Docent práv diagnostikoval novinárom F73

V mýtoch a legendách o počiatku 21. storočia sa bude písať o tom, ako sa z docenta práva stal graduovaný MUDr. a počas pol hodinky dokázal zdiagnostikovať polovicu národa. V rovnakých mýtoch a legendách sa bude rozprávať o tom, ako tento zdiagnostikovaný národ následne zvolil uvedeného ministerského predsedu znovu do funkcie.

„Premiér Robert Fico dnes novinárov viacerých denníkov označil za idiotov. Urobil tak na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, počas ktorej novinárom z denníkov Sme, Pravda, Nový čas a Hospodárske noviny vyčítal, že vraj nepravdivo informujú o vláde. Predseda najsilnejšej vládnej strany Smer-SD má napäté vzťahy s médiami už dlhší čas, pre najnovšie články sa bude sťažovať a zváži aj právne kroky.“ Zdroj: Fico: Idioti sú v Pravde, HNkách, SME aj Novom Čase

Priatelia, história je plná paradoxov a paradoxné na tých paradoxoch je, že históriu tvoríme my.

Keď sme už pri tom rozdávaní diagnóz. Jednu si dovolím udeliť aj ja. Medzi prvým a druhým kolom českých senátnych volieb robil Český rozhlas Rádiožurnál anketu: „Chceli by ste byť senátorom?“  Celkom 253 idiotov nechcelo poberať senátorský plat a vykonávať občasnú návštevu Snemovní ulice a letecké výlety za poznaním a oddychom počas štyroch rokov na účet daňových poplatníkov.

Aby ste z tohto zápisku pre moju pamäť niečo zmysluplné mali aj vy, prinášam trochu faktických informácii.

Rozdelenie duševnej zaostalosti:
F70 Ľahká duševná zaostalosť (debilita)
F71 Stredný stupeň duševnej zaostalosti (imbecilita)
F72 Ťažká duševná zaostalosť (idiócia)
F73 Hlboká duševná zaostalosť

Rýdze blognutie o rýdzom blognutí a priemernosti

Róbert rozoberá z pohľadu človeka z vnútra, prečo 1/4 jeho porotcovskej práce bol trest boží, 2/4 nuda a neoriginalita. Jednou z odhalených príčin je aj absencia výstavbového princípu.

„Vystavať na malej ploche silný a uveriteľný text nie je ani trochu ľahké. Navyše netuším, či sa to prestalo na hodinách slohu učiť alebo to autori zabudli, klasická schéma – úvod, jadro, záver- neraz úplne absentovali. Výsledkom potom boli buď texty, kde bolo zrejme, že autor by potreboval románový rozsah, na ich rozvinutie alebo to bolo rýdzejšie ako rýdze blognutie (copyright Piki) “ Zdroj: Keď je Fantázia často bez fantázie

Všimni te si priatelia, ten koniec citácie. To je pre vás pointa dnešného rýdzeho blognutia.

Akokoľvek som samuľúbi a blog je práve to miesto, kde keď rozkvitne samoľúbosť, tak to nie je ako v onej Nemocnici na pokraji vyčerpania. Tak teda, akokoľvek som samoľúby, ešte ublonem to, čo je pre mňa skutočnou pintou toho Róbertovho článku:

Ak sa v škole alebo hocikde inde v spoločnosti nezačne zdôrazňovať, že treba byť náročným voči sebe, stokrát zmerať a raz rezať, rešpektovať pravidlá žánru v rámci ktorého píšem, neuspokojovať sa s podenkovou slávou a negatívnym úspechom,  budeme sa budeme sa postupne ponárať viac a viac do bahna priemernosti a nudy.

Prahou po stopách zakladateľov Československa

Všeobecne sa traduje, že Československo vzniklo 28. októbra 1918. My, Slováci si k tomu vždy dohodíme dovetok, že sme sa pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra.  Aby nebola história len suchou vedou, podnikám s deckami tajné vlastivedné výpravy. Tajné preto, že len ja viem že základným účelom je natĺcť im do hlavy, že máme nejakú tú históriu, že dejiny sú zaujímavé a ich poznanie rovnako dôležité ako čokoľvek súčasné.

Tak sme aj v roku 2007 podnikli výpravu po stopách otcov zakladateľov československej republiky. V Prahe sú viac menej pokope a keď sa nebojíte chvíľu prekladať pravú nohu cez ľavú striedavo s prekladaním ľavej pred pravú a pri tom celom sa vám nohe nezahrčkajú, môžete vykročiť po našich stopách.

Celý výlet sa uskutočňuje v priestore Hradčan, Strahovského kláštora, jeho záhrad a neďalekého Petřína.

Adsense pre RSS so smrteľnými problémami

Asi 20. októbra som sa vrámci svojho Adsense účtu konečne dopracoval k možnosti používať Adsense v RSS kanáloch.  Od prvotnej žiadosti na spárovanie môjho Feedburner konta a Adsense účtu prebehlo, brate, mesiac a pol. Takže keď už sa to konečne stalo, tak som to naštartoval, podpálil som kanál tohoto blogu a poviem rovno výsledok: Zhorel do tla.

Zásadné výhrady

Celá služba beží tak, že originálny RSS kanál spracováva služba Fedburner.com. Ten si dáva načas so zaregistrovaním zmeny v RSS kanále.  A kým sa obsah RSS kanála dostane konečne na svetlo sveta, Google to preženie ešte cez nejaký svoj google-fed-proxy.  Navyše  RSS kanál s reklamou Google dostáva úplne novú URL, takže jednou možnosťou ako nenaštvať doterajších užívateľov je nastaviť 301 na pôvodné URL.

Potiaľto by to bolo ešte ako-tak v poriadku nebyť nasledovného zistenia: Vrámci testovania počas 7 dní mi 4x vracal kanál chybu 502.  Potrebuje toto viacej komentárov? Veru nie, to si vyžaduje zrušenie.

Filozofia nového dizajnu blogu 4M navyše počíta s RSS ako zásadným miestom vstupu jednej skupiny návštevníkov na blog 4M.  Pre čitateľov ponúkam stránky článkov v štruktúre obvyklej pre čítanie obsahového webu (teda vertikálny dizajn), pre surferov a roboty ponúkam titulku blogu ako rozcestník do útrob obsahu blogu 4M (teda horizontálny – rozcestníkový dizajn). Preto je pre blog 4M kriticky dôležité, aby RSS kanál fungoval tak ako sa patrí.

Retardér Google Reader

Celkovo má Google nejaký divný prístup k RSS ako k nástroju rýchlej informovanosti o tom, že sa objavil nový článok.

Tento blog vrámci svojej histórie bežal už na 3. rôznych CMS systémoch a každý z nich produkoval RSS kanál na inej URL. Aby som si zachoval odberateľov a neprudil ich žiadosťami o zmenu vo svoje čítačke, mám každú z pôvodných URL presmerovanú vždy na najnovšie miesto produkcie RSS kanála pomocou presmerovania 301. Každú z pôvodných URL mám zadanú vo svojej čítačke Google Reader, aby som videl, že veci fungujú a každý dostáva porciu nových článkov. Takže viem porovnať, kedy sa Google Readeru konečne uráči zaregistrovať zmenu v tom ktorom URL RSS kanála. A rozdieli sú v hodinách, priatelia.

RSS len vo vlastnej réžii

Už pradávno mám o feedburnerovi nelichotivú mienku a tá sa tentokrát potvrdila mierou vrchovatou. RSS kanál webu považujem vo všeobecnosti za kriticky dôležitú službu čitateľom.  Vždy som sa vyhýbal zveriť prácu s RSS kanálom externej aplikácii. Tentokrát ma premkla zvedavosť, aké štatistické čísla sa ukážu v Adsense konte ohľadne odberateľov môjho RSS kanála.  Bola to zaujímavá skúsensoť. Krátka a uzavretá kapitola.

Lokálne klony v menšinových jazykoch víťazia

Misantropa prestalo baviť robiť veci s nízkou pridanou hodnotou, tak hodil do pľacu svoj projekt v štádiu zrodu. Možno je to celkom inak, ale nie je nad možnosť si na osobnom blogu domyslieť z medziradia čo sa mi zľúbi. A okrem hlavnej myšlienky, teda…

Máte-li někdo čas a chuť udělat nějaký web a nevíte zrovna jaký, zkuste třeba ten můj…

nadhodil do pľacu aj doposiaľ nerozhodnutú tému, či sa oplatí robiť lokálny klon alebo radšej lokalizovať originál.

Šarvanci diskutujú o sto sedem a zatiaľ im poza chrbát manažéri z MySpace vec rozhodli. MySpace odchádza z Holandska. Porazila ho miestna komunita. Nadpis hovorí za všetko,  ale sluší sa aj zacitovať:

Na Hyves.net je v súčasnosti zaregistrovaných približne päť miliónov ľudí, na túto hodnotu sa podľa TechCrunch americká komunita v Holandsku dotiahnuť nedokáže.

Takže je všetko jasné, načo ďalšie slová do diskusie.

Poznámka fiktívnou čiarou, takzvaný fikťovka: Podotknem rýpavú poznámku, že pod slovom komunita Eva myslí komunitná služba. Ešte jedna divná interpretácia do tretice a asi ju vyhlásim za babylončana mesiaca. Tá druhá divná interpretácia sa jej podarila vrámci ocitovania, teda vytrhnutia kusa vety z kontextu môjho článku a keď k tomu (typicky novinársky) zamenila ľavú stranu za pravú (Adwords za Adsense), misferštendnis bol dokonavý.

Tichá kampaň: Písanie všetkými 10 do základných škôl

Malý prvák sa učí písať. Pekne tužkou. Už mu to celkom ide, začína mať v ruke ten správny grif.  Áno, je to perfektné a užitočné, vedieť písať rukou. Len je škoda, že keď bude väčší, bude z toho viac ako menej len  príjemná reliktná spomienka.  Vidím to na sebe. Denne urobím mnoho a mnoho úderov na klávesnici, ale do poznámkového zošita len pár heslovitých poznámok.

Staršia prváčka sa písať neučí. Písanie všetkými 10 na stroji (počítači) sa u nich nevyučuje. Divné, prapodivné, tupé!

Myslím si, že zásadným reformným krokom, ktorý by malo naše školstvo urobiť, je zaviesť povinné vyučovanie písania všetkými 10 na počítači v prvej triede druhého stupňa. Či už v piatej triede základnej školy alebo v prime viacročných gymnázií.

Sú tu isté pochybnosti, či tie prvé triedy sú dobrý nápad s ohľadom na fyziológiu, veľkosť ruky, prstov a tak podobne. Preto samozrejme je rozumné uvažovať o lepšom načasovaní. Ale nie je absolútne prijateľné, aby súčasné základné školstvo nedalo deckám túto základnú životnú potrebu. Áno, priatelia,  vedieť písať všetkými 10 je v dnešnej dobe základná životná potreba. Za ostatných 10 rokov sa tak zásadne zmenila forma písomného prejavu, že je potrebné, aby škola na to reagovala.

Všetci kompetentní majú plnú hubu školskej reformy, handrkujú sa, či v slovenskej škole majú byť zemepisné názvy v slovenčine v texte alebo v poznámkach pod čiarou, ale taká podstatná vec, ako je zmena formy písomného prejavu všade okolo nás, im akosi uniká.

Skúsme všetci, kto máme nejaké možnosti ovplyvniť vzdelávaci proces, presadiť vyučovanie písania všetkými 10 na počítači do základného školstva. Sú tu možnosti vrámci rôznych školských rád a podobne.

Interné informácie z blogu 4M

Uzrel čas na úvodník v starom duchu. Hádam už skutočne jeden z posledných. Už minule som si sľúbil, že budem písať kratšie monotematické články. Jeden Martin by vedel hovoriť, čo som už toho sľúbil. Mrzí ma, že sa mi už neozval. Možno by sme predsa len mohli čosi spoločne poriešiť. Cenníková cena nemusí byť cenou konečnou.

Akokoľvek,  z úvodníkov sa týmto stávajú interné informácie. Berte to ako malý krôčik pre ľudstvo, ale veľký pre blog 4M.

Je čas zhodnotiť redizajn

Asi tak 15.9. som napísal článok Sťahovanie 4M na doménu 4m.pilnik.sk prebehlo. Je asi 22. októbra, mesiac po prechode, takže môžem bilancovať. A ako tak pozerám na dostupnosť starej domény, bolo to dobré rozhodnutie. Len pre zopakovanie: prebehol redizajn (evolučný), zmena domény a zmena hostingu. Výsledok?

Autogramy až na letisku

Áno priatelia, nárast návštevnosti asi tak o +35% oproti predchádzajúcemu mesiacu, o cca +60% oproti rovnakému obdobiu v roku 2007, zlepšenie pozícii na širšie portfólio kľúčových slov, viac menej kompletné zmeny URL v indexe Google bez straty návštevnosti, pokles PR zo 4 na 0. Priatelia, môžete kopírovať, môžete analyzovať, ale to je tak všetko čo s tým narobíte. Len ja viem, kde sa čo a čím prejavilo.

Poďakovanie sponzorom

Naposledy som ďakoval v auguste, takže mám resty. Ale vlastne nie je veľmi komu. Leda ak mne známemu na neustálu podporu. Skutočne vďaka a ak sa chcete pridať, môžete  použiť nie len Paypal, ale aj prostredníctvom reklamy v pravom stĺpci a aj pomocou obnoveného reklamného formátu.

Takže ako to frčalo na Adsense, momentálne hlavnom zdroji prímov tohoto blogu za ostatné mesiace? Tak ako obvykle. Konkrétne čísla tentokrát nebudú, pretože v súvislosti s uvedenými štatistikami sa to akosi nehodí.  Okrem toho prebehla aj jedna registrácia cez affil  môho hostingu a jedna z dávnych afiilových registrácii na Paypal tiež čosi malé priniesla.

Keď sme pri tom Adsnese. Divný prístup Googlu vrámci systému Adwords k prechodu na Euro pravdepodobne po novom roku prinesie zaujímavé čísla v kontách Adsense.   A trochu som zaľutoval, že Google zrušil sprostredkovania. V súvislosti s hromadným znovuzakladaním účtov všetkých slovenských inzerentov by to bola celkom zaujímavá „srandička“. Akokoľvek, ak potrebujete pomôcť opätovne naštartovať kampane v Adwords, moje služby sú k dispozícii. Možno práve uzrel čas na vylepšenie štruktúry vašich kampaní.

Vyhodnotenie ankety

Anketa nebola, keďže si v novej šablóne ešte nenašla svoje miesto. A je otázne, či si ho nájde. Ešte som sa nerozhodol. A robiť anketu o tom, či zaradiť anketu je, uznejte Kefalíne, absurdné. Titulka sa mi v aktuálnej podobe viac menej pozdáva a nemám chuť ju zaplňovať ďalším obsahom. Nuž uvidíme.

A tým som sa dostal ku koncu úvodníka. Z bežnej agendy tu chýba ešte výťah a Akvárko. To sú ale informácia viac súkromné, takže si ich vyhradím na samostatný článok. No vidíte priatelia, tak predsa len z tých monotematických článkov niečo bude.

Za potenciál si chlieb nekúpite

Včera som chvíľu čítal noviny na svojom MDA a doťapal som sa k zaujímavým článkom. Všetky mali spoločné jedno: Odišiel na psa mráz a bolo treba začať splácať požičané.

Vraj na Islande si ľudia brali pôžičky v zahraničných menách. Tá ich posilňovala, takže to bolo super výhodné. Teraz začala klesať a akosi nestíhajú. Mám niekoľkoročné skúsenosti s tým, ako sa žije v inej mene ako v tej, ktorú zarábam. Takže reálne vidím ako to lieta hore dolu. Raz je to super, inokedy horšie, ale jedna istota tu je. Neexistuje šanca ako to ovplyvniť. A viera je dobrá na dlhodobé (v rádoch večnosti) plánovanie, nie na časné statky.

Vraj budú musieť v nejakej fabrike prepúšťať, lebo im už banka nechce ďalej požičiavať. To akože ich hospodárenie potrebuje externý prísun peňazí z banky? A dokedy? Až raz urobia ten super-miloónový-obchod? Tak to dobre, to si nezaslúžia iné ako skrachovať. Iba čo kazia trh a deformujú ceny. Hm, že všetko podražie? Nuž, minule som sa písal, že kedy ste naposledy kupovali špekáčky. Áno, toto je presne ono. Cena poriadnych  špekáčky  sa skladá z ceny skutočných surovín a z primeraného hrubého zisku.  Žiadne  mínus dotácia z úveru banky. A to z takého hrubého zisku, ktorý pokryje všetky náklady od upratovačky až po kreslo riaditeľa.

Vzdušné zámky

Vzdušné zámky

Keď som sa onehdá pradávno snažil dopátrať jednoduchého vysvetlenia čierneho utorka z roku 1929, tak som narazil na zaujímavé vysvetlenie. Vtedy to vraj bolo tak, že ľudia si požičali na to, aby mohli kúpiť akcie a počítali s tým, že tú pôžičku budú splácať s výnosom z tých akcii. Keďže sa do systému zapájalo stále viac a viac nových ľudí, systém ponuka-dopyt hnal ceny hore. Kde som to len videl?

My prírodovedci tomu hovoríme perpetum mobile.  Síce vieme, že matka príroda je suka a vždy stojí na strane skrytých závad, ale súčasne sme si istý, že nás nikdy nesklame v logike a spravodlivosti. Sú tu isté náznaky v oblasti kvantovej fyziky, ale zatiaľ sa vždy ukázalo, že toho len málo vieme. Naopak, ekonómia považuje perpetum mobile za svoju normálnu súčasť. Že kde to perpetum mobile je? Hladajte kľúčové slovo rast.

Keď som mal onehdá na starosti akvizície, cena lekárne sa určovala veľmi prozaicky a jednoducho. Vzal sa mesačný obrat a vynásobil sa nejakou konštantou. A bola cena na stole. Tento jednoduchý vzorec krásne eliminoval akékoľvek pochybnosti.  Návratnosť investície bola potom v priamej úmere k veľkosti tej konštanty. Celý problém s cenou sa zredukoval len a len na zistenie aký skutočný obrat má daná lekáreň.  Samozrejme predajca sa snažil posunúť túto otázku do roviny potenciálu. Ale keď sa človek s aspoň trochou skúseností pozrel na danú prevádzku cez medailón s hľadáčikom pravdivého videnia, nakoniec sme sa vždy vrátili na zem a diskutovali o skutočnom  obrate.

A teraz my vysvetlite, ako sa stane, že horda ľudí, vysokoškolsky vzdelaných ľudí,  vezme do svojich firiem toľko pôžičiek, že ich nedokáže splácať? Že rovnako vzdelaný ľudia postavia svoj život na obchode s potenciálom, s vierou v budúcnosť? Že sa spoliehajú na  pozitívny vývoj, ktorý nemajú šancu ovplyvniť?

Ale dobre. Bola možnosť, ak ju využili. A vidia možnosť, ako sa zachrániť a pokračovať v rovnakom ďalej. Nie, oni tomu zas budú hovoriť investícia. Teda podojiť naše dane a zaplatiť si z nich dlhy ktoré narobili. Oni totiž tie peniaze strovili na svojich bonusoch a teraz by ich mali vrátiť. Oni ich prejedli a prehýrili a ručili za ne niečím, čo nikdy neexistovalo. Niečím, čo bolo len a len potenciálom.

Viete, myslel som si, že dane platím preto, aby sa nejaká servisná organizácia (štát) postaral o veci, o ktoré ja chcem aby sa postaral. Školstvo, hranice,  upokojenie neprispôsobivých sociálnymi dávkami a podobne. Ale naozaj vo svojich predstavách o úlohe štátu nevidím platenie dlhov súkromných firiem. Skôr tam vidím rýchle odhaľovanie problémových súkromných firiem. Také tie inštitúcie ako: bankový dozor, Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže, dozor nad akciovým trhom a podobne.

Keď som hrával Dračí doupě, tak v návode bol krásny príklad na to, ako určiť hodnotu pokladu. Vyša tlupa vykotúľa zlatú  královskú korunu z dračieho pelechu na svetlo sveta. Koruna je tak veľká, že trpaslík v nej spokojne môže kráčať. A vy si poviete: Tá má ale cenu! Ale houbeles, keďže v okolí nie je ani jeden král, ktorému by sa koruna hodila. Nie je záujem, nie je cena, nebudú prašulky a vaša tlupa sa môže tak akurát prihlásiť na sociálke.  Za  potenciál si chlieb nekúpite.

Ja viem, človek je múdry až keď netreba. Alebo až keď je starší?

Ignorácia ako zo zlého sna

Mesiac pred zmenou prebehne info, že sa niečo chystá.

Dva týždne pred zmenou prebehne školenie.

Dva týždne prebiehajú prípravné práce.

3-5 dní pred zmenou prebieha intenzívna e-mailová a telefonická výmena informácii.

V deň zmeny prebehne telefonické upozornenie, že sa to stane.

Ráno po zmene telefonát: Čo sa stalo…???

Priatelia, nie, naozaj neexistuje dokonalý plán. Ak vám niekto bude vyčítať, že ste nemysleli na všetky eventualyty, poradím vám jeden argument: Je to chyba materiálu.

Nerušiť! Spíme.

Nerušiť! Spíme.

Kompresia filmov už nemá cenu

Keď si nahrám z televízneho vysielania na disk nejaký film, tak má takých cca 2,5-4 GB v mpeg-2 formáte. Závisí od množstva reklám. Pri ukladaní z digitálneho vysielania neprebieha žiadna kompresia. Už sa mi podarilo takto zapratať kompletne jeden disk, teda cca 250 GB. Možno aj viac. Ide to relatívne jednoducho, keďže napríklad tri diely Smrtonosnej zbrane v surovej nahrávky, teda vrátane reklám zaberá cca 10GB.

Zdalo sa mi dosť neekonomické mať film v mpeg-2, keď v  XviDovom AVičku by zaberal menej miesta. Aj tak ten film tam len tak leží. Človek si nepúšťa rovnaký film denno denne. Tak som si stiahol nejaký ten program na konverziu. MediaCoderr sa volá. Pustil som ho na pozadí ráno, reku kým budem na vzdialenej ploche spravovať čosi kdesi, filmík sa mi lokálne prekonvertuje. A tu sú výsledky.

Aby to bolo v  pozerateľnej kvalite dosiahol som pomer  z 2,5 GB na cca 1 GB. Je to trochu viac, alebo menej, závisí od zvolenej metódy.  Jediný problém je, že na počítači, kde prebieha konverzia to trvá cca 4-5 hodín. Hm, takže tých 250GB by som komprimoval tak cca 400 hodín, čo je skoro 17 dní strojového času a získal by som prachbiednych 100GB.

Hm, mohol by som investovať do lepšieho procesora, lepšej grafiky a čas by som mohol stiahnuť na polovicu. Možno na tretinu. Ale stálo by ma to 5-7, možno 10 000 SKK.

Za 10 000 papierikov kúpim jeden terabajt externého diskového priestoru (skutočne luxusné zariadenie), alebo cca tri terabajty interného diskového priestoru.  Za čísla ma nechytajte, iste chápete, o čo mi rádovo ide.

Za 10 000 papierikov by som mohol kúpiť jednoúčelovo jednorázovo PCko a bežalo by na ňom len a len konvertovanie. Áno bláznivá predstava, ale v zásade rozumná. Postavil by som to niekam do kotolne, na chvíľu si to primontoval ako vzdialenú plochu, nastavil by som filmíky do fronty a nech si to tam po tme bez monitora chrústa.

Za 10 000 papierikov by som si mohol všetky tie filmy kúpiť rovno v AVI formáte, keby bolo kde.

Je tu ešte jedno zaujímavé riešenie za 10000 papierikov. Dať 7000 nejakému študentíkovi, ktorý mi to na jeden 500GB disk (v cene 2000 papierikov) nahrá z nejakého zdroja v luxusnom AVI kontajneri (3 zvukové stopy+titulky k tomu), filmík rádovo 700+700MB.  Ak vám chýba jedna tisícka, tak za tú by som si kúpil Cinzano a tonic 😉

Asi sa na akúkoľvek konverziu vykašlem. Nemá to cenu. A nie len obrazne, ale doslova.