PRP: Ako zvýšiť počet zobrazených stránok na webe

Zoznam možností, ako zvýšiť číslo v kolónke počet zobrazených stránok.

  1. Odkaz na komentáre na samostatnom URL: pooh.cz
  2. Stránkovanie textov a komentárov. pcmag.com, sme.sk
  3. Žiadne pingy, žiadne trackbacky, žiadne odkazy v komentároch a to celé umocnené moderovaním komentárov.
  4. Zoznam „Súvisiacich článkov“.
  5. Rozdelenie článku do seriálu.
  6. Všetky odkazy na stránkach vedúce len do vnútra webu.
  7. Odkazy do vlastného katalógu (firiem, výrobkov, webov….): techcrunch.com
  8. Galérie obrázkov maximálne atomizované.
  9. Perex kde sa len dá.
  10. Pokročilé formy navigácie (mapy, grafické prvky,  kategórie, tagy…)
  11. Ale hlavne, a to hlavne, jediné počítadlo úplne všade, vrátane vyskakovacích okien a  nesúcisiaceho obsahu.

Tvrdé dáta verzus chrípková šuškanda

Google prišiel s nápadom zistiť, či neexistuje náhodou korelácia medzi počtom vyhľadávaní slova chrípka a jej reálnym výskytom. A na počudovanie zistil, že existuje.  Dá sa na tom stavať nejaký zmysluplný predpovedný model? Ja tvrdím že nie!

Ale poďme pekne poporiadku. Google hovorí:

For epidemiologists, this is an exciting development, because early detection of a disease outbreak can reduce the number of people affected. If a new strain of influenza virus emerges under certain conditions, a pandemic could emerge and cause millions of deaths (as happened, for example, in 1918). Our up-to-date influenza estimates may enable public health officials and health professionals to better respond to seasonal epidemics and — though we hope never to find out — pandemics.

We shared our preliminary results with the Epidemiology and Prevention Branch of the Influenza Division at CDC throughout the 2007-2008 flu season, and together we saw that our search-based flu estimates had a consistently strong correlation with real CDC surveillance data. Our system is still very experimental, so anything is possible, but we’re hoping to see similar correlations in the coming year. Zdroj: Official Google Blog: Tracking flu trends.

Tak a dáme si ešte jednu citáciu. Pamätáte toť nedávno ako nám zinfarktovali akcie spoločnosti Apple:

Server občanské žurnalistiky CNN iReport má průšvih. Objevila se na něm zpráva o tom, že Steve Jobs, šéf firmy Apple, skončil s infarktem v nemocnici. Zpráva se dále šířila přes Twitter a další weby a následkem toho spadly akcie Applu o 5.4 %. Zprávu zveřejnil i populární blog Silicon Alley Insider. Autor blogu poté zavolal do Applu, zjistil, že se jedná o fámu a zápisek přepsal. Akcie se rychle vrátily víceméně na původní pozici (v součtu stále spadly, ale to už by neměl být důsledek falešné zprávy). Zdroj: Úřad zkoumá nepravdivou zprávu o infarktu Steva Jobse

Sociológovia sú veľkí srandisti. Na ekonómov nemajú, ale istú mieru humoru im netreba upierať. Dokázali nájsť koreláciu medzi dĺžkou sukní a výskytom finančných kríz. Bez srandy, je to tak. Google isto vie zaplatiť kdejaký mozgový trast. Verím tomu, že javy vo veľkých súboroch môžu byť predmetom zaujímavého skúmania. Akurát viem, že zaplatiť sa dajú aj výsledky výskumu.  Vo farmakológii, a to je prosím brutálne exaktná veda, toho máme každú chvíľu plné noviny.

A viete ako sa šíri chrípka? Že vás niekto okašle. Úmyselné šírenie choroby je trestné. Ale dokážte to autorovi hry na výskum, ktorý potrebuje, aby dáta z výsledkov vyhľadávania korelovali s aktuálnym výskytom choroby v populácii. Pretože ak sa choroba vyskytuje, ľudia sa chcú liečiť, tí čo to ešte nemajú sa chcú chrániť a všetci dohromady začnú hľadať informácie. Viete aká hotovosť sa v Google točí? Všeličo môže byť investíciou. Už som videl aj volebnú prehru ako kalkulovanú finančnú investíciu s kladným hospodárskym výsledkom.

Vidím to ako novú formu predpovede počasia. Tú považujem za príjemné spestrenie večera, ale ráno sa vždy pozriem von oknom a beriem si dáždnik podľa toho čo je výsledkom organoleptického skúmania pri pohľade na oblohu. Výsledky pozorovania a predpovede na základe výsledkov sú totiž dve nesúmiestne a nesúčasné udalosti.

mBank už má aj podnikateľský účet

Ale nie pre mňa, musím vzápätí dodať k bazálnej informácii z nadpisu.  Veru tak, slovo bazálny sa bude vinúť celým týmto článkom, pretože onen podnikateľský účet v mBank  poskytuje skutočne absolútne základné služby pre jedinú skupinu podnikateľov, pre živnostníkov. Článok vznikol na základe odpovedí Mareka Michlíka, PR manažéra mBank, na  moje otázky zaslané e-mailom.

Som kapitalista a ako jedinú zmysluplnú variantu som si zvolil formu s.r.o. Prečo je to jediná zmysluplná, je na dlhšie vysvetľovanie. Takže som sa pýtal:

Aký je to doklad „povolenie k podnikateľskej činnosti“ v prípade s.r.o.? (živnostenský list, výpis z obchodného registra, alebo iný)

V prípade s.r.o. sa jedná o výpis z obchodného registra, avšak spustené produkty mBiznis sú zatiaľ určené živnostníkom. V budúcom roku by sa mal okruh rozšíriť aj o ďalšie formy podnikateľov.

K tej odpovedi ešte doplním info z ich stránok, že ten doklad nesmie byť starší ako 3 mesiace. Och aké obvykle absurdné, keďže aj taký „Výpis z OR na internete“ vždy obsahuje aktuálnejšie informácie ako papier starý 89 dní.  Ono totiž registračný súd musí zapísať zmenu do 30 dní od podania. Takže založiť účet môže pri troche šťastia aj bývalý tretí majiteľ v poradí.

Nuž, a tak som u mBank na teraz skončil. A ako sa ukáže, pre mňa je fatálna aj ďalšia, v tejto chvíli chýbajúca, služba. Keď si ju mBank do podnikateľského účtu doplní, tak ma majú ako klienta istého. Ale dovtedy majú smolu. Kde nie sú služby, tak nie je čo objednať. Ale aby nevyšli Marekove odpovede navnivoč, ponúkam ich aj vám:

Ako sú spoplatnené prevody do zahraničia (ČR)?

Prevody do zahraničia zatiaľ nie je možné z účtov v mBank vykonávať. Od januára 2009 bude možné zo zahraničia platby prijímať. Odosielanie bude spustené v ďalšej fáze.

Hm, ale ja potrebujem občas zaplatiť svojmu dodávateľovi dát. A keďže šarvanci slovenskí sa radšej zaoberali akvizíciou so sme.sk namiesto rozvoja svojho produktu,  bol býval bol som sa obrátil na dlhoročného partnera v ČR.

Do svojej s.r.o. mám zvedené aj príjmy z Adsense, PayPal a iných internetových zábavností a to sú prevažne zahraničné prichádzajúce platby. Chce to ešte ďalší komentár? Tento divný prístup k zahraničným platbám považujem sa najväčší omyl vrámci uvádzania produktov. Celkové množstvo transakcii do a zo zahraničia je určite malé, ale sú to operácie z kategórie „keď ju raz za uhorský rok potrebujem použiť je nekonečné labúžo, keď si ani nevšimnem, že je to neobvyklá operácia“. *

Akým spôsobom prebehne prijatie platby zo zahraničia? (poplatky, kurz)

Prijatie platby bude po jej zavedení bezplatné, bude zúčtované aktuálnym kurzom podľa kurzového lístka banky.

To len či náhodou, teda čistou náhodou, nepočítajú s niečím ako podúčty v cudzej mene. Česká eBanka, teda teraz už Raiffeisenbank, to tak má. Je to príjemné a človek sa vyhne kurzovým stratám. Na Slovensku som sa s tým nestretol.

Aký kurz je používaný pre platbu kartou v zahraničí?

V prípade platieb vykonaných v euro používa mBank pre prevod na slovenské koruny kurz „Devíza predaj“ podľa aktuálneho Kurzového lístka. Platby kartami VISA v iných menách sú prevedené na menu euro kurzom spoločnosti VISA a následne z euro na slovenské koruny kurzom mBank. Pre transakcie mimo VISA Eurozóny môže byť použitý kurz VISA navýšený o 0 – 2% (tzv. „bank crossborder fee“).

Toto je zaujímavé. Akokoľvek sa to podľa toho textu zdá nevýhodné, nie je to tak.  Minule sa ma pýtal známy, že potrebuje poradiť, že žije v Anglicku a prispieva do českých novín a potrebuje prijímať honoráre a rád by mal možnosť si tieto peniaze vybrať v Londýne. Tak som mu poradil práve mBank, pretože celkové náklady (poplatky za vedenie účtu + poplatky za výber z bankomatu v zahraničí + kurzové straty pri platbe u obchodníka) sú v jeho prípade bezkonkurenčne najmenšie práve v mBank.  Tejto problematike som bol býval bol venoval aj samostatný článok Platba kartou od mBank v zahraničí – porovnanie výhodnost.

Akokoľvek, problematika debilných poplatkov za transakcie vrámci Európske únie je kandidátom na prvenstvo v súťaži o Najabsurdnejší bankový poplatok. Účtovná položka začína mať v mojich očiach skutočne vážneho konkurenta.

Uplatňuje sa „poplatok za účtovnú položku“ tak obľúbený v slovenských bankách?

Účtovnú položku v našom obchodnom modeli vôbec nevyužívame.

Táto posledná otázka bola len pro forma, len aby som mohol v tomto článku upozorniť na dôležitú skutočnosť, že existuje na Slovensku banka, ktorá poplatok za účtovnú položku nikdy neúčtuje.  Áno, priatelia, tento poplatok je podľa mňa najabsurdnejšia vec v slovenskom bankovníctve.

Keď už tu máme deň otázok a odpovedí, dám aj jednu Vám. Je to zovšeobecňujúca otázka a týka sa väčšiny bánk a platí pre malé firmy.

Prečo mám vôbec používať službu „podnikateľský účet“, keď je drahšia (vyššie poplatky, nižšie úroky) ako služby „osobný účet“?

Poznámka pod čiarou: Keď už majú na webe sekciu „Materiíly pre médiá“, mohli by tam mať nejaké materiály pre média aj vložené, napríklad také logo na stuahnutie/použitie by sa hodilo. Človek takto nevie, či si môže dovoliť použiť ich logo ako perexovú fotku k článku o ich službách.

Sťažnosti.sme.sk ako nástroj cenovej vojny

Netajím sa svojím odmietavým postojom k projektu sťažnosti.sme.sk Hneď na začiatku kariéry tohoto projektu som písal, že firmy absurdne posilňujú vplyv tejto súkromnej stránky ochotou spolupracovať.  Na argument brutálnej sily v podobe uverejnenia sťažnosti Cenu zvýšili takmer na dvojnásobok, rozdiel v kvalite nevidím bolo treba čakať len pár mesiacov.

Znenie sťažnosti:

Rad by som upozornil na nasledovnu situaciu v Kadernictve Relax prevadzka na Zahradnickej ulici c.4.

Pri obycajnom panskom strihu som v tomto kadernictve platil v marci 2008 90,- Sk, avsak koncom maja 2008 to uz bolo 120,- Sk. Pri tom istom strihu dna 3. septembra 2008 ma poplatok za strihanie (jedna sa vzdy iba o zakladny strih) prekvapil svojou vyskou, ktora je 160.- Sk. Zdroj: Cenu zvýšili takmer na dvojnásobok, rozdiel v kvalite nevidím

Boli pravdepodobne len dve možnosti ako so sťažnosťou naložiť. Obe vedú k veľkému problému, ktorý o slove výzva ani len netuší že existuje.

Nezverejniť sťažnosť

No, jo, existujú teda nejaké interné kritériá súkromného subjektu, podľa ktorých sa kritika zákazníkov znesie verejne na jeden subjekt a iný bude neželanej publicity uchránený.  Áno, toto je môj obľúbený argument, prečo nepodporovať súkromné subjekty v hone na čarodejnice. Je skutočne len a len na tom súkromnom subjekte  ktorá čarodejnica je čarovnejšia.

Máme tu predsa policajtov, súdy a keď privriem obe oči tak aj SOI. Riešme ich schopnosti či neschopnosti vymôcť právo.  Ale nepodporujme rôzne domobrany, uličné výbory a hliadky rodičov proti alkoholizmu mladistvých.

Mať nejaké interné pravidlá neodporujúce zákonom je základný princíp spoločnosti v ktorej chceme žiť.

Zverejniť sťažnosť

Takže nabudúce bude rovnako zverejnená sťažnosť otcovho koňovho brata na ceny v konkurenčnom kníhkupectve cez ulicu. Naozaj nechcem vyzývať k akcii, ale bavil by som sa dobre.

Ako môže na takúto sťažnosť zareagovať osočený subjekt aby z toho vykorčuľoval bez straty hviezdičky? Nijako! Toto je grand plijé, ktoré nedokáže firma žiadnym spôsobom obhájiť. Mať nejaké interné pravidlá neodporujúce zákonom je základný princíp spoločnosti v ktorej chceme žiť.

Len podotýkam, že autorov otec koňa nemá, takže ak niekto neexistuje, nemôže ani sťažnosť na konkurenta posielať.

Ale predsa len mám jednu pozitívnu reakciu na adresu stránky staznosti.sme.sk. Ak teda pozitívom je, že niečo neexistuje. Nemajú tam kontextovú reklamu. Viete si predstaviť inzerát, pekne  cielený  na lokalitu, v pravom stĺpci? Neinvenčným napoviem:

Najlepšie ceny v meste
Bratislavské kaderníctvo pri MHD
Pánsky účes za  159 SKK
www.konkurencia.cezulicu

Hn, neviem, či oprava interných procesov v pár firmách, ktoré boli cieľom útoku sťažovateľa nestráca zmysel pri pohľade na sťažnosť na cenovú politiku nejakého súkromného kaderníctva.  Tento spor je hlavne o princípoch.

Súvisiace:
Hádka, ktorú nikto nemôže vyhrať

Papľuhy podomové nepomodlené

Fér ponuku doceníte až keď nejaký pičus odrbe všetky ochrany a začne sa načahovať po vašej peňaženke.

Týmto varujem všetkých podomových obchodníkov, aby sa pratali z mojho dohľadu  a chodiac v hlbokej úklone dodržiavali zdvorilý odstup minimálne 5 metrov od ktoréhokoľvek mne blýzkeho človeka.

Pokračovanie po znížení môjho adrenalínu aspoň o 90% na hodnoty, ktoré sú akceptovateľné na napísanie článku v dokonalom nasraní.

Integrácia prekladača kam sa pozirem

Google integroval svoj prekladač do svojej RSS čítačky Google Reader. Píšu o tom všetky technologicko-novinkové servre (napríklad:Google Reader Now Translating Feeds Automatically). Tvrdiť, že je to na starú bačkoru, to je už taký folklór tých, čo anglicky vedia. Akokoľvek, čítanie strojovo preloženého textu vyžaduje rovnaké množstvo námahy, ako čítanie originálu za pomoci kontextového prekladača ako je napríklad Seznam Lištička.  A navyše vás prestane nútiť sa ten jazyk skutočne naučiť. Ponúkam aj jeden odstavec na porovnanie.

Toto je originál, a náhodička si zahrala, že som ako pokusný text náhodne so svojej RSS čítačky vybral text práve o písaní na  web:

The claim that you write only for the sake of writing, or that traffic doesn’t matter, or that you do it because you’re such a good person, or that your writing will save the world is nothing but sorry-ass, self-betrayal techniques. Writing is as vain as it gets. And if you don’t publish your stuff, it doesn’t mean that you’re wise—it means that your writing isn’t good enough to fool youself. Zdroj: Information Architects » Blog Archive » The Age of Digital Baroque.

A takto to vyzerá v češtine.

Tvrzení, že budete psát jen kvůli psaní, nebo že provoz nezáleží, nebo že to udělal proto, že jste takový dobrý člověk, nebo že vaše psaní bude zachránit svět nic není, ale mrzí-ass, samolepící -zrada techniky. Psaní je stejně marná jako to dostane. A pokud nechcete zveřejňovat svoje věci, neznamená to, že jste moudrý-to znamená, že vaše psaní není dost dobrý na sebe blázna.

Google Translator je práve ukážkovým príkladom na aplikáciu do pozadia. Ak ešte šarvanci lingvistický zapracujú, bude to skutočne prielom, ktorý by mohol ukončiť prekliatie Babylonskej veže, ktoré sa na ľudstvo znieslo. Potom to bude môcť používať aj naša Babička 2.0

Facebook, Piki ti dáva víkend, maximálne dva

Na Facebook sa prispieva v tretej osobe, takže trpte s ním. Piki píše svoje názory o Facebooku po víkende používania. V zásade, nie je nadšený  a dáva mu víkend, maximálne dva.

Keď si založil konto, ešte netušil, že to bude v skutočnosti test jeho sociálnosti. Dal si predsavzatie, že nebude bezmyšlienkovite pridávať za priateľov kde koho a sústredí sa na zrelý vek. Tridsiatka sa stala istou métou. Pre puntičkárov dodáva, že tridsiatka v zmysle veku intelektuálneho.  A navyše s podmienkou, že pridaného priateľa by dokázal zniesť aj pri osobnom obedovom posedení na vlastný účet.

Vzápätí preskúmal možnosti, kde a čo sa dá pridávať, vidieť, editovať a tak podobne. Pokusne vložil od každého druhu niečo. Keď už  má tú kombo dátovú tarifu, tak vyskúšal aj mobilný prístup. A v tom momente sa to pre Pikiho začal kaziť. Až nakoniec  dospel do konečného rozhodnutia:

Prečo by som to robil?

Veď posúdia sami, čitatelia moji:

  1. Info o tom čo práve robím je v momente odoslania klamstvom, pretože je to história a nezodpovedá skutočnosti.
  2. Dlhšiu poznámku si píš Piki vždy na blog formou článku.
  3. Kvôli lepšej prezentácii fotografii robil toť nedávno na svojom blogu evolučný redizajn.
  4. Tých pár eventov dokáže vrhnuť na blog vo forme článku. V prípade nutkavej potreby, nainštaluje do WordPressu dva pluginy a kalendár udalostí aj so správou účastníkov je doma.
  5. Zdieľanie odkazov robí formou celulózových výluhov, takže zas a znovu je to článok na blogu.
  6. Video? A to je čo?
  7. Facebook mu furt navrhuje za priateľov stále tých istých, ktorých má v RSS čítačke alebo v Gtalku.
  8. Títo tí istí zrkadlia vo svojich profiloch svoje blogy a podobne. Po pár dňoch si pripadal ako medzi dvomi zrkadlami, ktorých rovina je rovnobežná.
  9. Ak už Facebook navrhne niekoho nového, Piki netuší prečo a pritom by tak chcel nadviazať kontakty s ďalšími lekárnikmi a farmaceutmi.
  10. Desatoro nebude!
  11. A k tomu tá debilná tretia osoba.

Nuž tak priatelia, Piki hľadá dôvod, prečo by Facebooku mal dať viac ako povestné dva víkendy. Problémom skutočne nie je otázka ochrany súkromia. Ako starý blogér už dávno pozná svoje hranice ochoty zdielať informácie o sebe a svojich blízkych.  Skutočným problémom, ktorý si ani len nepamätá, že by niekedy bol výzvou, je nezmyselnosť aplikácie Facebook pre Pikiho.

Á, jeden zmysle by tu bol: Profi profil ako ďalší kanál na oslovenie cieľovej skupiny, pre ktorú je Facebook to pravé orechové. Pre zváženie celkového ROI sú tu dva zaujímavé zdroje:

Reklama na Facebooku prostřednictvím Facebook Ads už není žádná novinka, funguje tuším od června. Na Facebooku je přes 107 tisíc Čechů, takže zásah nemusí být úplně malý. Otázkou možná ještě bude, co znamená „ti co tam jsou“ (zřejmě to znamená mají účet, ne že jsou pravidelně aktivní) a co znamená (započítaný) „Čech“. Zdroj: Facebook Ads

medziročný nárast je na úrovni 183%
– najväčší počet užívateľov v CEE regióne má Srbsko a Chorvátsko: takmer 300 000 pre každú krajinu
Slovensko malo za september 2008 niečo viac ako 64 000 užívateľov
– mesačný nárast počtu slovenských užívateľov je na úrovni 18%. Zdroj:Konečne lokálne dáta o Facebooku!

A práve na to je dobré si facebookovanie odskúšať na vlastnej koži. Ako som bol býval bol písal, nie je nad to byť svojim vlastným zákazníkom. Možno to dopadne ako s tými sovietmi: Dávali im rok, nanajvýš dva a nakoniec bolo tých rokov dvadsať.

Z Vyšehradu je celkom iný výhľad

Pred rokom sme si pri príležitosti svokrinej návštevy vyšli na Vyšehrad. Poviem vám, odtiaľ je celkom iný pohľad na Prahu ako ste zvyknutí. Posúďte sami, priložené fotky a komentár k nim vás isto presvedčia. A samozrejme, nezabudol som ani na príbeh o našom fúzatom triednom.

To sme boli v roku pradávnom, v čase medzi Václavom a Havlom,  s našou gymnaziálnou triedou na výlete v Prahe a šéfoval tomu náš dejepisár. Povláčil nás všade, kde sa len nejaká pamiatka objavila a triedny matfyzák to so stoickým pokojom zvládal. Keď sme sa z Vyšehradskej skaly nahýňali dole a sledovali premávku lodí tesne pod nami na Vltave, popod fúziky poznamenal:

Sledujte to harmonické vlnenie za tou malou loďou. A pozor, teraz nastalo skladanie vlnení, ako idú tie dve lode oproti. Vidíte, aký je výsledok ak sú vlnové dĺžky rozdielne.

Takže priatelia, Vyšehrad si pamätám hlavne ako miesto skladania vlnení. Nejaké vlnenie Libušiných vlasov a utopený Šemík popri tom blednú závisťou.

Ale dosť bolo príbehov z dávnoveku, pozrite si fotky.

Čo robíte práve teraz? Facebookujem!

Piki si založil konto na Facebooku. Zatiaľ sa mu to pozdáva.  Upravil a doplnil si konto, prepojil toto konto do ostatného internetového sveta. Ba dokonca si založil jednu skupinu. Pre nich, pre lekárnikov a pro lékárníky na sieti Facebook. Keby sa im chcelo, môžu sa tu združovať a diskutovať. Napríklad o tom ako sa pracuje slovenským lekárnikom v Česku alebo prečo Pikiho baví stále presviedčať kolegov, že jednotný sortiment je to pravé.

Ale späť k aplikácii. Piki hovorí, že je to skutočne vymakané na pozadí makajúce prostredie. Vie si predstaviť, že pre nich, ktorí chcú a nevedia, to môže mať svoje čaro. Nuž uvidí, ako dlho ho to bude držať.

A na záver to najdôležitejšie, tuto hľa si môžete pozrieť jeho, teda Pikiho profil.

Profil Martin Pilnik na Facebooku

P.S.: Akokoľvek, zdá sa mi to nejaké divné, keď sa mi webová stránka prihovára o niekom v tretej osobe.  A o mne 3x divné. A tá stupídna otázka, že vraj čo akurát teraz robím? Nuž hľadím do textarei na Facebooku. To tam mám vždy napísať to isté?

Zdanie vedeckosti v analýzach výsledkov ľudského konania

Osobne si delím vedomostný svet na dve oblasti.

  1. Prírodné vedy
  2. Ľudské konanie

Základným rozlišovacím prvkom je odpoveď na otázku: Vytvoril pravidlá človek? Ak nie, je to dobré! Môžeme diskutovať, analyzovať, vymýšľať a nakoniec sa dopracovať k nejakému  trvalému záveru. Ale beda, ak je tvorcom pravidiel človek. To je koniec logiky, koniec rozumu a o nejakých pevných istotách sa veru nedá hovoriť.

Zdá sa mi divné, keď sa ľudia snažia vedeckými metódami odhaliť pravidlá, ktoré si vymyslel nejaký iný človek. Teda vedeckými… Ak by to bolo o využití  vedeckých analýz ľudského myslenie, psychológie davu a tak podobne, tak fajn, ale ako vedecké sa tvária rôzne analýzy správania sa výsledkov toho ľudského myslenia.

Vyzerá to odborne a vedecky. Akurát, kúzlo sa stratí v momente, keď namiesto nutnosti pozorovania a pokusu stačí získať prístup ku zdroju. Aby som nechodil ďaleko, tak napríklad, taký výber nášho dejepisára na ústne skúšanie (dosaďte si čokoľvek, napríklad SERP, ekonómiu…). Desiatky, stovky ľudí sa snaží odhaliť pravidlá, ktoré nadefinoval nejaký človek. Snažia sa nabúrať do rôznych debugovacích módov.  Použijú celý aparát vedeckého skúmania.  A pritom by stačilo pozvať tvorcu spravodlivosti na kávičku, pošmajchlovať sa, zalichotiť a algoritmus by bol k dispozícii.

Sladké prírodné vedy. By si skúsili týto pseudovedci sociálny inžiniering, čo já viem, v takej kvantovej fyzike. Objímanie a hladkanie reaktora by asi nezabralo. A také šmajchlovanie sa s kompetetívnym agonistom na adrenergných receptoroch by im bolo platné ako mŕtvemu zimník, keby chceli toho agonistu presvedčiť aby bol selektívny na α receptory.