Miera customizácie dosiahla 60%

Túto kľúčovú vetu som počul niekoľkokrát opakovanú z úst predvádzateľa jedného CRM systému. A vrátila ma o 4 roky späť, keď som ako regulárny korporátny zamestnanec bol súčasťou týmu, ktorý sa podieľal na výbere a customizácii riešenia externého dodávateľa na… A viete, že je to jedno, čo to bolo. Uzáver pre mňa bol jednoznačný: Nikdy viac takýmto spôsobom.

Keď si tak čítam úvodný odstavec, ovial ma pekne zatuchnutý vietor minulých čias. Inak, že sú to už 4. roky, tak to ma pekne prekvapilo. A rovnako nechutne sa cítim, keď od svojich dodávateľov počujem vetu: Pošlite nám vaše požiadavky e-mailom, mi vám urobíme cenovú ponuku na úpravy… Už je jedno čo bude nasledovať. Ak pristúpite na túto hru na customizáciu, spadnete do pasce kŕmiča cudzích opíc. Titulok tohoto článku by mohol kľudne znieť: Zákazníci platia 60% krmiva cudzích opíc.

Sú dve možnosti, z ktorých si môžete pri výbere dodávateľa na čokoľvek vybrať:

  1. Dodávateľ príde, opýta sa čo potrebuje a pripraví riešenie na mieru.
  2. Dodávateľ príde, opýta sa čo potrebujete a nastaví podmnožinu z celkového množstva funkcii jeho univerzálneho riešenia.

Zásadný rozdiel v týchto dvoch možnostiach je v tom, čo za svoje peniaze dostanete.

Prvá alternatíva:

  1. V prvom prípade dostávate to čo ste si vymysleli, tie funkcie, ktoré ste chceli.
  2. V prvom prípade akýkoľvek ďalší rozvoj závisí len a len na vašich nápadoch
  3. Dodávateľ dostáva od vás inšpiráciu na budúci rozvoj a svoje príjmy.
  4. Strácate čas ladením customizovaných častí
  5. Od vás odchádzajú nápady, ktoré keď dodávateľ zrealizuje si u dodávateľa zakúpite.

Druhá alternatíva:

  1. Dostanete to, čo ste potrebovali, tie funkcie ktoré ste chceli
  2. Dostanete zadarmo inšpiráciu na svoj budúci rozvoj.
  3. Rýchla implementácia rozvojových nápadov (všetko je už pripravené, len zapnúť modul).
  4. Minimalizácia času stráveného ladením.
  5. Platíte za exkluzivitu vrámci skupiny zákazníkov vášho dodávateľa.

Nekŕmte cudzie opice, nedávajte dodávateľom svoje nápady za ktoré si nechajú zaplatiť z vašej peňaženky. Zdá sa vám to absurdné? Že vy by ste to predsa neurobili? Hm. Kedy ste od svojho dodávateľa počuli v telefóne: „To je zaujímavý podnet, pošlite mi to e-mailom a my pripravíme návrh riešenia.“?

Ideálny svet by mal vyzerať nasledovne: „To je zaujímavý nápad, mohli by sme sa stretnúť, aby som si mohol podrobne zaznamenať vašu predstavu“? Následne dodávateľ pripraví riešenie a zákazník sa rozhodne, či toto riešenie bude pre neho exkluzívne a teda zaplatí náklady na technickú realizáciu (a časť nákladov na predprojektovú prípravu), alebo získa riešenie bezplatne a dodávateľ bude môcť zahrnúť novú funkciu do svojej komplexnej ponuky pre všetkých svojich zákazníkov.

Chvíľu som uvažoval, či tento článok skutočne patrí do seriálu o mŕtvych koňoch a zdochnutých psoch slovenského internetu. Áno patrí do tohoto seriálu. Z dvoch dôvodov:

  1. Ako tvorca internetového, alebo akéhokoľvek projektu, ste zákazníkom a objednávateľom externých riešení. Minimálne je to nejaký systém na správu úloh, kontaktov, zákazníkov. (A z predchádzajúcich dielov vieme, že tých funkcii je v každom projekte niekoľko, takže nejaký systém treba zaviesť.). Preto je dobré vedieť, aká forma dodávky je pre váš konkrétny projekt užitočná.
  2. Ako tvorca internetového, alebo akéhokoľvek projektu, sa musíte relatívne skoro rozhodnúť, akou formou budete svoj projekt poskytovať. Aký podiel individuálnych úprav budete pre svojich zákazníkov poskytovať. Ale hlavne, kto bude tieto úpravy vymýšľať a platiť. Návodom pre rozhodovanie nech vám je prvá časť článku.

Na záver ešte skompletujem náš dnešný zverinec. V súčasnosti sa ukazuje, že prvá alternatíva vývoja projektu je životaschopná, ak máte veľkého korporátneho klienta, kde o dodávkach rozhodujú niekoľkostupňové manažérske týmy a kde je množstvo odborníkov, ktorí kvôli svojmu kariérnemu postupu sa radi blysnú nápadom, ktorý bude pre váš projekt prínosný. Pokiaľ takéhoto klienta nemáte, tak ste sa rozhodli osedlať mŕtveho koňa. Mŕtvy kôň je charakteristický tým, že firma nie je schopná prísť s inovatívnym nápadom, ktorý by priniesol obsadenie novej časti trhu. Firma, ktorá sa upriami na prvý obchodný model si, z jeho podstaty, zvykne na to, že inovatívne riešenia prinášajú zákazníci.

Áno, mať kreatívne oddelenie platené z cudzej výplatnej listiny je finančne lákavé. Ako zákazník sa o to snažím, ako dodávateľ sa snažím tejto lákavej ceste, na ktorej sa zo mňa skôr či neskôr stane mŕtvy kôň, vyhnúť.

Budúci diel už bude skutočne o minule sľubovanej výrobnej porade.

Fotografie z Dánska sú v galérii

Do svojej fotogalérie som nahral cca stovky fotografii z návštevy Dánska. Sú rozdelené do piatich galérii, podľa jednotlivých dní.

Prvá galéria obsahuje fotky z cesty cez Nemecko. V skutočnosti sú to fotky Álp, čo sú 50 km od Hamburgu. Že netušíte o čom točím? Tak si prečítajte predchádzajúci diel seriálu o Dánsku.

Druhá galéria obsahuje fotky z cesty po Dánskom ostrove Fyn, potom cez most a po diaľnici, s jednou odbočkou, smer Kodaň (prepáčte, ale nejako sem ten nominatív musím dostať).

Tretia galéria obsahuje fotografie z Kodane. Kodaň je na jeseň nádherná. Hlavne k tomu prispievajú všadeprítomné domy z pohľadových tehál a farebné fasády domov. Fotky idú za sebou tak, ako som kráčal Kodaňou. Od Radničného námestia, okolo Národného múzea, skrz parlament, popri budove burzy do starého prístavu, po nábreží k Malej morskej víle a späť skrz kráľovský palác k Mramorovému kostolu. Potom začal fujak, padali krúpy a celkovom som bol uchodený, tak som šiel oddychovať do hotela.

Štvrtá galéria obsahuje fotografie z výletu po okolí Kodane. Ráno som vyrazil po obchvate na sever do Helsingor, odtiaľ do Fredensborgu (ktorý som ani nechcel navštíviť, bude fany story), cez Frederiksborg a Roskilde naspäť do Kodane. Je tam aj niekoľko fotografovaných kópii informačných panelov, ktoré sú postavené okolo hradu Hamletovho hradu Elzinor (ktorý sa volá celkom inak). Je na nich pekný prierez históriu Dánska a kontextom Dánska vo svetových dejinách.

Piata galéria obsahuje hlavne hafo fotografii, ktoré som fotil z vrchu Radničnej veže. Celkové pohľady na všetky svetové strany na Kodaň a niekoľko detailov a veľkých priblížení pre mňa zaujímavých budov (vrátane dánskych panelákov, tunelomostu do Švédska a parku Tivoli). Na konci galérie je aj pár fotiek z vyhliadkovej plavby po Kodani.

Ak chcete fotografie komentovať, tak sa musíte v galérii zaregistrovať, alebo môžete písať do komentárov pod týmto článkom. Toto antispamové opatrenie ma dosť štve, ale inak to aktuálne neviem riešiť. Ak poznáte nejaké šikovné antispamové riešenie pre Coppermine fotogalériu, tak budem rád za každú dobrú radu.

Že vám tie fotky nič nehovoria? Hm, vyčkajte času ako hus klasu, v dohľadnej dobe sa tu objavia články, ktoré budú rozprávať o tom, čo je na tých fotografiách zobrazené. A verte, budú do konca roku, lebo , aj keď nie som poverčivý, staré sľuby sa do nového roku nemajú prenášať. Dám len tak na ochutnávku:

IMG_4099.jpgDruhý deň mojej cesty som sa zobudil ako kráľ. Veď som aj spal za kráľovské peniaze a hlavne v historicky prvom zájazdnom hostinci siete KRO. Nie je to sieť jednej firmy, je to značka kvality, značka príslušnosti ku kráľovskej sieti zájazdných hostincov po celom Dánsku. Prvá fotka je východ slnka nad nekonečnou ostrovnou krajinou rovinou Dánska. Dánsko je skutočne ohromne rovinaté. Najvyšší vrchol (Himmelbbjerg) má úctihodných 147 metrov nad morom a leží úplne na inom konci Dánska, ako som mal ja namierené.

IMG_4101.jpgDruhá fotka zobrazuje rituál ranného vztyčovania vlajky na moju počesť. Veď píšem, že som spal ako kráľ. Budova na fotke je Kryb-i-ly-kro. Hostinec v roku 1973 vyhorel, ale vraj ho obnovili do pôvodnej podoby. Tu sa odohrala pamätná udalosť, keď v roku 1737 tadiaľ na koni prechádzal kráľ Kristián VI. (dánsky králi boli buď Frederik, alebo Christián) a neďaleko zbadal niekoľko roľníkov, ktorých prekvapil dážď a pozval ich, aby sa s ním ukryli v krčme. Odvtedy sa volá “Úkryt v krčme”.

V ďalšom diele budú nasledovať fotky z cesty po ostrove Fyn. Už som sa nechcel vracať na diaľnicu, tak som prešiel na Fyn po starom moste. Predstavte si Starý most v Bratislave, tak taký je široký a aj tak vyzerá. Dlhé roky to bol jediný ostrov medzi kontinentálnym a ostrovným Dánskom.

Pokračovanie…

K celému cestopisu postupne vzniká aj mapa vďaka službe Moje mapy od Googlu.

mKonto od mBank založené

Len upozorňujem, že som si založil mKonto v Českej republike, pretože ho tam aktuálne potrebujem viac. Základný dôvod, je, že moji českí klienti tak nemusia platiť absurdné poplatky za prevod peňazí vrámci Európskej únie. A ja nemusím platiť absurdné poplatky za platby za služby českých firiem. Tie sú len na jeden klik od slovenských a keďže sú v niektorých oblastiach neporovnateľne vedomostne a technologicky vpredu, nie je čo riešiť (alebo že by mali len lepší marketing ;-). Teda akurát tie absurdné poplatky za prevod peňazí vrámci EU.

Ale poďme k mojim zážitkom zo založenia účtu v českej mBank. Pekne chronologicky, aby ste si vedeli urobiť predstavu o časovej náročnosti a tak podobne.

25.11.2007 0:00 mBank ČR/SR začína fungovať.

25.11 nedeľa niekedy podvečer: Vypísal som webový formulár a odoslal ho do neznáma. Neprišlo mi žiadne potvrdenie, že moje osobné údaje skončili tam, kam som ich posielal. Veľká chyba na strane mBank.

27.11. utorok o 19:17 prišiel prvý e-mail s predmetom wniosek numer: GMPxxxxxxxxx a so stručným českým textom „Vaši žádost o zřízení účtu mKONTO a vydání debetní karty k účtu mKONTO jsme zaregistrovali dne 2007-11-25 (rok-měsíc-den)“ Ja viem, že je to poľská banka, ale vraj ten svoj systém interne testovali. Evidentne nie dostatočne. No zdá sa, že takáto chybky sa už nebude opakovať, pretože nasledoval,

27.11. utorok 22:27 prišiel nový e-mail s predmetom žádost číslo: GMPxxxxxxxxx a rozsiahlym informačným textom. Fajn, konečne viem, čo sa stalo s mojimi osobnými údajmi. Súčasťou je aj prvá informácia ohľadne platobnej karty s štýle: pokiaľ ste si objednali… Takže o tom, či teda evidujú, alebo neevidujú aj moju žiadosť na platobnú kartu tentokrát ani slovko. Moja neistota sa znížila o cca 75%. Zostávajúcich 25% je na môj vkus stále veľa.

29.11 štvrtok o 16:50 mi volá zamestnankyňa mBanky, informuje ma, že náš telefonát bude nahrávaný a snaží sa so mnou dohodnúť termín dodania aktivačného balíčku. Chytám sa prvého navrhovaného termínu, teda pondelok medzi 9:00 a 10:00 u mňa. Dala mi kontakt na firmu, čo to bude doručovať, keby som to chcel zmeniť, nejaké to 0800čosikdesi. Upozorňujem ju, že tak ako umožňoval formulár, tak som zadal prechodný pobyt. Pýtam sa, či je to tak ok, lebo trvalým v ČR nedisponujem. Ona na to, že sa spýta a keď sa spýtala, tak že je to OK. Tak ja na to, že teda OK.

2.12 nedeľa o 17:08 mi prišla SMS, v ktorej mi pripomínajú, že kuriér firmy Mediaservis mi doručí zásielku od mBank a že si mám pripraviť OP. Pekne to majú v tom Mediaservise zariadené. Myslím, že mi 30.11 aj volali, že mi to doručia, ale nie som si už istý kedy presne. Riešili sme, zvláštny znak miesta doručenia.

3.11 o 8:48 Deň D mi volá kuriérka, že to stíha ku mne skôr k tej 10:00

3.11 o 10:13 Činnosť Č preberám aktivačný balíček. Aktivačný balíček má formu veľkej A4 obálky. Hezká kuriérka kontroluje meno, rodné číslo. Všímam si, že na zmluve je Trvale bytem…, ale to nekontroluje. Proste neotočila OP na druhú stranu. Takúto kontrolu vykonala dvakrát, aj pre Potvrdenie o zriadení účtu bez otočenia OP na drú stranu a prišlo na rad podpisovanie. Zmluvu pre nich, pre seba a potvrdenie, že mi to celé dala, pre ňu. Potriasli sme si rukou, s hezkou kuriérkou, a odišla. Cez okno som videl ako nasadá do Audi A6 (alebo A8, prosto veľká audina) a hovorím si, prečo nerobím kuriéra.

V rukách mi ostala zmluva a Potvrdenie o zriadení účtu, ku ktorým bola pripnutá obálka s jednorázovými údajmi, ktoré slúžia na aktiváciu účtu. V tejto obálke je aj jasný prehľadný, zrozumiteľný a ako sa ukázalo aj bezchybný návod na aktiváciu účtu. V rámci aktivácie vám najprv príde SMS s kódom, ten zadáte, potom vám oznámia nové (trvalé) prístupové meno a umožnia vám zadať svoje si podľa svojej ľubovôle (minimálne 8 znakov a kombinácia písmen a číslic sa vyžaduje) prístupové heslo. A bolo to. Ešte odhlásiť a následne prihlásiť už pomocou nových údajov a ste vo svojom smutnom účte. Na účte máte totiž nulu.

Čo ma prekvapilo bolo, že prístupové meno (číselné) v aktivačnom balíčku bolo tiež jednorázové a v procese aktivácie som si na obrazovke našiel nové prístupové meno (číselné). Keď sa objavilo, tak ma dvakrát dôrazne upozornili, že si ho mám odpísať a zapamätať. Ako sa ukázalo je to naozajdôležité, pretože je to naozaj prístupové meno a už sa viac nezobrazí, len keď ho vyťukáte do príslučného políčka prihlasovacieho formulára. A to ho už naozaj musíte vedieť.

Účet som si aktivoval 4.11 a vzápätí naň z eBanky poslal peniaze. Aby pohľad do internetbankingu mBank nebol taký smutný. Z eBanky hneď zmizli, na mKonto zatiaľ (cca 36 hodín od prevodu) neprišli. Je to klasický medzibankový prevod a podľa českého práva na to má vraj banka D+2 dni. Tak uvidíme.

Pridelené číslo účtu je fakt nechutné. Je v tvare šesťmiestnepredčíslie – desaťmiestne číslo /kód banky. Vytvoriť si na toto mnemotechnickú pomôcku ma bude stáť nejednu bezsennú noc.

Zásadný záver: Založenie mKonta chvíľu trvá a kritické na čas sú tie offlinové tanečky okolo toho. Očakávam, že ak ostatné banky na trhu neprídu tak cca v januári alebo februári s nejakou rozumnou ponukou, tak ich čaká najstrašnejší úvod do kalendárneho roka v dejinách bankovníctva. V prípade Čiech sú to nulové poplatky za došlé a odoslané peniaze spolu s nulovým poplatkom za vedenie mKonta. V prípade Slovenska je navyše zásadným lákadlom, že mBank nepozná poplatok za účtovnú položku, ktorú platíte v ostatných slovenských bankách za každú operáciu so svojimi peniazmi.

Úvaha mimochodom (to znie skoro ako branie pešiaka mimochodom v šachu) : Prišiel som na zaujímavý námet pre mBank: Mohli by sa začať správať ako EU banka a nemusel by som konečne riešiť problémy kvázi zahraničných platieb vrámci EU (sto údajov navyše, absurdne veľké poplatky). A rysuje sa mi nový kandidát na najabsurdnejší poplatok. Asi ním v roku 2008 bude poplatok za platbu do iného štátu vrámci EU.

Záložky Firefoxu ako na strelnici

Celulózový výluh, veď to poznáte. Nepoznáte? Tak hupkom na koniec článku do súvisiacich a súvisiacich súvisiacich. Ozaj, to poznáte? Židležídležidle. Ani to nepoznáte? Hm, tak nič, tak poďte čítať, kanvica je plná a ako sa patrí vychladnutá.

Marek Prokop v článku Digital divide internetové reklamy hovorí:

„Sám se často setkávám s inzerenty, které by šlo pomocí výše uvedeného citátu rozdělit do tří skupin:
….
Těch prvních je překvapivě málo, těch třetích překvapivě hodně.“

Pravda je ako obvykle uprostred a hlavne v komentároch. Tie sú soľou zeme a v nich sa dozviete názor, ako to myslia reklamky s vaším rozpočtom.

Cayman, ako už tradične, sa snaží „přechytračit“ Čínu. Som zvedavý, čo urobia taťkovia v Bruseli s tým, ako Čína odrbala EU (video ČT1) pomocou znaku CE. A vy viet, aký je rozdiel medzi CE a C E? Myslím, že už môžeme použiť prítomný čas vo vete Umlátili nás čapicami.

Zas čosi o tom ako sa nemajú predávať odkazy. A kto to vraví? Ten čo má v pravom stĺpci reklamu na služby, ktoré v článku kritizujem. (Pre chápavých, myslím odkazovaný web a pravý stĺpec tam.)

Přečtu si to později nefunguje. Teda odporúčané služby fungujú, ale snaha o odloženie nefunguje. Pretože odloženie je najvražednejšia forma zamietnutia. Ono je to síce o inom, tak ako s tým rozdeľuj a panuj, ale rýmuje sa to. A včul bucte múdry.

Pokrok regresiou: Nova se v Domažlicích dočasně vrací k analogu Ak si chcete zanadávať na digitál, tak si zanotujte na metelskublesku.

Na konci minulého týždňa tisícky webov v mojej čítačke informovali o tom, že Google bude čosi kdesi s OpenID. Aby nebolo všetko zlato, čo sa blyští, máme tu aj jeden o trabloch s OpenID.

Internet má dlhý chvost a mýty o dlhom chvoste sú ešte dlhšie.

Bomba týždňa! nbusr123 získalo druhého do partie.

„Celkom zaujímavo reaguje stránka Úradu vlády SR (jedna z ich domén – vlada.sk). Keď ste hore bez www, pýta meno a heslo. Vyskúšal som všetky štandardne používané heslá vo vládnych inštitúciách, no ani jedno nešlo 🙂 Aktualizácia 3.12: login je „toor“, bez hesla.“ Zdroj: Nepíšem www

Kto bude tretí do mariáša?

Ako vyzerá kríza? Ako píšem už vyššie, komentáre sú nekonečnou studnicou múdrosti. Veď posúďte sami:

„Ono se to docela dost tezkou hleda (treba v Google) kdyz clovek nema tuseni jake slovo pouzit pro to hledani. Hledal jsem nejake misto kde by me mohli skladovat kola a pripadne je rozesilat. Tak jsem prisel na to, ze se to jmenuje fulfillment.“ Zdroj: Hledam dobrou domenu na zasilaci sluzby

Ono sa to zdá ako banalita, ale dajte si to do kontextu a rada za mnoho je na svete.

A takto by som mohol pokračovať ďalej. Pokračovanie niekedy nabudúce, keď budem mať nejaké zaujímavé záložky na odstrel. Baví vás to ešte vôbec?

Hľadáme internetových profesionálov

Dnes už naozaj naposledy o profesionalizme, takže absolútne humorne a nadsádzkou. Prinášam dôkaz miesto sľubov, ako je to s profesionalitou na slovenskom webe.

Nevymyslel by som to lepšie, dokonca ani Jano Šifra vo svoj článku Hon na surferov to nevypointoval. Musel prísť NASIP (Najväčší Slovenský Internetový Profesionál (teraz neviem, či sem nedať poznámku, že táto narážka nie je myslená humorne a sarkasticky na rozdiel od ostatného textu, akokoľvek, skratka je pôvabná svojou gramatickou absurdnosťou)) a upraviac si mašľu, hlbokým hlasom Vila Záborského dodal:

„Presne tak, po všetkých šiestich Slovákoch s nadštandardnými znalosťami internetového biznisu sa idú firmy potrhať :)“ Zdroj: Prvý komentár k článku Hon na surferov

Ináč, veľmi sa mi páči, ako kazím štatistiky pre Medialne. Teda, ak majú v internom analyzátore návštevnosti podmienky: Ak url obsahuje „RSS“, tak prišiel z RSS. No môžem ja za to, že na čokoľvek sa pozriem, vidím kde súdruhovia z NDR urobili chybu, diery v matrixe a zdroje chýb merania?

Poznámka pod čiarou: Ide o argument autoritou, takže v zásade bezcenný.

Ach jo, faxová prostoto!

Príklad zo života, úloha pre vás:

  1. Firma, nazvime ju Podpisový fetišista požaduje, aby ste dodali zmluvu vami podpísanú tak, že podpis skontroluje notár, či ste sa to naozaj podpísali vy.
  2. Zájdete za notárom, krasopisne sa podpíšete a domov si odnesiete zoštrikovaný úradný doklad, ktorý dokazuje, že podpis je skutočne váš vlastnoručný.
  3. Zavoláte Podpisovému fetišistovi, že zaslanie podpísanej zmluvy by trvalo príliš dlho a tak, že mu to odfaxujete. Blondínka súhlasí.
  4. Vezmete zoštrikovaný dokument, vložíte ho do zázračnej faxovej mašinky, vyťukáte číslo a stlačíte tlačidlo Send.
  5. Vzápätí zavoláte blondínke, tá potvrdí prijatie vášho faxu a prisľúbi okamžité splnenie zmluvy, teda zaslanie niekoľkých miliónov na číslo účtu, ktoré je na tej zmluve.
  6. Vaše celkové náklady dosiahli 159 Sk. (150 Sk notár, 9 Sk telekomunikačné poplatky)

Úloha: Kde sa stala osudná chyba, ktorá stála blondínku miesto? Odpovede prosím do komentárov.

Jedného kreatívneho riešiteľa, ktorého uznám za správneho, odmením hodnotnou cenou. Uzávierka je budúci pondelok 10.12 t.r.