Kde vidím budúcnosť slovenského internetu?

Poobede idem na jedno predvianočné stretnutie do offline sveta. Tak sa trochu pripravím a nalistujem pár informácii, ktoré sa týkajú podnikania na sieti v oblasti elektronického obchodu. Zásielkového obchodu, slovom darčeky pred Vianocami objednané cez internet. Podobnosť s mnou kritizovaným vystúpením neprofesionálov v odbore nie je náhodná. Možno tento článok môžete brať ako konštruktívny príspevok do problematiky biznisu na sieti.

Nadhodíme najprv pár citátov zo siete týchto predvianočných dní. Začnem, ako inak s Googlom:

“Google tak využíva rastúce množstvo hotovosti, celosvetovú známosť svojej značky, ako aj rozrastajúcu sa trhovú kapitalizáciu na rozvoj alternatívnej energie.” Zdroj: Google chce vstúpiť na trh s elektrickou energiou

To zásadné pre dnešný článok je tá narážka na rastúce množstvo hotovosti. Súvis? Sledujte ďalší citát:

Predbežné výsledky potvrdzujú pondelňajšie zintenzívnenie online predaja, konečné výsledky však budú známe až ku koncu tohto týždňa. Zvýšenie počtu transakcií o 22 % a nárast tržieb o 48 % oproti minulému roku potvrdzujú výnimočnosť kybernetického pondelka. Tieto výsledky zverejnila spoločnosť OrderMotion, ktorá v pondelok sledovala internetovú predajnosť 1 100 malých a stredných online obchodov.

Podľa prieskumu asociácie online predajcov Shop.org plánovalo v pondelok nakupovať cez internet až 72 miliónov Američanov. Analytická firma comScore odhaduje, že z celkových predvianočných online tržieb vo výške 29,5 miliárd USD sa približne 700 miliónov realizovalo práve počas kybernetického pondelka. Zdroj: Američania zvýšili nákupy počas kybernetického pondelka o 54 %

Takže tie súvislosti: Ak mám maržu, môžem časť z tej marže preinvestovať v PPC systéme, aby som zvýšil obrat. Ak to s PPC viem, zvýšim aj zisk pre seba. Akokoľvek, ale hlavne bez ohľadu na to, ako kvalitne to PPC vyzerá, nárast kybernetického pondelka umožní Googlu stavať elektrárne. Chápem, pri riešení tejto rovnice som preskočil niekoľko krokov, ale verím, že moji čitatelia sú inteligentný a zvládnu sledovať postup riešenia.

Problogger upozorňuje na to, že ak k affilovému linku na amazon.com drbnete rovno tlačidlo Kupuj hneď! tak sa vaše affil príjmy zvýšia o 50-100%. Rovnako aj poskytovateľovi toho affil programu. Ale ako zdôvodňuje Cayman vo svojom komentári niekde inde, platí to len a len pre anglický web. Skúste uvažovať prečo. Odpoveď je na konci článku.

K Profesionalizmu sa vyjadril Bystro vo svojom komentári u mňa. Z jeho kontextu by som vytrhol prvú a poslednú vetu:

“Profesionalita” suvisi s tym, kolko penazi prudi na slovenskom internetovom trhu.

Slovenskemu internetu nemozno predpovedat nic ine, iba VELMI VELMI svetlu buducnost.

Mimochodom, zdalo sa mi, že som sa už s Irisoftom kdesi profesionálne stretol. Tak som klikol na odkaz pod jeho menom v komentári a veci sa hneď vyjasnili. Jednak som si ho zaradil vrámci spravovaných projektov do sekcie “objednávkový modul” a druhak som si ho zaradil medzi tých, ktorí tiež chápu ako je to s tou pointou tohoto článku. Uvidíme, či blogovanie prinesie ďalšie pozitíva. Ale to som odbočil, hupky späť k meritu článku, magnifikus (túto narážku sa naozaj nesnažte pochopiť).

Blog Read/Write web upozornil na existenciu Afrigatora. Zdá sa, že aj Afrika má svoje webové špecifické služby. A zdá sa, že aj v Afrike je dostatočné množstvo užívateľov internetu a tvorcov obsahu. Majú to predsa len jednoduchšie, angličtina je v Afrike asi udomácnenejšia ako v Európe.

Naznačíme ešte jednu súvislosť: Murphy hovorí, že budúcnosť je veľmi pesimistická, pretože súčet inteligencie na planéte je konštanta. Na vysvetlenie, z čoho usudzuje, že je to pesimistické zistenie, dodáva, že počet obyvateľov stále stúpa. V oblasti internetu je Bystro optimista. Aj ja som optimista. Všetci môžeme byť optimisti. Ak používame pohľad na globálne trendy.

Keď príde na diskusiu o obavách zo spľasnutia bubliny a či nás to znovu nečaká, myslí, že tentokrát je iná jedna zásadná skutočnosť. (Nemôžete odo mňa chcieť, aby som vám to po toľkom naznačovaní vybalil na plnú klávesnicu.)

A pomaly sa približuje vyvrcholenia a pointa. No najprv odbočka do mojej odbornej oblasti, takzvaný moment posledného napätia. Predsa len, tento článok je aj prípravou na to poobedňajšie stretnutie. Slovenský lekárnický hlavúni hovoria, že pre internetové lekárne nie je spoločenská objednávka.

Kedysi som sa chvástavo vyjadril, že poznám liek na rozvoj slovenského internetu. Áno. Poznám ho a ako správny lekárnik vám ho poskytnem aj bez receptu a s expedičným maximom. Prichádza pointa všetkých horeuvedených citátov a súvislostí:

Potenciál a budúcnosť slovenského internetu je v úlohe pobočky.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Kam kráča slovenský Internet?

K profesionalizmu. Na tejto ceste sme tak v bode -128 pred naším letopočtom.

Nadpis som si požičal z Edovho článku Kam kráčíš český Internete?

“Hned v začátku odpovím na otázku v titulku – kam kráčíš český Internete? Kráčíš za hranice, kráčíš do mobilů, kráčíš do ledniček a dalších nestandardních zařízení. Tolik pozitivní charakteristika. Ale mnohem více mě zaujala poznámka Jana Čepa – o tom, jaký je českýInternet – je (cituji) uprděný. A přesně takový jsem měl pocit při poslouchání některých prohlášení a (bez urážky) myšlenek panelistů. Český Internet se nejprve musí vyrovnat s poměrně hlubokou absencí profesionalismu a až pak může pořádně vystrkovat růžky. Bohužel zatím stále přetrvává přístup “studenti do toho” (opět bez urážky).”

Nuž, snažil som sa serveru Inet.sk vyhýbať ako sa len dá, ale nepodarilo sa. A náraz to bol skutočne krutý. Posúďte sami z videa relácie na spravodajskej TA3 Nákup vianočných darčekov cez internet (po kliknutí sa začne prehrávať video aj so zvukom). Celých 12 minút som chcel ľutovať redaktorku, ale keď si nevie pripraviť hostí, tak jej treba.

Ach jo! Tréma môže opantať každého, ani ja nie som výnimkou. No keď viem o čom rozprávam, je to aspoň na tom obsahu cítiť, keby bola aj forma v hlbokej prdeli. Darmo sa chalani v komentároch búchajú po ramenách. Čo nie je v hlave, kravata nezachráni, leda ak hlboký výstrih.

Doplnené 29.11.2007: Čo kravata nezachráni – reakcia jedného zúčastneného

Doplnené 1.12.2007: Keďže debata skĺzla k útokom ad hominem, klackem či slzami, (a ďalšie paralely by sa našli tiež), dosiahla hodnotu frustrácie 68 Pooh a bola ukončená výzvou: “Čo konkrétne ste urobili pre slovenský internet Vy?“, nie je absolútne účelné v nej z mojej strany pokračovať na žiadnom fóre a teda to vzdávam. Skúsenosť mi hovorí, že toto nemôžeme ani jeden vyhrať. Naopak, ak sa chcete vyjadriť k napísanému v tomto článku, komentáre sú stále k dispozícii.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Všetko nie je na webe, ale v knihách

Google prišiel s ponukou, že si ktorékoľvek vydavateľstvo môže nechať zdigitalizovať svoje nové knihy a zapojiť ich tak do vyhľadávania pomocou Google Book Search. Píše sa o tom v Googlovom blogovom zápisku. Pekné od neho a pekné aj od tých, čo sa zapoja. Ale koľko je to z celkového množstva kníh, ktoré sa kedy objavili?

Minule som bol v jednom múzeu. Myslím, že Křivoklát to bol. Majú tam relatívne veľkú knižnicu. Celkom rád by som si aspoň prelistoval tieto knihy. Ale dostane sa k nim bežný smrteľník? A ku knihám na ktoromkoľvek z verejneprístupných múzeí?

Pamätám si, že Fulghum v jednom svojom zamyslení hovorí, ako sprevádzal svoju manželku na služobnej ceste. Ona cez deň pracovala a on zašiel to knižnice. Každý deň jeden či dva týždne za sebou. Každý deň začal tým, že si navyberal knihy, ktoré by si chcel v ten deň prečítať. A večer mu z nich aj tak ostalo pár, ktoré nestihol otvoriť. A na konci týchto dvoch týždňov ostalo mnoho kníh, ktoré ani len nedržal v ruke. A nebola to nejaká veľká knižnica. Len taká obyčajná mestská vo väčšom univerzitnom meste.

Ak ste špecialista v odbore, v jednom veľmi úzkom odbore, máte šancu, že všetko čo bolo o danej veci napísané, že ste to čítali. Nuž, tvrdí sa to, ale veľmi tomu neverím. Vždy sa nájde nejaký interdisciplinárny šikula, ktorý vás zavedie na scestie poznania, že existujú aj iné súvislosti.

Minule som bol pre manželku v práci. Aby sa nemusela terigať autobusom a mohla mi radšej rozprávať, čo za tých 8-10 hodín, čo mi chýbala, tak to čo prežila zaujímavého. Prišiel som trochu skôr a keďže do novín sa mi nechcelo, tak som jej povedal, že si spríjemním čakanie čítaním. Veď čo iné v knižnici, že? A náhodne mi podala Ottovu encyklopédiu, zväzok s písmenom CH. Náhodne som ju otvoril na hesle chudinství. Zaťažený som absolvovaním socialistického školstva, tak som si so záujmom prečítal, že organizácia podpory chudobných bola ja v takom Rakúsko-Uhorsku celkom prepracovaná.

Každá veta toho encyklopedického hesla by mohla byť východiskom pre ďalšie a ďalšie prehlbovanie znalostí. V tomto prípade o dobe minulej, aby sme nerobili chyby, ktoré už niekto nerád, ale dôkladne preskúmal. Aby sme nemuseli vymýšľať okrúhlejšie koleso.

Absolventi filozofických fakúlt najrôznejšieho zamerania majú plné ústa potreby zachovať kultúrne dedičstvo. Múdrosť vekov a hodnoty ľudskej civilizácie. Pokiaľ budú zamknuté v depozitároch, budú ľudstvu na nič. Google ponúka šancu práve im ukázať, že ich túžba po zachovaní je aj túžbou po sprístupnení komukoľvek.

Ešte jeden príklad. Toť nedávno bola v Prahe vystavená Ďáblova bible. Vraj jedna z najväčších kníh. Mal niekto možnosť vidieť ktorúkoľvek inú stranu ako tú s obrázkom? Normálne by som povedal, že to bolo leporelo. Fascinovalo ma, že ľudia stoja v rade len a len preto, aby si pozreli len jednu stranu. Celkom rád by som si prelistoval tú knihu. Nuž uvidíme. Švédi vraj vyčlenili pár miliónov na jej digitalizáciu.

A ešte jedna úvaha: O cene informácii. Vraj je Ďáblova bible knihou nevyčísliteľne veľkej hodnoty. Pre mňa má cenu tak akurát jedného pozretia sa na obrázok (10Sk? ak počítame cenu času ako cenu pracovného čas?). Mať ju na disku a listovať ňou, keď aj virtuálne, tak má cenu neporovnateľne vyššiu (10000Sk? ak počítame cenu času…). Mať možnosť dať si do súvislosti, vďaka fultextpvému prehľadávaniu, informácie o chudobe z Ottovho slovníka, z Ďáblovej bible a zo Zákona o hmotnej núdzi, to by bola bomba. To by bola skutočná hodnota. Viete, ide o cenu toho, čo je v tej knihe. O to, čo vďaka tým informáciám, ktoré sú v nej obsiahnuté, dokážeme vytvoriť. Čoho sa dokážeme vyvarovať, čo nemusím pracne znovuobjavovať, ale v tomto usporenom čase vymyslíme fungl nového. Myslím, že ak sa na knihy začneme pozerať len a len skrz ten obsah, získajú celkom inú hodnotu.

Marek Prokop sa snaží v článku Co je informační gramotnost (úvaha na neděli) pomenovať niekoľko základných chýb, ktoré robia infomačne negramotní.

Nejsou schopni využít zahraniční internetové zdroje, nebo se jich dokonce bojí. V souvislosti s tím je typické upřednostňování čistě českých vyhledavačů před vyhledavači mezinárodními.

V ostatnom čase pozorujem, že je typické uprednostňovanie zdrojov daného média. Obmedzenia na jeden nosič. Ak píšete na blog, tak ako zdroje sú používané len internetové zdroje. Ak je to kniha, tak sa cituje komótne len autor inej papierovej publikácie. Preto by som tento bod rozšíril, na schopnosť pracovať v heterogénom informačnom prostredí.

Myslím, že bude aj pokračovanie…

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zakladám si účet v mBank – prvé skúsenosti s novou mBankou

Vzhľadom na moje potreby je to český účet v českej mBank. Som v procese zakladania. Cez web som vypísal a odoslal formulár. Čakám na zavolanie kuriéra, ktorý mi doručí zmluvu a ďalšie náležitosti.

mBank spustila ostrú prevádzku práve dnes, v nedeľu 25.11.2007 o 00:00 ráno. No už takto skoro a v takomto skorom štádiu môžem informovať o prvých skúsenostiach s mBank.

Chcel som si v mBank založiť štandardný slovenský účet, ale v momente, keď som ako adresu trvalého bydliska udal svoju slovenskú adresu, bola automaticky vypísaná ako krajina pre prípadnú inú korešpondenčnú adresu krajina Slovensko. Len pre podpis zmluvy sa mi v najbližšom čase nechce cestovať do Bratislavy, či Nitry, alebo Trnavy. A povedal som si, že ich otestujem, či sú v potrebe navštevovať pobočku úplne dokonalý. Do českej eBanky chodím len raz za dva roky pre platobnú kartu a na výmenu baterky do elektronického kľúča. Dokonalosť by bola nemusieť do pobočky mBank vôbec. Takže som prehodnotil svoje potreby a založil som český účet v mBank.

Pri vypisovaní dotazníka som videl, že ich pripravovali dvaja rôzny ľudia. Slovenský sa mi zdá lepší (viac vysvetliviek, označenie povinných údajov, ukázali preferovaný formát tel. čísla) . Český je zas benevolentnejší, lebo nevyžaduje striktne adresu trvalého bydliska, ale umožňuje aj prechodné v ČR (myslí sa aj na nás Európanov) a dotazník je ja kratší.

mBank hodila do priestoru veľmi zaujímavé podmienky, hlavne čo sa týka poplatkov. Tak v ČR ako aj v SR je v podstate všetko bez poplatku. Zaujímavé pre mňa sú niektoré špecifické veci:

  1. Pre mBank účet v ČR – výber z bankomatu v zahraničí zadarmo. Banky na toto mávajú brutálne poplatky. Týmto je pre mňa skutočne jedno, v ktorej mBank mám svoj účet.
  2. Pre mBank účet v SR – bez účtovnej položky. Zásadný argument, aby som prestal používať svoju slovenskú platobnú kartu.

Nulové poplatky za založenie mKonta, za vedenie mKonta a aj za zrušenie mKonta bude určite zvádzať u mnohých ľudí k pokusnému založeniu. Veď to nič nestojí a možno sa to časom hodí. Nuž, uvážte si to, ale naozaj, prečo nevyskúšať mBank? Ja už som v procese a vidím to tak, že niekoľko mesiacov budem paralelne používať aj súčasné služby a keď sa bude blížiť koniec mojej platobnej karty v súčasnej banke, tak sa definitívne rozhodnem. Jednak už budem mať dosť osobných praktických skúseností s mBank a ich službou mKonto a nebude ma to stáť zbytočné peniaze. Pretože najdrahšie nie je ani tak zrušiť účet, či presmerovať trvalé príkazy (ak ch samozrejme nemáte 30), ale zrušenie platobnej karty je veru hovadsky drahé. V mojom prípade by to bolo 2x 500 Sk.

Prekvapilo ma, že som vo svojej RSS čítačke nenašiel nový článok z mBlogu. Predsa len, ostatný článok z 12.novembra s nadpisom Už len málo chýba… je na internetové pomery skoro z praveku. Takže na ostrú prevádzku ma upozornil až článok od Marigolda mBank už odstartovala.

A ešte jedna tortička na čerešničke pre internetových profesionálov. Vypnite si na stránke mBank CSS štýly. Vrátane formulára pre otvorenie účtu. Jednak sa dozviete zaujímavé veci z webdizajnu a ani markeťáci neprídu skrátka. Myslím, že to s unifikáciou rozhrania pre rôzne užívateľské skupiny trochu prehnali.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Atlas.cz a Centrum.cz sú napredaj – malé súvislosti

Dva odkazy ako východiská mojich úvah:

Tento veľký biznis sa asi riadi nejakými inými zákonmi a prírodné to nebudú. Veď len pozrime na nedávne zaujímavé transakcie:

  • Kdesi, ktosi kúpil menšinový balík Seznamu, ktorý ho neoprávňuje absolútne k ničomu. Teda ani k možnosti nechať si vyplatiť dividendy.
  • Warner Bross kúpilo AOL aby po čase bolo AOL v logu Warnera zobrazené pidi písmom a svoj obsah nechal Warner zobrazovať na youtube.com.
  • eBay kúpilo Skype, aby mohli vykázať vďaka zaplatenej cene stratu a oznámiť, že vlastne nevedia, ako ten Skype monetarizovať.

Keď som včera v aute počul, že Centrum a Atlas sú na predaj a naznačili cenové očakávania, tak som si hovoril, že súčasní majitelia sú optimisti. Keď som počúval ďalej a do uší sa mi dostala informácia, že dokonca sú existujúci kupci a že by eventuálne jeden kupec chcel kúpiť oba naraz, tak som sa začal tešiť.

Totiž, keď sa pozriem do svojich štatistík, ale hlavne do štatistík podielu na trhu vyhľadávania, tak mi vychádza, že by som na reklamu na Atlase a Centre nedal ani korunu. Ani halier a kľudne ich prenechám konkurencii. Keby ale Centrum a Atlas začal šliapať na päty Seznamu vo free službách, ktoré teraz Seznam začína speňažovať, ušetril by som na výdavkoch na Sezname. A ak sa revitalizácia nepodarí (na čo by som si kľudne aj vsadil), tak sa aspoň v najbližšom roku či dvoch pobavím.

Osobne nevidím žiaden dôvod, prečo by som mal používať vyhľadávanie na Atlase a Centre? Vy áno? Tak s kým sa môžem staviť, že ak sa zrealizuje predaj, tak v máji roku 2009 nebude po Atlase a Centre akožto vyhľadávačoch ani len pamiatky?

Tak mi napadlo, zaujímalo by ma, prečo vôbec používa niekto nejaké obskurné vyhľadávače? Čo sú to zač, tí ľudia, ktorých vidím v štatistikách prístupu na konci zoznamu prístupov z vyhľadávačov? Viete, ide o to, že tieto obskurné vyhľadávače majú vysokú hodnotu stratenej príležitosti. V zmysle: ak by som sa s nimi zaoberal, tak je to pre mňa drahá a neefektívna práca. Ale tak sekundu je mi ľúto, že ich nedokážem osloviť. Asi sekundu.

Zdieľajte obsah s priateľmi: