Pripojenie k sieti a telefonovanie sú stále drahé, drahé a ešte raz drahé

Len neustálim opakovaním a demonštráciou znechutenia z cenových politík telekomunikačných firiem sa dopracujeme k nižším výdajom z našich peňaženiek. Vždy treba byť s cenou nespokojný, vždy môže byť nižšia.

Priemerný slovenský užívateľ vysokorýchlostného internetu (čo je rýchlosť od 12 do 32 megabitov za sekundu) podľa tejto štatistiky zaplatí okolo 170 dolárov za mesiac. V prípade druhej Kanady je táto suma okolo deväťdesiat dolárov.

Na Slovensku je internet jeden z najdrahších na svete | Téma | pocitace.sme.sk

A všimnite si tie rýchlosti. Nie, to nie je základné nepočítané ADSL od T-comu. To sú poriadne vysokorýchlostné fukoty, ktoré otvárajú reálny prístup k novým službám.

Včera som si linkoval vo svojom profile na Facebooku (ak chcete byť môj F-priateľ, schvaľujem všetkých rozumných ľudí) odkaz na vízie okolo Google Wave. Som smutný z toho, ako tento nový koncept narazí v Európe na nedostatočné rýchlosti, nemobilnosť a nepripravenosť hlasových operátorov.

A posledná poznámka: Treba konečne prestať deliť hlasové služby podľa použitej technológie. Lebo inak sa nezbavíme absurdných cenníkov za „pevné linky“.

A predsa len ešte jedna poznámka: A treba konečne začať v Európe fungovať ako v skutočnej Európskej únii a zaraziť dvojaké ceny pre domácich a zahraničných obyvateľov. Veď rooming nie je nič iné.

Ceny za pripojenie sú vysoké, rýchlosti malé a hlasové služby predražené.

Veľmi, ale veľmi odborné magazíny na internete

Trochu sa zamyslím nad osudom a poslaním veľmi, ale veľmi odborných webov. Takých, ktoré zaujmú pár desiatok, možno stoviek ľudí a laici často neveriaco pozerajú.

Myslíte, že to má cenu? Jeden taký sa snaží veľmi, ale veľmi odborne zušľachtiť Arthut Dent. Teda Arthur, neviem, či je použitie prezývky v tomto prípade na mieste. Asi by znelo podivne, keby sa v súvislosti, čo já viem, môjho článku o sicílskom gambite (čo bola moderná klasifikácia liekov pre KVS) bola použitá moja prezývka. To viete, trochu ješitnosti na titul sa v našich kruhoch nosí.

Trochu som si čítal článok  Javascript a oblast působnosti proměnných – díl druhý – Zdroják, len tak pre potešenie bez snahy o pochopenie. Pár riadkov a potom diskusiu. Práve len pre to potešenie s odbornosti. Vie ma to potešiť, keď vidím skutočne odbornú debatu. Je v tom pre mňa niečo pohlcujúce a zvedavosť podnecujúce. Vždy ma chytí chcenie niekde vo vnútri a vytlačí na povrch túžbu porozumieť, dozvedieť sa… Tú túžbu, vďaka ktorej milujem farmáciu ako dokonalú syntézu prírodných vied od matematiky cez fyziku a chémiu a biológiu až k sociálnym vedám. Prosto vedomostná nirvána. Ale to sa ťažko vysvetľuje, to musíte mať niekde v sebe.

Má to vôbec cenu riešiť takýto odborný plátok v prostredí internetu? Odborné články určené pre kolegov odborníkov vyžadujú skutočne poriadnu prípravu. Aj obyčajné a prachsprosté kompiláty a odborné úvahy vyžadujú prípravu v miere nie malej. Strápniť sa pred kolegami, to nie je len tak. To je často aj o budúcej kariére. Navyše zle pochopená verejne prístupná dišputa odborníkov môže laika, nie to ešte novinára,  naviesť na praprapodivné názory.

A nie iné je to s popularizačnými webovými magazínmi. Jeden sa pokúšam písať. Ale dať dohromady článok pre Lekáreň na webe je oveľa komplikovanejšie, ako zápisok sem na blog. Musí to mať hlavu a pätu, musí to byť napísané zrozumiteľne, ale nesmie to byť napísané ľahkovážne. Zábavne, to isto áno, ale nie ľahkovážne. Každé tvrdenie musí byť podložené nejakým vedeckým podkladom. Nehovorím, všetko dokladovať odkazmi netreba, ale treba byť pripravený na útok v komentároch. Pretože byť prichytený v tvrdení výmyslov je skutočne nepríjemné a v prostredí internetu by to mohlo byť aj vražedné pre reputáciu. Navyše to pocitovo nemám rád.

Rešerše sú drahé. Pretože najdrahší je pracovný čas. Nie len priamo ale aj s ohľadom na cenu stratených príležitostí. A v prípade odborníkov na slovo vzatých, ktorí majú naštudované, ktorí priamo do klávesnice dokážu s istotou vysypať trvalé pravdy je to aj čas minulý, strávený pri dopracovaní sa k svojej kvalite. Také to, keď človek 5-10 rokov pracuje, učí sa, zbiera skúsenosti s víziou, že raz bude konečene draho predávať svoje vedomosti. Kde berú rôzne zdrojáky.cz na toto všetko peniaze? Isto, je to básnická otázka, spôsoby financovania sú za desaťročia fungujúceho kapitalizmu viac-menej známe. Stačí sa obzrieť.

Všimol som si, že všetky moje odborné časopisy, tie skutočne kvalitné a prinášajúce nové a iné informácie sú kompletne v režime spoplatneného obsahu. Zdá sa, že to v týchto kruhoch skutočne funguje. Veď, teda okrem iného, platí to vždy niekto tretí. A pri najhoršom sa na „získavanie prehľadu“ vyčlení kus grantu.

Taká smutná nika sú tieto odborné magazíny. Obsahom sa napĺňajú pomaly, za draho a nemá to ani kto čítať. Ale veď som vás na začiatku varovanie, že je to len také zamyslenie.

Ale nech z toho niečo máme všetci. Napíšte do komentárov odkazy na  nejaké zaujímavé polularizačné weby. Vedecké ani ak nie, hlavne popularizačné. SK-CZ by boli fajn, ale super by boli aj nejaké EN. A nie len prírodnými vedami je človek živý.

Vylepšený Facebook Search pre všetkých

Bombová novinka, na web prichádza vyhľadávanie v obsahu. Ups, pardón, na Fecebook prichádza vyhľadávanie v obsahu.

Last month, we began testing new versions of Search with a small group of people on Facebook. Based on the success of those tests, we’re rolling out a new version of Search to everyone on the site beginning today.

You now will be able to search the last 30 days of your News Feed for status updates, photos, links, videos and notes being shared by your friends and the Facebook Pages of which you’re a fan. If people have chosen to make their content available to everyone, you also will be able to search for their status updates, links and notes, regardless of whether or not you are friends. Search results will continue to include people’s profiles as well as relevant Facebook Pages, groups and applications.

Facebook | Facebook Search Improved for Everyone

Som z toho úplne hotový. Toto by mi nemali títo vývojári a markeťáci robiť. Takéto novinky vo webových technológiách znedazdajky…

A to ste počuli?

Google still can’t index the contents of Facebook, because Facebook is positioning itself as a major competitor to Google.

Facebook Updates Are Now Searchable; Not What Most Users Joined For.

Jednak: To akože ručne tvorený index, historicky známy pod slovom katalóg je  to, čím sa chce pomerať s Googlom?

A z ďalšieho pohľadu: Ako mediálna agentúra bez zisku s mizerným obratom, brutálnym click fraudom a  ROI v promiloch promile? Alebo ako vyhľadávací nástroj? Ale veď hej, šušká sa o tom, že návštevnosť Facebooku sa pomaly približuje k návštevnosti Googlu. 

Akokoľvek, cukrouškovi sa  darí užívateľom Facebooku podarovávať  dávno objavené a používateľmi internetu dávno používané technológie. Žiaľ máme už historické skúsenosti s tým ako sa druhí stali prvými a prví poslednými.

Keď vám váš známy bude rozprávať ako je to super ten chat na Facebooku a tá možnosť písať niekomu priamo na stenu je úplná bomba a to ste počuli ako sa tam dá skvelo všeličo nájsť….

To som vám nedávno zažil, ako jeden, čo objavil v roku 2008 vďaka iPhone existenciu mobilného internetu, považuje za mobilný internet svoju domácu wifi sieť. Veď má v ruke mobil a surfuje to.

Vstupujeme do dospelosti

Na známosť sa láskam vašim dáva, že naše 4M práve oslavujú 18  výročie. Vtedy som si veľmi prial niekoho nájsť. Dnes nám prajem, aby sme sa nikdy navzájom nestratili.

Celé sme  to začali každý zvlášť. Po jednom sme tam prišli, aby sme odchádzali s vyrovnaným golierom okolo krku na ktorom nás ťažila hlava trochu deravá a plná toho druhého.  Roky sme si na ten zvláštny pocit stálej spoločnosti toho druhého vo svojich myšlienkach zvykali. Ešte dlho sme sa báli pomenovať to, čo sme si  pri zvukoch ticha hviezd a pocite nekonečného šťastia pre seba z neba uchytili.

Keď už bolo všetkým pátračom jasné, že už  jeden život na dva nerozdelia, postavili sme sa každý sám za seba pred môjho menovca, aby sme si navzájom vyslúžili večné spojenie. A tak sa medzi našimi M objavilo prvé plus. Dali sme si navzájom rodinu – to najpevnejšie spojenie, ktoré nemá ani smrť silu naveky rozdeliť.

Dvakrát sme  spojili dohromady každý svoju náhodnú polovicu veriac, že je to práve to najlepšie, čo môžeme sami sebe dať. Počet M vstupujúcich denne do života sa zvýšil a ako dnes dospelá rodina už vieme, že čím pevnejšie budú naše + na ľavej strane, tým viac jedno 4M budeme a tým viac lásky sebe navzájom aj vám budeme dávať.

Až pridaná hodnota nás vytrhne z pocitu neužitočnosti

Zásadným prvok pri akejkoľvek úvahe o zmysle, užitočnosti akéhokoľvek statku alebo činnosti, teda akejkoľvek veci či služby je prítomnosť pridanej hodnoty , teda prítomnosť procesu tvorby.

Vytvorením nejakého statku končí akýkoľvek proces tvorby, nasleduje už len „vlastnenie“. Vlastnenie ako také nevytvára žiadne hodnoty, ani pridané, takže ani žiaden úžitok. Vlastniť čokoľvek je vo svojej podstate oničom. Až „používanie“ toho čo vlastníme robí z danej veci niečo užitočné či už pre vlastníka alebo pre ostatných.

V podobnom duchu uvažujem nad „predajom“ a „nákupom“. Je súčasťou týchto procesov tvorba pridanej hodnoty? Ako napríklad zvýšenie dostupnosti na inom mieste ako je miesto výroby, pridanie nových vlastností pomocou obalu a podobne? Ak áno, ak vzniká pri procese obchodovania pridaná hodnota, tak je proces užitočný.

Konečné riešenie doménovej otázky

Úvaha bola inšpirovaná Arthurovou Dentovou otázkou:

Otázka pro obchodníky s doménama: Jak přesně je vaše činnost prospěšná a co užitečného přináší?

Už nejaký čas hľadám aj ja odpoveď na ním vyslovenú otázku. Tento myšlienkový problém sa mi pravidelne pripomína, naposledy v súvislosti s humbukom okolo českých dátových schránok a diletantstve štátnych orgánov pri výbere a registrácii domén pre dôležitý pilier českej reformy byrokracie štátu.

Tak podľa všeobecného znenia úvahy hore skúšam hľadať nejakú pridanú hodnotu. Akonáhle nájdem motať sa okolo obchodovania s doménami nejakú pridanú hodnotu, užitočnosť bude razom na svete.

Na začiatku je proces vytvorenie domény. Priznajme mu, že vyžaduje veľké znalosti, veľký prehľad o svete okolo. Len tak je možné vytvoriť bombovú doménu. Takže by sa zdalo, že proces tvorby domény by mohol odovzdať doméne nejakú pridanú hodnotu a teda aj nejakú užitočnosť. Ale je to naozaj tak? Tvrdím, že veľkosť pridanej hodnoty, ktorú doméne odovzdá proces jej tvorby sa limitne blíži nule.

Takže teraz máme zhluk 6+3 písmen. To že doménu vlastníme jej nepridáva žiadnu hodnotu, nie to ešte pridanú.  Že niečo vlastníme je cenné len pre toho kto vám to závidí. Závisť je asi jedniná, ktorá „vlastníctvu“ dáva hodnotu.

Takže si spravme medzivýsledok: Pridané hodnota pri tvorbe je limitná nula, hodnota pridaná vlastníctvom je nula.  Zatiaľ žiadna pridané hodnota, takže zatiaľ žiadna užitočnosť.

Teraz pokročme ďalej a uvažujme nad „obchodovaním“. Akú pridanú hodnotu má proces obchodovania s našou 6+3 doménou? Pridáva ten proces k doméne niečo? Krajší obal? Lepšiu dostupnosť? Zlepšuje domainer podmienky pre následné používanie domény, pre tvorbu obsahu na danej doméne? Myslím, že nič z toho a ani nič ďalšie neexistuje. Takže aj pridaná hodnota počas procesu predaja sa limitne blíži k nule.

Nuž, mám pocit, že sme nenašli žiadnu pridanú hodnotu. A bez pridanej hodnoty nie je ani užitočnosť.

Užitočnosť nikde, tak aspoň hodnota

Tak, doprdele, čo spôsobilo, že doména, nejaká doména sama o sebe, má na hodnotu? Lebo nemôžeme popierať fakt, že existujú doménové názvy, ktoré okamžite po svojom vzniku a zaparkovaní generujú zisk a teda majú nenulovú hodnotu.

Je to následná tvorba, ktorá spätne dáva doméne hodnotu. Ale aká  tvorba? Čia tvorba? Tá tvorba domény? Nie, nie , nie  a ešte raz nie. Je to tvorba niekoho úplne iného. Je to tvorivý proces majiteľa obsahu, ktorý sa dá textom obsiahnutým v doméne pomenovať.

  • Hodnotu má obsah v profiloch sociálnych sietí
  • Hodnotu majú fotografie a popisky produktov v eShope
  • Hodnotu má schopnosť sprostredkovať platbu za tovar v reálnom čase
  • Hodnotu má spôsob zobrazenia informácii tak, ako sa to návštevníkom páči
  • Hodnotu má nájsť tam čo nepoznám
  • Hodnotu má schopnosť doručiť reklamu na tieto stránky
  • a ďalších tisíc tvorivých činností

Takže: Hodnotu pre novú doménu prináša pridaná hodnota niečoho úplne iného. A táto sa spätne premieta do hodnoty niektorých doménových názvov. Ak teda chceme pomenovať zrozumiteľne obchodovanie s doménami, hľadajme slovo, ktoré je definované ako „následné využitie predchádzajúcej cudzej práce pre vlastný prospech“.

Takže sú tvorba domén a obchodvanie s doménami neužitočný parazitizmus?

Podivné monitorové trendy

Monitory rastú len do šírky, 4:3 aby človek lupou hľadal. Navyše rozlíšenie 1920×1200 ako by bolo zákonom. Aj pre 19 aj pre 27 palcové. Že má pixel potom veľkosť menšieho slona je asi jedno, hlavne že je to full HD.

To všetci zabudli, že od rozlíšenia závisí koľko sa toho zmestí na monitor?

S láskou spomínam na svoj laptop s 15,4 palcovím displejom a rozlíšením 1400×1060, ktorý som používal v roku 2002. On ten laptop od HP bol celkovo na úrovni dnešných dní.

Fakt som úplne rozčarovaný, že nie je možné nájsť 27 palcový monitor s poriadnym rozlíšením.

Ako schovať hornú lištu po príchode z Facebooku

Keď ktokoľvek klikne na tvoje zdielané položky, bude presmerovaný na tvoju stránku, a malá lišta akcie sa pridá nad tvoju stránku. Lišta akcie umožňuje neskoršie zdieľanie, takže viacerí ľudia môžu vidieť tvoj obsah Ak si praješ túto funkciu vypnúť, jednoducho pridaj tento kód na tvoje stránky.

Facebook | Zdieľať partnerov

Sprivatizovanie internetu sa ukázalo zas v plnej sile

Iba dve domény, iba dve služby a milióny zemeguľných užívateľov nasraných. A to ide len a len o zábavu. Na Facebooku a Twitteri nestoja hádam nikomu žiadne kritické biznis záležitosti.

A DDOS attack this morning took Twitter out at the knees andthey were down for hours. Rival Facebook faced a similar attack (likely related), but for the most part managed to remain online. Some users couldn’t access the site or post content, but the site remained online for most users.

DDOS Attacks Crush Twitter, Hobble Facebook

Pred nedávnom zatriaslo internetom prvé memento, keď zle nakonfigurovaný český smerovač (či aký iný kus železa to bol) posielal požiadavky na Google vyhľadávanie na okružnú cestu okolo planéty.

Je pekné, že internet bol pôvodne navrhnutý ako decentralizovaná sieť. Zdá sa, že z pôvodnej robustnosti je už len mýtus a legenda. No pobavím sa, keď sa potvrdí, že 15 ročné decko zahrkalo planétou.

Tak mi napadol jeden novodobý vtípočok: Čo sa stane, keď  sa do nádrže internetu naleje cukrová voda? 15 ročné decko si oblíže všetky prsty. 😉

V rámci možností…

Priam vzorový, ba priam čítankový príklad. V rámci možností…

Takže: Českou televizi nahlas chválím. V rámci rozpočtu, do kterého se musí vejít, a především v rámci kvality a množství domácí dostupné „televizácké“ pracovní síly produkuje kvalitní výsledky ve slušném množství. Není pochyb, že to taková BBC umí lépe, ale má o řád a půl větší rozpočet, v zádech nesrovnatelně kvalitnější a širší tvůrčí síly, nepřerušené zlepšování od roku 1922, nezdevastovanou vnitřní kulturu čtyřiceti lety budování socialismu a kotníky ji neokopává žádná příšerná televizní rada. Pokud porovnáme ČT s jinými státními podniky, jako jsou třeba České dráhy (ČT není přísně vzato „státní“, ale není to firma se soukromým vlastníkem a to je podstatné), vychází z toho česká televize výtečně.

Co pořád máte proti České televizi – Bloc

Hm, v rámci možností každý budeme robiť svoju prácu tak, ako nám naše možnosti umožňujú. Ani o máčny mak so cťou, že naša práca aj po rokoch bude spomenutiahodná. Stačí vrámci možností…

Samozřejmě, BBC je někde jinde, ale to je nedosažitelný etalon…

Do dokonalosti to dovedie už len veta: Zvykli sme si vrámci možností.