… a počúvam Aleibabu a jeho 40 krátkych songov.
Teda ak vás to zaujíma, mala ho prrekyprriťt.
Mesačné archívy: december 2009
A máme tu 350 miliónov nových blogérov
Nové nastavenia, ktoré na pozadí nejako urobil Facebook sú naozaj průser. To, čo my, starí skúsení blogéri bez problémov o sebe rozprávame na stránkach svojich blogov, začali o sebe rozprávať stovky miliónov ľudí.
Fotky, zoznam stránok, ktorých ste fanúšikom, zoznam priateľov… všetko vidieť. A vidí to Google a Bing a Zoznam a každý z miliardy internetových užívateľov. A ak ste si pomýlili všetci na planéte so všetci moji f-priatelia, tak svetu rozprávate aj oveľa viac.
Skontrolujte si, či sa so svetom delíte o to čo skutočne chcete zdielať!
O rôznych aplikáciách, ktoré ste si nastrkali do ľavého stĺpca ani nehovoriac. Že to je len taká zábavka? Naozaj chcete, aby celá planéta vedela, že vás najlepšie vystihuje krava?
Konštruktívna rada pre obyčajného užívateľa:
Zoznam priateľov sa skryje tak, že kliknete na malú ikonku pera v pravom rohu boxu s fotkami priateľov. Zoznam stránok a teda vašich politických, jedálnych a iných preferencii sa, zdá sa, schovať nedá. Pre nastavenie súkromia, pre to čo sa nastaviť dá, je najlepšie uvažovať len v dvoch kategóriách: 1. Len priatelia (a aj tak považovať za úplne verejné) 2. Iba ja (ale prečo to tam píšete?!?)
Pre starých skúsených blogérov
Odkliknete členstvo v kde-čom kvôli výskumným účelom? Ja to chápem, ja ten Facebook používam roky (no dobre, tak rok-dva) a intenzívne a profesionálne a od roku 2003 už hádam aj chápem všetky súvislosti internetového publikovania. Ale čo novinári, ktorí nerozoznajú tabuľu od tabletky (veď obe začínajú na tab-)?
Keď budete najbližšie písať niečo o Facebooku, tak by bolo dobré vziať do úvahy rýdzu podstatu. Tak, ako Google nie je vyhľadávač, ale mediálna agentúra, Facebook nie je komunikačný nástroj, ale hosting. Preberte si to ako chcete. Na moje slová o tom, že Facebook je miesto pre ukotvenie virtuálnych bezdomovcov, už došlo. Žiaľ sú oveľa kvalitnejšie nástroje na spravovanie online identity, ako Facebook. Už len taký Google Profil je o niekoľko úrovní lepší. Ale len vlastná osobná stránka na vlastnej doméne z vás urobí internetových rezidentov.
F-všetci znamená skutočne každého užívateľa internetu
Facebook zmenil stránku a možnosti pre nastavenie súkromia. Treba si ale uvedomiť, že všetci už čoskoro nebude znamenať všetci na Facebooku, ale všetci na internete.
The real trouble will start when Facebook starts sharing these status updates with the search engines and other third parties. Bing will be getting access to Facebook ‘Everyone’ status updates in early 2010. Google will only have access to Fan Pages at first, but don’t be surprised if they cough up the cash for access to the status updates too. Both of these sites cache data. And you can be sure more sites and applications will be pulling in these updates too.
Áno, v roku 2010 tu máme 350 miliónov f-blogérov.
Problémom, ktorý nikdy výzvou nebol je, že sa vás bude Facebook snažiť presvedčiť, aby ste zdielali a zdielali a zdielali. Výhoda walled garden ako ochrany dát už nie je ani len ilúzia. Navyše je tu priestor, aby súčasťou implicitných nastavení po zriadení účtu bolo alebo hromadným zásahom prevádzkovateľa sa stalo nastavenie všetci. A verte mi, raz to tak bude.
Každý svého statusu strůjce
Čo potešilo, zas začalo fungovať skúšobné zobrazenie, takže si môžete skontrolovať, či to čo vidí ktokoľvek na internete je to, čo chcete aby bolo viditeľné. Odporúčam aj otestovať čo vidí niektorý z vašich f-priateľov.
Doplnené:
Ako obvykle a už po niekoľkýkrát, Facebook skutočne netuší čo si so sebou počať a čo vlastne robí. Zdá sa, že s tým implicitným všetci to bude ešte veľmi zábavné:
Some users are saying that their default options are in fact on „old settings“ and not „everyone.“ We’re hearing that „old settings“ as private is the default for users who have ever changed their privacy settings and set them to private. People who have not changed their settings ever or who have set them to public already, will be defaulted to public. That’s what we think, it’s hard to know for sure. Facebook is maddeningly unclear about what exactly is going on. Part of the problem is that they are willing to tell press that they want to move users toward being more public, but when communicating with its users they appear to put more emphasis on communicating about privacy than is warranted by the changes at issue.
Tiež zmizla možnosť skryť zoznam priateľov, čo môže byť veľmi kritické pre tých, čo používajú Facebook ako komunikačný nástroj vo veľmi úzkom kruhu rodiny. Z princípu to nikdy nebol rozumný nápad, ale je to nezanedbateľné množstvo ľudí a dokonca to mnohí prezentujú ako ich spôsob vymedzenia sa.
Pomýlená otvorenosť a demokracia pri uvažovaní o súdoch
Možnosti verejného prístupu k informáciám dostávajú v ére internetového publikovania úplne nový rozmer.
Do internetovej éry bolo potrebné na získanie verejných informácii vynaložiť nezanedbateľné množstvo energie. A práve s týmto aspektom rátali všetky úpravy, vďaka ktorým sú niektoré informácie verejné. A tak je to aj v prípade súdnych rozhodnutí. Väčšina pojednávaní je verejných, takže ktokoľvek si môže sadnúť do lavice a počúvať. S tým sa počítalo odjakživa. Ale kapacitou súdnej siene bola daná aj miera verejnosti celého pojednávania a rozsudku. A intelektuálnou kapacitou bolo dané, kto mal tú výdrž dopracovať sa až ku koreňom informácii.
Máme internet a tak je samozrejmé očakávať, že ak bolo doteraz niečo verejné, tak by predsa nemalo byť problém to skutočne zverejniť formou elektronického dokumentu.
Ale je až takáto miera verejnosti žiadúca? Nie je už v rozpore s nejakými ďalšími zvykmi? V prípade súdov napríklad sú to rôzne výmazy z registra trestov. Google je večný a navyše v USA. Nie je absurdné dovolávať sa aktívne toho, čo nám naše zákony garantujú automaticky, teda zahladenie trestu po XX rokoch?
Zverejnené súdne rozhodnutia mali byť podľa Žitňanskej anonymizované a návrh definoval aj také, ktorých by sa zverejňovacia povinnosť netýkala. Medzi výnimkami mali byť rozhodnutia o osobnom stave, rozhodnutia týkajúce sa maloletých a také časti rozhodnutí, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo.
Ups, výnimky. Ale veď vieme, že to akékoľvek výnimky nefungujú. Ich množstvo v čase kontinuálne narastá.
Takže milí priatelia, možno by bolo vhodné sa aspoň zamyslieť nad tým, aký je duch pojmu vec verejná v dobe minimálnych nákladov na zverejnenie a minimálnych nákladov na získanie informácii z negarantovaných zdrojov.
V súvislosti s iniciatívou tej poslankyne ma zaujala ešte jedna vec. Teda, zaujala… Skôr brutálne bachla do gebule:
Verejnosť by podľa Žitňanskej mala mať možnosť posudzovať kvalitu práce súdov priamo a nie sprostredkovane, napríklad prostredníctvom médií. Zároveň by sa tým umožnila verejná diskusia. „Len verejná diskusia o rozhodnutiach dá aj súdom a sudcom spätnú väzbu, čo si myslia občania o ich rozhodovaní,“ tvrdí poslankyňa s tým, že zároveň ide o spôsob ako minimalizovať počet škandalóznych rozhodnutí. „Je to prvý predpoklad, aby sme sa dostali k tomu, čo nazývame právna istota,“ uzavrela.
Súdy sú jedným z troch pilierov štátneho usporiadania v ktorom žijeme. Ich výsadným postavením je, že s definitívnou platnosťou rozhodujú. My, ako členovia tejto spoločnosti sme sa dohodli sami so sebou a aj medzi sebou, že skupine 20-30-100 ľudí dáme právo určiť čo je definitívna pravda. Vlastnosťou súdnej moci je konečnosť, z ktorej vyplýva absolútna podriadenosť rozhodnutiu. Kde tam vidíte priestor na diskusiu?!?
Verím, že ten princíp chápete. Sudca povie a tak to je a basta a konečná a cez to vlak nejde, aj keby bol ten vlak vystrúhaný z dreva mysliaceho hruškovníka. Tak aká diskusia o rozhodnutiach súdov?!?
Aha, ono je to o podivných zákonoch. Tak to si pekne pani poslankyňa kydá do vlastného hniezda. Veď sudca súdi podľa zákonov, ktoré vzišli z diskusie v parlamente. Je v nich voľnosť? A kto za ten priestor na dvojzmyselnosť v zákone môže?
Aha, ono na tých súdoch sedia ľudia, ktorí majú problém s morálkou, s demokratickými princípmi, s občianskym spolužitím… Ľudia, ktorých by sme si kvôli nepevnému charakteru nevážili ani ako suseda v bytovke. Hm, ale to je o tých konkrétnych ľuďoch. To rozhodne nie je o funkcii, ktorú zastávajú.
V Čechách včera prišli na to, že sudcom by mohli byť eventuálne aj ľudia, ktorí získali postgraduálny titul JUDr. štúdiom, o ktorom sa dá s úspechom pochybovať, že bolo štandardné. Ale veď z princípu, ako môžeme dopustiť, aby bol sudcom človek, ktorý nedokáže byť sám na seba dostatočne tvrdý a poctivý? Tam je koreň problému, v tých konkrétnych ľuďoch. A v nás! Že je nám to 5 minút po správach jedno.
Samozvané "spolky záhradkárov" zas úradujú
Vydieranie, kradnutie a vlámanie nemajú s etikou nič spoločné. To len tak mimochodom, keď si dnes všimnete, ako sa s „vyššími princípmi“ bude kde-kto oháňať.
Samozvané „spolky záhradkárov“ zas úradujú
Vydieranie, kradnutie a vlámanie nemajú s etikou nič spoločné. To len tak mimochodom, keď si dnes všimnete, ako sa s „vyššími princípmi“ bude kde-kto oháňať.
Motor pre blog.sme.sk má anti-f štruktúru
Možno by namiesto postovania blbiniek na Facebook bolo rozumnejšie zariadiť preprogramovanie blog.sme.sk v duchu textu: Facebook má rád dobrú štruktúru stránky. Aj na blog.idnes by sa možno potešili. Užívatelia Facebooku určite. Alebo možno sme.sk čaká, kým sa umravní Facebook. V konečnom dôsledku, veď aj Google čaká, kým Facebook uhasí most, čo spálil za ich stretnutím (hovorili na GDD).
Kritici 12 týždňových magistrov nepochopili zmysel vysokoškolského diplomu
Nie je nič zlé na titule za 12 týždňov!
Většinou šlo o lidi, kteří si kvůli změně zákona museli doplnit vysokoškolské vzdělání. Častými student proto byli úředníci státních instituci, policisté, celníci.
Na pěti bakalářských a dvou magisterských oborech studuje dálkově na 1 800 lidí. Počet přijatých stoupl oproti loňsku o 300. Průměrný věk studentů je mezi 40 a 45 lety.
Tento vysokoškolský ráj – pobočka soukromé Univerzity Jana Ámose Komenského – sídlí v osmisethlavém Starém Hrozenkově.
V roce 2007 vykázala celá univerzita dohromady čistý zisk 158,8 milionů korun.
Oxford ve Starém Hrozenkově: Titul za 12 víkendů – Aktuálně.cz
Ja to stále dookola: Váha dokladov (papiera) sa zbytočne preceňuje. Je to s vodičákom rovnako ako s vysokoškolským diplomom.
Sú to dve rôzne a nesúvisiace veci: Vedomosti a titul. Verte mi s mojim profesným označením, ktoré sa kryje s akademickým titulom, mám s tým skúsenosti od prvého týždňa pobytu na svojej Alma mater.
Navyše, po tom, ako všetci absolventi všetkých fakúlt všetkých univerzít končia ako Mgr. je predsa samozrejmé, že sme si zvykli sa pýtať na druh magisterských vedomostí. Jedni sú magistri farmácie a iní zas učitelia 1-4. Každý máme to svoje v hlave a keďže ja to o liekoch bol by som v prváckej triede rovnako stratený ako moja gymnaziálna spolužiačka za tárou.
V inom je tragédia a to dvojnásobná. Jednak, že na najväčšiu tragédiu v tom článku nie je ten novinár schopný upozorniť a druhá, že štát, teda my z našich daní, akceptujeme štátnych zamestnancov, ktorí nemajú vedomosti.
Viete, predstavujem si, ako by prišiel ku mne pracovať kolega lekárnik z takejto 12-víkendovej vysokej školy. Myslím, že by som ho s istotou vyhodil po týždni za neschopnosť. A ani zákonník práce by mu nepomohol. Porušenie pracovnej disciplíny a zákonov, ktorými sa naše povolanie riadi ani zákonník práce nechráni. A aj keď v mojom odbore sú zatiaľ len zmysluplné fakulty, veru už sa aj také stalo.
Jediný, kto by sa mali ohradiť sú jazykovedci. Tí by mali strážiť obsahovú a formálnu správnosť používania slov. A použiť označenie „magister“ (namiesto učeň) na toho, kto nevie napísať aspoň 50 stranovú odbornú prácu je čistý zmätok v jazyku. Ale nič viac. Alebo že by mali maslo na hlave sami akademici, keď im nevadí dať akreditáciu?!?
O životnej beznádeji a prázdnote v mozgovni spovedaných frekventantov už ani nemá cenu čokoľvek písať. Je to ten druh tragédie s ktorou súcítim, keď mi vysokoškolský študenti priznávajú, ako nenávidia svoj odbor alebo ako vedia, že to čo študujú nebudú nikdy s láskou vykonávať. A koľkí by pritom chceli.
Pod čiarou:
Jednou z ťažších výziev s ktorou sa stretávam pri výchove svojich dedí, je potlačenie filatélie a vzbudenie túžby po vedomostiach. Ma-tel-ko malo skvelú zvučku.
Ďalšia ukážka, že systém samosprávneho riadenia (profesných komôr, nazvite si to ako chcete) je vo veľkej kríze ak náhodou nie v štádiu mŕtveho koňa. Ale zapriahneme Marťanov, podobne ako keď si onehdy ktosi pochvaľoval, že z neschopných domácich politikov sňala ťarchu Európska únia?
Testujem Mediaportal
Zdá sa, že je to konečne použiteľný SW pre DVB-T na PC. Najsilnejšou stránkou sa zdá byť rozsiahla práca s dátami na pozadí. Konečne! Inštalácia brutálne rozsiahla, ale skvele užívateľsky prívetivá. Konfigurácia brutálne náročná na odhad, čo vlastne potrebujem. Uvidíme ďalej.
Jeden nezávislí problém: DVB-T v PC má pre mňa nepochopiteľné nároky na výkon počítačového HW. Keď si predstavím jednoúčelové škatuľky, tak je jasné, že programátori sa nad optimalizáciou PC programov vôbec nezamýšľajú. Škoda.