Kde vidím budúcnosť slovenského internetu?

Poobede idem na jedno predvianočné stretnutie do offline sveta. Tak sa trochu pripravím a nalistujem pár informácii, ktoré sa týkajú podnikania na sieti v oblasti elektronického obchodu. Zásielkového obchodu, slovom darčeky pred Vianocami objednané cez internet. Podobnosť s mnou kritizovaným vystúpením neprofesionálov v odbore nie je náhodná. Možno tento článok môžete brať ako konštruktívny príspevok do problematiky biznisu na sieti.

Nadhodíme najprv pár citátov zo siete týchto predvianočných dní. Začnem, ako inak s Googlom:

“Google tak využíva rastúce množstvo hotovosti, celosvetovú známosť svojej značky, ako aj rozrastajúcu sa trhovú kapitalizáciu na rozvoj alternatívnej energie.” Zdroj: Google chce vstúpiť na trh s elektrickou energiou

To zásadné pre dnešný článok je tá narážka na rastúce množstvo hotovosti. Súvis? Sledujte ďalší citát:

Predbežné výsledky potvrdzujú pondelňajšie zintenzívnenie online predaja, konečné výsledky však budú známe až ku koncu tohto týždňa. Zvýšenie počtu transakcií o 22 % a nárast tržieb o 48 % oproti minulému roku potvrdzujú výnimočnosť kybernetického pondelka. Tieto výsledky zverejnila spoločnosť OrderMotion, ktorá v pondelok sledovala internetovú predajnosť 1 100 malých a stredných online obchodov.

Podľa prieskumu asociácie online predajcov Shop.org plánovalo v pondelok nakupovať cez internet až 72 miliónov Američanov. Analytická firma comScore odhaduje, že z celkových predvianočných online tržieb vo výške 29,5 miliárd USD sa približne 700 miliónov realizovalo práve počas kybernetického pondelka. Zdroj: Američania zvýšili nákupy počas kybernetického pondelka o 54 %

Takže tie súvislosti: Ak mám maržu, môžem časť z tej marže preinvestovať v PPC systéme, aby som zvýšil obrat. Ak to s PPC viem, zvýšim aj zisk pre seba. Akokoľvek, ale hlavne bez ohľadu na to, ako kvalitne to PPC vyzerá, nárast kybernetického pondelka umožní Googlu stavať elektrárne. Chápem, pri riešení tejto rovnice som preskočil niekoľko krokov, ale verím, že moji čitatelia sú inteligentný a zvládnu sledovať postup riešenia.

Problogger upozorňuje na to, že ak k affilovému linku na amazon.com drbnete rovno tlačidlo Kupuj hneď! tak sa vaše affil príjmy zvýšia o 50-100%. Rovnako aj poskytovateľovi toho affil programu. Ale ako zdôvodňuje Cayman vo svojom komentári niekde inde, platí to len a len pre anglický web. Skúste uvažovať prečo. Odpoveď je na konci článku.

K Profesionalizmu sa vyjadril Bystro vo svojom komentári u mňa. Z jeho kontextu by som vytrhol prvú a poslednú vetu:

“Profesionalita” suvisi s tym, kolko penazi prudi na slovenskom internetovom trhu.

Slovenskemu internetu nemozno predpovedat nic ine, iba VELMI VELMI svetlu buducnost.

Mimochodom, zdalo sa mi, že som sa už s Irisoftom kdesi profesionálne stretol. Tak som klikol na odkaz pod jeho menom v komentári a veci sa hneď vyjasnili. Jednak som si ho zaradil vrámci spravovaných projektov do sekcie “objednávkový modul” a druhak som si ho zaradil medzi tých, ktorí tiež chápu ako je to s tou pointou tohoto článku. Uvidíme, či blogovanie prinesie ďalšie pozitíva. Ale to som odbočil, hupky späť k meritu článku, magnifikus (túto narážku sa naozaj nesnažte pochopiť).

Blog Read/Write web upozornil na existenciu Afrigatora. Zdá sa, že aj Afrika má svoje webové špecifické služby. A zdá sa, že aj v Afrike je dostatočné množstvo užívateľov internetu a tvorcov obsahu. Majú to predsa len jednoduchšie, angličtina je v Afrike asi udomácnenejšia ako v Európe.

Naznačíme ešte jednu súvislosť: Murphy hovorí, že budúcnosť je veľmi pesimistická, pretože súčet inteligencie na planéte je konštanta. Na vysvetlenie, z čoho usudzuje, že je to pesimistické zistenie, dodáva, že počet obyvateľov stále stúpa. V oblasti internetu je Bystro optimista. Aj ja som optimista. Všetci môžeme byť optimisti. Ak používame pohľad na globálne trendy.

Keď príde na diskusiu o obavách zo spľasnutia bubliny a či nás to znovu nečaká, myslí, že tentokrát je iná jedna zásadná skutočnosť. (Nemôžete odo mňa chcieť, aby som vám to po toľkom naznačovaní vybalil na plnú klávesnicu.)

A pomaly sa približuje vyvrcholenia a pointa. No najprv odbočka do mojej odbornej oblasti, takzvaný moment posledného napätia. Predsa len, tento článok je aj prípravou na to poobedňajšie stretnutie. Slovenský lekárnický hlavúni hovoria, že pre internetové lekárne nie je spoločenská objednávka.

Kedysi som sa chvástavo vyjadril, že poznám liek na rozvoj slovenského internetu. Áno. Poznám ho a ako správny lekárnik vám ho poskytnem aj bez receptu a s expedičným maximom. Prichádza pointa všetkých horeuvedených citátov a súvislostí:

Potenciál a budúcnosť slovenského internetu je v úlohe pobočky.

Zdieľať?

Kam kráča slovenský Internet?

K profesionalizmu. Na tejto ceste sme tak v bode -128 pred naším letopočtom.

Nadpis som si požičal z Edovho článku Kam kráčíš český Internete?

“Hned v začátku odpovím na otázku v titulku – kam kráčíš český Internete? Kráčíš za hranice, kráčíš do mobilů, kráčíš do ledniček a dalších nestandardních zařízení. Tolik pozitivní charakteristika. Ale mnohem více mě zaujala poznámka Jana Čepa – o tom, jaký je českýInternet – je (cituji) uprděný. A přesně takový jsem měl pocit při poslouchání některých prohlášení a (bez urážky) myšlenek panelistů. Český Internet se nejprve musí vyrovnat s poměrně hlubokou absencí profesionalismu a až pak může pořádně vystrkovat růžky. Bohužel zatím stále přetrvává přístup “studenti do toho” (opět bez urážky).”

Nuž, snažil som sa serveru Inet.sk vyhýbať ako sa len dá, ale nepodarilo sa. A náraz to bol skutočne krutý. Posúďte sami z videa relácie na spravodajskej TA3 Nákup vianočných darčekov cez internet (po kliknutí sa začne prehrávať video aj so zvukom). Celých 12 minút som chcel ľutovať redaktorku, ale keď si nevie pripraviť hostí, tak jej treba.

Ach jo! Tréma môže opantať každého, ani ja nie som výnimkou. No keď viem o čom rozprávam, je to aspoň na tom obsahu cítiť, keby bola aj forma v hlbokej prdeli. Darmo sa chalani v komentároch búchajú po ramenách. Čo nie je v hlave, kravata nezachráni, leda ak hlboký výstrih.

Doplnené 29.11.2007: Čo kravata nezachráni – reakcia jedného zúčastneného

Doplnené 1.12.2007: Keďže debata skĺzla k útokom ad hominem, klackem či slzami, (a ďalšie paralely by sa našli tiež), dosiahla hodnotu frustrácie 68 Pooh a bola ukončená výzvou: “Čo konkrétne ste urobili pre slovenský internet Vy?“, nie je absolútne účelné v nej z mojej strany pokračovať na žiadnom fóre a teda to vzdávam. Skúsenosť mi hovorí, že toto nemôžeme ani jeden vyhrať. Naopak, ak sa chcete vyjadriť k napísanému v tomto článku, komentáre sú stále k dispozícii.

Zdieľať?

Všetko nie je na webe, ale v knihách

Google prišiel s ponukou, že si ktorékoľvek vydavateľstvo môže nechať zdigitalizovať svoje nové knihy a zapojiť ich tak do vyhľadávania pomocou Google Book Search. Píše sa o tom v Googlovom blogovom zápisku. Pekné od neho a pekné aj od tých, čo sa zapoja. Ale koľko je to z celkového množstva kníh, ktoré sa kedy objavili?

Minule som bol v jednom múzeu. Myslím, že Křivoklát to bol. Majú tam relatívne veľkú knižnicu. Celkom rád by som si aspoň prelistoval tieto knihy. Ale dostane sa k nim bežný smrteľník? A ku knihám na ktoromkoľvek z verejneprístupných múzeí?

Pamätám si, že Fulghum v jednom svojom zamyslení hovorí, ako sprevádzal svoju manželku na služobnej ceste. Ona cez deň pracovala a on zašiel to knižnice. Každý deň jeden či dva týždne za sebou. Každý deň začal tým, že si navyberal knihy, ktoré by si chcel v ten deň prečítať. A večer mu z nich aj tak ostalo pár, ktoré nestihol otvoriť. A na konci týchto dvoch týždňov ostalo mnoho kníh, ktoré ani len nedržal v ruke. A nebola to nejaká veľká knižnica. Len taká obyčajná mestská vo väčšom univerzitnom meste.

Ak ste špecialista v odbore, v jednom veľmi úzkom odbore, máte šancu, že všetko čo bolo o danej veci napísané, že ste to čítali. Nuž, tvrdí sa to, ale veľmi tomu neverím. Vždy sa nájde nejaký interdisciplinárny šikula, ktorý vás zavedie na scestie poznania, že existujú aj iné súvislosti.

Minule som bol pre manželku v práci. Aby sa nemusela terigať autobusom a mohla mi radšej rozprávať, čo za tých 8-10 hodín, čo mi chýbala, tak to čo prežila zaujímavého. Prišiel som trochu skôr a keďže do novín sa mi nechcelo, tak som jej povedal, že si spríjemním čakanie čítaním. Veď čo iné v knižnici, že? A náhodne mi podala Ottovu encyklopédiu, zväzok s písmenom CH. Náhodne som ju otvoril na hesle chudinství. Zaťažený som absolvovaním socialistického školstva, tak som si so záujmom prečítal, že organizácia podpory chudobných bola ja v takom Rakúsko-Uhorsku celkom prepracovaná.

Každá veta toho encyklopedického hesla by mohla byť východiskom pre ďalšie a ďalšie prehlbovanie znalostí. V tomto prípade o dobe minulej, aby sme nerobili chyby, ktoré už niekto nerád, ale dôkladne preskúmal. Aby sme nemuseli vymýšľať okrúhlejšie koleso.

Absolventi filozofických fakúlt najrôznejšieho zamerania majú plné ústa potreby zachovať kultúrne dedičstvo. Múdrosť vekov a hodnoty ľudskej civilizácie. Pokiaľ budú zamknuté v depozitároch, budú ľudstvu na nič. Google ponúka šancu práve im ukázať, že ich túžba po zachovaní je aj túžbou po sprístupnení komukoľvek.

Ešte jeden príklad. Toť nedávno bola v Prahe vystavená Ďáblova bible. Vraj jedna z najväčších kníh. Mal niekto možnosť vidieť ktorúkoľvek inú stranu ako tú s obrázkom? Normálne by som povedal, že to bolo leporelo. Fascinovalo ma, že ľudia stoja v rade len a len preto, aby si pozreli len jednu stranu. Celkom rád by som si prelistoval tú knihu. Nuž uvidíme. Švédi vraj vyčlenili pár miliónov na jej digitalizáciu.

A ešte jedna úvaha: O cene informácii. Vraj je Ďáblova bible knihou nevyčísliteľne veľkej hodnoty. Pre mňa má cenu tak akurát jedného pozretia sa na obrázok (10Sk? ak počítame cenu času ako cenu pracovného čas?). Mať ju na disku a listovať ňou, keď aj virtuálne, tak má cenu neporovnateľne vyššiu (10000Sk? ak počítame cenu času…). Mať možnosť dať si do súvislosti, vďaka fultextpvému prehľadávaniu, informácie o chudobe z Ottovho slovníka, z Ďáblovej bible a zo Zákona o hmotnej núdzi, to by bola bomba. To by bola skutočná hodnota. Viete, ide o cenu toho, čo je v tej knihe. O to, čo vďaka tým informáciám, ktoré sú v nej obsiahnuté, dokážeme vytvoriť. Čoho sa dokážeme vyvarovať, čo nemusím pracne znovuobjavovať, ale v tomto usporenom čase vymyslíme fungl nového. Myslím, že ak sa na knihy začneme pozerať len a len skrz ten obsah, získajú celkom inú hodnotu.

Marek Prokop sa snaží v článku Co je informační gramotnost (úvaha na neděli) pomenovať niekoľko základných chýb, ktoré robia infomačne negramotní.

Nejsou schopni využít zahraniční internetové zdroje, nebo se jich dokonce bojí. V souvislosti s tím je typické upřednostňování čistě českých vyhledavačů před vyhledavači mezinárodními.

V ostatnom čase pozorujem, že je typické uprednostňovanie zdrojov daného média. Obmedzenia na jeden nosič. Ak píšete na blog, tak ako zdroje sú používané len internetové zdroje. Ak je to kniha, tak sa cituje komótne len autor inej papierovej publikácie. Preto by som tento bod rozšíril, na schopnosť pracovať v heterogénom informačnom prostredí.

Myslím, že bude aj pokračovanie…

Zdieľať?

Zakladám si účet v mBank – prvé skúsenosti s novou mBankou

Vzhľadom na moje potreby je to český účet v českej mBank. Som v procese zakladania. Cez web som vypísal a odoslal formulár. Čakám na zavolanie kuriéra, ktorý mi doručí zmluvu a ďalšie náležitosti.

mBank spustila ostrú prevádzku práve dnes, v nedeľu 25.11.2007 o 00:00 ráno. No už takto skoro a v takomto skorom štádiu môžem informovať o prvých skúsenostiach s mBank.

Chcel som si v mBank založiť štandardný slovenský účet, ale v momente, keď som ako adresu trvalého bydliska udal svoju slovenskú adresu, bola automaticky vypísaná ako krajina pre prípadnú inú korešpondenčnú adresu krajina Slovensko. Len pre podpis zmluvy sa mi v najbližšom čase nechce cestovať do Bratislavy, či Nitry, alebo Trnavy. A povedal som si, že ich otestujem, či sú v potrebe navštevovať pobočku úplne dokonalý. Do českej eBanky chodím len raz za dva roky pre platobnú kartu a na výmenu baterky do elektronického kľúča. Dokonalosť by bola nemusieť do pobočky mBank vôbec. Takže som prehodnotil svoje potreby a založil som český účet v mBank.

Pri vypisovaní dotazníka som videl, že ich pripravovali dvaja rôzny ľudia. Slovenský sa mi zdá lepší (viac vysvetliviek, označenie povinných údajov, ukázali preferovaný formát tel. čísla) . Český je zas benevolentnejší, lebo nevyžaduje striktne adresu trvalého bydliska, ale umožňuje aj prechodné v ČR (myslí sa aj na nás Európanov) a dotazník je ja kratší.

mBank hodila do priestoru veľmi zaujímavé podmienky, hlavne čo sa týka poplatkov. Tak v ČR ako aj v SR je v podstate všetko bez poplatku. Zaujímavé pre mňa sú niektoré špecifické veci:

  1. Pre mBank účet v ČR – výber z bankomatu v zahraničí zadarmo. Banky na toto mávajú brutálne poplatky. Týmto je pre mňa skutočne jedno, v ktorej mBank mám svoj účet.
  2. Pre mBank účet v SR – bez účtovnej položky. Zásadný argument, aby som prestal používať svoju slovenskú platobnú kartu.

Nulové poplatky za založenie mKonta, za vedenie mKonta a aj za zrušenie mKonta bude určite zvádzať u mnohých ľudí k pokusnému založeniu. Veď to nič nestojí a možno sa to časom hodí. Nuž, uvážte si to, ale naozaj, prečo nevyskúšať mBank? Ja už som v procese a vidím to tak, že niekoľko mesiacov budem paralelne používať aj súčasné služby a keď sa bude blížiť koniec mojej platobnej karty v súčasnej banke, tak sa definitívne rozhodnem. Jednak už budem mať dosť osobných praktických skúseností s mBank a ich službou mKonto a nebude ma to stáť zbytočné peniaze. Pretože najdrahšie nie je ani tak zrušiť účet, či presmerovať trvalé príkazy (ak ch samozrejme nemáte 30), ale zrušenie platobnej karty je veru hovadsky drahé. V mojom prípade by to bolo 2x 500 Sk.

Prekvapilo ma, že som vo svojej RSS čítačke nenašiel nový článok z mBlogu. Predsa len, ostatný článok z 12.novembra s nadpisom Už len málo chýba… je na internetové pomery skoro z praveku. Takže na ostrú prevádzku ma upozornil až článok od Marigolda mBank už odstartovala.

A ešte jedna tortička na čerešničke pre internetových profesionálov. Vypnite si na stránke mBank CSS štýly. Vrátane formulára pre otvorenie účtu. Jednak sa dozviete zaujímavé veci z webdizajnu a ani markeťáci neprídu skrátka. Myslím, že to s unifikáciou rozhrania pre rôzne užívateľské skupiny trochu prehnali.

Zdieľať?

Atlas.cz a Centrum.cz sú napredaj – malé súvislosti

Dva odkazy ako východiská mojich úvah:

Tento veľký biznis sa asi riadi nejakými inými zákonmi a prírodné to nebudú. Veď len pozrime na nedávne zaujímavé transakcie:

  • Kdesi, ktosi kúpil menšinový balík Seznamu, ktorý ho neoprávňuje absolútne k ničomu. Teda ani k možnosti nechať si vyplatiť dividendy.
  • Warner Bross kúpilo AOL aby po čase bolo AOL v logu Warnera zobrazené pidi písmom a svoj obsah nechal Warner zobrazovať na youtube.com.
  • eBay kúpilo Skype, aby mohli vykázať vďaka zaplatenej cene stratu a oznámiť, že vlastne nevedia, ako ten Skype monetarizovať.

Keď som včera v aute počul, že Centrum a Atlas sú na predaj a naznačili cenové očakávania, tak som si hovoril, že súčasní majitelia sú optimisti. Keď som počúval ďalej a do uší sa mi dostala informácia, že dokonca sú existujúci kupci a že by eventuálne jeden kupec chcel kúpiť oba naraz, tak som sa začal tešiť.

Totiž, keď sa pozriem do svojich štatistík, ale hlavne do štatistík podielu na trhu vyhľadávania, tak mi vychádza, že by som na reklamu na Atlase a Centre nedal ani korunu. Ani halier a kľudne ich prenechám konkurencii. Keby ale Centrum a Atlas začal šliapať na päty Seznamu vo free službách, ktoré teraz Seznam začína speňažovať, ušetril by som na výdavkoch na Sezname. A ak sa revitalizácia nepodarí (na čo by som si kľudne aj vsadil), tak sa aspoň v najbližšom roku či dvoch pobavím.

Osobne nevidím žiaden dôvod, prečo by som mal používať vyhľadávanie na Atlase a Centre? Vy áno? Tak s kým sa môžem staviť, že ak sa zrealizuje predaj, tak v máji roku 2009 nebude po Atlase a Centre akožto vyhľadávačoch ani len pamiatky?

Tak mi napadlo, zaujímalo by ma, prečo vôbec používa niekto nejaké obskurné vyhľadávače? Čo sú to zač, tí ľudia, ktorých vidím v štatistikách prístupu na konci zoznamu prístupov z vyhľadávačov? Viete, ide o to, že tieto obskurné vyhľadávače majú vysokú hodnotu stratenej príležitosti. V zmysle: ak by som sa s nimi zaoberal, tak je to pre mňa drahá a neefektívna práca. Ale tak sekundu je mi ľúto, že ich nedokážem osloviť. Asi sekundu.

Zdieľať?

Reklama v televízii je nechutná

Je všade, kričí, kazí zážitok z programu, je nekontextová, je necielená, robí z časového harmonogramu vysielania bezcenný zdrap papiera. A vôbec, poznáte nejaké dobré slovo, ktoré by ste na adresu televíznej reklamy vedeli vysloviť?

Rony rieši čosi ohľadne hlasitosti reklamy. Jeho článok pekne zapadne to kontextu už napísaného, ohľadne predeľovania a oddeľovania reklám od okolitého vysielania, ktoré riešil v článku Prima si zaslouží za reklamu miliony: Na pokutách. blogér Šedé sako (utajený profík v odbore). A vrcholom bolo, keď som si dnes v čítačke našiel info, teda skôr návod na porušovanie zákona: Rada potrebuje na meranie hlasitosti takmer milión. Zdá sa totiž, že síce máme nejaký ten zákon, ale nie sú dôkazy. Každý má uši, skoro každí to aj počuje, ale nie sú dôkazy!

Akú má televízia motiváciu, teda priamu motiváciu, aby čo najviac znechutila svoje vysielanie debilnou formou prezentovania reklamných blokov? Možno mi v komentároch napíšete nejaký nápad. No mne vychádza, že priama motivácia televízie, akožto poskytovateľa priestoru je nulová. Napadá ma jedine bonusová motivácia, alebo vydieranie. Bonusová? Spravím si cenník, v ktorom si za každý vyšší stupeň nechutného umiestnenia nechám priplatiť percentá. Vydieranie? Nuž mediálka povie: Buďte nechutný, inak nebudeme inzerovať vo vašej televízií. Ale toto sa mi nezdá, pretože v tejto chvíli inzerujú vedľa seba priami konkurenti a ak by jeden vyprázdnil pole, druhý by schlamstol celú propagáciu značky.

Skutočne ma zaujíma, čo vedie televíziu k týmto nechutným trikom na divákovi? Snaha o väčšiu údernosť a následne vyšší konverzný pomer zadávateľa? Hm, to by musela byť televízia platená percentom na navýšení obratu, čo ja viem, trebárs predaja pracích práškov, vďaka reklame v konkrétnej televízií. Ako tak sledujem z nadhľadu mediálny priestor, nezdá sa mi (z dostupných informácii), že by mediálky vedeli čokoľvek exaktne zmerať. Ak, tak len ako nejakú štatistickú interpoláciu, čo je zaťažené chybou obludných rozmerov (vyplýva zo štatistickej matematiky).

Zdravotnícky dovetok: Ak máte, páni problémy s prostatou a dámy popôrodné močové problémy, nemaskujte to za blahorečenie reklamných prestávok uprostred filmu, ale zájdite k doktorovi.

Zdieľať?

Zabíjanie záložiek – celulózový výluh tisíc mnoho

Záložky od Firefoxu sú zas premnožené, tak ich poďme spolu pozabíjať. No predtým sa do nich samozrejme trochu pozrieme. Pre pacifistov: Nasleduje komentovaný celulózový výluh zo siete.

Digitálne televízie zistili, že na ich prevádzku budú potrebovať peniaze. Nové televize možná skončí dřív, než začaly Každé podnikanie vyžaduje nejaké peniaze na rozbeh. Aj to internetové. Kto tvrdí opak nevšimol si, že podniká na cudzích počítačoch a cudzom softvéri. Teda možno vlastnom, ale zaplatil ho z nejakých predchádzajúcich investícii a výnosov. Prosto, nič nie je zadarmo, všetko má svoju cenu. No to nevylučuje, že veci zadarmo máme právo vyžadovať. Či ich ale dostaneme to je iná otázka. A aj iná téma, takže poďme na ďalšiu záložku.

Buzzword týždňa: Bublina web 2.0 Prečo nie, že? Veď o čom by sme písali ak nie o teóriách, ktoré sa budú potvrdzovať, alebo povraciavať, keď už mi budeme dávno niekde inde. A aj celý internet bude niekde inde. Uff, ale kde? Takže ničhovoriaci odstavec s odkazom na ničnehovoriaci článok týždňa mám za sebou. Ďalšia záložka.

Pixy sa vrátil k oranžovej, čo mu schvaľujem. Milujem várovú čokoládu, oranžovú, svoju ženu a mnoho ďalších veci. A odvrátil sa od Logitechu, čo mu tiež schvaľujem. Ľudia prečo vyhadzujete peniaze za myši a klávesnice? Štandardne používam myš, ktorá mi pasuje do ruky a klávesnicu, ktorá má normálne rozloženie kláves, hlavne v home-end-insert-delete sekcii. Cena 300+150 Sk. Veliká spokojnosť a pokiaľ myš neskončí rozpleštená na stene (bezdrôtové sú náchylnejšie), tak my vydrží minimálne dva roky. O priebehu dlhodobého testu budem informovať. Inak, ten pixyho článok je ďalším do smutnej zbierky: 1000+1 článok o amaterizme v oblasti počítačov a informačných technológiách. Veď si len s pozornosťou prečítajte jeho a komentátorov názor na ovládače. Nekvalita za chabou, chyba za nekvalitou. Takto ten informačný vek nevybudujeme.

V Čechách od nového roku zavádzajú v zdravotníctve podobné poplatky ako boli Zajacove dvadsaťkorunáčky. V Motole, čo je jedna z najväčších nemocníc, sa už pripravujú. Ak všetko dobre pôjde tak za rok či dva prejdú od papierikov k nejakému výdobytku počítačového veku. Možno pri tom objavia znovu koleso, to koleso, teda to riešenie úhrad , ktoré pred nimi objavovali na Kramároch, prípadne ešte pred nimi v niektorej nemocnici v EU. Niekde by bolo mohlo byť kopírovanie na osoh, ale nie, MY to koleso vymyslíme okrúhlejšie.

Naopak, iné kopírovanie je na vytiahnutie stredovekých trestov na svetlo sveta 21. storočia.

Táto záložka len krátko. Bude podrobnejší článok. The Next Botox: A Drug for Longer Eyelashes. Nežiadúce a vedľajšie účinky sú moja obľúbená oblasť farmakoterapie. V tomto prípade sa využíva pozitívny vedľajší efekt derivátov botulotoxínu na rast očných rias. Ak vezmete do úvahy, že prapôvodne ide o klobásový jed, tak len ignorant v tom nevidí krásu hodnú Picasových obrazov.

Tento vietnamský SW pre PDA určite vyskúšam. Za launcher nie som naozaj ochotný platiť.

Jedno hluboké nedorozumnění o e-knihách predviedol autor článku ako aj Amazon.

Teraz trochu bez odkazov. Minulý týždeň prebehli dve vlny článkov. O jednu sa postarala BSA, ktorá využíva podprahové vnímanie konca roku v podnikateľskej verejnosti ako obdobie, kedy sa vyhadzujú nezmyselné firemné peniaze za nezmyslené veci, len aby sa znížil daňový základ. Keď ale spočítate zaplatené dane a hodnotu týchto nezmyselných investícii zistíte, že súčet je vyšší ako by boli bývali boli pôvodné dane. A ešte musíte zaplatiť za účtovnú položku navyše. Moja rada znie: skutočne na každom kancelárskom PC musí byť MS Office? Nestačil by Openofice.org?

Druhou vlnou boli články o tom, ako v Číne začali predávať DVD za 3 doláre, ako sa v Európe darí DVD biznisu pribalených diskov za pár korún a korunu tomu dal článok Warner Music Boss: We Were Wrong. Ako hovorí Murphy: Ľudia, firmy a štáty začnú konať rozumne, až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti.

Tak sme sa na tie záložky pozreli a teraz príde na rad zabíjanie: CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, CTRL F4, a tak ďalej a tak ratatata.

Zdieľať?

Dánsko, deň prvý – cesta cez Nemecko

Tak teda Dánsko. Bolo fajn. Perfektná mestská turistika. Kodaň so svojimi prístavmi je pre mňa nádherné mesto s perfektnou priemyselnou architektúrou. Len škoda, že na radnici mali knižku o priemyselných stavbách Kodane len v dánčine. Ale poďme po poriadku. Najprv som sa tam musel nejako dostať.

Veľké upozornenie: Text je obsiahly, zachádza do podrobností, ktoré sa vám môžu zdať divné. Hlavnou úlohou tohoto textu je zachytiť surové informácie. Mnoho informácii, ktoré by inak postupne opustili moju pamäť do nenávratna.

Cestu som si naplánoval cez Nemecko. Najskôr východné, potom západné, Hamburg, Nemecko-Dánska hranica a pokiaľ to vydá, tak prespať tesne pred mostom na prvý ostrov. Plán to bol smelý a aj sa podaril. Cez Google maps som plánoval cestu, pomocou Google maps for mobil som sa po ceste navigoval. Áno aj v Nemecku, za hovadsky drahé rómingové dáta. Musel som sa trochu krotiť, priebežne som polohu kontroloval pomocou papierovej mapy a v kritických momentoch nastúpil Google maps pre mobily.

Výjazd z Prahy bol fajn. Na ostatnom pražskom kruháku som z nadšenia z cesty skoro vletel do škodovky na ňom, ale ABS zaistilo na mokrej ceste tesné, ale predsa len dostatočné danie prednosti v jazde. Potom na D8 smer Teplice už len samé pozitíva a sociálne istoty. Cesta je dobre značené a dokonca som zvládol aj nástrahy bizardného kruháku pred Teplicami s nájazdom na Teplisko-Ústeckú spojku. Nasledoval fungl nový úsek diaľnice, pár tunelov pod Krušnými horami a keď som si už hovoril, že idem dosť dlho na to, aby som už bol v Nemecku, tak veru som za jedným tunelom uvidel hraničnú tabuľu, že Bundesrepublik. Ešte pár kilometrov a rozoberacia hranica do starej EU. Veru rozoberacia, pretože pri stavbe konečne niekto pohol hlavou a pozrel sa do kalendára.

Nasledoval kus nemeckej diaľnice do Drážďan. V podstate pohoda, akurát celý úsek je 130 a keď som sa vracal, tak hlásili v rádiu, že tam aj merajú. Ja som ich nevidel, ale 130 je 130 aj na neobmedzených nemeckých diaľniciach. Takže na to, na čo som sa tešil vrámci prvého dňa najviac, tak na to som si musel počkať až po fungl novom obchvátení Drážďan a nájazde na smer Chemnitz. A tam to prišlo. Konečne som legálne frčal svojich obľúbených 160. Uvelebil som sa za volantom, z rádia pohodové schprechovanie, tri pruhy predomnou, nedeľa, takže bez kamiónov… Nádhera. Zaujali ma na tabuliach odbočenia k Autokostolom. Inak som si frčal pohodovo, občas mrkol do itinerára ten na mňa, že smer Lipsko, občas mrkol na tabule a tie na mňa, že smer Lipsko stále rovno a tak som si frčal až tu zrazu tabule na mňa, že Chemnitz. Pozriem do mapy a vidím, že som sa kochal a kochal až som sa previezol. Tak som to strihol podľa tabúľ na sever, smer Lipsko a po cca 10 km skončila diaľnica a až do Lipska som si užíval DeDeRónske pozostatky po diaľniciach a cestách. Okolo Lipska, skrz Hale (obchvat Hale sa nekonal, takže cez mesto) až som sa dostal späť na diaľnicu.

Hovoril som si potom: Drž sa itineráru, čo ti nakreslil Google a nečum zbytočne do papierovej mapy a na tabule. Keď si sa chcel nechať navigovať, tak sa aj nechaj navigovať a nevkladaj do toho svoj intelekt. A tak som sa pri navigovaní už spoliehal na to, čo mi navrhol Google maps. Všetko tak šlo v pohode, až do posledného dňa, ale o tom až potom. Takže smer Magdeburg, potom smer Hanover, potom smer Hamburg a až do Dánska šlo už všetko perfektne.

Pár postrehov z diaľnice.

Diaľnica z Berlína po bývalú Nemecko-Nemeckú hranicu (neprehliadnete, lebo na tabuli, že bude čerpačka je pripevnená dodatková že ZOLL a na budove čerpačky v smere z Hanoveru je nápis ako slon, že Zollamt a aj hnedé značky upozorňujú na prírodnú zaujímavosť nemeckého zjednotenia) je fajn, potom už len 120. A vraj neobmedzene… Celkovo, úsekov s obmedzenou rýchlosťou bolo na môj vkus až príliš. Darmo používali premenlivé značky. Aj na úsekoch, kde naozaj nebola hustá premávka na to kašlali a 120 svietila ako bláznivá. Občas by sa veru mohli pozrieť do kamier, ktorých je hlavne na západnej strane po dialnici neúrekom. Tá 120 bola relatívne ignorovaná. Všetci šli tak 130-140. Ale bolo vidieť, že nejaké to dekórum sa predsa len zachováva.

A jeden zásadný postreh. Tam kde bola obmedzená rýchlosť častejšie vznikali kolízne situácie. Tam kde sa mohlo frčať podľa osobných preferencií, tak bez ohľadu, či bola diaľnica 2, alebo 3-prúdová, všetko šlo hladko. Len pripomínam, že bola nedeľa poobede, takže premávka bola relatívne riedka a aj v obmedzených úsekoch aj v neobmedzených. A napriek tejto nízkej premávke som mal pocit, že tam, kde boli každé 2-3 kilometre značky obmedzujúce rýchlosť , je treba dávať väčší pozor. Predbiehacie manévre trvali zbytočne dlho, zbytočne dlho som sa vliekol za ojedinelým nákladiakom…

Po ceste som v Nemecku tankoval dvakrát. Raz na čerpačke Esso. Na nemeckých diaľniciach je veľmi riedka sieť parkovísk a púmp. A keď sú, tak benzín hovadsky drahý. Ale mali tam aj reštiku, bol zhodou okolností čas obeda a aj čas na prestávku po cca 4. hodinách šoférovania, tak som si dal aj obed. Prevádzkovalo to Segafredo a je vidieť, že keď sa chce, tak môže mať káva aj pol litra, aj porcie môžu byť ako pre kamionistu a dokonca aj pekne horúce. Dal som si pečené bravčové stehno, taký ten flák mäsa, čo vám usmievavá Nemka odreže priamo z uduseného stehna, ktoré potom zapiekli, takže je vnútri nádherne šťavnaté a na vrchu je delikátna chrumkavá kôrka o hrúbke kamionistovho palca. Varená zelenina, hranolky a spomínaný polliter kávy s mliekom… Fajn to bolo.

Našinec v cudzej krajne ale aj tak najviac zábavy zažije na záchodoch. Idem podľa šipiek a narazím na turnikety. Fakt, nekecám, skoro ako do metra. Vhoďte 50 centov a bude vám umožnené… Darmo mi prítomná fešná hajzlíkkočka hovorila, že automat aj vracia, keď ja som nedisponoval žiadnou mincou. No deva ma nenechala v štichu s plným mechúrom. Keď pozrela na mňa hneď vedela ktorá bije a promptne vytiahla kartu a umožnila mi voľný priechod turniketom a ja som mohol vzápätí dať voľný priechod svojim malým potrebám.

Prídereklamnáodbočka: pisoár je ideálna reklamná plocha. Veď kam chlap čumí keď močí? Na pisoár. A keď sa v správnu chvíľu reklamný priestor aj podsvieti, zaujatie je dokonalé. Možno by sa to dalo účtovať aj pay-per-cvrk. Koniecreklamnejodbočky.

Niekde na pol ceste medzi Hanoverom a Hamburgom, teda presnejšie takých 55 km pred Hamburgom ma premkol riadny smäd. Už poučený, že najlepšie pumpy a zastávky pre šoférov sú tesne mimo diaľnice pri skoro každom výjazde, som skenoval okolie diaľnice. A zrazu sa vynoril nezameniteľný znak McDonaldu, tak som to švihol z ľavého do pravého, z pravého do odbočovacieho a upútala ma stavba podivných tvarov. Keď som vyriešil v mekáči smäd, zamieril som k danej stavbe. Poviem vám, dosť som váhal či si nepôjdem zalyžovať a vjazd do Dánska nenechám až na druhý deň. Pokušenie to bolo veru veľké, dokonca som pri vchode dostal aj zľavenku. Takže, keď budete v okolí Hamburgu a dostanete neodolateľnú chuť si zalyžovať, vecte, že Alpy sú cca 50 kilometrov ďaleko.

Keďže sú čerpačky na nemeckých diaľniciach naozaj poriedko, ocenil som, že pod značkou upozorňujúcou na čerpačku je aj info o tom, ako ďaleko je ďalšia. 50-60km žiadne číslo. A na poslednej Shelke pred hranicami bolo upozornenie, že je to posledná. Neverte tomu, je potom ešte jedna. Myslím, že Aralka to bola. Tá Shelka je tesne za mostom cez kanál spojujúci jedno more s druhým. Takže aj tá prvá časť Dánska, ktorá vraj leží na poloostrove je vlastne už ostrovom.

Záchodová stravenka

Takže na Shelke zas tie turnikety (jedna firma prevádzkuje sieť záchodov, takže ak to raz natrénujete, neskôr využijete výhody sieťovej kultúry). Tentokrát som už disponoval potrebnou mincou, tak som si to absolvoval komplet. Kým som čakal, kým sa uvoľní niektorá s kabínok (boli tri a v nich traja Dáni) študoval som návod na použitie lístku, ktorý z turniketu vypadol. Nebol to cestovný lístok, ale normálne poukážka práve v hodnote mince, ktorú ste mohli použiť v čerpačkovom šope. Ak by ste to dobre zmenežovali, tak aj zaplatiť za benzín. Ja som si išiel dať kávu. Nad automatom podrobný matematický návod, ako jedna káva rovná sa dve eurá mínus poukážka zo záchoda rovná sa 1,5 eura. No jo, ale káva sa kupovala v automate a ten požadoval eurá dve. Kávu som chcel, tak som mu tie dve eurá dal, ale chcel som použiť aj tú poukážku, ale štrbina na vhodenie poukážky žiadna. S kávou v jednej ruke, mobilom v druhej a poukážkou v tretej som sa obrátil na predavača, že čo s tým a kde je mojich 50 centov. On, že už mi to nemôže vrátiť, že som už zaplatil. Tak som si šiel vybrať nejaký ľadový čaj, že teda skúsim minúť záchodovú stravenku na druhý pokus. Ale druhá predavačka ma zachránila a volala na mňa, že keď už nám od nich nákup, že mi môže tú stravenku refundovať v hotovosti aj bez druhého nákupu. Takže socialistické procesy našťastie v západnom Nemecku nezakorenili.

Hranicu do Dánska indikovalo zníženie rýchlosti, zabudnuté značky smerujúce dopravu na parkovisku, kde pradávno stála colnica, kameň ako slon a cca 10 metrový stožiar s dánskou vlajkou. To bolo všetko, žiadny tajtrlíci, žiadne unimobunky, nič. Tak som si povzdychol, spomalil, aby som si mohol prečítať, že v Dánsku sa jazdí po diaľnici 130 v obci 50 a mimo 80, aby som vzápätí zrýchlil na 110. A stodesiatkové značky boli najbližších mnoho kilometrov a ako som neskôr zistil, tak Dáni mohli radšej vyhlásiť na diaľniciach všeobecnú 110 a ušetrili by na železe značiek. Na trase do Kodane je neobmedzená 130 naozaj len občas. Už sa zmrákalo, k noci sa chýlilo, tak som zapol Google maps a nechal sa doviesť tam, kde aj dánskeho kráľa pred pár storočiami zavialo a kde vznikla tradícia zájazdných hostincov KRO.

Poviem vám, peknú tradíciu majú. No spanie v kráľovskom hostinci je na môj vkus trochu drahé. Teda, aj keď, mali tam bazén, saunu, knižnicu a ten pocit, že spíte na mieste, kde sa začali písať dejiny dánskeho zájazdného pohostinstva a kde spali králi, tak ten pocit za to stál.

Postele dobré, raňajky výborné, z jedálne výhľad na východ slnka, na všetkých stoloch horela čerstvá sviečka aj keď som tam bol sám. V izbe možnosť wifi pripojenia (Požiadajte na recepcii a dostanete čiernu krabičku, platí sa kartou cez web priamo poskytovateľovi pripojenia), na stole dosky s dvomi obálkami, dvomi hlavičkovými papiermi a 5 stranovým zoznamom hotelových služieb v dánčine a angličtine. Pri odchode na moju počesť vytiahli aj vlajku na stožiar. Len programov mohli na televízore naladiť viac.

Ale to už máme deň druhý a to si žiada samostatný článok.

Fotografie z prvého dňa budú v samostatnom článku s podrobným komentárom. Odkazy na stránky popisovanéých podrobností budú postupne pribúdať v budúcej sekcii o Dánsku na webe Recept na život. Ako píšem na začiatku, toto je hlavne zhromaždenie surových informácii, aby som nezabudol. Ak sa chcete niečo opýtať komentáre sú tu práve na to.

Zdieľať?

Gutenberg nevynašiel kníhtlač

Dostalo sa mi do rúk ostatné vydanie časopisu Grand Biblio. Je to taký knihovnícky, knižný, knihový a čo ja viem ešte aký kniho- časopis. V jednom článku rozoberajú, že sa pracuje na múzeu tlače. Keďže ho chystajú v Čechách, tak tisku. A hneď na začiatku článku som narazil na informáciu, že Johann Gutenberg nevynašiel ani tak tlač ako takú, ale že jeho prínos bol hlavne v tom, že…

“Gutenbergov hlavný vynález nebola kníhtlač (ako sa niekedy chybne uvádza), tá bola vynájdená už pred ním. Zatiaľ čo predtým sa praktizovala bloková tlač, keď sa každá stránka kompletne odliala, či vyrezala z dreva a potom vytlačila (a mohla sa vyhodiť, na novú stranu musela byť vytvorená nová), Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z jednotlivých znakov (písmen), ktoré sa dali preskupiť a znova použiť na inú stranu, čo celú tlač podstatne zlacnelo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh (predtým boli tlačené iba časti kníh) a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu.” Zdroj: Johann Gutenberg – Wikipédia

Tak som naštartoval svoje skeptické myslenie a trochu pátral. V hesle kníhtlač Wikipédia tvrdí obvyklé klišé, ale ako je vidieť z uvedeného citátu, článok o Gutenbergovi už veci dáva na pravú mieru.

Ďalej sa mi to už nechcelo skúmať, preto využijem silu blogu. Máte iné informácie? Je to naozaj tak, že sa v Európe tlačilo už pred Gutembergom? To v Európe je dôležité, lebo sa bavíme o období okolo roku 1455 a staršom, takže uvažovať o iných kontinentoch pre nás Európanov nemá zmysel. Ak aj mali trebárs takí Číňania zmáknuté, my sme vtedy o nejakých Číňanoch ani len nechyrovali. Alebo že by aj to bol len obvyklý omyl a koňmo sa čulo obchodovalo a teda sa prenášali aj informácie, vrátane kopírovania vynálezov?

Zdieľať?

mBank bez poplatku za účtovnú položku – exkluzívne info

Zdá sa, že spustenie mBank je tak blízko (časovo), že v mBank už môžu aj naznačovať.

Ako bol (časovo: nie bol býval bol, lebo to urobil len toť nedávno, takže ide o čas nedávny, takzvaný minulý okamih) v komentári na mojom blogu pod mojim článkom naznačil priamo Marek Michlík – mBank, zdá sa, že mBank nebude mať vo svojom cenníku poplatok za účtovnú položku. Ako som sa bol býval bol (časovo: čas dávnejší ako práve minulý okamih) vyjadril, poplatok za účtovnú položku považujem za najabsurdnejší bankový poplatok v dejinách ľudstva.

Prešiel som výsledky na Google, prešiel som ich fórum a veru jasnejšie naznačenie som nenašiel. No exluzívne info nie? Možno si ho aj zarámovať dám ;-).

Koniec exkluzívnej správy o tom ako mBank naznačuje, že pošle účtovnú položku k vode opaľovať sa. Nasledujú už len nevýznamné keci.

V uvedenom článku, som bol býval bol naznačil, že:

Tvrdia, že hafo vecí bude bez poplatkov. Mne by stačilo len jedno. Keby mBank zrušila poplatok za účtovnú položku. A mohli by si vziať na odstrel aj ostatné bankové poplatky. V tom momente získa mBank vo mne nového klienta a možno sa im potom podarí aj ten virál rozpútať.

Keď už mBank takto sleduje virál okolo seba, mohli by vziať priania ľudu skutočne dokonale a odstreliť aj ďalšie poplatky. Na svojich stránkach a aj vo fóre pracovníci mBank naznačujú, že by aj vedenie účtu mohlo byť bez poplatku. A keď sme pri tom naznačovaní, aj ja naznačím, že by sa mi ešte páčilo, keby som si mohol vybrať číslo účtu v mBank. Je to predsa len mnohomiestna cifra, takže zlatých čísiel je relatívne dosť a prvých pár stoviek klientov, by sa možno potešilo takejto možnosti.

Keď už som pri tom naznačovaní, naznačím ešte jednu vec: To naznačovanie je narážka na jednu z tisícov slávnych replík skoro najväčšieho Čecha a neuznaného ležiaceho a spiaceho génia. Podľa mňa sa čoskoro dočkáme zásadného objavu, že internetové bankovníctvo vynašiel práve on, niekedy medzi 16.5.1900 – 14.6.1901 ±28 rokov o 9:30 ráno.

Zdieľať?