Dumpingoví kapitalisti počítajú so samozrejmosťou zľavy

Pozor, článok obsahuje kapitalistický pohľad na svet. Po včerajšom obhajovaní ľudí práce musím trochu prispieť k vyrovnaniu narušeného časopriestorového kontinua.

Kapitalisti argumentácii proti odobratiu výnimiek z platenia sociálnych odvodov často ako dôvod uvádzajú, že sa im znížia osobné príjmy.  Keďže som tiež kapitalista, nie zamestnanec, tak nejak som tomu nerozumel. Všetky náklady na výkon mojej práce sú nákladmi mojej firmy a teda sa premietajú do cien, ktoré táto firma účtuje.  Vrátane ceny mojich servisných nákladov, teda aj dobrovoľného poistenia, vrátane tvorby rezerv pre môj sociálny program, vrátane… (už sa dostávame do rodinných záležitostí.) Toto odosobnenie považujem za dôležité z mnohých dôvodov a cenotvorba je len jedným z nich.

Aha, zloženie čísla ceny práce kapitalistu, to je to, čo ma osvietilo. To je ten moment, ten moment, ktorý tu pravdepodobne mnohokrát neštimuje.

Prerod zo zamestnanca na kapitalistu

Som zamestnanec. Vidím to, že dostávam hrubú mzdu a z nej mi ostane v peňaženke mzda čistá. Súčasne vidím, že mi pod rukami vzniká dielo s oveľa väčšou hodnotou. Dokonca vidím, že si majiteľ firmy necháva nadhodnotu. A to teda nie, mám pocit, že by som dokázal to isté, čo robím pre zamestnávateľa, robiť aj sám na svoje triko a všetok zisk by mi ostal. A tak sa prerodím na kapitalistu.

Pasce zdanlivej výhodnosti prerodu

Prvá otázka čerstvého kapitalistu je, koľko budem za svoju robotu účtovať. Prvé čo ma napadne je, že podleziem donedávna zamestnávateľa, teraz už konkurenta s cenou vďaka uskromneniu sa v zisku a tej nadhodnote, čo si kapitalisti nechávajú. Keďže nemusím platiť toľko odvodov vďaka výnimkám, tak to vlastne vykompenzujem. Veď výnimky tu budú naveky. A tak som práve poprel základné pravidlo trvalo udržateľného podnikania – spoliehajte sa na veci, ktoré máte vy v rukách. Všetky riziká v podnikaní totiž pramenia z toho, že sa pohybujete v prostredí plnom vecí, ktoré neviete ovplyvniť. Daňový a odvodový systém bez jachty neovplyvníte.

Ešte horšia situácia nastáva, keď sa na kapitalistu prerodím vďaka dohode s doterajším zamestnávateľom.  Veď je to také lákavé, zmeníme formu (nadpis na zmluve) a ušetríme obaja na cene práce. Veď výnimky tu budú naveky. Ale dnes, v momente, keď mne výnimka padne, kontrakt stále platí. Čo bolo pred týždňom výhodné pre objednávateľa/zamestnávateľa a aj pre mňa kapitalistu, sa zrazu na jednej strane zásadne mení. Mysleli ste na to v posledných paragrafoch kontraktu? To je to miesto, kde má byť myslené na zmeny zliav, ktoré spoločne dostávate od tretej strany.

Celé zle je to, ak do ceny kontraktu nezapočítate ako pevnú súčasť odmenu pre seba. Skutočne čistú odmenu pre seba! Teda číslo, ktoré potrebujete aby ste žili na nejakej rozumnej úrovni, aby ste zaplatili za elektrinu v byte, dve-tri hypotéky k tomu a tak podobne.  Ak počítate s tým, že si svoju odmenu navýšite do nevyhnutnej výšky vďaka využitiu účtovných šikovností na úkor nákladov je to celé zle. A tu je zakopaná pointa, ktoré ženie argumentáciu proti výnimkám vpred. V kontraktoch chýba predvídavý vankúš, ktorý ochráni odmenu pre seba v prípade, že sa zmenia podmienky na trhu pre firmu.  Spomínate, ako som horevyššie spomínal to odosobnenie?

Zadarmo ešte nikto nevečeral

Myslite na to, keď určujete cenu zákazky. Myslite vždy v maximálne možnom hrubom variante. Berte výnimky, zľavy len ako príjemné bonusy. Tak ako má byť pre zamestnanca dôležité, aby jeho hrubá mzda bez prémii ho uspokojovala a prémie boli len niečím výnimočným, tak aj pre kapitalistu má byť cena na kontrakte to, čo plne pokryje všetky, teda skutočne všetky náklady vrátane nejakého čísla, ktoré ste si určili pre seba. A následné účtovné šikovnosti, zužitkovanie výnimiek v zákone berte len ako príjemný bonus za vašu inteligenciu. Je to koniec-koncov zas len odmena za prácu, ktorú ste museli vykonať, aby ste sa k plodom výnimiek dopracovali.

Áno, a potom je tu ešte konkurenčné prostredie, ktoré vás núti hľadať kompromis v tom čo som napísal v tomto článku. Preto je dobré byť mimo konkurencie. Ponúkať jedinečné veci, jedinečnú kvalitu, jedinečnú pridanú hodnotu… Ale to už je celkom iný príbeh.

Ešte stále nechcete byť obyčajní ľudia – zamestnanci – o ktorých sa stará zákonník práce?

Share Button

Zamestnanci, nevadí vám zvýšenie daní zaplatených štátu o 10%?

Ekonomickí experti radia nerušiť všakovaké výnimky v sociálnych odvodoch, ale namiesto toho prispieť štátu o 10% viac zvýšením zdanenia spotreby. Radia totiž zvýšiť DPH o 2 percentuálne body. Tieto dva percentuálne body zodpovedajú pri základe 19 percentuálnych bodov práve 10,5 percentám.

Áno, chce to matematický počet základnej školy, aby sme si spočítali, ako to skutočne myslia tí, čo sa postavili proti umravneniu výnimkového systému v odvodoch.

O DPH, aby to aj moje deti pochopili

Dnes je DPH 19%. Ak niečo stojí 100€ bez DPH, tak s DPH je to 119€ na pulte pre zákazníkov. Z toho je 100€ predajná cena tovaru a 19€ hodnota DPH pre štát.

Zvýšenie na 21% znamená, že ak niečo stojí 100€ bez DPH, tak potom bude stáť 121€ na pulte pre zákazníkov. Z toho je 100€ predajná cena tovaru a 21€ hodnota DPH pre štát.

O koľko percent sa zvýšila DPH, ktorú dostane štát? 21€/19€*100%=110,5% Hodnota zaplatených daní sa zvýšila o 10,5%

Tak, tak, to je život, to sú percentá. Naozaj chcete platiť o 10,5% väčšie danie? Má štát dostávať o 10,5% viac?

Poučenie z reality o zdanení spotreby

DPH neplatíme všetci. Všetko to, čo je firemné  a používané na firemné účely sa nakupuje bez DPH. Firemný laptop, firemné auto, firemný dáždnik, firemný gril… Naproti tomu, všetko to čo máte doma v domácnosti, od potravín po chladničku, od laptopu po auto nakupujeme s DPH.

Výnimky z odvodov naproti tomu majú len vybrané skupiny obyvateľov, ktorí v tom vedia chodiť a zvolia si to správne pomenovanie svojho príjmu. Slovo mzda to rozhodne nie je a bežní zamestnanci medzi využívateľov výnimiek z platby odvodov rozhodne nepatria. Áno, tí zamestnanci, ktorí v tom vedia chodiť, tí si vedia k výnimkám dopomôcť. Ale chcete byť za hlupáka, len preto, že na to nemáte žalúdok?

Skutočne nerozumiem, že sa zamestnanci neozývajú voči tomu, že experti chcú namiesto opatrení, ktoré ich nepostihnú zaviesť opatrenia, ktoré na zamestnancov dopadnú na 100% a úplne na všetkých. Alebo si naozaj myslíte, že o 10,5% vyššiu DPH určenú pre štát predajcovia nepremietnu do cien?

Prečo by to robili? Veď s depehačky  obchodníci nič nemajú! Je to čistý príjem štátu. Príjem (respektíve zisk) obchodníka je rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou a to hlavne v číslach bez DPH.

Teraz je ten čas na pripomienky

Viete, teraz je ten čas na pripomienky. Tak ako reptajú výnimkoví živnostníci a supervýnimkoví poberatelia autorských honorárov, tak by mali naopak teraz reptať proti nim tí, čo solidaritu v sociálnom systéme platia aj za nich. Keď budú zákony schválené, ostane už len možnosť štrajkovať a to už bude na demokraciu neskoro. Už to nebude o návrhu, o diskusii, o argumentácii, o nájdení koncenzu a akceptácii väčšinovej vôle.

Demokrati šancu na diskusiu nikdy neprepásnu. Preto je skvelé, že návrhy Mikloš s Miháľom predniesli dopredu na diskusiu. Preto je škoda, že premiérka sa z prebiehajúcej národnej diskusie poučila tak, že nabudúce budú rovno prednesené hotové riešenia.  Akoby príliš rýchlo niektorých demokratov prešla trpezlivosť so svojim národom a svojimi novinármi.

Pod čiarou: Text rozporuje  dosiaľ hypotetické návrhy ekonomických expertov na zvýšením DPH z 19% na 21%. Môže to byť na 20%, môže to byť na 22%. Dnes to nikto nevie povedať s určitosťou. Isté sú len tie dopady na všetkých verzus na výnimkárov. Autor sympatizuje s pravicou a za text, ktorý sa od prvého po posledné písmeno zastáva ľudí práce si udelil trest desať klikov. S percentami sa dá všelijako čarovať, preto si autor udelil ďalších 10 klikov na vyše.

Share Button

Adwords nelení v inzercii na Sezname

Inzercia konkurencie:

Inzercia konkurencie
Share Button

Šablóny pre WP 3.0

V článku sú free a na následne odkazovaných stránkach aj za peniaze.

This is a list of free and beautiful WordPress 3.0 ready themes.

35 Beautiful and Free WordPress 3.0 Ready Themes

Share Button

Tesný pomer v akýchkoľvek voľbách a vyspelosť demokracie

Myslím, že to skôr hovorí o miere slobody v spoločnosti. Ľudia sa neboja zastávať aj menšinový postoj v presvedčení, že bude šanca na jeho premenu na väčšinový. Sú si istí, že ak sa nezadarí, nebudú postihovaný keď prehrajú.

Nemyslím si, že by tesný výsledok alebo ich kumulácia viackrát po sebe hovoril niečo o vyspelosti demokracie. Mieru vyspelosti demokracie chápem trochu inak.

  1. Základným, bazálnym stupňom vyspelosti demokracie je, že počas vymedzeného času víťaz nezmení pravidlá vďaka ktorým zvíťazil a po skončení dopredu dohodnutého vymedzeného času víťaz umožní opäť nanovo určiť pomer.
  2. Mierou vyspelosti je potom už len podiel množstva otázok, ktoré sa riešia novým a novým ustanovením pomeru a množstva autokratických rozhodnutí víťaza.

Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia.

V tejto súvislosti mi ešte napadlo, že ideálna spoločnosť nie je spoločnosť extrémov. Teda vysoká miera vyspelosti demokracie ako extrém by nebola komfortnou demokratickou spoločnosťou a teda ani ideálnou spoločnosťou. Víťaza sme si volili tak trochu aj preto, aby dokázal byť zodpovedný za nás a rozhodoval on za nás. Ideálna spoločnosť je o rovnováhe, istote a pohodlí. Možno aj o ďalších prívlastkoch príjemnosti. Napríklad aj jednoduchosť a bezstarostnosť by medzi ne mohli patriť.

(Časť z textu vzniklo pôvodne ako f-komentár)

Share Button