Buď niekto chlap je, alebo nie je

Preto tu dnes vyšiel tento článok a nie článok s nadpisom a témou Anonymný blogér z ******.sk spamuje slovenskú blogosféru. Nie, váš život sa nestal, nie sú dôkazy. Nič také sa nestalo. Žiaden spam som nedostal. Nie sú predsa dôkazy.

Článok je napísaný, dokonca som ho určil na uverejnenie dnes ráno. To viete, vydávať článok večer, keď viete, že na druhý deň nenapíšete ďalší je marketingová kravina. Aj prešiel jazykovou úpravou. A vidíte, teda nevidíte. Nevyšiel.

Po napísaní článku som si ešte trochu pokecal cez IM s jedným… no zdá sa, že už je to viac ako známy. Aspoň mne sa to začína tak javiť, že by som na núdzový telefonát zareagoval priateľskejšie. (To je taká moja súkromná mierka známosti.) Po tých rokoch… Večer bol, tak to skĺzlo do akéhosi filozofična. Potom som si dal sprchu, aj vlasy som si umyl. Pri tom sprchovaní, ako som si drhol lebeňu,  mi všeličo chodilo po rozume. Ale jedna myšlienka sa vracala (poznáte, taká tá myšlienková nauzea) a to neustále: No budeš na diaľku diskutovať s nejakým anonymom? No budeš? No nebudem, som si potykal, ako obvykle. To je tak, keď pred sprchou skĺzne debata po IM do filozofična. Články zrazu vychádzajú navnivoč.

Buď niekto chlap je a bloguje pod svojim menom a dokáže si uťahovať z niekoho verejne, alebo je to zbabelý anonym nehodný mi zaviazať opánky. (Ženy analogicky) Vyplynulo z našej IM debaty.

Murphyho pravidlo hovorí: Nediskutuj s hlupákmi, mohli by si ťa pomýliť. No viem, ja či dotyčný anonym je alebo nie je hlupák? No potrebujem, aby vznikla zámena? No? No nepotrebujem, ako ste správne odtušili.

Chlapi starneme, adrenalín vysychá, spätné vychytávanie serotonínu sa urýchľuje! Toto by ešte pred pár rokmi ostalo v pôvodnom znení bez tituliek. Už to moje blogovanie nie je to čo bývalo. Aj sme si ponadávali, aj si zo seba uťahovali, aj sme vyzerali ako somári pod vlastným článkom, ale Erika sme nechali spokojne riešiť jeho právnickú agendu.

Aj keď… Neviem či ste si všimli, v blogrolle svojich projektov, čo mám hen v pravo dole, už odpradávna sídli jeden odkaz na jeden môj blog (celý blog, nie jeden článok), na ktorý som výnimočne hrdý. Je to Ideálny, politicky korektný, bezpečný blog s maximálnou ochranou môjho súkromia. Ak sa chcete dozvedieť o jeho pôvode viac, sledujte súvisiace linky.

WordPress je najlepší CMS na svete

Niet nad bulvár a miernu iróniu v nadpise, no akokoľvek, ak:

„While browsing the results and then switching back to the search results page, I realized that the first page had at least three results that were either related to WordPress or were on a WordPress blog. I repeated the search for completely inane search terms and had at least one result show up on every search I performed from a blog that used WordPress as the blogging tool.“ Zdroj: WordPress on every Google Search?

Kto je na prvej stránke? Ten, kto čosi o publikovaní vie. Nejaké tie SEM znalosti a tak, že? Kto je na prvej stránke? Ten, kto vie o čom píše, čiže nejaké tie odborné znalosti a tak, že? No dobre, tak si to takto aspoň predstavujú majitelia a prevádzkovatelia fulltextových vyhľadávačov. Slovenský majitelia paródií na vyhľadávanie to skôr vidia na predaj prvej strany do posledného pixelu.

Ešte jeden bodík na skórkartu WordPressu: Konec špatným zprávám, jedna dobrá. Lupa Blogy na WordPressu

Kongeniálna koncepcia WordPressu s pevnou kostrou a tisíc-hlavou vývojárskou základňou v podobe tvorcov plugginov. To môžu objavitelia rozheganého kolesa len a len závidieť. Alebo kopírovať. Veď keď nomenklatúrny káder, ktorého zvolili za riaditeľa môže predkladať bezduché (rozumej: bez prispenia vlastného ducha) kópie, tak prečo by nemohli aj docenti a študáci.

Diamant alebo ementál?

No, tak to máme tie pozitíva. Sociálne istoty sa nám rozpadajú práve kvôli rovnakým dôvodom. Tisícky deravých pugginov, ktoré rozderavia aj tak deravý systém. Ako sa ukázalo toť nedávno, keď bola vydaná aktualizácia WordPressu na 2.5.1. Kdesi som čítal, že opravuje nejaký bezpečnostný problém, ktorý zatiaľ nie je verejne známy. Ha, minulý čas by bol pravdepodobne na mieste.

Tisíc-hlavý drak vývojárov, ktorý v záchvate túžby po spätných odkazoch naprogramujú na prvý pohľad užitočný pluggin, ktorý ale treba udržiavať látať ale hlavne prispôsobovať novým vrtochom vývojárov kostry. Podobne je to s tvorcami 158 trojstĺpcovej témy. Minule som nadával, lebo jedna moja super téma pracuje len do verzie WordPressu 2.2, pretože 2.3 prišla s takou maličkosťou. Informácie o kategórii článku sa už neukladajú do tabuľky wp_category, ale do tabuľky wp_terms. Takže aktualizácia (rozumej: zaplátanie) WordPressu znamená alebo kompletný redizajn do inej free šablóny, alebo si nechať preprogramovať šablónu, ktorú pôvodný vývojár už nebude aktualizovať.

Ešte trochu súvislostí

Tak som nedávno uvažoval, kedy niekoho napadne komerčná myšlienka s antihackom (podľa vzoru antivir) pre webové aplikácie, či ako to nazvať. A už je to tu: FirewallScript Provides PHP-Based Protection. Nuž ja vám neviem, ale odborníci by mohli (týmto ho pozdravujem z referrerov) čosi kdesi napísať, čo si o tom myslia.

V tejto chvíli sa ukazuje, že s nejakým plátaním a látaním sa nikto nejako nezaoberá. Tobôž nie podomácky objavitelia kolesa, čiže vlastných CMS systémov. Hackeri infikovali viac ako pol milióna serverov.

Úlet na záver

Kladiem si otázku, či o to záplatovanie skutočne stojíme? Viete, taká tá masa tvorcov obsahu. Či, tá 100% istota, po ktorej túži 5% prevádzkovateľov, má význam? Viem, že to znie pre niektorých správcov systémov, kde to 99% zabezpečenie mať potrebujú, ako navádzanie na zlé, ale je ich proste viac. Tých, ktorí potrebujeme aby web bežal, posielal obsah v rozumných odozvách a vytváral kladné ROI. A do kladného ROI sa často 100% zaistený systém nevmestí.

A to už je len kúsok k tomu, aby niekoho napadol nasledovný veľký úlet: <pozor, veľký úlet>Aktuálny stav je taký, že by správcovia, ktorí sa cítia ohrození, mali prispievať na zabezpečenie majoritných opensource riešení. Príklady so sociálnou politikou štátu voči sociálne slabým menšinám nie je analógiou čisto náhodnou.</koniec veľkého úletu>

Ach jo, zdá sa, že mi z toho nablýskaného diamantu veľa neostalo. Áno, zdalo by sa. No vždy je to o cieľoch, na dosiahnutie ktorých si vyberáme najvhodnejší nástroj. A napriek druhej polovici tohto článku sa ukazuje, že Worpress je ako prvé CMS pre obsahový web v aktuálnych časoch najvhodnejším nástrojom. Oveľa vhodnejším ako akékoľvek znovuobjavené koleso v podobe CMS na mieru.

Dobrá reputácia a dlhoročné skúsenosti sú najlepšie argumenty

Tak sa nám na blogoch a pridružených vybralismeslužbách prehnal uragán menom S-Š. Kauza ako lusk, ukážková, ukazujúca na cca 3-4 miestach klasické znaky internetovej prestrelky. Dokonalým zhrnutím a verím, že aj posledným (v zmysle posledný v rade nie ostatný) článkom je úvaha Aké sú možné varianty pozadia kauzy vyhrážok od Mareka Simka? | Peter Šlosar blog.

V ďalšom texte sa nebudem zaoberať podstatou sporu, ale sporom z pohľadu komu veriť.

Dlhovekosť vás zbaví detských chorôb

Všimnite si, koho články sa dostali na titulku vybrali.sme.sk, ktoré majú najviac komentárov, teda získali dostatočnú podporu v komunite? Sú to články ľudí, ktorí sa dlhodobo pohybujú po sieti. Áno, dlhodobosť, niečo za sebou, je podmienkou, aby ste boli úspešný. V prípade pochybností vám argument doteraz to malo hlavu aj pätu, tak bude mať pravdu aj teraz pomôže v presviedčaní.

Áno, v ceste stoja nejaké nerovné technické prekážky. No všimnite si, že sú nespravodlivo na strane dlhovekosti. Práve preto, je dlhovekosť v danej komunite tak dôležitým argumentom.

Sekundárnym prínosom internetovej dlhovekosti je, že ste internetovo vypísaný. Teda viete, ako správne formálne poskladať text, aby pri čítaní na obrazovke a pri čítaní v internetovom auditóriu zaujal a presvedčil.

Terciálnym prínosom internetovej dlhovekosti je, že ste technicky zdatný. Viete aké a v akom momente máte zvoliť technické riešenia. Napríklad ochranu diskusii proti spamu, povinnú registráciu a tak podobne.

Reputácia vytvára prvý dojem

Reputácia je to čo si o vás ľudia myslia. Je to kolektívna vina, ktorú na vás našijú pri zaregistrovaní vášho mena vo vestibulárnom aparáte ucha. Mať iniciálky RH, reputácia toho, na koho sa neodkazuje je jasná. Mať reputáciu Dyda, Bella, rony či iné dvojslabičné pomenovanie, mohli by ste svoju reputáciu vyvažovať zlatom a vyvážať za ceny ako Kuvajt ropu.

Úloha reputácie sa ukáže práve v takýchto vypätých okamihoch, keď naivný pisálek zaútočí na úctyhodného redaktora. Mnoho ľudí bude relatívne dlho brániť a straniť jednému len a len preto, aby sami pred sebou nemuseli priznať, že vo vás vkladajú dôveru a vy ste ju narušili. V komentároch ľudí ovplyvnených reputáciu sa nepriamo a medzi riadkami objaví to mi k nemu nesedí, on by sa takto nesprával, ak to píše on, tak to musí byť pravda.

Áno, po chvíli nastúpi zdravý rozum. Ale až po chvíli a občas je tá chvíľa tak dlhá, že prekonať jej energetickú bariéru je u mnohých fanúšikov nemožné, pretože by museli pripustiť, že oni sami urobili chybu. A vlatsnú chybu pripustí len málokto. Verejne ešte menej. A často zdravý rozum nedostane ani len šancu prihlásiť sa o slovo. Klik inam je rýchlejší ako majster Joda.

Preto sú reputácia a dlhovekosť na sieti dôležité. Preto je u mňa jednoznačným víťazom v tejto fáze známych argumentov Peter. Ak je to inak, tak to dokážte!

Vidíte to klasické myšlienkové klišé? Skúste proti nemu bojovať! Už pred vami nie je čistý stôl.

Ak máte pocit, že je to inak, dám ešte jeden príklad. Len toť nedávno bol urobený rebríček najdrahších obchodných značiek. Láska zákazníkov a vek majiteľov udržujú na vrchole už roky tých istých.

Ešte stále máte pocit, že je to inak? Prelustrujte slovenský internet a porovnajte úspešnosť v internetových diskusiách michlik-mbank.

A ten poznáte? Táto neser, říkali to na Nově tak je to pravda, i kdyby trakaře padali! Čoskoro, vraj už 5. května, títo ľudia prídu na internet.

Čo variť cez víkend?

IMG_1184_w.jpgTo je otázka, dokonca sa natíska povedať, že sizyfovská. Pre mladých, to je keď sa niečo pravidelne opakuje a tesne pred koncom, tesne, keď sa už zdá, že ste zvíťazili, vyriešili rébus, tak sa ukáže, že NIČ a proces riešenia môžete začať znovu no bez akejkoľvek nádeje na budúce vyriešenie.

Prapôvodne je tento prívlastok, sizyfovský, udeľovaný na počesť nejakého Sizyfa, ktorý dostal za úlohu vytlačiť na vrchol hory kus skaly. A bohovia vo svoje vtipnosti rozhodli, že mu tá skala vždy, ale vždy tesne pod vrcholom spadne. No potrebujeme my takýchto bohov? No potrebujeme? No?

No nepotrebujeme! A tak vznikli monoteistické náboženstvá. Ale späť ku kľúčovej otázke z nadpisu: Čo variť cez víkend?

Viete, teraz by kľudne mohol nasledovať nejaký môj obľúbený recept, ale to by bolo ako podať vodu smädnému. Vyriešim váš aktuálny problém, nalogáte sa, vodu vychlemtáte, ale čo zajtra, čo o týždeň? Rok má 51 týždňov a niektoré zákernejšie aj 52, takže je tu 52 výziev, ktoré by sa podaním pohára vody smädnému stali pravidelne sa opakujúcim problém. Preto odpoveď na otázku Čo variť cez víkend? pojmem trochu sofistikovanejšie a komplexnejšie.

Guláš.
Pokračovať v čítaní

Do zákulisia celulózových výluhov a ďalší v rade

Dnes to bude pre skalných. Pre všetkých vás, čo si obľúbili moje články plné odkazov smerom všelikam po svete. Nuž takto vyzerá proces pri spracovávaní mojich záložiek Firefoxu.

  1. Na začiatku sú len a len odkazy.
  2. Potom pribudne pár komentárov.
  3. Potom to celé učešem, popresúvam súvisiace, doplním historické súvisiace a tak.
  4. Z html vytvorím aktívne linky.
  5. Potom publikujem.
  6. Potom to čítate a občas aj okomentujete.
  7. Potom to zapadne prachom a obrastie machom.

Občas sa v bode 2. zadrhnem a povyhadzujem málo zaujímavé odkazy. No dnes nie, dnes prinášam všetky, ktoré sa za ostatný čas urodili. Vrátane tých, ktoré by inokedy ostali okomentované ako Pst, toto je firemná záležitosť. No schválne, či odhadnete, ktoré by to boli bývali boli dnes, keby som nezvolil túto netradičnú formu. Akokoľvek, poďme na to!

Prodej léků v 1. čtvrtletí klesl, tržby distributorů stouply – hm, zdá sa, že kapitalisti urobili niekde chybu. Uverejnenie českej kategorizácie ešte len chystám, takže internú analýzu tej ostatnej som ešte nerobil. O argument viac, aby som sa trochu priprel a vrhol sa do toho.

Vitamínové doplňky mohou podle vědců zkrátit život – Bez odkazu na pôvodnú štúdiu to nemá hodnotu ani fajky ruského tabaku. Aj keď už počas mojich štúdii na fakulte sme si na farmakológii hovorili, že pridávanie vitamínov a minerálov do potravín je najväčším farmakologickým experimentom v dejinách ľudstva.

Secret Merger Talks Between Technorati And b5media Blow Up – Tak toto budem sledovať veľmi podrobne. Nastavím si nejaké tie Google Alerty a podobné vecičky.

MyOpenID for Your Domain – The Easiest Way to Use Your URL as an OpenID – keď bude chvíľa cez víkend na záhrade, tak by som to mal otestovať. V OpenID vidím zaujímavú budúcnosť. Súvisiaca myšlienka: Gmail účet je prepojením pre spokeo.com

Linky na víkend 184 -Aspoň jeden sa tam zvykne objaviť. Tentokrát ma zaujalo Rusko.

Improvements to AdWords Conversion Tracking – okrem upozornenia na vylepšenie je zaujímavé pripomenutie toho, že úpravy faktorov na stránke zamerané na vylepšenie konverzného pomeru majú ako dôsledok zlepšenie skóre kvality a zlacnenie PPC a teda viacnásobné ROI. Ale tiež, radosť nad zlepšeným ROI nemá viesť k pochvale za lepšie spravovanie PPC kampaní, ak tlak na onpage faktory neprišiel od správcu PPC.

ReadBurner Goes Mobile – zdalo sa mi to na prvý letmý pohľad zaujímavé, mal by som si to prečítať s porozumením.

In the Trenches, April 18, 2008 – inšpirácia formou

SearchCap: The Day In Search, April 18, 2008 – inšpirácia formou

Zaujímavý nástroj. Okrem iných, aktuálne používaný na nové zobrazenie Whois informácii od Google. V prípade aktuálne trackovanej IP je jasne vidieť, že výpadok DialTelecom bola oprávnená výhovorka môjho hostera.

Domains, URLs, and SEO Gotchas – učebný text pre SEO v oblastiach dotýkajúcich sa domén. Samozrejme informácie sa vyvíjajú. ale je to dobré zhrnutie bodov, ktoré treba preverovať. Najprv aktuálnu váhu a potom expresiu na analyzovanej stránke.

Encyclopedia Britannica Now Free For Bloggers

Stĺpček Miloša Čermáka: Víťazstvo

britannicanet.com – Tri odkazy, ku ktorým ešte pridať nejaké to dataminingové nástroje a projekt je kompletný. No schválne, kedy to uzavrú z dôvodu zneužitia?

Paging and Custom WordPress Loops – Za chvíľu zo mňa bude programátor 🙂 Ale keď mňa to tak baví a skladanie kúskov kódov je ako Lego. No vždy treba mať na pamäti, že profesionálne nasadenie si žiada profesionálny prístup. Amatérom sú pravidelne skryté na prvý pohľad neviditeľné bezpečnostné súvislosti. No a naopak, také to domácke programovanie je pre nás vedúcich projektov, zadávateľov neoceniteľné v jednej zásadnej oblasti. Vieme, že to ide zrealizovať.

Why Affiliate Marketing Will Save Free Online Content – Akonáhle je v nadpise slovo Content, je to pre mňa na čítanie s porozumením.

Čo za problém majú blogeri – No prosím! Už zase? Chlapi by sa konečne mohli ozvať a prestať vykrádať myšlienky z povrchu tohoto blogu a načrieť do skutočnej zásobárne.

Nelehká doprava zásilky na soukromou adresu – zdroj pre chystaný článok do série „Firemný blog“.

Webové podnikání ze staré školy – hm, už mi je jasné, prečo sa cítim divne. Som obsahový človek a snažím sa postaviť obsahové projekty.

Euroilúziu potvrdili aj milodary – Zaujímavosti pre rozšírenie článku na Recept na život o Eure.

calendar.sk: data, data, data – súvisiace k jednému pluginu pre WordPress, ktorý pracuje s ical formátom

Citát o bezpečnostnom riziku.
Poněkud překvapující je snadná změna čísla pro autorizaci plateb. Pro změnu je nutné znát jméno a heslo k účtu. Při trochu šikovnějším phishingu není zase takový problém od důvěřivých uživatelů tyto údaje získat. Dále je nutné zadat odpověď na kontrolní otázku, jenže ta se nastavuje až při běžném provozu účtu a její nenastavení běžnému provozu účtu momentálně nebrání.

Free licensed software daily. BlindScanner Pro – Share your scanner over local network. Ľudia programujú skutočne neskutočné kraviny. V tomto prípade tí diletanti, ktorí vyvolali potrebu tohoto programu.

Konflikt podnikatelskych kultur – Zaujímavý myšlienkový obrat zameraný na zosmiešnenie projektov s vysokými vstupnými investíciami.

Řekni mi, co čteš a já ti povím, jaký jsi aneb proč je lepší číst anglické blog – stručne a jasne vyjadrený názor na majnstrémové české webové lokality. Zaujalo ma vychválenie blogu Podnikanie v USA v kontraste s jeho priamymi útokmi v komentároch a nepriamymi v iných článkoch na Caymanovom blogu. V tom aby sa prasa vyznalo.

Daňový úrad a dcéra potešili

Photo30_27_2.jpgČo som na konci marca nárokoval, dnes vrátil. Normálne ten štát miestami funguje.

Dcéra spravila prijímačky na gymnázium. Je po mne. Teda aj po manželke, aby som bol spravodlivý. Tak už sme skoro všetci gymnazisti. A chalanisko už má tiež dobre nakročené.

A potom, že nie je radosť žiť. Ráno si človek zanadáva na automat, na obed pozrie na účet a večer na web. Už len noc čaká. To sú tie výhody manželstva. Dokonca aj ten tlak už je podľa pravidiel. Predsa len, dokazovať, že ľudia si žijú aj napriek medicínskym predpokladom, by nemuselo byť dlhodobo udržateľné.

Takéto chvíle si treba odložiť na horšie časy.

Apropó gymnazisti: Keď sme mali robiť na farmakológii pitvu gravidných potkanov, akcia sa nekonala. Asistent to okomentoval: To viete, tie potkanice (kmeň Wistar) boli len také gymnazistky.

Vynadajte automatu na linke starostlivosti o zákazníka

Veď to poznáte: Ak chcete ísť rovno, stlačte jednotku, ak krivo, tak dvojku. V ostatnom čase na mňa hlasový automat pôsobí ako červené súkno na býka. Len vynadať a vynadať.

Keď som sa ani na 4. pokus netrafil do správnej postupnosti na jednej linke starostlivosti o zákazníka (to je absurdný názov, keď chcete zistiť, že porucha nie je v mojom prijímači, ale inú nemajú), tak mi napadla podnetná myšlienka:

Akonáhle ma spoja, vynadám im, že majú debilný automat a vzápätí, takto odreagovaný, prednesiem svoju požiadavku.

A aj som to zrealizoval. Veď to poznáte, hovory budú nahrávané v záujme zlepšenia kvality poskytovaných služieb. Takže nie je pravda argument, že aj tak si to zlízla chudera telefonistka. Telefonát je zväčša na účet volaného, takže to aj tak nikoho nič nestojí. A aspoň si uvoľníte nahromadený adrenalín. Ja som sa teda uvoľnil statočne. Beriem to ako odkaz zodpovedným za kontinuálne zlepšovanie ich služieb.

Sú tu isté úskalia, na ktoré chcem upozorniť:

  1. Mne sa stalo, že sa telefonistka snažila najprv vysvetliť prečo ten automat funguje ako funguje. Normálne jej skočte do reči a zopakujte skutočný problém, ktorý má riešiť. Pochopí a zameria sa už len naň.
  2. Vaše vyjadrenie na margo automatu by malo byť dostatočne hlasité, aby si to niekto, keď niekedy raz bude prezerať staré záznamy, skutočne všimol. Preto je potrebné, aby ste svoj hovor realizovali v izolácii od okolitého sveta.

Veď sa pridajte, budú mať aspoň možnosť pouvažovať, ako sa skutočne starať o zákazníka. A je naozaj jedno, kto ten automat prevádzkuje. Namietate, že to v skutočnosti nikto neprezerá? No, nech sa len niekto vyjadrí a tým priamo prizná, že je to celé len hra a ide primárne o špehovanie vlastných zamestnancov.

Zatiaľ som sa stretol len a len s jedným automatom, ktorý robil ako tak to čo mal, teda na prvý pokus prehodil výhybku tam kam bolo treba a vzápätí ma informoval, ako ubúdajú ľudia v rade predo mnou. Bolo to na hotline môjho amerického hostingu hostmonster.com

Áno, článok ste pochopil správne, automaty nemám rád. Áno, použitie automatu v prípade, že aspoň jedno ukončenie musí viesť k živému človeku je chybné.

Smutná celulóza minulého týždňa

Okrádanie bez štipky fantázie a poetiky, ignorovanie pravidiel na cestách, potvrdenie mojej predpovede o stagnácii asdf.sk, roky pribúdajú, zdravie ubúda, etika v PíáR – no čo vám budem hovoriť, samé smutné veci som dnes vyzbieral.

Na začiatok dva odkazy sledovaných príbehov. Prvý je príbeh predaja domény dgx.cz, ktorý má ďalšie pokračovanie. Je ním La Trine 2.0. Niečo sa chystá, to je isté. Ako som to zistil? Nuž, zdá sa, že nové RSS je nasmerované na to pôvodné. Hm, to tých 66 tisíc naozaj vyhodili z okna?

Druhým príbehom sú sociálne služby. Ich zmysel je mi podobne ako u Arthura utajený. On sa priamo pýta PROČ by to kdo dělal?. Problogger sa opýtal svojich Twiter followerov a vznikol z toho film, plný nadšených výkrikov.

Kritika vybrali.sme.sk? Pýta sa v nadpise svojho elaborátiku Ruziklan a zľahka pripomína, ako také to vybralismesisebe funguje, aký sú tam užívatelia a tak podobne. Navrhuje aj pár impulzov do budúcnosti. Ja som mu k tomu do komentárov napísal:

Zásadný problém vidím, že tvoj a zalinkované články sú v ostatnom dlhom čase (pol roka) jediné, ktoré nejakým spôsobom propagujú službu. Už pri prechode z asdf.sk na vybrali.sme.sk som sa obával, že rozvoj ustrnie. A žiaľ stalo sa. Žiadna propagácia, žiaden rozvoj… Hm, to akože komunita spropaguje pre sme.sk ich komerčnú službu? (Absencia zjavného obchodného modelu je irelevantná, je to súkromná služba.) Ani len túto virálnu cestu sa nesnaží nikto nakopnúť. Na http://vyvoj.blog.sme.sk/ je ostatný (ktorý by sa kľudne mohol volať posledný) zápisok z augusta 2007. Ach jo!!!
Práve na stránke noviniek by sa zišlo urobiť presne to, čo popisuješ. Aby dobré články mali šancu na získanie hlasov. Aby sa chvíľu na prvej strane udržali… Databáza pridaných článkov je veľmi rôznorodá svojim obsahom, ale forma zobrazenie? Jediný chronologický zoznam. Na dobratie sa k špecializovaným RSS treba reverné inžinierstvo namiesto toho, aby bol niekde odkaz… V databáze pridaných článkov je relatívne bohatstvo, ale prevádzkovatelia sa ho snažia statočne utajiť.

A ešte provokačne dodávam: Kto sa má vlastne snažiť o ďalšie fungovanie tejto služby?

A jéje: E – deník » 40 … a život jde dál Som o päťročnicu pozadu, ale keď si spomeniem na uplynulý piatok, chytajú ma rozporuplné pocity. Potešujúco sa začína napĺňať druhá časť vtipu o užívaní liekov a súčasne s pribúdajúcim vekom sa začína tragicky napĺňať prvá a druhá časť vtipu o užívaní liekov. To je tak keď ste nie len pacient ale aj lekárnik.

Veď viete, ten vtip môjho otca, ktorým mi odpovedá na môj synovský záujem o jeho zdravie a profesionálny o jeho medikáciu:

  1. Aj k doktorovi idem, aj on chce žiť.
  2. Aj do lekárne idem, aj on chce žiť.
  3. Aj to neužívam, aj ja chcem žiť.

Tak neviem, mám si aj ja zmerať tlak, alebo vyčkám ešte päťročnicu?

Adam Javůrek pokračuje v rozvíjaní problémov so stážistkou: Account manažer Bison & Rose věděl o falešných blozích Zaujali ma tam hlavne narážky na PR etický kódex. Pretože pod jeden taký pamflet spadám, trochu som po tomto PíáRovom pamflete pátral a dobral som sa dvoch PDF dokumentov. Prvým je práca z Katedry marketingovej komunikácie Filozofickej fakulty UK v Bratislave Etické atribúty reklamy, propagácie a public relations v marketingovej komunikácii a druhým je práca z Transparency International Slovensko Úloha médii v boji proti korupcii, etika v médiách, korupcia v médiách. Skoro ako by som čítal tie pamflety, pod ktoré profesne spadám. Ak to začnete dodržiavať, po pár mesiacoch si pripadáte ako idiot. Etický, ale idiot.

Google sa správa ako by akurát spadol s offline sveta do sveta online aplikácii. No pobavil som sa náramne: GoogleUpdate.exe není virus ale automatický instalátor Google aplikací se všemi příznaky viru.

A smutná zábava pokračuje. Pozor, pozor! Mimoriadna informácia z diaľnice D2, kúsok od tunela Sitina Přemysl Oráč na ceste z Čiech na maďarskú pustu. Dodám, že v zbierke absurdných označení chýba ešte svetelná navigácia pri uzavretí tunela:

  1. Prvé tabule, ktoré sú prenastavené na informáciu o uzavretom tunely sú preškrtnuté červeno-bielou páskou poletujúcou vo vetre, ktorá obvykle znamená poruchu na premenlivom značení.
  2. Oranžová šípka posiela do pruhu označeného zelenou šípkou, akurát problém je v detaile, že ten pruh je odbočkou na čerpačku OMV a pruh ktorý vás nútia opustiť je ten správny.

Po smutných úsmevoch nasleduje tragédia: Štátny web za milión… a prístupnosť sme kde nechali? Tragédiou nie je ani tak stratených pár miliónov za nejaký bezvýznamný web. Tragédiou je jednak skutočnosť (síce predpokladaná ale hraničiaca s istotou), že zadávateľ a ani tvorca o nejakom Výnose o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (PDF) ani len nechyrovali a ďalšou, oveľa väčšou tragédiou je, že mlaďasi považujú nabalenie sa na štátnych objednávkach za zanedbateľné argumentujúc, veď inde sa kradne oveľa viac. O osobných tragédiách ľudí, ktorý sa nenaučili čítať s porozumením je potom už škoda hovoriť.

Zhodou okolností, v ten deň (14.4.2008) sa rozpútala na stránkach papierových Sme kauza tunelovania Braniska, užívania si Jána Slotu, ďalší deň pokračovala Pravda počítačmi pre ministerstvo a zaklincoval so Šťastný informáciami o hale pre MS v hokeji 2011. (Škoda linkovať tento hnoj.)

Nech mi ešte chvíľu skúsi niekto hovoriť, že normálne je nekradnúť. Nie, je to inak: Kto nekradne okráda vlastnú rodinu. Históriu tohoto porekadla, teda ľudovej múdrosti hlbokého socializmu, ale mlaďasi poznať nemôžu.

Odkazovanie na blogoch – nový zištný pohľad

Dnes si dáme ďalší znovuvydávaný článok z mojej série o odkazovaní na blogoch a iných obsahových stránkach. Dnešný text vyšiel pôvodne v nedeľu 29. mája 2005 na mojom pilnik.blog.sme.sk Čas preveril niektoré vtedajšie tvrdenia a dnes ich budem komentovať z pohľadu trojročných skúseností.

Vzájomné odkazovanie na iné blogy mám rád. Už neraz som o tom písal, už neraz som vás nabádal, aby ste to robili. Dnes poodhalím aj druhú stránku odkazovania – zvýšenie hodnoty stránky v očiach vyhľadávačov.

Úvod bol taký nemastný neslaný, niečo do perexu bolo treba napísať.

Vzájomné odkazovanie blogérov je v blogosfére normálne. Vytvárajú sa tak skupiny podobne píšucich a podobne zmýšľajúcich ľudí. Myslím, že aj tu sú už zjavné niektoré skupiny vzájomne spriaznených blogérov. Odkazujú na svoje články a rozvíjajú témy tých článkov. Majú odkazy na svojich obľúbených blogérov v zozname “Odporúčam”

Toľko poézia a ušľachtilé pohnútky. Nasleduje próza o zištných úmysloch.

Stále platné, stále platné. Ľudia si na seba navzájom odkazujú. Síce mám pocit, že také to rýdze blognutie v zmysle, čítal som tam a tam, tak vás chcem upozorniť sa nejako vytratilo. Ale je to len pocit, vedeckú štúdiu som nerobil.

Treba ale vedieť, že vzájomné odkazovanie, ako funguje v blogosfére, má primárne za cieľ zvýšiť návštevnosť, zlepšiť umiestnenie vo vyhľadávačoch, proste zviditeľnenie blogéra v internete ako celku.

Ja zalinkujem teba, ty jeho, on oného, oný mňa. Tvoji návštevníci začnú chodiť ku mne, jeho k tebe a vo vyhľadávačoch sa posunieme zo suterénu na prvú stranu.

Veľmi zhustené a pomiešané dve veci. Zásadne by som to dnes napísal inak. Jednak oddelil dva účely odkazov:

  1. Priviesť ľudí
  2. Vytlačiť stránku nahor.

Ale hlavne, dnes by som ako jednoznačný benefit uviedol prvý bod. Dnes by som ako hlavný dôvod prečo odkazovať von uviedol: Zviditeľniť sa!

Ďalší text pôvodného článku sa venoval detailom na blogoch Sme, to vynechám a skočím až k záverečnému prirovnaniu:

Skúsim ešte prirovnanie: Ten odkaz je istá forma platby za obsah, ktorý som skonzumoval. Sú to blogérske peniaze, tak ich netreba rozhadzovať podaromnici. Ak budete mať na stránke desiatky odkazov, váha vašich odkazov bude nízka. Proste inflácia. A naopak, ak je pre vás osobne čisto subjektívne niekto zaujímavý, odkážte na neho. Karma je fajn vnútro-smeácke hodnotenie, odkazovanie je mena platná v celom internete.

Áno, odkazovať kade tade bez rozmyslu je stále kravina.

Aktuálny dodatok

Doba pokročila, tak by som ešte rozviedol dve myšlienky. Jedna sa týka Adsense a druhá práve naznačeného nového pohľadu na benefity odkazovania von.

Dnes, v čase fungovania Adsense a podobných, je každý klik návštevníka na neplatený odkaz na prvý pohľad únikom prímu daného webu. Na prvý pohľad by sa to tak mohlo zdať. No skutočnosť je oveľa ružovejšia v prospech prirodzeného odkazovania. Pretože odkazovanie prináša nových čitateľov. Skúsení vedia, že internet je priestor malých čísiel. Z istého uhla pohľadu môžme povedať, že príjem z reklamy je formou konverzie daného blogu a ako taká podlieha presne tým istým pravidlám ako akékoľvek iné konverzie. To znamená, že máte len dve možnosti. Alebo zvýšite percento, alebo zvýšite základňu, nad ktorým sa to percento počíta. Zvyšovanie návštevnosti je práve takýmto zvyšovaním základne. Je to ešte niekoľko ďalších podrobností okolo zloženia návštevnosti, ale to je už iný príbeh.

A ako funguje to zviditeľnenie pomocou odkazovania smerom do blogosféry? Pripomínam to, čo bolo jedno zo základných posolstiev predchádzajúceho článku:

Blogy píšeme preto, aby si ich niekto prečítal. Ak teda niekoho zalinkujem, očakávam, že ma zalinkuje aj on.

A ono to naozaj funguje. Z týchto linkov prichádzajú často ľudia, ktorí sa stanú trvalými čitateľmi. Všimol som si to sám na sebe. Zistil som v refereroch svojho počítadla návštevnosti, že ktosi na mňa odkazuje. Tak som sa tam išiel pozrieť. Zo zvedavosti zistiť:

  • Čo je to za web?
  • Píše o mne niečo?
  • Nadáva mi?
  • … a tak podobne

Klasická ľudská zvedavosť. Niektorých som si pridal do RSS čítačky a isto sa v prúde času stane, že niektorý ich článok zaujme a odkážem na nich.

A nerobím to len ja. Po vydaní celulózového výluhu vidím vo svojich refereroch odkazy z adminskecii webov na ktoré odkazujem. Aj oni sa prišli mrknúť ku mne, kto to na nich odkazuje.
Preto by som dnes, ako hlavný zištný pohľad prečo odkazovať uviedol:

Odkazovaním sa zviditeľníte! Odkazovanie vám dovedie nových návštevníkov, ktorí vedia, čo to je blog a budú sa u vás vedieť vhodne správať. Budú čítať, budú komentovať…

Nuž, uvidíme, ako sa môj pohľad na odkazovanie zmení po ďalších troch rokoch.