dobreblogy.cz – posledná výzva

Stálym čitateľom sa ospravedlňujem, ale toto je jediná šanca ako osloviť prevádzkovateľa webového RSS agregátora www.dobreblogy.cz Aj som im písal (2x), aj neodpovedajú. Pri pohľade na ich blog, najnovší príspevok v apríli 2007. Najnovší príspevok vo fóre je spam z minulého týždňa, inak 22 týždňov je viac menej pravek…

Takže vážení, verím, že sa mi niekto ozve do komentárov a vyriešime môj problém. Len krátko, problém mám s vašou šablónou tejto stránky. Pokiaľ nepríde odozva, v pondelok vyjde na mojom blogu článok s trochu iným nadpisom. A ten si do referencii určite nedáte.

Hrabú na vašom webe markeťáci zadarmo?

Markeťáci sú tak zblbnutí vymýšľaním dvojzmyslov, trozmyslov a nezmyslov do reklám určených pre zákazníkov svojich produktov, že nedokážu túto reklamnú hatmatilku vypnúť ani keď oslovujú svojich potencionálnych obchodných partnerov.

Riešil som pradávno takú požiadavku, že či by nebolo možné zrecenzovať čosi nového. Ja reku, čo by nie. Zrecenzovať môžem čokoľvek. Teda skoro. Len mám podmienku, že text bude jasne označený „Platená recenzia“. Dokonca som veľkodušne navrhol, nech navrhnú, koľko sú ochotní za takú recenziu zaplatiť. Plus som sa snažil vymámiť nejakú ich predstavu o rozsahu a dosahu a tak podobne. A zo skúsenosti som sa pre istotu opýtal, či si pod recenziou nepredstavujú, že dodajú svoj text. Aj to by išlo, akurát by to malo správne označenie a podpis by bol určite iný ako môj.

Ako odpoveď mi prišlo, že oni vlastne nechcú recenziu, len upozornenie ich potencionálnych klientov z môjho dôveryhodného zdroja. Aha, tak nie recenziu, ale upozornenie. Nuž, donedávna som si myslel že textová reklama, ako ju poznáme, je také upozornenie. Takže oni si objednávajú u mňa reklamu? Ani to nie, súčasťou odpovede bolo, že nechcú inzerciu. Tak to som bol už úplne v koncoch.

Ja vám neviem, prestávam tomuto svetu rozumieť. Ja tento svet chápem takto: Ak píšete, že chcete recenziu, tak predpokladám, že chcete platenú recenziu. Ak napíšete, že chcete zverejnenie upozornenia, môžem zverejniť upozornenie na novú službu, produkt, web formou platenej reklamy. Ak chcete oslovenie vašich potencionálnych klientov z mojej strany, tak to chápem ako záujem o platenú propagáciu komerčnej služby, také nejaké PíáR, affil a tak podobne. Ak ma chcete informovať, že vznikla služba, produkt, web, tak mi pošlite štandardnú tlačovú správu a ja uvážim, či mi to stojí za to zverejniť. Toto je jediná možnosť, kedy je to fakt zadara. V uvedenom príklade išlo o dobre zamaskovanú tlačovú správu.

A možno je všetko inak. Možno si markeťáci veľkých, obrovských, megakorporátnych reklamných agentúr myslia, že blogér týždeň nebude umývať inbox, pretože v ňom má e-mail od veľkej, obrovskej megakorporácie. Nuž juniorblogéri možno a raz. Starí blogéri veľmi dobre vedia, akú hodnotu má článok na ich blogu. Vedia, čo je komentárový spam, akú má silu RSS a webové čítačky, jaiky a twiterky, ako funguje titulka vybrali.sme. Niektorí aj hodnotu SERPu. A virál je ich domovské prostredie.

A možno si markeťáci, disponujúci veľkým, obrovským, megakorporátnym rozpočtom nevedia predstaviť cenu za inzerciu na blogu v desiatkach až stovkách SK za mesiac, tisíc zobrazení, či inú zmysluplnú jednotku. Prípadne platbu podmienenú konečným umiestnením článku v SERP a podobné vychytávky. Fakt, netuším, kde je ten pes zakopaný, ja som vždy profesionálne sedával na druhej strane rokovacieho stola a môj marketingový rozpočet začínal každoročne hlboko v záporných číslach.

Nedráždite hada bosou nohou. Na blogu 4M zadarmo ani kura nehrabe, nie to markeťáci.

Bude aj pokračovanie… Čosi o tom, prečo píšu blogéri zadarmo o komerčných službách a prečo za texty o iných komerčných službách očakávajú platbu. A prezradím vám ako, chápem rozdiel medzi „zadarmo“ a „cena je 0,00Sk“

Učme deti klásť otázky

Dnes som s Martinkou riešil domácu úlohu z angličtiny. Teda pravda je to tak z polovice. Takej menšej polovice. Ale nejako tento text začať musí. Milujem totiž perexy.

Ta ako to teda bolo? Nuž, Martina stepovala pri mne, že potrebuje nájsť nejaké informácie o plávaní. Tak sa jej pýtam aké. Ona, že nejaké. Aha, hm, to bude zase fuška.

Tak som ju posadil, ako obvykle, pred biely tab Firefoxu a nechal ju chvíľu smažiť. Nepovažujte ma za odľuda, to, ako hľadať v Google a Wikipédii sme už doma riešili niekoľkokrát, takže som predpokladal, že zopakuje už známy postup. Ale tentokrát nič. Tak som sa do toho pedagogicky vložil a vznikol tento dialóg:

  • Ona: Čo tam mám naťukať?
  • Ja: Chcem niečo vedieť znamená v internetovej reči čo?
  • Ona: Google (chvíľu jej to trvalo, ale prišla na to)
  • Ja: Tak si ho otvor.
  • Ona: ťuká do adresného riadka google (sama našla adresný riadok, ťuká to bez preklepov – moje srdce jasá)
  • Ja: V akej reči to chceš? V slovenčine, či češtine?
  • Ona: V češtine samozrejme (osobne som to nepochopil, lebo aj tak to bude prekladať do angličtiny, ale nechal som ju nech je to na ňu)
  • Ja: Tak daj tečka.cz (trochu som to aj zdôvodnil, ale pre dnešnú tému to nie je dôležité)
  • Ona: doťukáva to.
  • Ja: Tak čo to chceš vedieť?
  • Ona: Niečo o plávaní.
  • Ja: Tak sa ho to opýtaj.
  • Ona: A ako?

Tu dialóg preruším, pretože sme nasledujúcich pár minút hľadali správnu otázku. Keď mi v podstate dopodrobna porozprávala čo vie o plávaní v oznamovacích vetách, tak som si pomysle, že už ten Google ani nepotrebujeme. Skutočne, o plávaní som sa dozvedel mnoho zaujímavého. Dokonalý pohľad piatačky na plávanie. Ale ani raz nepoložila otázku. Ani jedna veta nekončila otáznikom. Teda jedna otázka tam padla: Neviem aké sú štýly plávania. No jo, hm, to ale zas nebola otázka, ale veta oznamovacia.

Baba je normálne zvedavá. Zaujíma ju, čo sa deje okolo. Vypytuje sa, ale keď mala preformulovať prejavenú nevedomosť do otázky, tak uff uff.

Spomenul som si ako som ju niekoľkokrát skúšal z prírodovedy a vlastivedy. Samé odpovede. Stále sa len ja vypytujem čo to číta a chcem aby mi odpovedala. A odpovedala. Takže to chce komplexnú zmenu.

Asi vyskúšame hru na odpovede formulované ako otázky. Boli také televízne súťaže, kde moderátor hovoril charakteristiky a súťažiaci museli odpovedať formou otázky. Tak si to asi zahráme. Jasné, písať do vyhľadávacieho políčka Googlu kompletnú otázku je väčšinou somarina, ale keď zhltnete začiatočné čo je to, tak napísať plavecký štýl už privedie človeka k dobrým výsledkom. A pre piatačku to môže byť dobrý univerzálny návod.

Aké máte skúsenosti s tým, ako sa deti učia pracovať s internetovými vyhľadávačmi?

Celulóza na konci mesiaca – vstanem a som v práci

Takýto nadpis stojí v podstate za nič. To taký Canon EOS 450D, to je iná káva.

Ďalej už len externé odkazy a viac ako trochu komentárov k nim.

Výhercom absurdita týždňa sa stáva Jano, za to, že dokázal vyplodiť prvú vetu z doluuvedeného citátu a za to, že dokázal skritizovať zdroj dát a následne vyprodukovať štvorodstavcovú analýzu založenú na tomto zdroji dát. Takže ten citát, sústreďte sa na prvú a poslednú vetu:

Nejméně Češi vyhledávají informace, které naleznou na blozích. Tyto údaje pocházejí z průzkumu agentury OMD. Cílem výzkumu bylo porovnat chování zákazníků na Internetu v Česku, Německu, Dánsku a Velké Británii. Kousek z pravděpodobně rozsáhlejšího díla zveřejnil server Mediaguru, bohužel bez dat o vzorku a formě výzkumu (kromě toho, že jde o ty zkoumané, kteří alespoň občas vyhledávají informace o produktech na Internetu).“ Zdroj: Nakupující blogům moc nevěří? (zvýraznenia citovateľ)

Pár ľudí sa vyjadrilo nelichotivo k môjmu dizajnu. Myslím, k dizajnu tejto webky, nie mojej telesnej schránky. Keď ja si nemôžem pomôcť a chcem sa v tej záľahe bielych stránok odlišovať. Kto by tiež chcel, tutok je zaujímavý čierny dizajn v podobe šablóny pre WordPress.

Google napadlo, že si spraví Google Health. Som za každú srandu, ale zdravotné dáta by som do rúk Googlu naozaj nezveroval. Berte to ako slovo odborníka. V skratke vysvetlím. Google je skutočne dokonalý v schopnosti vidieť dáta v súvislostiach. Osobne považujem zdravotné informácie o človeku ako jedny z mála, ktoré je nebezpečnejšie vidieť v súvislostiach, ako samostatne zbierané a ukladané. Hafo dát, myslené zdravotných, dokážem poskytnúť. Ale do prísne oddelených databáz. Naopak, brutálne veľkým oblúkom by som sa vyhýbal akémukoľvek projektu, ktorý má za cieľ prepojiť rôzne už existujúce zdravotné databázy. Hovorím vám, bacha na súvislosti, v ktorých sú namočené vaše zdravotné dáta.

Dátam v zdravotníckych informačných systémoch rozumiem. No nerozumiem, čo je nové na tom, že Last.fm prinieslo na web 3,5 milióna bezplatných skladieb. Tak nejak si pamätám, že z last.fm sa rinie kompletná skladba podľa mojich žánrových preferencií už roky.

Spomínal som silu súvislostí. Tak ukážem, ako to pekne funguje. Dáme jeden odkaz: Spoluprace s lidmi na dalku ubiji produktivitu a druhý odkaz. The „Work From Home“ Generation. Poviem vám, je to paráda. Vstanem a som v práci.

Krátka poznámočka, len aby som to nemusel hľadať. Internetový trh = ideál mikroekonomickej teórie. Bude ďalší diel do môjho seriálu o zdochnutých psoch a mŕtvych koňoch. Témou bude niečo ako podcenenie rozpočtu, amaterizmus a cena jednej minúty práce v súvislosti z obsadenými funkciami. Článok sám by ani veľmi neprovokoval, ale tie komentáre…

Veľmi dobré: SEO Copywriting

SME sa sťahovalo. Najväčší webový spravodajský server na Slovensku sa sťahuje tak, že vleziete do špajze, vypnete stroje, preveziete si ich do novej budovy. Uložíte do špajze, zapojíte, zapnete, vyhodíte istič, znovu zapnete a všetko po ?2-8? hodinovom výpadku znovu beží.  Video aj na stránke perohryza. S nemým úžasom som to sledoval, no potom mi to došlo: Ono je to pravdepodobne najlacnejšie riešenie. Je to paráda: Vstanem a som v práci. Kvízová otázka: Ktorá firma sťahovala SME?

Google Reader Shows the Published Date. Chlapi v komentároch hovoria, že je to čas, kedy tam bol pozrieť indexovací robot. Podľa mojich skúseností s článkom o foťáku Canon eos 450d sa mi zdá, že to nie je úplná kravina. Otestujte to aj vy.

Celulózový výluh z odborných článkov prináša článok Zaujímavosti z oblasti farmácie. Do pozornosti dávam hlavne to o tom cvičení a dĺžke života.

Keď si tu na záver prihrievam svoje odkazy, tak prihodím ešte jeden na článok Mierne prehodnotenie zmien v Adsense referraloch.

Canon uviedol nový EOS 450D / Rebel XSi

Tak, a máme to tu zas. To čo bolo doteraz dostupné v triede reprezentovanej fotoaparátom Canon 40D je odteraz dostupné v triede o stupeň nižššej.

Porovnanie  EOS 450D s EOS 400d nájdete na stránkach Canon EOS 450D / Rebel XSi: what’s changed Ako tak na to pozerám, pokrok v medziach normálu. Už to nie je taký skok ako medzi 300 a 350. Zdá sa, že už odladili všetky ergonomické absurdity a marketingom vyžadované obmedzenia. Takže sa zdá, že by som mohol konečne do tej zrkadlovky ísť. Jedným zo zásadných argumentov je aj existencia širokorozsahových objektívov ako je napríklad Tamron AF 18-250mm f/3.5-6.3 Di-II LD (recenze). S Canonom 400d sa vraj dal kúpiť vo zvýhodnenom sete, takže predpokladám, že podobné to bude aj s novým EOS 450D.

Keby sa v takto nadupanej výbave dala kúpiť nejaká tá nepravá zrkadlovka, verte neváhal by som. Môj Canon PowerShot S2 odvádza skvelú prácu. Na druhej strane, tu je vždy možnosť s relatívne nižšími nákladmi dokúpiť nejaký normálne svetelný objektív na špeciálne účely. Či už z kratšej alebo dlhšej strany. Predsa len, mať napevno foťák so svetelnosťou 3,5-6,3 môže byť v niektorých situáciách otrava. Pri jarnom a jesennom fotení, ako aj fotení detí v interiéri zažijete obmedzenie najnižšou clonou veľmi ľahko.

Výzva pre SEM a IM šarvancov – nápad v štádiu zrodu

Tak mi napadlo, či by bol problém zorganizovať niečo podobné, ako je seminár Poslední středa (písal som o tom včera), prípadne seminár/školenie pre aktuálnych či budúcich klientov, či partnerov na Slovensku.

Zloženie účastníkov zo zástupcov slovenských „portálov“, možno ktosi z eTargetu, v prípade, že popustím uzdu fantázii, tak niekto z Adwords. No dobre, ten Google by bol asi veľká SCI-FI. Ale nejaké tie reklamné agentúry, ktoré tušia čo je to marketingový mix, by to mohlo osloviť. Nejaké tie slovenské start-upy zamerané na internetový predaj. Hosť z kapitalistickej „seznam“cudziny. Na obed by mohla byť pizza ;-).

Možno aj nejaký webhosting by sa rád prezentoval a vysvetlil, že za tisícku za rok sa nedá pokryť mesačný trafik v desiatkach GB.

Berte to len ako taký nápad v štádiu zrodu. Určite treba jasne definovať ciele, ktoré očakávajú odborne zúčastnený. Napadá mi, nový klienti, vyškolenie potenciálnych klientov, na čo sa majú pýtať a čo môžu očakáva, výmena skúseností s konkurenciou (ja viem som vtipný), vytvorenie nákladovej položky (no dobre, to už nie je vtipné). Akokoľvek, definovať ciele, ktoré to má priniesť a podľa nich nakonfigurovať akciu považujem za základný bod.

A možno je všetko inak a v komentári, či e-mailovej schránke mi pristane pozvánka, či upozornenie na už existujúcu akciu.

Samozrejme som ako prvé použil Google, ale výsledky na KW školenie SEO, seminár PPC (a ich permutácie) boli tristné. Hlavne preto, že Google mi tam pomocou stemmingu stále pchal školení napriek tomu, že som filtroval len stránky v slovenčine a zo Slovenska.

Vysvetlenie skratiek v nadpise:

SEM
Marketing v prostredí vyhľadávačov
IM
Marketing v prostredí internetu ako celku
Nápad v štádiu zrodu
Analógia k termínu „kyslík v štádiu zrodu“ čo je reaktívna forma kyslíka zaraďovaná medzi voľné radikáli s veľmi krátkou životnosťou.

Doplnené 14:09 Šarvanci, niečo by bolo naozaj treba so vzdelávaním potencionálnych zákazníkov robiť. Veď si len predstavte tú robotu s vysvetľovaním, keď príde zákazník a povie: V Hospodárkach som čítal (Paródia na článok o SEO od Hospodárskych novín), že to SEO je o nábytku, tak mi spravte jedno veľké do kuchyne a druhé malé do špajze. 

Osobné údaje v súvislostiach

Na sieti sa urodilo niekoľko článkov s tematikou ochrany osobných údajov, tak si dáme malú šálku celulózového výluhu. Skutočne len malú a čisto monotematickú.

Inšpiráciou k tomuto monotematickému výluhu mi bol článok Podle EU je IP adresa osobním údajem Dan niekde vyštrachal dokument európskeho parlamentu a prihodil aj hafo súvisiacich odkazov a myšlienok. Vrátane aktuálneho postoja českej oprávnenej autority v tejto oblasti. Mňa zaujala hlavne pasáž o dataminingu. Keď som onehdá budoval jeden jednotný sortiment pre niekoľko desiatok lekární v sieti, tak tým čo ma poháňalo dopredu, čo bolo nad všetky finančné motivácie bola zvedavosť. Zvedavosť na to čo ukážu agregované dáta. Tešil som sa ako malý chlapec, ako sa budem s dátami pohrávať, analyzovať ich, stavať do súvislostí číselné a nečíselné ukazovatele a tak podobne. Slovom, keď mi chcete urobiť Vianoce, posaďte ma za dátový sklad. No a Dan ohľadne dataminingu píše:

Malé množství podobných dat pochopitelně o ničem nevypovídá. Vše se změní v okamžiku, kdy o určitém uživateli, identifikovaném nejenom IP adresou, ale také cookies od Google, bude k dispozici větší množství informací. Včetně takových detailů, jako o které články na zpravodajských serverech se zajímá.

Důkladný datamining ze zjištěných dat může poskytnout Google informace, které nikdo jiný nemá k dispozici. A pravděpodobně o nich nemá ani ponětí samotný uživatel, své návyky na Internetu si nemusí vůbec uvědomovat.

A perlou na záver je ukážka:

Článek uvádí i další příklad, kdy uživatel skrývající se pod číslem 672368 vyhledával nejprve informace o „jsi těhotná a dítě nechceš“, posléze „jak se stravovat v těhotenství“, následně „potratové kliniky v Charloote NC“. Vyhledávání pak pokračovalo frázemi jako „může křesťan získat odpuštění za potrat“. A další příklad, uživatel s číslem 9486162 se zajímal o to, „jak spáchat sebevraždu plynem“, což ale není vcelku nic proti tomu, co hledal uživatel s číslem 17556639, „jak zabít vlastní ženu“ či „bezhlavé fotografie“.

Co když datamining zjistí nějaké ilegální aktivity? A co když nějaká bezpečnostní služba dostane chuť na vlastní datamining v rámci ospravedlnitelného boje proti terorismu?

Ale poďme ďalej. Profesionál v odbore tento týždeň riešil otázku Prečo brať vážne ochranu osobných údajov. Nuž prečo?

Podľa môjho názoru základný problém Clarksona a podobných „frajerov“ je v značne obmedzenej predstave o možných hrozbách spojených s osobnými údajmi. Pred časom som už o tom písal (pozri súvisiace články) – kľúčom je to, ako položíme otázku. Ak sa sústredíme na to, čo sa o nás možno z nejakej hŕbky našich osobných údajov dozvedieť, odpoveď bude obvykle chlácholivá v štýle „nič zvláštne“. Otázku ako možno využiť/zneužiť tieto údaje, si ľudia buď nekladú, alebo si akosi nevedia predstaviť na čo všetko sa znalosť takých údajov dá využiť …

Áno, hlavný problém demokracie je jeho hlavný nástroj, teda rozhodovanie hlasovaním. V tomto prípade sa problém manifestuje v tom, že tí čo rozhodujú majú malé alebo žiadne skutočné vedonosti, ale len cudzie argumenty. Podrobne to riešil práve na príklade blízkom ochrane osobných dáta Arthur v článku Mámivý půvab policejního státu. Dostal som sa k nemu pomocou odkazu v diskusii ohľadne jeho jednej novej služby. Okrem štandardnej a primárnej funkcie, teda skrátiť hnusné URL, doplnil aj možnosť, pomocou služby Jdem.cz odblokovať odovzdávanie referrerov. Tak ako som sa v diskusii pýtal, pýtam sa aj tu:

Existuje nejaký legitímny dôvod, prečo by niekto nechcel, aby dotyčný vedel, že na neho odkazujem? Dôvodov zo šedej zóny a zo zóny za dobrými mravmi si nájdem aj 22. Len tie normálne dôvody mi nenapadajú.

A prosím odpustite si nedokonalé negácie. Hrátky zo slovíčkami naozaj neMUSÍM.

Osobné údaje naozaj nie sú jednoduchá téma. Ešte si zažijeme mnoho zábavy. Akurát mám pocit, že sme (bežný občan, človek milión) ako tie žaby v hrnci s vodou na šporáku. Pomalé dodávanie tepla (odoberanie ochrany osobných údajov) spôsobí, že sa žaba uvarí bez toho aby si to všimla.

Rozdiel medzi ostatným a posledným, volným a obsadeným

Vitajte na dnešnom mojom seminári. Ako viete, tento seminár je poskytovaný zadarmo. Rovnako zadarmo, ako je poskytovaný seminár Poslední středa organizovaný firmou H1. Aj ten je zadarmo. Aj ten má podľa informácii z internetových stránok www.h1.cz/posledni-streda citujem: „30. ledna 2008 (středa) – zatím volná místa“ (Stav k 23.1. o 9:14)

Ako nadpis hovorí, témou dnešného seminára sú rozdiely v pojmoch. Začnem od konca nadpisu a vysvetlím rozdiely medzi pojmami voľný a obsadený.

  • volné miesto na seminári je vtedy, keď sa môže dnes prihlásiť minimálne jeden celý človek a tento jeden celý človek dostane vzápätí informáciu, že jeho kompletná telesná schránka sa do seminárnej miestnosti vojde.
  • obsadené miesto je v tedy, keď sa už nemôžete prihlásiť, pretože pred vami sa prihlásilo toľko celých ľudí, koľko sa organizátor rozhodol považovať za rozumný počet.
    • výnimkou je stav: registrácia náhradníkov, kedy počet všetkých registrovaných môže prekročiť celkovú kapacitu.
  • voľné miesto je v tedy, keď je počet miest na sedenie a státie (deklarované výrobcom vagóna električky/tramvaje/šaliny) väčší ako počet celých ľudí, ktorý do tohoto vagóna nastúpili
  • obsadené miesto je vtedy, keď počet miest na sedenie a státie je rovný počtu celých ľudí nachádzajúcich sa v električke/tramvaji/šaline
    • v prípade príkladu s dopravnými prostriedkami platí výnimka. Znalí vedia, že ňou je autobus MHD Bratislava linky číslo 39 zo Slávičieho údolia. Ten nie je nikdy obsadený, bez ohľadu na počet celých ľudí, alebo ich častí vo vnútri autobusu, alebo jeho veľmi tesnom okolí. Tento špeciálny kvantový stav je spôsobený tým, že umiestnením akéhokoľvek autobusu na linku 39 sa automaticky mení jeho kapacita na N+1, kde N je ľubovolné racionálne číslo.

V seminári budem pokračovať ďalšou dvojicou, ktorá je dvojicou poslednou no nie ostatnou, ako pochopíte s nasledujúcich príkladov.

  • Posledný znamená definitívne na konci radu, po ktorom už nenasleduje žiaden prvok, človek, šanca
  • Ostatný znamená, že je aktuálne posledný, ale za nejaký nenulový časový úsek sa objaví ďalší.
  • Posledný je definitívne slovo. Naznačuje že neexistuje šanca, že by mohlo niečo nasledovať.
  • Ostatný sa javí z dnešného pohľadu ako posledný, ale z pohľadu globálnejšieho je súčasťou pokračujúceho radu
  • Posledný je beznádej
  • Ostatný znamená možnosť. Šancu, nádej na pokračovanie.
  • Jazykové upozornenie a poľahčujúca okolnosť – slovo ostatný v češtine vraj neexistuje a pokiaľ mi je známe neexistuje ani jeho prasný významový ekvivalent.

Ako správny seminár, aj tento môj dnešný, má miesto pre diskusiu nad predmetom semináru. Aby sa nám diskusia trochu rozprúdila, nadhodím prípadovú štúdiu , ktorá sa vinie celým dnešným seminárom (náhoda si s nami zahrala zhodou okolností v stredu) a otázku:

V prípade problému rozporu individuálnych (e-mailom) a hromadných (na webe) informácií sa javí podstata problému v bordele v interných procesoch danej firmy. Ak internetové stránky informujú o tom, že je voľné miesto a vy obdržíte e-mail s textom „Kapacita je zatím plná. „, budete považovať váš záujem o služby danej firmy za ostatný záujem, alebo za záujem posledný?

Dva príznaky korporátneho fanatizmu v Google

Včera sa urodili dve informácie, ktoré sú ako vystrihnuté z korporátneho repertoáru.

Príznak prvý

Korekcia v zmenách v Adsense. V nedávnom celulózovom výluhu som písal:

Že Mesányho babka a štátna správa nechápe rozdiel medzi miestom kde sedí autor obsahu, kde sú stránky fyzicky umiestnené a kde sedia čitatelia, tak to dokážem pochopiť a je možné nasadiť vysvetľovacie páky. Ale že sa na oficiálnom Google Adsense blogu dočítam:

“This change to referrals promoting AdSense will differ depending on your location, regardless of where your users are located.” Zdroj: Inside AdSense: Upcoming referrals changes

Ak nechápete absurditu tohoto postoja, mrknite do článku AdSense Change Rules – Stupidity Stupidity Stupidity

Zdá sa, že nejaký nadriadený nejakého nadriadeného započul kdesi, že bola odozva na sieti. A tak Google prehodnotil:

The changes to referrals promoting AdSense will now depend on where your users are located, regardless of your location as a publisher. Zdroj: A follow-up to our referrals announcement

Ako správna korporácia, aj Google predviedol prehodnotenie prehodnotenie. A ako správna korporácia predviedol polovičaté prehodnotenie. Tí Austrálčania sú stále mimo. Darmo píšu a hovoria po anglicky. O podrobnostiach píšem inde.

Príznak druhý

Tentokrát z opačného pólu reklamnej agentúry zvanej Google, teda z Adwords. V korporáciách je štandardom, že oddelenie sebapropagácie hovorí, ako sa snažíme maximálne vychádzať v ústrety klientom a obchodné oddelenie dodáva, že s našou peňaženkou. V článku z prvého príkladu sa na záver píše:

While it’s our goal to help publishers earn as much as possible with the AdSense program, like any other referrals advertiser, we’re constantly evaluating our campaigns to make them effective and sustainable.

A obchodné oddelenie predvádza toto:

Click rate je 28.57%. Prumerna pozice je 1.5 (vetsinou se tam objevi pouze moje reklama, ale obcas tam je takova ta obecna reklama od eBay.com, ktera se snad objevuje na uplne vse co kdy hledate). Takze tam nemam temer zadnou konkurenci.

Za klik nabizim 20 centu. V okamziku kdy ho snizim na 15 centu, tak to reklamu prestane zobrazovat a napise Increase quality or bid to activate. Zdroj: Co me irituje na Google Adwords

A všimli ste si ako po pár hodinách od založenia kampane, pridania kľúčového slova klesne minimálna cena za klik bez ohľadu na akúkoľvek konkurenciu?

Čo myslíte, kedy uzavrie Google svoju obsahovú sieť mimo Ameriky (severnej anglickej a južnej španielsko-portugalskej), Japonska a Číny?

Úvaha o korporáciách

V jednej korporácii (teda jej lokálnej pobočke) som chvíľu (teda pár rokov) pracoval a poviem vám, je to spôsobené vnútornou mágiou. V istom momente dosiahne firma kritickú hmotnosť a reťazová reakcia korporátneho správania sa odštartuje. Chod tejto nespútanej sily je poháňaný osobnými cieľmi ako sú osobné prémie, osobné bonusy a osobné autá. Vždy som si lámal hlavu nad tým, ako tieto, na výsosť osobné benefity, dokážu produkovať tak rovnaké vonkajšie prejavy korporátnej stupidity. V jednotlivostiach a osamote sú tí ľudia jasne inteligentné bytosti, ale pohromade, ako celok… Škoda slov.

Výsledkom môjho dlhoročného bádania je momentálne poznatok, že bez ohľadu na akékoľvek ušľachtilé snahy a predsavzatia, vždy zvíťazí príroda. Pud zachovania rodu (seba sa/zamestnanca) je pravdepodobne o trochu silnejší ako snaha o zachovanie druhu (ľudského pokolenia/korporácie). Ďalším argumentom pre toto tvrdenie je, že vojny sú občas prerušené, ale liečiť sa chce každý a kontinuálne.

Aktuálne som v opačnom postavení, takže sa na tom akurát tak bavím. Napríklad formou takýchto článkov. Len upozorňujem, že článok nie je ani tak o Adsense a Adwords, ako skôr o korporátnom myslení.

Štruktúra hromadne vyrábaného CMS je bezpečnostné riziko

Ostatný, článok som končil malou výzvou, ktorá evidentne zaujala. Tak to trochu dnes rozvediem.Tá výzva znela:

Ako správneho audítora ma samozrejme napadla jedna zaujímavá úloha: Zistite, koľko eShopov má priamo prístupný xml súbor v ktorom informujú rôzne tovarové katalógy o svojom sortimente. Nie je nad to dať k dispozícii svoj každotýždenne aktualizovaný cenník v štrukturovanej podobe do rúk konkurencie. Že neviete čo s ním? Trendy, nie absolútne čísla sú zaujímavé.

Ako v komentári poznamenal Bystro, zásadné je, že musí ísť v prvom rade o hromadne vyrábaný systém. Individuálne, na mieru postavený systém týmto netrpí. Teda ak vývojár vo všetkých svojich systémoch nepoužíva na pomenovanie súboru so skriptami na generovanie pätičky webu názov footer.php ;-), alebo nepodľahol prispôsobeniu sa pseudoštandardom v umiestňovaní súborov. To len aby som naznačil cestu kadiaľ sa vydať. Ale vráťme sa k hromadne vyrábaným systémom.

V tomto prípade je štruktúra všetkých súborov rovnaká a je vysoko pravdepodobné, že všetky inštalácie takéhoto hromadne vyrábaného systému budú podobné ako vajce vajcu. Dám pre názornosť príklad: Všetky inštalácie WordPress poskytujú RSS kanál na adrese www.example.com/feed/ Ak sa niektorý majiteľ blogu rozhodne, že neposkytne verejne svoje RSS a stiahne všetky odkazy na RSS súbor z verejnej časti webu, stále je tu možnosť zadať priamo do adresného riadka URL adresu www.example.com/feed/ a s vysokou pravdepodobnosťou sa zobrazí RSS toho blogu napriek tomu, že blogér sa snažil ho neposkytovať. (Túto fintu štandardne používam, keď chcem odoberať komentáre, pretože odkaz na RSS komentárov (webu alebo článku) často chýba.)

Jedna ochrana je vymazať aj php súbory, ktoré obsahujú skripty na generovanie RSS kanálov z inštalácie WordPressu. Druhá možnosť je, tak ako bolo naznačené v predchádzajúcom článku, zamedziť prístup do daného adresára pomocou súboru .htaccess (formou presmerovania, zaheslovania, čohokoľvek rozumného).

A ako je to s tými xml súbormi pre rôzne produktové katalógy? Nuž, aby daný katalóg mohol zobrazovať vo svojich výsledkoch vyhľadávania moje produkty aj s cenami aj fotkami aj s popiskami, musí si pre tieto dáta pravidelne ku mne chodiť jeho robot. Takže na dohodnutom mieste musí byť k dispozícii súbor (nazvime ho cennik.xml) vo formáte, ktorý dokáže ten robot analyzovať. Ďalej nebudem v rozvíjaní pokračovať, pretože je to už rovnaké ako v horeuvedenom príklade s RSS. Len dodám, že v tomto prípade sú na tom veľmi podobne hromadne vyrábané ako aj individuálne vyrábané systémy. Spája ich práve zraniteľné miesto reprezentované frázou na dohodnutom mieste.

Myslíte, že aj v prípade RSS je to len taká sranda? Predstavte si, že na poskytovanie RSS kanála používate službu feedburner.com, aby ste svojim inzerentom vedeli vyčísliť počet odberateľ a teda inzertný dosah. A platbu máte dohodnutú progresívne podľa ich počtu. Ak si niekto do svojej RSS čítačky zadá priamu adresu www.example.com/feed/ nebude do štatistík feedburner.com zarátaný, nedostanete za neho peniaze…

Keď sme pri tých RSS štatistikách, bavím sa pravidelne, keď linkujem vo svojom celulózovom výluhu smerom na server medialne.sk Tomáš to vyriešil elegantne a to tak, že každé URL v RSS kanále má na konci /RSS/ Samozrejme netuším, ako to interne vyhodnocujú, ale minimálne moje odkazy nie sú z RSS čítačky. Ale o tom som už písal. Uvádzam to len ako súvislosť.

Tento príklad ukazuje ešte na jednu výzvu. A tou je chyba merania pomocou parametrov v URL. Ak zmena URL nezmení cieľ kam sa dostanem, je len otázka času, kedy si s URL začnú užívatelia pohrávať. Známy je tým server www.sme.sk, ktorý má URL adresy v tvare www.sme.sk/IDčlánku/čokoľvek-čo-vás-napadne. Pre vyšperkovaný (o úpravu anchor textu) príklad netreba chodiť ďaleko: Zdravotné sestry zarábajú milióny (pred kliknutím sledujte aj URL adresu)

Takže to uzavrieme

Kvalitne nainštalovaný hromadne vyrábaný systém by mal mať ošetrené maximum možností parazitného priameho prístupu do adresárovej štruktúry. Treba sa vždy zamyslieť čo je pre chod webu skutočne dôležité, aby bolo prístupné z verejnej zóny internetu. A do tretice: Po inštalácii paranoidne všetko zakázať a povoliť prístup len tam, kde je to pre návštevníka potrebné. Pre objednávateľa platí: Pýtajte sa, ako je zabezpečený priamy prístup k súborom admin sekcie, k individuálne poskytovaným pracovným súborom (napríklad pre cenníky pre špecializované katalógy) z verejnej zóny internetu.

Ide o zabezpečenie systému pred nepovolaným prístupom zvonku, takže platí aj všeobecné pravidlo: Náklady na ochranu musia byť primerané cene chráneného predmetu a hodnote potenciálnych strát.

Súvisiace:
Utajovať alebo publikovať svoje štrukturované dáta?