Nikon uviedol novú zrkadlovku D3000 s prastarými parametrami

Megapixelov a iných parametrov ako u Canonu v roku 2007, kurzy medzi dolárom a eurom ako v roku 2005, o cene škoda hovoriť, tá je hádam z praveku. No ja vám neviem, nejaké je to čudné.

Price (Body + 18-55mm VR Lens) US: $599
UK: £499.99
EU: €607
Body color Black
Sensor • 23.6 x 15.8 mm CCD sensor
• Nikon DX format (1.5x FOV crop)
• 10.2 million effective pixels

Zdroj: Nikon unveils D3000 entry-level DSLR

Čo to je za anachronizmus, vraj medzinárodný príplatok v rámci Európskej únie?

Keď niekto nepochopil myšlienku Európskej únie dokáže na obhajobu že…

… nočný rýchlik z poľského Zakopaného do prímorského Gdaňska. Na popradskej stanici za lístok s lôžkom zaplatil 59 eur. Ak by si ho kupoval v Zakopanom, vyšiel by ho na necelých 30.

Lístky na poľské vlaky sú o sto percent drahšie | Tatranský | korzar.sme.sk

Vypustiť takúto absurdnú vetu:

Určenými medzinárodnými tarifami vysvetľujú dvojnásobnú cenu aj poľské železnice PKP. „Cena je určená v eurách, teda aj kurzové pohyby mohli zavážiť. Navyše, podľa medzinárodných dohôd od roku 2001 medzinárodné lístky zahrňujú príplatky, domáce nie,“ hovorí Ewa Olszewska z PKP. Tá Slovákom odporúča internet.

„Lístok si zo Slovenska môžu cestujúci kúpiť cez našu stránku. Tam zaplatia domáce ceny,“ spresnila.

PRP: Aj keď nie je na výber, je dobré dať najavo nespokojnosť

Kým budú ľudia chlemtať polievočkou, ktorú im markeťáci predhodia, bude to stále studená zapáchajúca žbrnda. Keď ju začnú odmietať, razom bude v zdobenom porceláne strieborná lyžica naberať voňavú mňamku.

A ešte jedna súvisiaca rada:

Cena je len číslo a vždy by mohla byť nižšia. Ak ľudia povedia, že je dobrá, nie je dôvod aby sa nižšou stala.

Najvyšší stupeň arogancie tvorcu návodu

Neexistuje kontraproduktívnejší prístup pri písaní návodu ako zavádzať vlastné názvoslovie a používať pojmy, ktoré sa nikde v aplikácii či oficiálnom návode na použitie nevyskytujú. Ak to navyše priznáte, prívlastok arogantný si plne zaslúžite.

Ukážkový príklad priniesol

V češtině se nejčastěji setkáme s pojmenováním „vložení klíčového slova“ nebo „dynamický inzerát“, v angličtině je to nejčastěji „Dynamic Keyword Insertion“ (DKI) nebo „Keyword Insertion“ (KWI). Já pro jednoduchost nejraději používám výraz „makro“ nebo „dynamická proměnná“.

Google Blog ČR: Dynamické proměnné v AdWords: úplný výčet

Abstrahujúc od tohto fó-pá je to článok celkom „pekný“. Hlavne preto, že slovom makro nakoniec označuje nie len danú funkciu, ale jej to čo bežný ľud nazýva slovami premenná a hodnota premennej .  😉

Cucá si Google Image Search informácie o type copyrightu z prsta?

Google umožňuje filtrovať vyhľadané obrázky podľa typu autorskoprávnej ochrany. Po službe Flickr sa tak Google Image Search stal druhou šikovnou pomôckou pre vyhľadávanie žánrových a ilustračných fotiek. Ale má to jeden zádrhel. A to zásadný.

There’s some fine print, of course. This feature identifies images that are tagged with licenses that authorize reuse. You’ll still have to verify that the licensing information is accurate. We can help you take the first step towards finding these images, but we can’t guarantee that the content we linked to is actually in the public domain, or available under the license.

Official Google Blog: Find Creative Commons images with Image Search

To, že informácia je len orientačná a utvrdiť sa v možnosti voľného použitia je treba priamo na stránke, kde sa fotky nachádzajú, je to najmenej problematické.

Pre majiteľov webov je naopak oveľa horšie, že nie je známe odkiaľ  tieto informácie Google vycucáva. Takže umravniť autorskoprávne tagy nie je také jednoduché. A tým sa tento nástroj aj pre preberajúcu stranu stáva skutočne veľmi problematickým.

V podpornej diskusnej skupine  k vyhľadávaniu je síce založené diskusné vlákno, ale do dnes bez odpovede.

So, how do you tag an image with a license so that it will be detected?

How to tag images with license? – Web Search Help.

Centrum správcu webu tiež nič nehovorí. Takže ako by som to? Alebo som niečo prehliadol, alebo je to už klasický googlovkcý prístup, kedy si Google o dátach myslí to čo sa jemu hodí.

Lebo sa to dá je odivný dôvod na existenciu

Pre 99% skupín a stránok na Facebooku je ich vytvorenie navždy 100% ich činnsoti. Na čo je dobré byť ich členom?  Prečo to ľudia odklikajú? Hm, nič to nestojí, ale nič to neprináša. Nie je tam žiaden obsah, nie je o čom diskutovať, niekto to nemoderuje.

Prečo to vôbec niekto vytváral? Lebo mohol? Nejaký podivný marketingový cieľ? Niečo ako propagácia značky v prostredí textovej PPC?

Prečo sa do tej skupiny niekto pridá? Pre pocit, že pre danú vec niečo urobil? Hm, vydanie 10 joulov na stlačenie tlačidla myši niečo urobí?

Koľko krát ľudia navštívia všetky skupiny, ktorých sú členmi?  Prečo sú fanúšikmi skupiny kam sa nechodia pozerať čo je tam nové?

Mám pocit, že sú tieto percentá odpadu a nečinnsoti ďaleko horšie ako v prípade blogov v čase ich najväčšieho rozkvetu. A to v tomto prípade myslím aj aktivitu  užívateľov nie len prázdnotu skupín a stránok.

Rozumiete tomu niekto?

Neodsudzujme lobing, odsudzujme absurdné marže

Z akejkoľvek zákazky má niekto prospech. Takže samozrejme aj zo štátom zadávaných zákazok má niekto prospech. Niekto ho musí mať, inak by sa žiadna zákazka nenaplnila a naše „spoločné blaho“ by nenarástlo.  keď niekto prežije tak 2-5 rokov dospelého života pochopí, že niečo ako spravodlivosť a rovné podmienky sú len neprístupným bodom a môžeme sa k nemu len limitne priblížiť.  Prosto, život nie je spravodlivý.

Čo je teda dôležité? Odpoveďou je veľkosť marže v absolútnej hodnote.

Pozor, nie v percentách! To vás hádam na základnej škole naučili, že celkový výsledok pri počítaní koľko je to percent závisí od veľkosti základu. Takže týmto sa nebudem zaoberať. Skôr sa upriamim na to slovo marža.

Všetko je zasraný lobing a hnusná reklama

Poznáme všetci. V každom texte vidíme skryté PíáR. Každý článok o produkte je platený výrobcom. Všetky vedecká štúdie sú ohnuté zaplatenými vedcami…  Áno, aj s takýmto pohľadom na život sa dá prežívať. Ale ste schopný dokázať, že máte pravdu?  Aha, tak podľa citu.  Aha, tak na základe osobnej prizmy. Ups, tak s osobnej skúsenosti ste to zovšeobecnili…

Existuje len niekoľko málo jednotiek prípadov, kedy sú spomenuté veci (PíáR, reklama) skutočne život ohrožujúce. Všetko ostatné je len život-baviace.

Áno, niekto sa o zákazke dozvedel, prihlásil sa, uspel, zrealizuje zákazku. Po 4 rokoch  voličov oblbne iná suita a tá potom dá zarobiť zas svojim. Alebo máte pocit, že to funguje inak?

Na začiatku 21. storočia to v európskej spoločnosti takto funguje.  Vymyslite lepší spôsob fungovania našej spoločnsoti a bude mať význam prehodnotiť aj hlavnú myšlienku tohto článku.  Kým ale naša spoločnosť funguje na princípe parlamentnej demokracie rovného  a všeobecného volebného systému, riešme čo riešiteľné je.

Riešme veci, ktoré má zmysel riešiť

Keď sa objaví akákoľvek zákazka zadávaná anonymným štátnym rozpočtom, vždy sa o nej ako prvý dozvie politik, ktorý si to vymyslí a v tesnom závese úradník, ktorý to celé musí sprocesovať. To sú hneď dve miesta, odkiaľ príde prvý impulz k zadávateľovi, že by sa mal pripraviť. Ako prosím vás chcete zmysluplne zabezpečiť, aby títo dvaja zabezpečili rovné podmienky v prístupe k ich myšlienkam?

Máte pocit, že som fatalista? Nuž, ešte raz vám pripomeniem: Poobzerajte sa ako v súčasnosti funguje naša spoločnosť. A ak máte možnosť, zamyslite sa nad rozdielmi v marketingu B2C a B2B.

Takže keď spoločne pochopíme, že zadávanie zákazok sa môže len limitne priblížiť ideálu rovnému prístupu k informáciám, zamerajme sa na to, čo skutočne rozhoduje, či z našich daní získame maximum možného.

Uvažujme o marži, ktorú si k zadaniu prihodí firma a razom zistíme, že existujú možno 70 možno 90 percent zákazok, ktorých výsledkom je produkt s všeobecne známou koncovou cenou.  Takže už mierne informovaný laik v danom odbore vie relatívne ľahko posúdiť, či sa firma nabalila a biznise desaťročia alebo trvalo udržateľne podniká.

  1. Objaví sa argumentácie špecifikami? Nič také neexistuje, Európa je dosť veľká a stará aby sme našli porovnateľný výskyt. A aj tak je to o cene dodávky, ktorú rieši bod 6.
  2. Argument mnohých vplyvov? Diferenciálne rovnice vieme riešiť od 19. storočia. A aj tak je to zas o cene dodávky, ktorú rieši bod 6.
  3. Argument inej kvality (Mercedes verzus Daewoo)?  Tak ukážte zoznam komparatívnych výhod, ktoré si chcete nechať zaplatiť a my rozhodneme či ich chceme kúpiť. A zas je to o cene dodávky, ktorú rieši bod 6.
  4. Tak čo máte ešte? Nič?
  5. Tak aká je vaša marža? Nižšia?
  6. A aké sú marže vašich dodávateľov? Nižšie? Aj na špendlíky, ktoré máte na svojich nástenkách majú vaši dodávatelia  nízke marže? Naozaj?
  7. Tak to ste vyhrali.
  8. Nechcete sa deliť o informácie o vašich maržiach a maržiach vašich dodávateľov? Tak to potom štátne peniaze nie sú pre vás.

Bonus navyše

Samozrejme vždy pomôže, keď to realizuje niekto, komu ide o trvalo udržateľné podnikanie, nie o biznis storočia.  Vďaka dôrazu na maržu si ich vieme už z predstihom vybrať a s predstihom postaviť mimo hru tých, ktorí sú hluchí k slovám.

Púšťam sa do čítania: Marc Dugain – Edgarovo prokletí

Takže je to fikcia, ale chcú, aby som uveril, že je to literatúra faktu.  Prianie bolo otcom myšlienky a marketing matkou textu na prebale. Takže je to dieťa podivného registrovaného partnerstva.

Na konci knihy sa píše:

Tato fikce se opírá o skutečné události a uvádí na scénu osobnosti, které vystupují pod svými skutečnými jmény. Některé jejich slova jsou smyšlená, jiná odpovídají způsobu, jakým se vyjadřovaly v knihách nebo článcích.

A na zadnej strane prebalu:

Vypravěčem je muž, který stál po Hooverově boku téměř po celou dobu a byl jeho důvěrníkem. Dovoluje tak nahlédnout do zkulisí dosud ne zcela vyjasněných událostí i do Hooverova soukromí, kam se dostal za jeho života jen málokdo.

Je to barvitý, místy až napínavý a rouhodně neotřelý pohled na nedávné dějiny největší světové mocnosti, takže čtenář jen těžko uvěří, že se jedná o fikci.

O knihách sa poväčšine píše po ich prečítaní, ale tentokrát som to urobil naopak. Chápete prečo? Ako v tom vtipe o Gorbačovovovovom fľaku: A tú vodku! A tú vodku! A tú vodku! Je to fikcia! Je to fikcia! Je to fikcia! Je to fikcia!

Kvôli vlastnej ukecanosti sa v Čechách prepúšťalo

Senzačnosť by tomu, podľa týden.cz, malo dodať, že išlo o ukecanosť na Facebooku

„Tomáš má velkou radost z toho, že dnes udělal nový rekord v tržbě, 142 tisíc,“ sděloval svým přátelům prostřednictvím Facebooku mladý pokladní. Po necelých dvou týdnech si jej nadřízení předvolali s tím, že je propuštěný. Mladíka přinutili podepsat výpověď dohodou. Redakce jméno firmy zná, ale neuvádí jej proto, že Zmuda má i po výpovědi povinnost zachovat mlčenlivost.

Týden.cz | Kvůli Facebooku se propouští. Už i v Česku

Takže sme si to vrátili do správnych súvislostí a môžeme si zas na Facebooku príjemne oklábosiť.

(via. f-priateľ)

Vieme vidieť budúcnosť, len sme sa nerozhodli či sa chceme aj pozerať

V Nemecku sa nateraz rozhodli, že sa radšej pozerať nebudú. Nový nemecký zákon upravuje robenie a prístup k výsledkom genetických testov tak, že vraj pomaly všetko okolo genetických testov zakazuje.

Ono to nie je veru jednoduché a myslím, že jadro problému je zakopané práve v schopnosti vidieť budúcnosť.

Keď máme na výber medzi životmi s takto odlišnými vyhliadkami – a môžeme sa rozhodnúť skôr, než zárodok alebo plod získa akékoľvek vedomie, nemali by sme mať možnosť rozhodnúť sa pre dieťa s lepšími vyhliadkami?

Nemecko odmieta genetické testy. Až príliš počúva strach z tieňov minulosti

Keď mal starí pán učiteľ v sci-fi seriály Návštevníci možnosť dozvedieť sa čo ho čaká, na poslednú chvíľu sa rozhodol, že to nechce vedieť. Myslím, že tento postoj by bol vlastný väčšine súčasníkov.  Asi je to aj postoj rozumný, ale…

So situáciami, keď niektorí vedia a niektorí nie máme samé nepríjemné skúsenosti. Veď denno denne sa stretávame v obchode,  v politike, v rodine s ľuďmi, ktorí vedia niečo, čo my nevieme. Len jeden príklad za všetky: Dcéra vie s kým sa v škole rozprávala a kam to viedlo a ja nie. Takže mi neostáva nič iné len jej dôverovať. A myslím, že toto je ten problém, ktorý s pohľadom do budúcnosti máme. Nevieme, či sa dá ostatným dôverovať. A keď nevieme, tak sa bojíme.