Základná listina práv a slobôd sa pomaly ale isto stáva zrelá na doplnenie.
Facebook verzus Kanada, Googel street View verzus Švajčiarsko, Británia, Japonsko…, Google eBooks verzus autori v Európe a tak ďalej a tak podobne. Isto by ste vedeli doplniť ďalšie kauzy tak, že by ich počet išiel do desiatok.
Veď len také obyčajné fotografovanie na ulici, kamery na každom kroku a ich miniaturizácia… Kde sú hranice, ktoré sme ochotný akceptovať?
V súvislosti so svojou prácou som si revidoval rôzne lehoty na skladovanie lekárenských dát a došiel som k zaujímavej otázke: Viete vy, koľko subjektov o vás zo zákona musí ukladať a zhromažďovať údaje, lebo im to prikazuje zákon? Viete, tie subjekty to sami pre seba nepotrebujú, dokonca ich to ani nebaví (stojí ich to peniaze) zhromažďovať a skladovať vaše údaje, ale musia. Lebo zákon chráni práva tretích, štvrtých subjektov na ich prístup a kontrolu. V záujme… Čoho vlastne?
Pri pohľade do môjho Facebook konta si oprávnene, verte mi, mám na to tvrdé dáta, kladiem nasledujúce otázky:
Chceme vôbec, aby bolo naše súkromie chránené? Chceme vôbec nejaké súkromie?!? Chceme sa nechať chrániť pred špehovaním, natáčaním, fotením? Lebo ak nie, tak si to povedzme rovno a prestaňme vyhadzovať peniaze na úradníkov, ktorí v našom záujme bojujú za ochranu našich práv na súkromie.
Viete, ide hlavne o to, že treba nastúpiť na cestu hľadania nejakého riešenia, ktoré by bolo jednoducho formulované, jednoducho vymáhateľné a vydržalo nám aspoň na 50-100 rokov.