Priestor sociálnych sietí je veľmi stiesnený

Za posledných 72 hodím som sa venoval prieskumu prostredia sociálnych sietí. Hlavne čo sa týka princípov, trendov, dostupnému softvéru a prieskumu funkcionality. Dosť ma zaujímal hlavne trend distribuovaných sociálnych sietí a snáh okolo prelomenia izolovanosti jednotlivých sociálnych sietí.

Ako so siete von?

Ten priestor, ktorý dostáva užívateľ v ľubovolnej sociálnej sieti je ohromne stiesnený. Funkcii pramálo, schopností vládnuť nad vlastným obsahom ešte menej. A navyše je človek so svojim obsahom izolovaný od priestoru okolitého internetu v rukách majiteľa domény. A miliónom profilov sa to páči. O reálnych užívateľoch je to ťažko povedať, keďže od 40 do 70% užívateľov má  profil 2-5 sieťach. Skutočnosť závisí od prieskumu.

Distribuované sociálne siete sa uliahli ako pojem a myšlienky niekedy v marci tohto roku, keď mnohí rozumne uvažujúci zistili, že uzavretosť 2-3 sietí im vadí práve kvôli tej absencii funkcii a uzavretosti proprietárnych riešení. Tak si vymysleli pojmy a snažia sa zneužiť rôzne mikroformáty, OpenSocial, XFN a ďalšie už existujúc či nové riešenia a tak podobne

Akokoľvek: Budúcnosť patrí alumíniu. No napriek tomu sa kde kto snaží predikovať, kam to všetko povedie. Ale všetky tie predpovede sú hlavne prianiami neštandardnej vzorky internetovej populácie. Najviac sa mi pozdáva veta jedného vývojára opensourcového riešenia, ktoré má ambíciu byť otvorené ako sa len dá:

The world doesn’t need another social network, it needs a thousand networks that let you own your data and interconnect using open standards. We invest countless hours giving our data to networks like MySpace, essentially sharecropping on their land for the privilege of being able to connect to our friends. It’s our friends, our time, our connections, our data — it should be our software.
I think only an Open Source solution can do that. Zdroj: www.techcrunch.com

Pekne to chlapec vystihol. A keď už som bol tak teoreticky podkutý a prísľuby opensourcovej scény sa zdali byť ružovejšie ako oddelenie bábik v hračkárstve, vrhol som sa na hľadanie skutočného, hmatateľného softwarového riešenia.

Ako si spraviť vlastnú sieť

Prešmejdil som niekoľko sietí, prekutral cca 5-7 komerčných riešení a nainštaloval si postupne 3 opensourcové riešenia založené na obligátnej kombinácii PHP+MySQl. Tri, ktoré boli považované za vrchol opensourcovej scény. V porovnaní so stavom na scéne CMS systémov stoja za… ale nebudem takto na prahu pôstneho obdobia bohapusto a škaredo písať.  Áno, sú bez zjavných chýb, všetko tak nejako hladko funguje, inštalácia na dva kliky, že ju zvládne aj jednoduchý farmaceut. Ale tá  funkcionalita. Ajax, hm, to hej, toho sú plné, ale len efektného ajaxu.

Jeden nezvláda RSS syndikáciu, druhý zas vyhľadávanie v obsahu, tretí je ešte len v mínus alfa verzii. Všetky, vrátane tých, čo o sebe deklarujú maximálnu medzisieťovú spoluprácu, sú neschopné aj elementárneho obojstranného zdieľania obsahu so zbytkom internetu. A takto by som mohol pokračovať. Všetky dokážu tak akurát spravovať album fotografii, vymieňať si správy a zobrazovať hnačku uprdnutí v spriatelených profilov. A vrcholom web 2.0 funkcionality je možnosť otagovať obsah.  Ale aby som bol spravodlivý, elgg.org zvláda wiki princíp pri písaní článkov, čo je v spoločnosti web 2.0 softwaru pre sociálne siete príjemným prekvapením. Áno, iróniou cítite správne.

Že by sa s vloženými dátami dialo niečo významnejšie na pozadí, ako napríklad po publikovaní textu zobraziť podobný obsah , odporúčané tagy, mapové zaradenie a iné pokročilejšie  funkcie aspoň v rámci danej sociálnej siete…. Uff priatelia, nič také v prostredí sociálnych sietí skutočne neočakávajte. Práca na pozadí je pre sociálne siete neznámy pojem. Mashupy? To možno jeden z 50 pluginov by sa ako mashup dal pomenovať a prekvapivo je to najčastejšie API Google Maps.

O funkcionalitu distribuovaných sociálnych sietí ani jedno riešenie nič netušilo. Teória je pekná a je jej naozaj mnoho, ale prax v tejto chvíli žiadna.

Dokonalú zábavu som si užil v diskusných a vývojárskych fórach jednotlivých systémov. Tie sú totiž vždy prezentované aj ako demoverzie daného riešenia.  To si skutočne nikto z nich nevšimol, že ich vlastný produkt potrebuje 5!!! slovom päť kliknutí na  zobrazenie výsledkov vyhľadávania pluginu pre bookmarky? Že prečo som to hľadal medzi pluginmy? Pretože funkcia osobných bookmarkov v danom systéme nie je inplicitne prítomná.

A to je tak všetko. Sú tu tisícky prísľubov, ale skutočnosť smutná neveselá.

Pokračovanie seriálu

Priatelia, nehľadajte v tomto texte pointu, to by bolo na druhý diel seriálu príliš skoro. Ide len o zhrnutie mojich pocitov získaných za ostatných 72 hodín.

Akokoľvek, mám jednu zásadnú otázku: Vidíte miesto pre lokalizovanú, slovenčino-češtinovú sociálnu sieť? Berte to ako výzvu k malému blogerskému carnivalu. Teda výzvu, aby ste napísali v najbližších 7 dňoch (teda do piatku 5.12) článok o tom, kam si myslíte, že sa budú sociálne siete uberať.

Budúce pokračovanie tohto môjho seriálu bude o tom, že sociálnych sietí je o trošku viac, ako len Facebook, Myspace,  YouTube, Twiter a Jaiku.  Ten počet je nádej, že princípy distribovanej sociálnej siete raz budú skutočne implementové. A tiež vysvetlím, čo myslím za vetou „Budúcnosť patrí alumíniu.“

Distribuovaná sociálna sieť – úvodný pohľad

Keď už sa snažia klasické sociálne siete rozparcelovať a sprivatizovať si časti internetu, musí logicky existovať aj snaha dať to zas do poriadku a nastoliť stav ako pred tým. Ako mi lekárnici hovoríme status ante quo.  Takáto snaha ja pomenovaná ako distribuovaná sociálna sieť. To viete, som múdri ako rádio (pre novšie ročníky: ako internet), keďže som do Facebooku naskočil pred pár týždňami.

Ako som bol býval napísal, na sociálnych sieťach sa mi nepozdávajú dve veci:

  1. môj obsah na cudzej doméne
  2. debilná tretia osoba jednotného čísla

Pri hľadaní zdrojov o sociálnych sieťach som našiel mnoho spolutrpiteľov a ľudí, ktorí majú podobný názor. Najlepšie to charakterizuje veta: Prispievanie na Facebook je ako renovácia kuchyne v prenajatom byte. Áno je to, tak, viem o čom hovorím, poznám obe varianty (podnájom a vlastný). Investovať čas a peniaze do cudzieho majetku? Prečo by som to robil? Tak prečo všetci tí užívatelia….

Takže si to zhrňme: Rozumne uvažujúci sa v súčasnej situácii dostávajú na okraj virtuálnej spoločnosti. Nie že by to bolo niečo neobvyklé, veď aj v reálnom živote sa to deje. Takže čo s tým? Riešením by mohli byť distribuované sociálne siete.

Princíp je relatívne jednoduchý: Vo svojom piesočku (blogu, konte na sociálnej sieti, vlastnej sociálnej sieti, na desktope…) máte miestečko, ktoré zobrazuje dianie vašich priateľov, umožňuje priamo reagovať a pozná nástroje na správu priatelstiev.  Ako by so vám to priblížil?

Nuž predstavte si svoju RSS čítačku ako zobrazuje rôzne rss zdroje jedného človek (toho vášho virtuálneho priateľa) a vytvára tak kompletný prehľad o tom:

  • čo napísal na svojom osobnom blogu
  • čo napísal na svojom profesionálnom blogu
  • čo napísal a koho komentoval na svojom mikroblogu
  • prehľad jeho komentárov na cudzích blogoch
  • zoznam priateľov v ICQ konte, G-talk konte
  • Zoznam jeho záložiek v online záložkovacích systémoch
  • zmeny v účtoch voľnočasových sociálnych sietí
  • zmeny v účtoch profesných sietí
  • a tak ďalej a tak podobne….

Všimnite si že všetky vymenované lokality poskytujú už dnes nejaký RSS výstup alebo dokonca sofistikované API. Takže to chce len takú lustrovaciu aplikáciu, ktorá by vedela slušne zobraziť všetko uvedené. A možno už niekto niečo také máme sami o sebe vytvorené.

Napríklad ja som sa pohral s týmto základným levelom a do jednej svojej RSS čítačky som si doplnil výstupy z webových aktivít niektorých zaujímavých ľudí. Ale to máme len 1/3 celej distribuovanej siete. Vidíme, čo sa deje, ale nemôžme u seba  a priamo reagovať, komentovať, šťúchať, prosto robiť skutočnú sociálnu interakciu k ich  obsahu na ich preferovanej lokalite.   A tou ostatnou treťou tretinou, ktorú očakávam od nástroja distribuovanej sociálnej siete, je správa väzieb a hierarchie jednotlivých priateľov.

Toľko na úvod celej problematiky. Distribuovaným sociálnym sieťam sa budem určite viac venovať. Súčasná uzavtretosť facebookovských a myspaceovských privatizérov sa už pomaly láme. Hlavnou hybnou silou tohto lámania je množstvo obsahu vo vnútri izolovaných sietí.

Tortička na čerešničeke pre vás za odmenu, že sem chodíte. Podelím sa ešte o jeden nápad: Predstavte si, že vo svojom osobnom rozhraní do distribuovanej sociálnej siete sa vám na Google Mape pred očami mení lokalizácia vašich priateľov podľa toho z kej IP adresy prispeli do niektorej zo svojich sociálnych lokalít. To celé spresnené o údaje z ich profilov ich kont ich preferovaných sociálnych lokalít. Samozrejme platí reciprocita, takže v momente, keď sa prihlásite do svojho rozhrania distribuovanej sociálnej siete ste lokalizovaný u svojich priateľov.

Nuž vidím ju živo tú praženičku. Len ju naprogramovať alebo objaviť naprogramované.

Profil Martin Pilnik na Facebooku

Na palice do paradajok do Veltrus

Potreboval som palice do paradajok. Teda, manželka potrebovala. Tak som vymyslel, že keď už mám kdesi odlamovať nejaké halúzky, tak nech z toho máme aj kultúrny zážitok. Mrkol som do Google Earth a najbližší les sa ukázal neďaleko Veltrus. Možno je aj inde, ale vo Veltrusoch sa dá za odmenu kúpiť turistická známka.

Nuž, boli sme tam v júni 2008 a ešte stále opravovali po povodniach z roku 2002. Inak, je to taký krajší dedinský statok. A práve k tomuto aspektu sa viaže najpútavejšia história. Veltrusy sú totiž historicky prvé miesto kde sa konala Svetová výstava. Veď viete, také tie pompézne svetové výstav достижени народного хазяиства. Dokonca vraj aj Mária Terézia sa tam bola bývala prabola  v roku 1754 na prvom vzorkovom veľtrhu na svete zastavila.

Zaparkovali sme v meste, pri národnom výbore, či čo to majú a k zámku sme sa vydali krížom cez park. Palice do paradajom som vyšklbal na jednej bočnej cestičke do mesta. Samozrejme, že nie v parku, veď ako by to bolo. Ako obvikle, pripájam forografie s komentárom.

Search wiki – nová funkcia vo vyhľadávaní Google

Zatiaľ funguje Searchwiki len v anglickom Google a musíte byť prihlásený vo svojom Google konte. Môžete si popresúvať výsledky vyhľadávania ako len chcete. Môžete priamo vo výsledkoch vyhľadávania komentovať danú stránku.Vďaka funkcii searchwiki môžete vidieť ako presúvali a komentovali výsledky na dané slovo ostatný užívatelia. Searchwiki umožňuje  z jedenástej stránky katapultovať na prvé miesto vašu obľúbenú webku.

The changes you make only affect your own searches. But SearchWiki also is a great way to share your insights with other searchers. You can see how the community has collectively edited the search results by clicking on the „See all notes for this SearchWiki“ link. Zdroj:SearchWiki: make search your own

Ako to vyzerá ukazuje vložené video:

Na čo je to komu (užívateľovi) dobré, to skutočne netuším. Že je to nakročenie k skutočnej krádeži obsahu zo stany vyhľadávača, to som si istý. A čo je na tom celom vlastne wiki?

A ešte jedna otázka: Nie je už náhodou načase označiť vyhľadávanie (z pohľadu prevádzkovateľa)  za mŕtveho koňa? O SEO sa to v tejto chvíli dá povedať úplne jednoznačne.

Doplnené pre pamätníkov: Celá technológia je založená na princípe PR vyvinutom 1.4.2002:

Ktorý ste Vy?

Ktorý ste Vy?

PigeonRank’s success relies primarily on the superior trainability of the domestic pigeon (Columba livia) and its unique capacity to recognize objects regardless of spatial orientation. The common gray pigeon can easily distinguish among items displaying only the minutest differences, an ability that enables it to select relevant web sites from among thousands of similar pages.Zdroj: The technology behind Google’s great results

Google v ohrození od inLinks.com

Viete ako sa pozná ohrozené zviera? Začne útočiť všetkými zbraňami, ale hlavne nepriamymi a zákernými.  Dočkáme sa udaní  Google na klientov služby inLinks.com len pre to, aby si tak Google ochránil svoj algoritmus na ochranu hodnotenia stránok? Viete si predstaviť ako SOI rieši problém skrytej reklamy na webe? A čo na to klub záhradkárov?

Via: Insidious New SEO Ad Product Will Be Hard For Google To Detect (Updated With Google Response)

Zaujímavé je práve to vyjadrenie Google, kde Matt Cutt poukazuje na to, že ak je niečo reklama a je to neoznačená reklama, tak:

I believe many of the unfair commercial practices directives apply through Europe, e.g. http://ec.europa.eu/consumers/rights/index_en.htm to prohibit misleading or aggressive marketing.

The reality is that accepting money to link to/promote/market for a product without disclosing that fact is a very high-risk behavior, in my opinion. Zdroj: Techcrunch.com

Nuž, isto si pamätáme tanečky okolo platených odkazov vrámci služby Text Link Ads. Google vtedy dokonca siahlo na PagerRank prémiovým blogérom. Ktorí sa verejne ohradili a Google im PR vrátil.

Google sa musí cítiť skutočne veľmi v ohrození a veľmi bezbranne, keď  sú na vonok prezentované takéto vyhlásenia s tak brutálnym medziriadkovým obsahom. A asi to tak bude:

Our latest Poll here at ProBlogger indicates that 31% of readers of this blog currently sell text links – so I’m pretty sure that there is a market for InLinks – but I’m sure there’s going to be lots of debate on this on in coming months. Zdroj: InLinks – TextLinkAds 2.0

Hm, 31% je skutočne dosť aj s prihliadnutím na obvyklú čitateľskú základňu problogger.com. Skutočne som zvedavý, ako sa bude ďalšia debata vyvíjať. Môj Google Alert dostal novú porciu kľúčových slov. A aj taký Google blog search pravdepodobne navštívim častejšie. Teda kým jeho relevantnosť výsledkov inlinks.com nerozvráti 😉

Nie je ten ich hodnotiaci algoritmus tak trochu za zenitom?  Keď si človek dá dohromady takéto nepriame naznačenia a tlak na personalizáciu, bez ktorej vyzerá SERP so svojimy univerzálnymi výsledkami skutočne divne… Len aby nám nezostala ako najrelevantnejšia časť SERPu tá hore a vľavo. Možno by to chcelo nejaký svieži výskumný vietor do princípov organizácie obsahu na sieti. Ale čo, Google ich kúpi a bude po probléme.

Súvisiace: Intextová reklama – Markeťákom sa darí kaziť internet na 23%

Pekný príklad zverejnenia Excelovského zošitu

So zverejnením informácii, ktoré máte uložené v zošite Excel-u býva v prostredí internetu a webu večný problém. Najčastejšie sa nikomu nechce konverzovať tabuľky do HTML. Rôzne konvertory aj tak nefungujú poriadne a samotný Excel urobí z  tabuľky prasácke HTML. Riešením je Google Apps

Ak chcete vidieť, ako to vyzerá v praxi, zájdite na stránke Memphis Virtual Office & Executive Suites je na samom konci odkaz See list of available offices. A keď naň kliknete otvorí sa vám pekné HTML stránka s tabuľkou. Hore sú záložky na jednotlivé listy, no vyzerá to elegantne. A ak by ste sa pohrali trochu s formátovaním, nikto si ani nevšimne, že ide o živý export z nejakej aplikácie.

Pri použití tohto riešenia na zobrazovanie excelovských zošitov na webe je najkrajšie to, že je to:

    1. Zadarmo.
    2. HTML priateľské riešenie.
    3. To čo sa zobrazuje je vždy aktuálne a na web sa premietnu všetky zmeny, ktoré niekto urobí v originálnom zošite.
    4. Môžete nastaviť rôzne práva vrámci aktualizácie údajov rôznym ľuďom.

    No nemohla by napríklad taká Pošta použiť toto riešenie pre zobrazenie informácii o otváracích hodinách svojich pobočiek? No nemohla? No nemohla, pretože koreň celého problému je úplne niekde inde.

    Obsahový web čaká druhotná platobná neschopnosť

    Malé rýdze blognutie. Vo svojej RSS čítačke som zachytil výbornú rešerš poukazujúcu na začiatok problémov vo vzťahoch obsahového webu a reklamy.

    Like the death of ad networks, many publishing based business models are in decline. Zdroj: Changes in Online Publishing & Advertising

    Tak do polovice článku je to rešerš a má cenu to čítať. Potom sa snaží nejako z toho grand plijé  vybŕdnuť a ponúka nejaké „rady“. Riešenie vidí v budovaní komunity. Ale stále sa drží súčasných klišé: Propagujte svoj reklamný systém, povzbudzujte k virálu a podobne, podporujte zdielanie vášho obsahu ľuďmi, tvorte originálny obsah… Až sa úplne stratíte v komunite, ktorá len naťahuje ruku.

    Ja  ale podotýka, že zmysel má  budovať jedine takú komunitu, ktorá bude ochotná za používanie, za obsah platiť. To je jediné východisko pre trvalo udržateľný rozvoj. A potom ešte sledovať čo robia veľký hráči a čo sa deje v nulovom bode sínusoidy na ktorej sa nachádzame. Ono to raz k nám dorazí.

    Debilnosti súčasného modelu, kedy za tvorbu obsahu paltí úplne niekto tretí formou inzercie u niekoho štvrtého a celé to spravuje niekto šiesty, som sa niekoľkokrát venoval.  Napríklad v článku Uživí sa internet?

    Sociálne siete sú snahou o sprivatizovanie internetu

    Len taká úvaha. Surová a v štádiu prvotného nápadu. Keď už používam ten Facebook, tak mi napadajú rôzne obskurnosti. Napríklad tá z nadpisu.

    Na počiatku bolo nič. Teda pár počítačov spojených drôtmi a tie boli spojené s inými počíatčmi. Potom vzniklo WWW a na tej sieti sa objavil obsah. Obsah síce niekomu patrí, ale dostupný je každému, kto je pridrôtovaný. Takže máme len dve skupiny vlastníkov:

    1. Majiteľov drôtov
    2. Majiteľov obsahu

    A buď ste schopný predávať drôty, alebo obsah. Inak sa v priestore internetu neuživíte. Alebo možno by sa dalo vytvoriť ešte tretie vlastníctvo. Vlastníctvo kusu siete. Zabalíte obsah, rovnaký obsah do svojej siete a nikto, kto by vám nezaplatil sa k tomu obsahu nedostane.Takže máme troch:

    1. Majiteľa drôtov
    2. Majiteľa virtuálnej, sociálnej, lokálnej siete.
    3. Majiteľa obsahu v tej sieti.

    Drôty celého interentu ťažko môže ovládnuť jeden subjekt. Predsa len, Zem je príliš veľká a v prípade veľkej koncentrácie máme vyskúšané, že monopoly umrú na svoju veľkosť.

    Obsah je svojou povahou nekoncentrovateľný do jedných rúk. Vždy niekoho napadne niečo aspoň trochu zaujímavé pre tú druhú polovicu. A primajhoršom to okopíruje, zmení farby a je to.

    Ale s tou strednou oblasťou… Ja vám neviem priatelia, ale predstavte si, že ten stredný článok bude vytvárať 10% všetkej prevádzky na tých drôtoch. Alebo 20% všetkého obsahu. To sa kľudne môže stať. Na rozdiel tých drôtov a obsahu je to skutočne reálna hrozba. A v tom momente budú sociálne siete diktovať.

    Všimnite si, základným rozhopdovacím mechanizmom, či sa do niektorej sociálnej siete pripojíte je prítomnosť vašich známych. Bez nich to nemá cenu. A naopak, odísť, znamená nie opustiť tú sieť, ale tých známych. To v prípade drôtov a obsahu nepoznáme. Drôty sú nám z princípu internetu ľahostajné a obsah je kopírovateľný a nezávislý na umiestnení.  Ale len do momentu, keď jeho zobrazenie je závislé od proprietárneho prostredia konkrétnej sociálnej siete.

    Všimol som si, že na Facebooku existuje niekoľko skupín protestujúcich užívateľov proti takzvanému „NEW Facebook“.  Všimnite si, oni neodišli, ale vo vnútri založili protestné skupiny . Pretože odísť nemôžu. Jednotlivec zmení hosting ľahko, dav občas (volá sa to revolúcia), prepletaná sieť priateľov nikdy. A majitelia nemajú dôvod pristúpiť na hru zvanú demokracia. Prečo by mali? Vo svojom súkromnom projekte počúvať hlas ľudu? Ale nedajte sa vysmiať. Leda ak hlas vlastnej peňaženky. Ani politici preds anie sú iný a to ten štát nevlastnia, len si ho na 4-8 rokov prenajímajú.

    Ešte mi napadla taká analógia so štátom. Viete si predstaviť, že sa naštve 50-70% obyvateľov, zbalí sa a odíte z republiky preč? V rámci cca 30 dní?  Ani úprk dederónov nemal takýto rozsah. Tak takto nemožné je to aj so sociálnou sieťou.

    Ja viem, teraz je to brnkačka, lebo stále je tu možnosť byť mimo nejakého Facebooku a vôbec to neohrozí životný konfort a už vonkoncom nie život ako taký. Ale predstavte si, že ste do svojej sociálnej siete vrastený 10-15 rokov, máte tam terabajty vlastného obsahu. Bude ľahké emigrovať? Už to nebude len tak, zneniť drôty na ktorých beží váš obsah.

    To viete, len taká úvaha. Isto by som nad ňou mohol stráviť o nejú tú hodinku viac a učesať jednotlivé nápady. Možno sa k tomu ešte vrátim.

    Keď vám prestanú ľudia klásť otázky, znamená to že ste blb

    Keď prestanem byť zvedavý, tak s určitosťou zistíte, že som umrel. Keď sa prestanem diviť a byť skeptický, s určitosťou zistíte, že som zblbol. Keď sa vás prestanem pýtať, vedzte, že si myslím, že ste blb. Ono sa to totiž s tými otázkami má nasledovne:

    MY sa pýtame,  aký zmysel tam vidíte VY, aby sme MY zistili, aký zmysle tam VY vidíte. Aby sme zistili, či MY náhodou nejaký zmysel, ktorý VY vidíte, náhodou MY neprehliadame. Pretože sa NÁM môže stať, že VY vidíte zmysel tam, kde MY zmysel nevidíme a mohli by sme sa MY ochudobniť o zmysel, ktorý MY nevidíme a VY vidíte. V tom MY vidíme zmysel, že sa MY pýtame, aký zmysle má pre VÁS, že ste VY niečo urobili, v čom MY zmysel nevidíme.

    Obzvlášť v širšom kontexte vedomia toho, že MY vidíme zmysel sa VÁS pýtať v čom VY vidíte zmysel toho, v čom MY zmysel nevidíme, pretože máme skúsenosť, že VAŠE videnie sveta môže byť pre NÁS obohacujúce.

    Keby sme sa neopýtali, tak by sa mohlo stať, že si ONI budú myslieť, alebo že sme umreli, alebo že chceme silou mocou ostať sprostí. A to MY nechceme, tak sa od svojich 3. rokov vypytujeme, aby sme sa dopátrali zmyslu vecí. Od svojich 30 rokov už hádam aj vieme rozpoznať kto je blb a teda koho sa pýtať nemá cenu.

    Na Vítkove stojí Žižka zadkom do predku

    Pravidelná víkendová fotografická reportáž z nášho rodinného výletu.  Tentokrát sme boli na Vítkove obzrieť, ako sa to tí husiti dokázali ubrániť pred presilou.  Na tvári miesta sme zistili, že ak má byť zachovaná historická vernosť, jazdecká socha Jana Žižky by mala byť otočená o Π radiánov.

    Keď sa človek o udalostiach učí z učebníc, zdajú sa mu riadne vzdialené.  Rok 1420 ani nehovoriac. Kým som si neuvedomil, že tam, čo stojí Žižka, to je ten Vrch Vítkov, mal som o celej bitke monumentálnu predstavu vytvorenú známou filmovou trilógiou.  A pritom vraj v skutočnosti celkovo umrelo 144 križiakov z cca tridsaťtisícovej armády, ktorou sa Zikmund snažil obliehať Prahu. V kontexte súčasnej veľkej Prahy je Vítkov taký pahorok. Dokonca by som povedal, že je to skôr podstavec pod sochu a nie vrch. Veď uznajte, dobíja sa dolu kopcom.

    Apropó, traduje sa, že víťazstvo husitom zabezpečilo aj to, že Zikmund musel dlho cválať do kopca, kým sa konečne s mini stretol. To ho vyčerpalo a keďže husiti nemali kam ustúpiť (za chrbátom mali strž) bola úvodná morálna a fyzická výhoda na strane revolucionárov. Priatelia, choďte sa tam pozrieť. Vítkov je klasickým, jedným z mnohých českých vrchov, ktoré sa dobíjajú z kopca.

    Keď sme tam túto jar boli my, dobíjali Vítkov chrobáky, ktoré tam mali svoj veteránsky zraz. Takže tentokrát zachytávajú fotografie tri historické obdobia, Husitov, Históriu železničnej dopravy v oblasti Karlína, Históriu motorizácie Nemecka a samozrejme aj čosi navyše.

    Fotky sú klikacie a každá je aj viac ako menej okomentovaná. Tak nech sa páči.