aký je rozdiel medzi kategóriami a gami a tak podobne. Tak prečo by som aj ja nepriniesol trochu dreva do lesa. Dnes celúlozový výluh len tak za jednu šálku.

V článku Using Categories and Tags Effectively on Your Blog je rozdiel medzi kategóriami a tagmi popísaný jasne a prehľadne. Pre neanglicky hovoriacich to zhrniem:

Kategórie:

  • Počet kategórii má byť malý.
  • Článok patrí práve do jednej kategórie.
  • Kategórie sú navigačný nástroj
  • Kategória patrí do URL – podla mňa je to kravina. URL pre najnižšiu úroveň webu nemá obsahovať nadradené úrovne. Je to malá drobnosť, ktorú ocení až druhá generácia správcov konkrétneho webu. Verte skúsenému category manažérovi. Preto tento bod má znieť: Kategória nepatrí do URL.
Tagy:
  • Používajte jedno rovnaké slovo stále a stále. A stále! – Tagovanie nie je literárna činnosť preto zabudnite na synonymá. Súbor tagov treba pravidelne editovať a spájať synonymá do jedného slova
  • Tagy nemusia byť zobrazené medzi navigačnými prvkami. Ak tagy zobrazujete, tak formou oblaku tagov nie zoznamu
  • Tagy patria na koniec článku.
  • Tagy sú nástrojom kontextovej navigácie.

Ako tak pozerám, z niektorých bodov pôvodného článku veľa neostalo. Takže to nebolo celkom nosenie dreva do lesa a kategórií medzi tagy.

Veľký slovník cudzích slov o tagoch píše:

tag:
-u m. (angl.) hud. v džeze krátka kóda alebo fráza nasledujúca po chóruse, príp. „privedená“ za logicky uzavretý hudobný celok.

Len tak o čase zo života

Dnes budú dva príbehy zo života. Dve zadania. Jedno prevzaté, vo všetkej počestnosti ocitované, druhé… No veď hovorím ako zo života.

Unesiem jeden komentár k jednému článku. Je úplne jedno o čo v tom článku ide. Ide mi teraz o ten komentár. Ten komentár kľudne môže byť samostatná entita voľne poletujúca v priestore. Preto dúfam, že ako samostatná entita sa aj ukáže. No, prosto, tutok je:

Kdysi dávno jsem si představil takovou situaci a položil jednu banální otázku. Tu situaci a tu otázku těď předložím i Vám.
Situace:
Představte si, že je pondělí ráno a že máte 1 milion Korun v hotovosti.
Otázka zní:
o s těmi penězi uděláte, abyste druhý den v úterý ráno měli o jednu Korunu více? Abyste měli 1 milion a 1 Korunu k tomu??

Zdroj: » Jakou cenu maji penize? – komentár č.28848

V čom spočíva najväčšia záludnosť tohoto na pohľad jednoduchého problému? Napríklad v investíciách. Veď len nahoďte do pľacu akýkoľvek návrh. A vzápätí analyzujte, čo na naplnenie plánu potrebujete kúpiť, priniesť, dať dohromady. A budete to mať všetko k dispozícii hneď, tak aby o 24 hodín boli náklady splatené a ostala tá jedna koruna navyše?

Lámal som si hlavu, čo s tým miliónom v tom myšlienkovom pokuse urobiť. A vždy som narazil na tie náklady. Keď som po 24 hodinách zbilancoval, tak som bol v mínuse. Z dlhodobého hľadiska sa ukazovalo, že vznikde nechutná nadhodnota, ale zadanie je neúprosné: „…abyste druhý den v úterý ráno“

A to sa dostávam k druhej kulehe, skrytému uhoľnému kameňu, na ktorom bolo postavených už toľko geniálnych nápadov. No stačilo škrtnúť, uhoľný kameň zahorel láskou k rodnému drevu a celá stavba, aj keď postavená na skale, sa zrútila. Tieto dve vety by kľudne mohli byť samostatným zadaním v kvíze: odhaľte 110 skrytých citátov z Knihy prísloví v nasledujúcej vete. Ale späť ku kulehe, skrytému uhoľnému… no veď viete o čo ide, nebudem, to teda znovu vysvetľovať. Takže tá druhá výzva, ktorá je štandardným problémom všetkých zadaní, je zadanie samo. Naša neschopnosť naplniť ho tak, ako znie. Hľadať počas riešenia uľahčenia, ktoré tam nie sú. V odpovedi hneď priniesť 12 výnimiek zo zadania, pri ktorých sme zadanie splnili tak, že by eventuálne aj platiť mohlo. Namiesto naplnenia zadania, naše myslenie začne riešiť problémy, ktoré v tom zadaní nie sú. Problémy, ktoré si pri jeho riešení sami pred seba položíme.

Ten čas je potvora. Fyzici ho zaradili medzi tri súradnice priestoru ako ich prirodzenú súčasť. Uteká medzi prstami, pomimo nás a nepýta sa nás na názor.

Teraz som v tej fyzike dobrý. Dcéra je doma chorá a užívame si to. Má presne ten vek, kedy netuší ako fungujú základné veci vo fyzike, chémii, biológii, ale je už schopná ich chápať, učiť sa, spájať si ich. Riešili sme rozpúšťanie cukru vo vode, presýtený roztok, druhý termnodynamický zákon, dôležitosť názvoslovia, slovník cudzích slov… prosto všetko naraz. Každým slovom, ktoré som použil som musel vysvetľovať to predchádzajúce vysvetlenie toho predchádzajúceho pojmu. Strašne si to užívam, s akou dychtivosťou počúva. Pri obede som jej hovoril čosi o tom, že draslík prináša penicilínu rozpustnosť, ale že sám je to kov, ktorý na vzduchu horí. A celé to začalo tým, že prečítala latinské kálii ako calcii, keďže hneď vedľa videla šumivé klalcium a mne sa nezdalo, že by penicilín bola vápenatá soľ. Veď to by nemalo logiku. To by sa nedalo odvodiť. Užívam si svet podľa Matelka: Čujte čo čo čo. Čujte sa sa sa. Čujte čo čujte sa v svete stalo.

Chcel som sa trochu viac zamyslieť, ale nejde mi to. Stále ma prenasleduje jedna otázka. Hm, tak tento spot bude práve o tých filozofických otázkach každodenného bytia. Prachy sme vyriešili, teraz skúsme každodenné spolužitie. Tentokrát pre situáciu nemusím chodiť ďaleko:

Kráčate po spoločnej domácnosti a vidíte ten problém. Ten prúser obludných rozmerov. (Typicky pavučina v pravom hornom rohu vašej kuchyne.) Vy ho vidíte. On/Ona nie.

Je správne čakať na ten moment, kým ho/hu (jeho/ju – jemu/jej (ako len gramaticky chcete)) to napadne? Alebo si ušetriť čas a rovno mu to povedať?

Zas je to o tom čase. Hm. To bude tou jeseňou.

Ako to tak píšem, kladiem písmená z klávesnice na obrazovku, tak mi napadlo, že problém s pavučinou pretavím do ankety na tento mesiac. Máme babie leto, ktoré je pomenované práve po nejakých tých pavúkoch čo poletujú okolo nás, tak sa to aj časovo hodí. zapadne to do atmosféry obdobia.

Keď už som v tej melancholickej nálade, na chodbe mi kvasí 30+5 litrov burčáku. Ak máte cestu okolo zastavte sa. Porozprávame sa o nesmrteľnosti babích liet, potravinovej chémii, pocuckáme.

Aha, tento spot nemá podľa vás zmysle. Hm, aký zmysle má život? Odovzdanie DNA nasledujúcim generáciám, aby tá DNA žila ďalej? Navyšovanie čísla na počítadle v pravom hormom rohu webovej stránky na doméne ebanka.cz? Fakt, odkedy pracujem v Čechách, nevidel som svoje peniaze v materiálnej podobe. Je to len číslo na obrazovke. Prídem do obchodu, podám kus plastu, oni s ním urobia pár šamanských pohybov a ja si môžem odniesť, čo som si v hypáči povyberal.

Manželka doniesla na víkend časopisy o bývaní. Niekoľko. Vy za tou obrazovkou, fakt niekto to takto máte doma? Vyblýskané, urovnané, farebne odladené? Pod lampou v deckej má dcéra odkladacie miesto pre pyžamo (pyžamu/nočný úbor (ako kto gramaticky chcete)). Nájdem ho tam s takou pravidelnosťou, že by sme to miesto mohli obkresliť kriedou a inštitucionalizovať ako miesto kde je jeho miesto. U manželky by mi toto konečné riešenie pyžamovej otázky asi neprešlo, tak dodržiavam dekórum a vychovávam. No nejde mi to. Stále mi prebehne mysľou, ako by som na jej mieste bol ja. A potom, raz hovoril jeden môj spolužiak ako mu druhý môj spolužiak hovoril: „Pľuto, to nesmieš takto zhurta, veď pozri aký je maličký. Veď sa ťa bojí. No ako by si sa ty cítil.“ A ešte mi preblesne tá načančaná fotka z kdejakého reklamného katalógu, teda časopisu o bývaní a ako sa mi tie načančance nepáčia a je po odhodlaní vychovávať. Život je jeden z najťažších, keď má byť jeden spravodlivý.

Ešte k tým časopisom som sa chcel vyjadriť. V úvodníku sa šéfredaktorka, žaba jedna, zveruje, aká to bola fuška byť premiérovo na 200 stranách. Alebo 100, či 300? Podľa mňa si tie problémy mohla ušetriť, keby zvýšila cenu za PíáR článok Nemusela by ich uverejniť 200 či 100, alebo 300 (ako kto chce, ale počet strán a počet PíáR článkov sa rovnal).

A toto sa vám stane, keď prestanete chodiť do regulérneho zamestnania. No potrebujete to? Začnete rozmýšľať mimo priemerný myšlienkový prúd spoločnosti a zdá sa vám, že ten svet je akýsi divný. Chcelo by to iné zadanie. Len neviem, či nebude zas problém s časom.