Domény s diakritikou – ďalšie proti

A nie ledajaké argumenty proti. Sú to dáta, ktoré vychádzajú z úst jednej z troch kompetentných strán celého problému. Jednou sú surfujúci užívatelia, druhou sú majitelia domén a treťou sú registrátori spolu so správcami daného doménového priestoru.

Na lupa.cz vyšiel rozhovor so správcami doménového priestoru .de .at a .ch (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) o skúsenostiach s prevádzkou domén s diakitikou.Má absurdný nadpis Národní znaky v doménách se v zahraničí ujaly. Prečo absurdný, hneď vysvetlím.

Autor si dovolil na konci rozhovoru  doplniť svoje zhodnotenie a názor. Nuž a dopadlo to tak, že na konci článku, kde na otázky odpovedajú zástupcovia správcov doménového priestoru napíše autor že: “…přičemž se jednalo převážně o pozitivní zkušenosti a reakce ze strany uživatelů.” ??? Od čias objavenia sa nadhodnoty sú poskytovatelia tovaru alebo služieb a ich zákazníci v konflikte záujmov.

Vrtochy menšiny zaplatíme všetci

A teraz tie argumenty proti, ktoré zazneli s úst správcov doménového priestoru:

Od samotného zavedení v březnu 2004 se počet IDN domén více jak zdvojnásobil a momentálně tvoří 3,4 % z celkového objemu, což je hodnota, která se dala v německy mluvících zemích očekávat.

Zavedenie domén ulahodí 3,4% tvorcom obsahu v priestore .de,  2,7 % v priestore .at a 3 % v priestore .ch . Alebo inak, 3,4% tvorcov obsahu potrebovali pre svoj podnikateľský zámer doménu z diakritikou. To je aj z pohľadu ľudských práv skoro neexistujúca menšina. A ako taká si vyžaduje oveľa väčšiu starostlivosť. Teda väčšie náklady, ktoré niekto musí zaplatiť.  A vzápätí si ukážeme, že menšina, ktorá skutočne tvorí obsah na sieti, je ešte o 1/5 menšia.

Až 20% je zaparkovaných

Podle našich statistik je momentálně bezmála 20 % IDN domén „parkovaných“ nebo přesměrovaných na tzv. PPC systémy. (info o priestore .at)

Okolo 20% zaparkovaných domén s diakritokou v .at priestore? Hm, tomu hovorím “nezaznamenal sme žiadne špekulačné tendencie.” Uff, páči 😉 sa mi článok, ktorý má nadpis v duchu “pre” a prináša tvrdé dáta hovoriace “proti”.

A ešte jedna perla v priestore .at V článku sa sponíma meno Müller. Obe domény müller.at aj muller.at sú presmerované na celkom inú doménu. Nemohli si páni zvoliť lepší príklad, na ukážku toho,  ako sa invenčne a marketingovo pracuje s registráciou domén. Áno, nie je to špekulácia v zmysle komoditných špekulácii. 

Nevieme či je to prínosné

Sdružení DENIC nemá k dispozici žádná čísla, která by mohla potvrdit nebo vyvrátit skutečnost, že zákazník, ať už firma nebo soukromá osoba, registruje současně obě varianty domén.

Ten citát som vybral trochu populistický. Predsa len, neexistencia štatistiky dokazuje akurát to, že takýto prieskum neexistuje. Ale súčasne mi to umožňuje jednou vetou odpálkovať tvrdenia, že zavedenie domén s diakritikou nezvýši pošty preventívnych registrácii. Ale hlavne, neexistuje argument, že sa reálne rozšírili možnosti internetového priestoru (v zmysle: osídľovania amerického západu).

Fatálny problém s e-mailom

…mnohé mailservery nedokáží stále po technické stránce správně naložit s IDN doménami, a proto je momentálně využívání této služby pro e-mailovou komunikaci rozšířeno jen velice sporadicky. Problém zde činí právě přepis IDN domény např. v podobě „müller.at“ na technickou strukturu v pozadí „xn--mller-kva.at“. I tato okolnost se ale zajisté v blízké budoucnosti změní a podpoří tak rozmach IDN.

Myslím, že po tejto informácii nie je o čom ďalej diskutovať. Systém nie je technicky pripravený na strane užívateľov internetu. Dokonca tento ešte nevyriešený problém zvýrazňuje náklady na registráciu, keďže si vždy musím registrovať domény dve. Tú druhú kvôli e-mailu. O absurdnosti marketingových problémov s tým spojených je už ďalej škoda uvažovať.

Ako som bol býval bol napísal vo svojom prvom článku Mäkčene a dĺžne v doménach – moje rozhodné NIE na tému domén s diakritikou na blogu 4M: Akokoľvek, naozaj by ma zaujímal aspoň jeden dôvod, prečo by zavedenie písmen s diakritikou do doménových názvov bolo užitočné.

Zdieľať?

AdSense pre kanály RSS prišlo aj na Slovensko

Keď som v nedeľu večer pozeral čo sa deje na mojom Adsense konte blahého, zistil som, že mi pribudla nová možnosť kam ešte pridať  reklamu. K dvom obligátnym možnostiam, teda do obsahu a do vyhľadávania pribudla aj tretia možnosť. Viac článku na firemnom blogu v článku AdSense pre kanály RSS už aj pre slovenské kontá.

Článok z minulého týždňa Wanted Feedburner! je len zhoda okolností. Aj keď by som rád napísal, že som mal exkluzívne informácie :-)  Akokoľvek, ak existuje istá hranica minimálnej návštevnosti pre to, aby sa do webu dostala reklama, hranica pre umiestnenie Adsense reklamy do RSS kanálu je ešte oveľa vyššie.

Hlavný dôvod,  prečo je to tak je, že RSS odoberajú veľmi dlho verní návštevníci a súčasne pokročilí užívatelia siete. Takže aj pri relatívne vysokej návštevnosti, je to nízke absolútne číslo. Až neskôr sú to necielené davy. Ak by ste to chceli exaktnejšie, hľadajte odberateľov RSS kanála vo svojich štatistikách hlavne v časti priame návštevy.

Zdieľať?

Wanted Feedburner!

Feedburner je ideálna pračka na pranie špinavých RSS kanálov. Feedburner je nástroj na krádež obsahu.  Povedal by som, že Feedburner a jemu podobní sú pracovným nástrojom pre tvorbu MFA 2.0

Feedburner umožňuje vložiť akýkoľvek RSS kanál do akéhokoľvek konta a výstupom je zas RSS kanál. Dokonca anonymizovaný. A dokonca s akýmkoľvek textom v URL. Čo tak napríklad: feedburner.com/OriginalRSSfrom4M ?

Ale hlavne: V konte Feedburner je funkcia, ktorá umožňuje do zdroja čokoľvek doplniť. Už som chcel z toho Feedburner vyňať, že on je len pračka, ale nie. Feedburner je nástroj na krádež RSS kanála! Dokonca vám radí krok za krokom ako to urobiť.

Postup? Nasledujte ma dámy a páni:

  1. Máte web a na ňom svoj originálny RSS
  2. Teraz príde na rad pračka Feedburner so svojimi optimalizačnými nástrojmi.
  3. Tak, máme vyprané a zoptimalizované, takže tento nový RSS kanál teraz roznesieme po všetkých webových RSS agregátoroch po celom dostupnom internete.

Pokiaľ konáte podľa etických pravidiel je všetko OK. Dokonca je to aj funkcia užitočná. Pokiaľ konáte eticky.

Obrana proti tým čo nekonajú eticky? Ochranné prvky priamo v obsahu RSS kanála. Takže žiadna reálna. Ako obvykle, keď sa jedná o krádež obsahu.

Obranou by nebolo ani vyhodenie tejto funkcie. Naopak, obranou je ako obvykle znalosť rizík publikovania na sieti. A vyvodenie z týchto rizík vlastné pravidlá, čo, kedy a akou formou na sieť áno a čo nie.

Na prúser ma upozornil rony cez IM.  Ukázal mi jeden taký prepraný RSS kanál a to viete, interný audítor sa vo mne nezaprie. Vzápätí boli na stole aspoň tri spôsoby načo je taký pančovaný RSS kanál dobré zužitkovať. A po nejakej chvíli aj detailný postup v podobe 10 bodového návodu ako sa k nemu prepracovať vrátane 2 alternatív.  Len nechcite, aby som vám ho sem písal. Mám o vás vysokú mienku. O vašej etike a aj o inteligencii.

Nerobím si ilúzie, že som objavil Ameriku. Ani koleso. Len si to chcem poznačiť, aby som na to nezabudol, keď budem potrebovať argument, prečo treba zveľaďovať etické správanie sa na internete.

Jo a aby som nezabudol. Ten nadpis je samozrejme bulvárny. Veď nikto nezakáže nože, pretože je s nimi možné vraždiť.  Dennodenne nám predsa prinášajú úžitok pri krájaní paradajok. Ale odložiť ich z dosahu trojročných detí je rozumné.

Zdieľať?

Ako surfovať po čínskom webe?

Ak chcete vedieť čo sa píše na vašom obľúbenom čínskom webe (pardon; čínskej internetovej lokalite), použite Google Translator. Nemusíte vedieť ani tradične ani zjednodušene čínsky a čínsky web sa vám otvorí. Keďže Google Translator podporuje aj preklad z a do češtiny, je cesta na čínsky internet ešte  jednoduchšia.

Samozrejme, ako každý strojový preklad, má to svoje muchy. Vždy pomôže, keď si necháte paralelne (do dvoch tabov napríklad) preložiť čínsky text aj do angličtiny (alebo iného z  24 podporovaných jazykov) aj do češtiny. Akokoľvek, pre základnú orientáciu to pomôže.

Vďaka schopnosti Google Translator prekladať čínske znaky do angličtiny či češtiny si môžete prečítať aj reakcie v rozsypanom čaji na diskusnom fóre (odkaz via medialne.etrend.sk), kde rozoberajú modrú obrazovku premietanú na pozadí behu vzduchom k olympijskej čaši.

Čerešničkou na tortičke je záložka Google Translator s názvom Přeložené vyhledávání. Pre niektoré lokálne špecifické výrazy je často dobré zistiť si lokálny názor.  Pomocou tejto zložby som sa napríklad dostal k veľmi zaujímavému oslavnému monitoringu zahraničnej tlače. (Náhodný výber na základe 15 sekundovej rýchlej analýzy textu.)

Ak by vám bolo málo čínskej propagandy, skúste ruskú na tému Gruzínsko. Pre nás skôr narodených má ruština aj tú výhodu, že azbuka nám nie je až taká cudzia  a aspoň zľahka vieme odhaliť prekladateľský nezmysel.

Všeobecne, zdá sa mi, že je tu istá nika, ktorú by mohli majitelia treťo a štvrtotriednych katalógov využiť.  V týchto dňoch Čína predbehla USA čo sa týka počtu ľudí používajúcich internet, čoskoro bude nasledovať aj prvá priečka čo sa týka rozsahu a obsahu internetových lokalít. Majú na to predpoklady.

Zdieľať?

Google na víťaznom ťažení po sociálnych sieťach

Isto poznáte to obľúbené klišé, ako Google nezvládol nástup sociálnych sietí. Ako vyšumel Ortkut  a to ako Google nedokáže aplikovať sociálne prvky do svojich služieb. Nuž, zamyslime sa trochu, či sa medzičasom našej žabe voda neohriala na bod varu.

A ešte trochu

Dám vôdzku (pre staromilcov vodítko): Google Account

Vidím, že ste to všetci pochopili. Google Account je jedna veľká sociálna sieť. A v duchu tradície Googlu, ľud pracuje za neho. V tomto prípade LinkedIn, YouTube, Adsense, Google Apps, Last.fm a ďalšie.

Tak predsa len ešte pochybujete? Tak jasnejšie: Každá z uvedených služieb má API, každá je mashupovateľná a napríklad spokeo.com ukazuje ako by taká sociálna sieť 3.0 mohla vyzerať. Dnes združuje vaše profily na 32!!! službách.  A mimochodom, ako tak pozerám, konečne našiel nejaký mashup obchodný model.  Ale to som už odišiel skutočne veľmi ďaleko od témy, poďme späť.

Má to len jeden háčik. Zatiaľ sociálnu silu Gogole Account objavili v rozumnej forme len mashupisti. V prípade Googlu si tú profilovú stránku na iGoogle musíte naklikať. Povyberať widgety tak, aby ste sa k svojim väzbám dostali. Toto je stále slabina. Nový užívatelia stále milujú a stále viac budú, koncept služby na pozadí.  Skoro pred rokom som bol býval bol v článku Používanie internetu bude vyžadovať vedomosti napísal:

Ešte trochu o tom, prečo Seznam hompage áno a domáca stránka www.iGoogle.com nie. Nuž otvorte si ich vedľa seba. Seznam môžete používať hneď, iGoogle si musíte najprv naklikať k obrazu svojmu. Sú to dva prístupy IT v praxi. Jeden dáva dopredu 1000 možností do budúcna, druhý čaká, kým sa na tých 1000 možností opýtate. A to je sakramentský rozdiel! Pri riešení problému vždy pomáha, keď poznáme výsledok dopredu.

V nedeľu som bol skontrolovať internet u našej babičky 2.0. Brácho z nejakého divného popudu zmenil nastavenie domácej stránka Firefoxu na Zoznam. Chcel som to vrátiť späť na iGoogle a babička 2.0 rázne zasiahla. Presne v duchu môjho citovaného článku spred roka. IGoogle stále používa, ale ako službu. Ako svoj profil do siete (Gtal, Gmail, Idos, počasie, správy), ktorý si spúšťa až potom.

Takže priatelia, o rok si pripomenieme, kto má väčšiu sieť. Či Open ID alebo Google Account. Pokiaľ sa s prezentáciou integrácie Google neposnaží, tak bude víťaziť stále niekto tretí.

Rozmer osobných údajov

Tento článok napriek všetkému nepopiera to, že stále nerozumiem prečo by som sa mal  sociálne družiť.  Ba naopak, integrácia vrámci Google Account ma začína viac a viac otravovať a komplikovať môj online život. A rôzne spokeá na mňa dokonca varovne kývajú prstom!

Z gmailovej adresy sa totiž stáva premostenie medzi rôznymi databázami a začína byť oveľa významnejšia ako napríklad rodné číslo. Súčasne ale neexistuje zákonná ochrana, ba dokonca existujú opačné výroky. Výroky v zmysle, že e-mailová adresa nie je osobný údaj, takže s ňou môže spracovateľ údajov nakladať ako sa mu zachce.

Myslím, že je načase sa zamyslieť nad tým, kedy má nastať  ten móment, ten móment, kedy sa z obyčajného ID v databáze stáva ID pod ochranou zákona. Pretože problém rodného čísla nie je v tom že  je to  rodné číslo, ale že je to ID, ktoré dokáže prepojiť rôzne databázy.  Už dnes si dovolím povedať, že g-mailová adresa, ktorý je tým ID vrámci Google Account, dokáže o svojom majiteľovi prezradiť viac, ako štátne databázy, kde je v úlohe ID rodné číslo.

Zdieľať?

Ťažkosti podnikateľského zámeru

Reakcia na komentár k môjmu článku Tisíce webov sú pre veľkých inzerentov nezaujímavé si vyžiada obšírnejší výklad, preto som zvolil pokračovanie. Toto je doplnenie, pokračovanie jednoducho tento text je neoddeliteľnou súčasťou predchádzajúceho a bez prečítania pôvodného stráca dosť na svojom pôvabe.

Pri písaní som neustále narážal na problém, ako to vysvetliť jasne a súčasne nepriviesť slepú kravu rovno k plnému válovu. Vidíte, a takto to bude v celom článku. Samá metafora, samé naznačovanie. Pretože  správu kampaní v systémoch Etarget a Adwords robím za peniaze vrámci svoje firmy.

Ak teda dokážete akceptovať, že nasledujúci text bude plný reklamy na moje služby a metafor, pokračujte v čítaní.Vždy uvediem námietku (formátované ako citácia)  a nasledovať bude moje vysvetlenie.

Šou začína

 1. Google ma malo videni bannerov. Google v sucasnosti nedokaze poskytnut kliky na masovu bannerovu reklamu, lebo vacsina adsense webov tam nema aktivne bannery, aspon o nich neviem, ak viete napiste. Web4Media moze dat dokopy velmi vela videni vdaka tomu ze su aktivni v BA a vedia portale rychlo obehat. To je aj vyhoda pre inzerentov.

Základom je, že okrem Adwords kampaní sa venujem aj správe svojej Adsense kampane. Robil som niekoľko výskumov a hlavne ovládam detailne administračnú časť.  Preto viem, že ak niečo nie je vidieť, neznamená, že to nie je zapnuté. Hovoril som vám, že budú len metafory. A maličký detail s náznakom: Google nie je len vyhľadávanie. Je to Double vyhľadávanie.

Tiež je zásadné, že reklamný kód na tých obsahových weboch už je. Takže keď sa inzerent rozhodne dostať svoje banery na miesta, kde je aktuálne Adsense, je to otázka správneho nastavenia pravidiel pre danú reklamnú zostavu. Už dnes viem ponúknuť to čo ponúka Web2media vrámci správy PPC kampaní v systéme Adwords.

A do tretice: Obehať? V pôvodnom článku bol odstavec s nadpisom: Všetko už bolo vymyslené.  Najprv sme zistili, že sa môžeme viesť na konskom chrbte, potom v aute a nedávno, že stačí e-mail. To bola metafora! Takže treba hľadať analógiu v podnikaní, ktoré tu rozoberám na cucky, nie brať ma za slovo e-mail.

2. Slabe cielenie. Na Slovensku zatial google neumoznuje cielit, ich aplikacia kam si date klucove pojmy a Google odporuci web stranky na SK nefunguje a v CZ sice funguje ale webov je malicko. Iba musite vediet nazvy webov, alebo to dat zobrazovat nahodne a potom odpalit weby co sa nehodia. Web4Media vie ponukat cielenie podlo oboru s istotou zasiahnutia garantovaneho minimalneho poctu UIP. A mozu vediet ponuknut pocty relevantne ci vyrazne vyssie ako maju big hraci. To je vyhoda pre inzerentov.

Slabé cielenie? Nevieš o čom hovoríš. Na Slovensku neumožňuje cieliť? Nuž, ako by som to čo najjasnejšie metaforicky: Ak vieš čo si trafil, tak si už predsa dávno zacielil.

Spravoval som nedávno jednu kampaň, kde si klient prial zacieliť na konkrétnu niku obsahových webov. Po nastavení štruktúry a obsahu kampane som vyhadzoval na týždennej báze 4, max 6 webov a aj to išlo viac o politické rozhodnutie (zlodejov obsahu nepodporujem) ako že by to boli weby z inej oblasti. A ak boli, tak to boli práve rôzne katalógy, kde boli na danej URL homonimá. Ak chcete aj vy takúto špecificky cielenú kampaň, stačí sa ozvať e-mailom.

Garantovaný UIP?  Dáme metaforu: Keď vyhodíš na námestí sto desať korunových mincí, príde  sa pozrieť 200 ľudí. Keď ich vyhodíš 5000 príde sa pozrieť 6000 ľudí. Keď ich vyhodíš 50000, tak príde 6000 ľudí. Lebo viac v tom meste nežije.

3. Osobny kontakt v BA. Google v BA asi neobieha inzerentov, nechodi s nimi na obedy, nepredstavuje svoje produkty.

Argumenty zo starej ekonomiky milujem ako koza nôž. Ale máš pravdu, toto je fakt. Niekto musí stredných inzerentov a reklamky spravujúce veľkých inzerentov presvedčiť, že sa na ten web naozaj oplatí ísť s inzerciou.  Akokoľvek, toto stojí hafo, hafo peňazí. A na oboch stranách. Sú to rýchlo a veľmi rizikovo investované a pomaly vracajúce sa peniaze. Skúsenosť z mojej materskej profesie mi hovorí, že na takúto stratégiu musíš mať dobré investičné zázemie (slovo investičné je v tejto vete metafora).  Nemám rád starú ekonomiku, preto sa v súčasnom prostredí nesnažím mať svoju kamennú lekáreň.

Práve na tomto bode som to pri  príprave svojho projektu zabalil. Na prácu podomového obchodníka sa moje manažérske a odborné vedomosti nehodia. A dobrý obchoďák sa pozná podľa toho, že si sám pre seba vyháda výhodnejšiu províziu, najkajšie auto a najpohodlnejšie kreslo v kancelárii. Ak to váš obchoďák nemá, skúste sa poobzerať, či nie je zo školy starej ekonomiky.

4. Vyhoda pre portal je moznost zvysenia prijmov. Z bannerov aj po provizii dostane portal viac ako z PPC. Ak to klapne mozu portaly realne zarobit vyrazne viac. Ak to neklapne tak sa nic portalom nestane, ficia dalej, aj tak z bannerov vela nemali, ak vobec nieco mali.

Mám tomu rozumieť tak, že celý podnikateľský zámer je postavený na tom, že produkt je pre inzerenta menej výhodný ako ostatné možnosti na trhu? Akokoľvek, v pôvodnom článku som neporovnával koncept platby, pretože ten je zaťažený problémom  jeho výberu. Existujúci hráči  majú ten výber oveľa širší. Dôvody prečo je to tak detailne rozoberám v odstavci Straty a útrapy každodenného života.  Uvažujem nad reálnosťou podnikateľského zámeru.

Ďalej je tu chyba v úvahe v poslednej vete. Jednak: Medzititulok v pôvodnom článku “Naozaj si myslíte, že konkurovať nám je dobrý nápad?” je citácia.  Niekedy na pochopenie stačí takýto telefonát z INAK zlatého čísla. Alebo od jeho poskokov, závisí na akej pozícii vrámci expandujúcej firmy pracuješ. <pokus o iróniu> No dobre, možno by sa k tomu chalani z Etarget neznížili, veď by išlo len o stratu ich prímov. Myslím, že čoskoro iniciatívne rozšíria počet pozícii zo súčasných 5 na 10.  Rovnako Google, ktorý by určite bez mihnutia oka nepozatváral účty. Oni to nemajú vo zvyku, vždy dopredu 2-3 mailom upozornia na porušenia pravidiel.</koniec pokusu o iróniu>. Tie nástroje tie firmy v zmluvách či obchodných podmienkach majú. Stačí aby ich uplatnili.

K tomuto bodu ešte upriamim pozornosť na umiestnenie reklamy na konkrétnom webe. Ide o to, že dobré sú na danom URL skutočne len dve pozície a tretia ešte ako tak. A práve o tieto tri pozície sa bojuje.  Vrámci daného webu je zaujímavých tak 2-5% zo všetkých URL. Dáme metaforu: Prosto, prirovnať možnosti výberu kam dať tie banery k  šírim prériám je mýtus. Ide skôr o problém parkovania v Tokiu.

5. Ak si ta nova firma zazmluvni velke UIP tak moze fungovat dobre dlhe dlhe roky, tak ako eTarget. Google prisiel a eTarget funguje dalej, neviem ci klesaju ci rastu, ale funguju.

Vždy existujú obchodný partneri prvej, druhej a tretej kategórie. Práve dámy a páni z reklamiek, ktoré sa starajú o veľkých inzerentov by o tom vedeli hodiny rozprávať. Robil som pár rokov marketingovom oddelení najväčšej lekárenskej siete v ČR. Rozdiel, či na tom exkluzívnom mieste bude jedna alebo iná firma bol vždy v tom “koľko sa na tom ušetrí”.  Vrámci inej pracovnej pozície som rekonštruoval jedno čosi. A to čosi počas rekonštrukcie zmenilo majiteľa a ani si to (to čosi) nevšimlo.

Záver s dobrým koncom

Na záver dám ešte jednu metaforu:  Blog je blog a biznis je biznis. Dúfam, že tento článok na blogu nebudem v biznise ľutovať. Metafor je v ňom celkom dosť.  Pretože akokoľvek som vymyslel 99 spôsobov ako by to nešlo, práve to, že ich pozná, umožní realizátorovi podnikateľského zámeru tento zámer úspešne zrealizovať.  Verte mi, interný auditor vie o čom hovorím.

Zdieľať?

Správy z Gruzínska – dobré využitie moderného internetu na sme.sk (Aktualizované)

Najprv som chcel ohodnotiť pokrytie udalostí v Gruzínsku známkou 1-, ale potom mi napadlo: Pozri sa, chlape (potykal som si a oslovil sa), na ich mapu správ. A… A tak som im dal známku 3 (slovom: tri)Aktualizované: Známka sa vrátila na jedna mínus. Podrobnosti v komentároch. Preto by mal nadpis správne znieť: Správy z Gruzínska – využitie moderného internetu  v podaní sme.sk na výbornú.

Práca s časom na jedničku

Aktualizácia článkov sa mi veľmi pozdáva. Mohli by jednotlivé doplnenia označiť časovou známkou. Preto to pôvodné jedna mínus. Ak by dokázali urobiť verzovanie na spôsob wiki systémov, tak to by bolo už za hranicami geniality. S tým súvisí aj druhé moje upozornenie. V prípade tak aktuálnej udalosti, ktorá sa skutočne rýchlo vyvíja je šikovné, keď sú súvisiace články (zoznam pod článkom) doplnené aj o dátum ostatnej aktualizácie. Človek potom nekliká na súvisiace, ktoré sú už informačne prastaré. Alebo naopak, vie si urobiť chronologickú predstavu.

S tým súvisí aj tortička na čerešničke ankiet a výskumov o náladách čitateľov. Pod jedným článkom som videl anketu v zmysle, komu to celé dávate za vinu. Rozhodnutie v takýchto otázkach je vždy ovplyvnené tým, aké informácie sú aktuálne dostupné. Preto by bolo dobre v prípade, že propaganda na jednej čo drujeh strane vypustí nieoč zásadné, reštartovať hlasovanie. Staré si odložiť ako dobrý materiál pre následný analitický článok, napríklad.

Geo-Error ako Everest

Aktualizované: Chyba nebola primárne v sme.sk prijímači,  Ako vysvetlil Tomáš v komentároch.Takže moje hodnotenie sa vracia na jedna mínus.

Čo ale brutálne podcenili, to je absencia geotagov pre aktuálne články o Gruzinsku (Georgia – východné pobrežie čierneho mora) V prípade Gruzínskeho konfliktu sa ukazuje ako najdôležitejšie práve to lokalizovanie. Ak by išlo len o územie separatistov, tak je možné o Ruskej agresii roky diskutovať. Ak ide o územie, kde doteraz nebola diskusia a Rusi sa tam motajú, ako u nás pred 40. rokmi, tak fuj s nimi.  A práve preto je geotagovanie tak zásadné.

Súvislosti prinášajú pridanú hodnotu

Trošku viac by som očakával vrámci využitia nástroja Súvisiace. Teda lepšie prepojenie článkov a aj prepojenia do obrazového materiálu. Možno by sa šiklo mať jedno url, kde by boli zobrazené všetky vydeá pod sebou, tak ako vnikajú. Podobne jedno URL s aktuálnymi forkami a ich 2-3 vetovým popisom. Také obrazové fleshové správy.

Ale naopak, integrácie videa z rôznych zdrojov (ČTK, Reuters) je fajn. Dokonca aj video z telefonického rozhovoru je fajn. Dokonca by som povedal, že by ho mohlo redaktorom sme.sk závidieť nejedna televízia. Páni z tn.cz, takto sa robí videoobsah!

Tak to zhodnoťme

Nuž, so spravodajským materiálom sa dajú robiť všelijaké psie kusy. Len na to treba mať k dispozícii dostatok človekohodín. Škoda, že užívatelia obsahu nie sú ochotný si za bonusové spravodajstvo priplatiť.  Škoda, pretože z krátkozrakého a krátkodobého pohľadu,  či sa niekto snaží viac, alebo veľmi profesionálne, na prímoch to nie je vidieť. A pri tom dlhodobom pohľade už nemusíme byť. (Dodávame mi, čo vieme ako funguje korporátne myslenie)

Isto nájdete tisíce pripomienok. Ja som s ohľadom na dnešné možnosti internetu viac ako spokojný.  Čo v reálnej mierke znamená stupeň: Skoro mi nenapadlo ísť inde.

Inak, podobná analýza spravodajských servrov je ja v ronyho článku  Ktoré dve veci by spravodajský web

Zdieľať?

Bráňte svoje duševné vlastníctvo na sieti

Rád by som týmto článkom podporil každého, kto nemá problém sa otvorene ozvať, ak niekto nelegálne skopíruje váš obsah.

Stalo sa mi nedávno. V jednom fóre sa objavil copy-paste kompletný môj článok.

Ahojte …Dík za ďalšie mejlíky, ale dúfam, že sa neurazíš, že sem skopírujem článok z netu ( http://www.piki.zh4a.sk/index.php/2004/12/20/objavte_a_aro_skrytej_kaspie/ ) lebo presne vyjadruje to, čo si myslím aj ja:

Nasledovala copy-paste celého textu. Toto bolo po mojej reakcii odstránené.  Za to jej úprimne ďakujem.

V ďalšom by som si dovolil ukázať, ako taká diskusia môže pokračovať, ako sa budete javiť v očiach ostatných. To aby ste neboli prekvapený. Aby ste si zvážili, či do toho idete. Akokoľvek, rád by som bol, keby do toho išiel každý. Aby na slovenskom obsahovom webe sa povedomie o autorskom práve zvýšilo.  Web je hypertexotvý a základnou charakteristikou hypertextu je odkazovanie. Preto odkazujme, nekopírujme!

Snažil som sa maximálne anonymizovať cudzie reakcie. Považujem jej reakciu za ústretovú a relatívne korektnú. A aby som nezabudol, odkazy na fórum mám odložené.

Najprv som zareagoval priamo v danom vlákne daného diskusného fóra:

Ale ja sa urazím. Nepovažujem za správne, že si skopírovala cudzí obsah chránený autorským právom. Vždy stačí skopírovať časť v rozumnom rozsahu a uviesť odkaz na zdroj.

Reakcia pod mojim článkom na tomto blogu nasledovala. Dotyčná zareagovala slovami:

Nevedela som, že tento článok je chránený autorským právom – mali by ste mať ten odkaz uverejnený na vrchu stránky. Skopírovala som ho (v takej miere, v akej som to považovala za rozumné) na jedno diskusné fórum a UVIEDLA SOM AJ ZDROJ!
Neviem, prečo sa PIKI urazil/a, že som to takto urobila, pretože som vlastne urobila presne to, čo on/a navrhuje. Akurát, že som tam opravila dve gramatické chyby.
Viackrát som sa stretla s tým, že keď sa niekde objavil na nete odkaz na článok na nejakej inej stránke, článok už na pôvodnej stránke neexistoval.
Tak sorry a žiadam dodatočne o súhlas na použitie.

Keďže nikdy nesúhlasím s dodatočnou legalizáciu, žiadosť som zamietol. Dovolil som si ešte trochu poučiť, ako je to s autorským právom:

Uff! Každý text na sieti, každý obrázok JE chránený autorským právom. V prípade, že je v slovenčine, na slovenskej doméne, je vysoký predpoklad hraničiaci z istotou, že obsah spadá pod slovenské právo a to automaticky považuje akékoľvek dielo za dielo chránené a naopak, autor musí vyjadriť súhlas s jeho ďalším voľným šírením (vrátane podmienok).

V súlade s § 25 zákona č.618/2003 Z. z. (Autorský zákon) bez súhlasu autora možno použiť krátku časť textu vo forme citácie len na účel recenzie alebo kritiky tejto stránky alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely, umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie – Pri citácii sa musí uviesť zdroj

Toľko všeobecná informácie. Konkrétne, v pätičke tohoto webu je jasne vyjadrené moje stanovisko k právam k obsahu na doméne zh4a.sk.

Skopírovanie celého textu nepovažujem za “rozumnú mieru”. Uvedenie zdroja pod skopírovaným textom neznamená, že kopírovanie neodporuje slovenskému autorskému právu.

Nikdy nedávam dodatočný súhlas na legalizáciu skopírovania svojich textov, ktoré som uverejnil na svojich obsahových weboch. Preto som sa v danom diskusnom fóre ozval, preto nesúhlasím, aby bol môj text zverejnený vrámci daného diskusného vlákna formou, ktorá odporuje slovenskému autorskému právu.

To s tým paragrafom veľmi elegantne naformuloval Mihál na svojom smeblogu. Keďže diskusia je vzhľadom k téme článku úplne OT a problém je vyriešený, stiahol som komentáre z verejnej časti webu.

Priatelia, za ochranu svojich práv sa jakživ nedočkáte ocenenia, pochvaly. Leda ak reakcií ako: (čo odstavec, to reakcia niekoho iného)

“Ďakujem” za spoluprácu.
Na túto stránku už ani omylom pre istotu nezablúdim.

No, aby mal ten urazený radosť….

…ma zarazil trochu.

však aj ja mám teraz z toho človeka riadne blbý pocit – že na mňa útočil a že to tu číta hocikto, kto šmejdí po nete…

Hm, áno, som všelijaký, snažím sa aktívne chrániť svoj obsah. Občas to ide, občas nie.  Život je komplikovaný.

Vo všeobecnosti odporúčam nasledovný postup v prípade diskusných fór:

  1. skontaktovať autora, ktorý obsah prevzal a požiadať ho o nápravu
  2. ak nič, tak skontaktovať admina fóra
  3. ak nič, tak skontaktovať webhostera, poskytovateľa SaaS riešenia, prosto najvyššiu inštanciu.

V tejto súvislosti mi napadlo, že by sa možno šikol nejaký prehľad webov, diskusných fór, kde admini kašľú na ochranu autorských práv a nereagujú na výzvy. Alebo že by sme začali využívať sťažnosti.sme.sk?   😉 A možno by stačilo použiť nejaký tag, slovné spojenie, ktoré by poľahky našiel info vo vyhľadávačoch. A mohlo by to patriť k všeobecnému vzdelaniu autora obsahu na sieti.

——
Ak by niekto z dotknutých stál o to, aby som uviedol odkaz na dané vlákno a jeho profil v danom fóre, stačí požiadať v komentároch.

Zdieľať?

Tisíce webov sú pre veľkých inzerentov nezaujímavé

Článok je reakciou na text: Veľké bannerové kampane konečne aj na malé slovenské weby, v ktorom Niesom píše:

Spoločnosť Web2media pripravuje, myslím si, husársky kúsok. Oslovuje práve tieto malé a stredné weby, za ktorých návštevnosťou sa nikto ani neobzrie, ale ktoré sumárne spoločne vygenerujú taký počet návštevníkov a zobrazených stránok, že aj Azet by mohol závidieť. Všetky spája do akejsi siete, na ktorej môžu nasadzovať reklamné kampane aj inzerenti, ktorí rozmýšľajú v päť a viacciferných sumách za reklamné kampane. No a potom, delené počtom zúčastnených portálov a primerane ich podielom z toho vzniká, konečne, veľa muziky aj pre malé, stredné, rozvíjajúce sa portály.

Hm, ako by som to, a neuraziť. Nie som si istý, či firma, ktorá v roku 2008 umiestni na koreň svojej domény hlášku “Intenzívne pre vás pripravujeme nový web.” je tou, ktorá pochopila súčasný internet.  Už mi tam chýba len “maník miner” a cestársky zátaras.

Rovnako je to s tým “…podpísal som zmluvu”. Žiaľ slovenský právny systém nie je stavaný na internetové zvyklosti. Nie nadarmo vznikol ETARGET  MEDIA Ltd.. Preto som si nie celkom istý po druhýkrát, že táto firma pochopila súčasný internet.

Pridám ešte  niekoľko postrehov, pretože systémom reklamy pre malé weby som sa istú chvíľu zaoberal. Dokonca vrámci projektovej prípravy som si urobil základné utriedenie pre a proti. Tak vám to tu trochu neštrukturovane ponúknem. Ak by mal niekto záujem o ďalšie profesionálne pokračovanie, e-mail poznáte. Tak poďme na to.

Všetko už bolo vymyslené

V tejto chvíli nič nebráni veľkým zadávateľom, aby využili existujúce nástroje. Napríklad Adwords umožňuje cielenie na lokalitu. Pritom pomocou nástroja Adwords editor je možné hromadne spravovať cielenie pre stovky webov.  Len aby som pripomenul neznalým, Adwords umožňuje nie len textovú ale aj grafickú inzerciu a platbu za zobrazenie. Veľký hráč by isto vedel dohodnúť s Googlom pre seba zaujímavé podmienky a aj promo akciu, aby sa majitelia Adsense účtov pripravili na kampaň. O priamom oslovení ani nehovoriac.

Bavíme sa o veľkých zadávateľoch. Tí majú svoju dvornú reklamku. Ak by chcela riešiť zadanie reklamy v štýle “sme všade, v každom zapadákove”, môže vo svojej réžii využiť desiatky opensource riešení na manažment reklamných kampaní. Detailné odporúčania naozaj presahujú rozsah blogu 4M. Zapojením klasických 2.0 nástrojov by o tom dali vedieť blogérom, vydavateľom a tí by sa zapojili. Registrácia na dva kliky.

Dobrý byrokrat zabije každú myšlienku

Ups, registrácia na dva kliky je problém post-rakúsko-uhorských krajín. Na všetko chce vidieť daňový úrad zmluvu, IČO a podobné úradnícke papierové huncúctva. Tiež to nebudem ďalej rozvádzať, len upriamim pozornosť jedným smerom. Dajte si do časovej súvzťažnosti vznik Etarget Media Ltd. a rozšírenie obsahovej siete tohoto  PPC systému.

Straty a útrapy každodenného života

V prípade veľkej distribuovanej siete je tu problém s click fraud, reload fraud, závisí od spôsobu platby.  Áno, existuje bezpečné riešenie, ale bezpečnosť riešenia je vykúpená vysokým percentom stratenej marže. Odhadujem, že v prvom roku (ľudia sa učia na všetkých troch stranách) by išlo o minimálne 30%-50%, ktoré by stálo poisťovanie sa. To znamená, že všetky hrubé zisky by boli o 30% nižšie ako by mohli byť.  Samozrejme, existuje jedno bezpečné riešenie, ale práve pre jeho istotu je aj najmenej efektívne práve pre zadávateľa.

S predchádzajúcimi dvomi odstavcami súvisí aj problém konečnej provízie pre majiteľov obsahových webov. Nízka až nezaujímavá. Navyše zaťažená stratami z malosti. Kurzové poplatky, poplatok za vydanie platby, za účtovnú položku, za výber z tretieho platobného systému a podobne.

Naozaj si myslíte, že konkurovať nám je dobrý nápad?

Ešte sa vrátim k Adsensu. Pravidlá sú veľmi vágne a veľmi ale veľmi rozsiahle. Takže sa vždy, z pohľadu Googlu, nájde veta, ktorou sa dá zareagovať na novú konkurenciu na trhu bez toho, aby bolo potrebné okato  meniť  a dopĺňať pravidlá. V prípade hračkárskych krajín, akou slovenský inetrnet je, by sa to aj tak neoplatilo. No schválne, či si na niečo nespomeniete tak do 10 sekúnd. Niečo, čím by pohrozil Google svojej obsahovej sieti. Priatelia, ide o peniaze a to sa ľudia málokedy chovajú neefektívne. Veď prečo by to robili.

Rovnako Etarget a.s. disponuje v tejto chvíli už všetkými predpokladmi na rozšírenie svojich služieb práve smerom “veľký zadávatelia na malé weby”. Dovolím si odhad hraničiaci s istotou: Doteraz to nie je, lebo neboli veľký zadávatelia. Aj keď, nedávne podporenie arbitrážií 3% bonusom čosi naznačuje.

Základná analýza prostredia

Akokoľvek, všetko uvedené horevyššie by dokázala prebiť jedna jediná analýza. No keď sa pozriem do štatistík návštevnosti za ostatné mesiace a celkového množstva slovenských užívateľov, vychádza mi, že:

  1. Množstvo užívateľov slovenského internetu, ktorí by neboli pokrytý reklamou  prostredníctvom veľkých webov sa limitne blíži k nule.
  2. Celkové rozloženie unikátnych návštevníkov alebo zobrazených stránok vrámci jednotlivých webových lokalít slovenského obsahového internetu nemajú charakter dlhého chvosta ani charakter pravidla 80-20, ako ho poznáme z analýz kľúčových slov. A s penetráciu ADSL pripojenie sa to nezlepší, skôr naopak.

Vyvrátenie oboch bodov je podmienka nutná pre akúkoľvek diskusiu o pozitívnom ROI celého projektu. Pretože každý projekt musí odpovedať na otázku: Nie koľko to stojí, ale koľko sa na tom ušetrí. (Ak nerozumiete, vysvetlenie je naozaj nad rámec platformy blogu 4M). Možno som mal svoju reakciu začať práve týmito bodmi.

Nič nie je nemožné

Akokoľvek, vyvrátenie, prípadne vytvorenie takých riešení, ktoré by eliminovali výhrady spomenuté v tomto článku, existujú.

Zdieľať?

Poznáte tvrdé dáta o lacnej pracovnej sile v Číne?

Mám rád súvislosti, to je o mne známe. Jedny veľmi zaujímavé súvislosti mi poslal známy e-mailom s nadpisom “Kašlu na Tibet”.

Průměrná mzda v ČR za rok 2007 * 22 531,- Kč (zdroj ČSÚ)
Průměrná mzda v ČR v I.Q/ 2008 * 23 235,- Kč (zdroj ČSÚ)

Průměrná mzda na Slovensku za rok 2007, (po přepočtu na Kč) * 16 740,- Kč (zdroj ČTK)

Průměrná mzda v Číně, (po přepočtu na Kč) * 27 600,- Kč (zdroj MF Dnes)

V Šenzenu, obchodním centru jižní Číny, je plat nekvalifikovaných dělníků tisíc jüanů (kolem 2 300 korun). Průměrná mzda, ve které jsou i mzdy šéfů, je dvanáctkrát vyšší. Odbory se v zemi dokonce prosazují i mezi nekvalifikovanými dělníky, i když odboráři mnohdy přicházejí k úrazům v temných uličkách.

Připomínám, (jak je zmíněno v tom článku), že do tohoto *průměru” jsou započítány i mzdy šéfů, což je obdobná metodika jako při výpočtu průměrné mzdy v ČR.

Někteří kamarádi se už začali učit čínsky, zatím z důvodu navázání obchodních vztahů. Snad se nedožijeme toho, že se budeme učit čínsky z důvodu, abychom pro ně mohli pracovat :-( .

Zdieľať?