Vedenie spoločnosti umožní svojim akcionárom hlasovať o platoch vedenia

Hosť vyhadzuje vrchného, alebo je to porucha v časopriestorovom kontinuu?!?

Americká softvérová spoločnosť Microsoft plánuje umožniť svojim akcionárom hlasovať o platoch členov správnej rady, aj keď ich hlasy nebudú záväzné.

Vedenie Microsoftu tvrdí, že aj keď výsledok hlasovania akcionárov nebude pre správnu radu záväzný, ak by postoj akcionárov bol “zvlášť negatívny,” bude s nimi firma viesť o tomto probléme “priame konzultácie, aby sa dozvedela presnejšie výhrady”.

Microsoft umožní svojim akcionárom hlasovať o platoch vedenia

Mal som dojem, že akcionár = majiteľ. Ak sa dá dohromady 50% (alebo zmluvou o spoločnosti definovaný podiel) majiteľov, môžu rozhodovať o čom sa im zachce. Napríklad aj o farbe ponožiek rovnošaty sekretárok.

Systém bez spätnej väzby má jedinú budúcnosť: Samoúnos, samouhryznutie a samozničenie.

Zdieľať?

Žiarovkové a igelitkové marketingové prístupy

Žiarovky si postupne zakážeme bez ekvivalentnej náhrady, igelitky si stále môžeme kúpiť. Je to vždy o prístupe a spôsobe riešenia.

Šetřit na igelitkách donutila obchodníky až krize, která jim ukusuje maloobchodní tržby. Tašky zkrátka patří mezi náklady, které se dají seškrtat velmi rychle a jednoduše. Jejich nákup totiž velký řetězec typu Albert nebo Tesco přijde na několik desítek haléřů za kus. Spotřebují jich přes sto milionů ročně, a pokud je zpoplatní, ušetří si až desítky milionů korun.

Igelitky zdarma pomalu končí, nabízí je jen Tesco a Globus – iDNES.cz

V ostatnom čase som si zvykol voziť na nákup v aute skladaciu prepravku. Nie sám od seba. Prosto som sa zamyslel či by mi ten kus igelitu za tú korunu stál a vyskúšal som to raz či dvakrát s prepravkou. Aby som v momente, keď budem stáť pred rozhodnutím, mohol toto urobiť na základe subjektívnych faktov. Pritom nakupujem pravidelne práve v v tých, ktoré igelitky stále dávajú zadarmo.

O žiarovkách som písal minule, ale ešte čosi málo dodám. Dnes som pri šoférovaní skoro poslal auto do priekopy. To hovado, čo hovorilo na Slovenskom rozhlase o tom, že “všetky žiarovky sa od septembra 2009 sťahujú z trhu” a že za ne “existuje cenovo prijateľná a plnohodnotná náhrada” a že “je jednoduché vybrať si správny zdroj svetla” by mali postaviť na tri hodiny pod neónku s pokazeným štartérom. To nie,  že čo veta to marketingová perla. To bolo, čo slovo, to klamstvo.

A 1+1 perla na záver: V regále s ekologickými a úspornými nesmerovými svetelnými zdrojmi pre domácnosť čiže EaÚNSZpD som objavil EaÚNSZpD zaradené v energetickej triede “D” pekne pomiešané medzi “úsporkami”. Ani jeden z EaÚNSZpD, od 3 výrobcov čo tam boli, nemala na obale informáciu o svetelnom toku (lúmeny). Obyčajné žiarovky sú v tirede C a označenie lúmenov písmom väčším ako wattov je povinné až od septembra 2010. Zdá sa mi to, že technické riešenia pre EaÚNSZpD ponúkané dnes sú akosi neschopné so cťou obstáť v priamej konkurencii so 130 ročkou žiarovkou a výrobcovia to odrbávajú ako sa len dá?

Igelitka za českú korunu a skladacia prepravka za 60 Kč sú na tom v súperení oveľa lepšie.  Máme totiž stále možnosť voľby.

Zdieľať?

Zdroj internet via Facebook

Jeden nesmrteľný citát, ktorý, napriek mnohým očakávaniam a predpokladom,  je citátom, má autora a čas vzniku.

Autorem tohoto slavného citátu je důchodkyně Věra Pohlová, tehdy ve věku 72 let. Dne 17. září roku 1999 byla uvedena jako účastnice ankety deníku Metro týkající se úniku informací o sporožirových účtech klientů České spořitelny. Svou rezolutní odpovědí se nevědomky zapsala do novodobé historie:

„Tyhle aféry každého jenom otravují. Já bych všechny ty internety a počítače zakázala.“

Já bych ty internety zakázala, už před deseti lety

Prekvapilo to aj mňa.

Zdieľať?

Skracovač URL na vlastnej doméne

Človek nemusí mať všetko vlastné, ale keď sa to dá, prečo to nevyužiť

YOURLS is a small set of PHP scripts that will allow you to run your own URL shortening service (a la TinyURL). You can make it private or public, you can pick custom keyword URLs, it comes with its own API. You will love it.

There’s a WordPress plugin available for YOURLS, making integration with your blog a snap: create short URLs and tweet them automagically as you publish blog posts.

YOURLS: Your Own URL Shortener

Navyše, aj ako plugin pre WordPress.

Zdieľať?

Doména .eu od 10. decembra aj s mäkčeňmi a dĺžňami

A bez ochranného obdobia pre súčasných majiteľov .eu domén.

EURid is pleased to announce that .eu will support internationalised domain names (IDNs) effective 10 December. For the first time, residents of the European Union will be able to register a .eu domain name made up of non-Latin characters.

December date for internationalised .eu domain names | EURid

Parkovacie webhostingové firmy dostanú pekný vianočná darček.

Azbuka, grécke písmo, no dajme tomu, že hej. Možno sa to v daných krajinách uchytí. Keď sa chce projekt vymedziť a izolovať na čisto lokálnu úroveň a aktívne poprieť jeden zo základných princípov internetu, je to jeho voľba.

Ale rozširovanie latinky o písmená s bodkami a čiarkami navyše je nič neprinášajúce, zbytočné a škodlivé.

Zdieľať?

Deravý plot neoprávňuje chodiť susedovi na čerešne

Kauza nbusk123 má tri roviny. Som rád, že v tej jednej stále platia obvyklé istoty.  Presvedčili sa o tom pražský squatteri začiatkom a slovenský hackeri uprostred tohto týždňa.

Hackeri sa v apríli 2006 nabúrali do Národného bezpečnostného úradu. Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov ich komunity išlo o snahu upozorniť na zlé zabezpečenie NBÚ. Úrad chránilo primitívne heslo nbusr 123. Prokurátor bol aj preto pôvodne ochotný upustiť od potrestania aj od podania obžaloby, ak sa obidvaja priznajú, no odmietli to.

Hackerov za útok na NBÚ odsúdili | Téma | pocitace.sme.sk

Druhou rovinou je, že úrad, ktorý má byť dozorcom nad zabezpečením dát v našej republike nie je schopný vyriešiť svoje interné procesy tak, aby nemal deravé ploty.

A nezabudnime ani na tretiu, policajnú rovinu.  Tá je vymedzená dvomi faktami. Jednou je čas, veď dnes sa píše september 2009 a skutok sa stal v apríli 2006. A druhým faktom je bezprecedentné zhabanie serverov webhostingovej firmy.

Zdieľať?

Na 10. mieste ako Most Trusted Companies in Privacy sa umiestnil Facebook

Horúci kandidát na perlu mesiaca. Žiaľ septembrová konkurencia v podobe Paroubkovho f-statusu z 10. septembra je neprekonateľná. Inak by Ponemon Institute© skutočne zabodoval.

Traverse City, Mich. and San Francisco – September 16, 2009 – Comprehensive analysis of the privacy practices of America’s largest brands found eBay, Verizon and the U.S. Postal Service to be the winners of the 2009 Most Trusted Companies for Privacy Award, commissioned by Ponemon Institute, an information security research company, and TRUSTe, the most widely recognized privacy trustmark company on the Web.

Press Release: 2009 Most Trusted Companies in Privacy

Slovo doveryhodný má dva slovné základy. Dôvera a hodnota. Ale je pravda, že môžno by mohol byť Facebook jednotkovou mierou pre hodnotu dôvery. To aby ostatné firmy neboli v záporných číslach, prípadne sa netiesnili medzi jednotkou a nulou.

Zdieľať?

Ako zabiť klávesnicu za 100 korún?

Umiestnite medzi šípky a skupinu DEL END PAGE-DOWN  tlačítka na uspanie počítača. Naozaj, to môže len ergonomický ignorant.

Genius KB-06XE

Po dlhom a úmornom hľadaní som našiel niečo, čo má normálne rozloženie kláves. Už som ju mal skoro v košíku. A potom… No idioti!

Navyše, klávesnica má byť určená pre decko, aby sa mala na čom učiť všetkými desiatimi. Ale ako sa dá malíčkom dočiahnuť na ten uhýňajúci sa ENTER držiac pod ukazovákom klávesu “J”?!? No idioti2!

A samozrejme každá ďalšia na tom bola ešte horšie. Popreskupované DEL END BACKSPACE, divné ENTRe… Nie nemám ich rád, tieto vymýšľance.

Zdieľať?

Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy

Len aby som nezabudol, pár nespojitých a neučesaných bodov k budúcej úvahe o hodených kameňoch, ktoré sa môžu stať kameňmi uholnými.

Obhajuje sqating a vzápätí sa domáha prepustenia novinára, ktorý, zdá sa medzi sqatermi pracoval, reportoval a bol s nimi aj zatknutý.

Odsudzuje squating s odvolaním sa na aktuálne právo, ktoré jasne chráni súkromný majetok ako nedotknuteľný a súčasne umiestni k textu  obrázok stiahnutý z internetu obhajujúc sa, že pri obrázku nebol vyjadrený copyright majiteľa.

Áno, to sú paradoxy doby.  Ale hlavne mi to opäť pripomenulo, že chcem do svojho seriálu o morálnych aspektoch žitia dopísať už konečne ďalší diel.

Viete, často sa stretávam s tým, že činy vykonané v minulosti alebo v niektorom z našich paralelných životov, sú argumentom, prečo daný človek nemá právo  v súčasnosti niečo požadovať.  Dám príklad, dobre? Napríklad keď človek chodil za mladi poza školu a teraz vyžaduje od svojich detí, aby do tej školy chodili.  Alebo keď niekto vo svojej práci urobí nejakú chybu, verejne sa to prevalí a o niekoľko rokov tento človek očakáva, že dostane bezchybnú službu.

Hoďte kameňom, kto ste bez viny, povedala mi onehdá moja najvyššia morálna autorita.

S touto témou mám trochu problém, ako ju textovo uchopiť. Ako to napísať tak, aby to bolo pre vás ľahko pochopiteľné. A nie len pre vás. Aby to bol text, ktorý bude pochopiteľný aj o rok, či dva či desať. Túto sériu článkov píšem s trochu ďalekosiahlejším zámerom, ako je len podenkový text na blog. Tak by som chcel, aby to za niečo stálo.

Ale mám na to oprávnenie? Moralizovať… Veď toľkokrát som nie najskvostnejším príkladom. Vidíte a je to tu zas.

Aby som nezabudol, ešte jeden bodík osnovy tejto témy. Je jedna skvelá kniha, volá sa “Rady zkušeného ďábla”, v ktorej starý skúsený pokušiteľ píše svojmu synovcovi rady, ako na jeho ľudského pacienta. Sú tam jeden alebo aj dva listy, ktoré to riešia.  V jednom sa pacient sťažuje, že má problém keď vidí ako nepoctivý mäsiar s ním sedí v jednej lavici a dostáva rovnaké odpustenie. A Tasemník dostáva radu, že práve v pocite nadradenosti, oprávnenosti má udržiavať svojho pacienta. A z toho prameniaci pocit pýchy
na svoju spravodlivosť, múdrosť a neomylnosť.

Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich.  Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to.  A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť.  Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia...

A s takýmto vedomím sa nám nevydriape do čela argumentária argument z najdebilnejších, argument ad hominem. A s takýmto vedomím sa nebudeme báť zareagovať a nebudú nás v sebapresadzovaní gniaviť prežité vlastné chyby z minulosti či paralelných životov.

Nie, toto naozaj nie je dokončený text. Určite to chce ešte doladiť. Ale zabudol by som možno niektoré z myšlienok tu zapísaných. A práve keď viem, ako je to zabúdať fakty, môžno som ten oprávnený požadovať, aby si ľudia fakty pamätali.

Hm, už sa točím v kruhu úvah, tak to na dnes preruším uprostred… vety.

Po toku som túto tému zas rozvinul: Kvákať do svedomia si nenecháme

Zdieľať?

Dočítané: Tom Clancy – Rudá bouře

Po viac ako 2000 stlačeniach som sa dopracoval k… Ničomu. Je to kniha o priebehu vojny. Nie o jej dôsledkoch.

Autor vytvořil svou vizi 3. světové války, kdy do konfliktu dvou velmocí je zatažena i celá Evropa.

MKP – Katalogový lístek

Papierová kniha má vraj 680 strán. Čítal som to ako e-book a keďže som bol ochotný prelúskať aj nezeditovaný výstup z OCR, je to známka, že je to naozaj pútavo napísané. Teda pútavo… Stále som bol v stave, že chcem vedieť ako to dopadne v jednotlivých paralelne sa odohrávajúcich mikro príbehoch. A v takomto stave neustáleho kladenia si otázky “A ako to bude s ním, s nimi, s ňou ďalej, ako sa bude tento nápad rozvíjať a tamtá operácia riešiť?”, tak v stave takéhoto neustáleho navnaďovania zrazu kniha končí. Teda, kniha nekončí, končia písmená. Môžete sa aj uklikať, písmená došli, ale príbehy ostali nedokončené. Nemám to rád.

O makropríbeh vôbec nejde. Jeho línia je také klišé, že by toto mohla byť kľudne učebnica. Chvíľu bolo zaujímavé sledovať remeselnú zručnosť. Po prečítaní polovice knihy boli niektoré prvky remesla jasne viditeľné. Až natoľko, že sa podľa nich dal odhadnúť priebeh deja. V prípade popisu súboja dvoch ponoriek to dosť otravovalo. A aby som nezabudol, ženský prvok bol tentokrát v druhej tretine. Kto čítate knižné thrilleri, viete o čom hovorím.

Zdieľať?