Lebo sa to dá je odivný dôvod na existenciu

Pre 99% skupín a stránok na Facebooku je ich vytvorenie navždy 100% ich činnsoti. Na čo je dobré byť ich členom?  Prečo to ľudia odklikajú? Hm, nič to nestojí, ale nič to neprináša. Nie je tam žiaden obsah, nie je o čom diskutovať, niekto to nemoderuje.

Prečo to vôbec niekto vytváral? Lebo mohol? Nejaký podivný marketingový cieľ? Niečo ako propagácia značky v prostredí textovej PPC?

Prečo sa do tej skupiny niekto pridá? Pre pocit, že pre danú vec niečo urobil? Hm, vydanie 10 joulov na stlačenie tlačidla myši niečo urobí?

Koľko krát ľudia navštívia všetky skupiny, ktorých sú členmi?  Prečo sú fanúšikmi skupiny kam sa nechodia pozerať čo je tam nové?

Mám pocit, že sú tieto percentá odpadu a nečinnsoti ďaleko horšie ako v prípade blogov v čase ich najväčšieho rozkvetu. A to v tomto prípade myslím aj aktivitu  užívateľov nie len prázdnotu skupín a stránok.

Rozumiete tomu niekto?

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Neodsudzujme lobing, odsudzujme absurdné marže

Z akejkoľvek zákazky má niekto prospech. Takže samozrejme aj zo štátom zadávaných zákazok má niekto prospech. Niekto ho musí mať, inak by sa žiadna zákazka nenaplnila a naše “spoločné blaho” by nenarástlo.  keď niekto prežije tak 2-5 rokov dospelého života pochopí, že niečo ako spravodlivosť a rovné podmienky sú len neprístupným bodom a môžeme sa k nemu len limitne priblížiť.  Prosto, život nie je spravodlivý.

Čo je teda dôležité? Odpoveďou je veľkosť marže v absolútnej hodnote.

Pozor, nie v percentách! To vás hádam na základnej škole naučili, že celkový výsledok pri počítaní koľko je to percent závisí od veľkosti základu. Takže týmto sa nebudem zaoberať. Skôr sa upriamim na to slovo marža.

Všetko je zasraný lobing a hnusná reklama

Poznáme všetci. V každom texte vidíme skryté PíáR. Každý článok o produkte je platený výrobcom. Všetky vedecká štúdie sú ohnuté zaplatenými vedcami…  Áno, aj s takýmto pohľadom na život sa dá prežívať. Ale ste schopný dokázať, že máte pravdu?  Aha, tak podľa citu.  Aha, tak na základe osobnej prizmy. Ups, tak s osobnej skúsenosti ste to zovšeobecnili…

Existuje len niekoľko málo jednotiek prípadov, kedy sú spomenuté veci (PíáR, reklama) skutočne život ohrožujúce. Všetko ostatné je len život-baviace.

Áno, niekto sa o zákazke dozvedel, prihlásil sa, uspel, zrealizuje zákazku. Po 4 rokoch  voličov oblbne iná suita a tá potom dá zarobiť zas svojim. Alebo máte pocit, že to funguje inak?

Na začiatku 21. storočia to v európskej spoločnosti takto funguje.  Vymyslite lepší spôsob fungovania našej spoločnsoti a bude mať význam prehodnotiť aj hlavnú myšlienku tohto článku.  Kým ale naša spoločnosť funguje na princípe parlamentnej demokracie rovného  a všeobecného volebného systému, riešme čo riešiteľné je.

Riešme veci, ktoré má zmysel riešiť

Keď sa objaví akákoľvek zákazka zadávaná anonymným štátnym rozpočtom, vždy sa o nej ako prvý dozvie politik, ktorý si to vymyslí a v tesnom závese úradník, ktorý to celé musí sprocesovať. To sú hneď dve miesta, odkiaľ príde prvý impulz k zadávateľovi, že by sa mal pripraviť. Ako prosím vás chcete zmysluplne zabezpečiť, aby títo dvaja zabezpečili rovné podmienky v prístupe k ich myšlienkam?

Máte pocit, že som fatalista? Nuž, ešte raz vám pripomeniem: Poobzerajte sa ako v súčasnosti funguje naša spoločnosť. A ak máte možnosť, zamyslite sa nad rozdielmi v marketingu B2C a B2B.

Takže keď spoločne pochopíme, že zadávanie zákazok sa môže len limitne priblížiť ideálu rovnému prístupu k informáciám, zamerajme sa na to, čo skutočne rozhoduje, či z našich daní získame maximum možného.

Uvažujme o marži, ktorú si k zadaniu prihodí firma a razom zistíme, že existujú možno 70 možno 90 percent zákazok, ktorých výsledkom je produkt s všeobecne známou koncovou cenou.  Takže už mierne informovaný laik v danom odbore vie relatívne ľahko posúdiť, či sa firma nabalila a biznise desaťročia alebo trvalo udržateľne podniká.

  1. Objaví sa argumentácie špecifikami? Nič také neexistuje, Európa je dosť veľká a stará aby sme našli porovnateľný výskyt. A aj tak je to o cene dodávky, ktorú rieši bod 6.
  2. Argument mnohých vplyvov? Diferenciálne rovnice vieme riešiť od 19. storočia. A aj tak je to zas o cene dodávky, ktorú rieši bod 6.
  3. Argument inej kvality (Mercedes verzus Daewoo)?  Tak ukážte zoznam komparatívnych výhod, ktoré si chcete nechať zaplatiť a my rozhodneme či ich chceme kúpiť. A zas je to o cene dodávky, ktorú rieši bod 6.
  4. Tak čo máte ešte? Nič?
  5. Tak aká je vaša marža? Nižšia?
  6. A aké sú marže vašich dodávateľov? Nižšie? Aj na špendlíky, ktoré máte na svojich nástenkách majú vaši dodávatelia  nízke marže? Naozaj?
  7. Tak to ste vyhrali.
  8. Nechcete sa deliť o informácie o vašich maržiach a maržiach vašich dodávateľov? Tak to potom štátne peniaze nie sú pre vás.

Bonus navyše

Samozrejme vždy pomôže, keď to realizuje niekto, komu ide o trvalo udržateľné podnikanie, nie o biznis storočia.  Vďaka dôrazu na maržu si ich vieme už z predstihom vybrať a s predstihom postaviť mimo hru tých, ktorí sú hluchí k slovám.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Púšťam sa do čítania: Marc Dugain – Edgarovo prokletí

Takže je to fikcia, ale chcú, aby som uveril, že je to literatúra faktu.  Prianie bolo otcom myšlienky a marketing matkou textu na prebale. Takže je to dieťa podivného registrovaného partnerstva.

Na konci knihy sa píše:

Tato fikce se opírá o skutečné události a uvádí na scénu osobnosti, které vystupují pod svými skutečnými jmény. Některé jejich slova jsou smyšlená, jiná odpovídají způsobu, jakým se vyjadřovaly v knihách nebo článcích.

A na zadnej strane prebalu:

Vypravěčem je muž, který stál po Hooverově boku téměř po celou dobu a byl jeho důvěrníkem. Dovoluje tak nahlédnout do zkulisí dosud ne zcela vyjasněných událostí i do Hooverova soukromí, kam se dostal za jeho života jen málokdo.

Je to barvitý, místy až napínavý a rouhodně neotřelý pohled na nedávné dějiny největší světové mocnosti, takže čtenář jen těžko uvěří, že se jedná o fikci.

O knihách sa poväčšine píše po ich prečítaní, ale tentokrát som to urobil naopak. Chápete prečo? Ako v tom vtipe o Gorbačovovovovom fľaku: A tú vodku! A tú vodku! A tú vodku! Je to fikcia! Je to fikcia! Je to fikcia! Je to fikcia!

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Kvôli vlastnej ukecanosti sa v Čechách prepúšťalo

Senzačnosť by tomu, podľa týden.cz, malo dodať, že išlo o ukecanosť na Facebooku

“Tomáš má velkou radost z toho, že dnes udělal nový rekord v tržbě, 142 tisíc,” sděloval svým přátelům prostřednictvím Facebooku mladý pokladní. Po necelých dvou týdnech si jej nadřízení předvolali s tím, že je propuštěný. Mladíka přinutili podepsat výpověď dohodou. Redakce jméno firmy zná, ale neuvádí jej proto, že Zmuda má i po výpovědi povinnost zachovat mlčenlivost.

Týden.cz | Kvůli Facebooku se propouští. Už i v Česku

Takže sme si to vrátili do správnych súvislostí a môžeme si zas na Facebooku príjemne oklábosiť.

(via. f-priateľ)

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Vieme vidieť budúcnosť, len sme sa nerozhodli či sa chceme aj pozerať

V Nemecku sa nateraz rozhodli, že sa radšej pozerať nebudú. Nový nemecký zákon upravuje robenie a prístup k výsledkom genetických testov tak, že vraj pomaly všetko okolo genetických testov zakazuje.

Ono to nie je veru jednoduché a myslím, že jadro problému je zakopané práve v schopnosti vidieť budúcnosť.

Keď máme na výber medzi životmi s takto odlišnými vyhliadkami – a môžeme sa rozhodnúť skôr, než zárodok alebo plod získa akékoľvek vedomie, nemali by sme mať možnosť rozhodnúť sa pre dieťa s lepšími vyhliadkami?

Nemecko odmieta genetické testy. Až príliš počúva strach z tieňov minulosti

Keď mal starí pán učiteľ v sci-fi seriály Návštevníci možnosť dozvedieť sa čo ho čaká, na poslednú chvíľu sa rozhodol, že to nechce vedieť. Myslím, že tento postoj by bol vlastný väčšine súčasníkov.  Asi je to aj postoj rozumný, ale…

So situáciami, keď niektorí vedia a niektorí nie máme samé nepríjemné skúsenosti. Veď denno denne sa stretávame v obchode,  v politike, v rodine s ľuďmi, ktorí vedia niečo, čo my nevieme. Len jeden príklad za všetky: Dcéra vie s kým sa v škole rozprávala a kam to viedlo a ja nie. Takže mi neostáva nič iné len jej dôverovať. A myslím, že toto je ten problém, ktorý s pohľadom do budúcnosti máme. Nevieme, či sa dá ostatným dôverovať. A keď nevieme, tak sa bojíme.

Zdieľajte obsah s priateľmi: