Neotravujte ma s www a https

Skutočne ma vytáčajú weby, ktoré vo verziách www.example.com a example.com ponúkajú iný obsah, prípadne na jednom z variantov nefungujú. Podobne v bledo zelenom aj v súvislosti s http// a https://

Je koniec prvého desaťročia 21. storočia, to je taký problém urobiť krôčik k užívateľovi a presmerovať to?!?

Nuda na diaľnici pri 110km/hod bude zabíjať naďalej

Havárie kvôli odstavnému pruhu sú havárie z nepozornosti. Chystané opatrenie znížiť rýchlosť na D1 (Bratislava-Trnava) bude kontraproduktívne. Nudiaci sa šoféri sa budú viac a viac obzerať po kukurici v okolí. Súčasne sa zníži rozdiel rýchlostí kamiónov  a osobákov, čím sa predbiehanie stane zdĺhavejším a nebezpečnejším.

Zaujímavý by bol tiež časový profil vyťaženosti diaľnice. Dovolím si z prsta vycucať, že 60-70% z dvadsaťštyrihodinového dňa bude 110 z tabúľ svietiť do poloprázdnej diaľnice a prázdneho tretieho pruhu.

Áno, som dlhodobo proti dennému svieteniu, za navýšenie rýchlosti na  vybraných úsekoch (na 80 km/hod v obci bez chodcov, 100 km/hod mimo obce a 160km/hod na diaľniciach), proti radarovému šikanovaniu na prehľadných úsekoch a za inteligentné riadenie dopravy v závislosti na hustote premávky.

Mimochodom, ten vtip o tom, ako sa stala kolosálna reťazová nehoda poznáte? Aha, to nebol vtip, oni sa  zrazili v stredovom pruhu a tým sa to stalo jedeným z mnohých argumentov za chýbajúci odstavný pruh…  Aha, ono to nebola kolosálna reťazovka, len dve autá narazili do Daewoo Matiz.

Cestná doprava sa na mnohých miestach už zrútila. Len sme to prehliadli. Rovnako sme v doprave pozabudli, že už nastalo 21. storočie.  Už len čakám, kedy sa objaví vlajkový zákon. Obmedzenia hluku znížením rýchlosti v poli sme sa už dočkali.

Kritické myslenie a autority

Prečo to tak robíš? – Lebo to tak povedala pani učiteľka. – A aký to má dôvod? Prečo to tak je? – No povedala to pani učiteľka. To je obvyklý postoj na prvom stupni. Je to tak ľahšie pre učiteľa, veď autoritu treba.

Sedeli sme raz v plavkách s mojim profesorom farmakológie za stolom a učil nás na modele surfu, ako nakláňať plachtu a tým vlastne kormidlovať. Asi o dva roky som ho volil za dekana a zvolil až na druhýkrát. Chcel zmeniť koncepciu štúdia dosť brutálnym spôsobom (5 štátnic počas 10 semestra).  Rozporovali sme to, posedeli pri sviečke a na druhýkrát ten hlas dostal (novú koncepciu zaviedol, štátnice sa robia od 7 semestra po jednom). A o týždeň po tom sme diskutovali o metódach testovania na zvieratách na seminári veterinárnej farmakológie. Aj to bola autorita.

Zdravil som krížom cez ulicu nejakého pána. Manželka hovorí, že som nejako spozornel a zdravil ho s evidentnou úctou. Hovorím jej, to bol náš matikár. Prekecali sme asi 1/3 hodín matematiky a mnohokrát som sa s ním sporil. Ako mladý gymnazista som hľadel na život trochu odlišnejšia a k sporu nebolo ďaleko. On sa sporil rád, veď popritom nás učil systému výrokovej logiky v matematike. Aj to bola autorita.

Vyučovanie ku kritickému mysleniu aby človek lupou hľadal.  Že si ho z čias socialistického základného školstva nepamätám a na gymnáziu bolo raritným, je logické. Že ho ani moje deti nepoznajú, je už smutné.

Dúfam, že keď sa prehupnú do stredného a vyššieho stupňa, už na to učenie kritického myslenia nebudem sám a pridajú sa aj učitelia. Nerád by som, učiteľom podrýval autoritu. Ten kus burlivého gymnazistu, čo vo mne zostal, mi hovorí, že obetovať kritické myslenie v mene nevytvárania zmätku v detskej hlave by bola privysoká cena.

Utekajúc kričal: "Chytajte zlodeja, okradol som ich!"

Milujem absurdné obrazy každodennosti. Dnes odpočuté na Facebooku:

Pan Mihal uz nevie ako ludi odrat o peniaze sam sa ale pritom roky vyhybal platbam – lebo nasiel nejaku dieru v zakone a platil si len nejake srandovne minimum 🙁 Kvoli tomuto choremu postupu budem protestovat tak ze kazdemu kto o to bude mat zaujem poradim ako si ulozit peniaze v zahranici ziskat urok bez zdanenia a NEPLATIT odvody a dane z urokov na ktore ma kazdy narok lebo istinu uz raz ZDANIL !!!

Reakcia na zámer zrušenia výnimiek na platby odvodov a daní z prímov zamestnanca posielaných zamestnávateľom do 3. piliera dôchodkového sporenia.

Áno, je neuveriteľné, že niekto ide do vlády s ambíciou všetky diery, ktoré využíval zaplátať. Také neuveriteľné, tak neslovanské, také neľudské!

Utekajúc kričal: „Chytajte zlodeja, okradol som ich!“

Milujem absurdné obrazy každodennosti. Dnes odpočuté na Facebooku:

Pan Mihal uz nevie ako ludi odrat o peniaze sam sa ale pritom roky vyhybal platbam – lebo nasiel nejaku dieru v zakone a platil si len nejake srandovne minimum 🙁 Kvoli tomuto choremu postupu budem protestovat tak ze kazdemu kto o to bude mat zaujem poradim ako si ulozit peniaze v zahranici ziskat urok bez zdanenia a NEPLATIT odvody a dane z urokov na ktore ma kazdy narok lebo istinu uz raz ZDANIL !!!

Reakcia na zámer zrušenia výnimiek na platby odvodov a daní z prímov zamestnanca posielaných zamestnávateľom do 3. piliera dôchodkového sporenia.

Áno, je neuveriteľné, že niekto ide do vlády s ambíciou všetky diery, ktoré využíval zaplátať. Také neuveriteľné, tak neslovanské, také neľudské!

Referendový Černobyl

Reakciu na poreferendové dobré černobylské nápady som si napísal už v 16.9. Moje šediny mi hovorili, že takáto rekcia bude:

Referendá sú u nás väčšinou len drahým nástrojom straníckeho boja a skôr, než racionálne argumenty, nás k nim viaže nostalgia a pochybná tradícia. Keby sa zrušili, demokracii to skôr prospeje, než uškodí.

Komentár Lukáša Filu: Zrušme referendum | Redakčné | komentare.sme.sk

Ale je to naozaj dobrý nápad?

  1. Jeden nikdy nevie, či v budúcnosti nebude treba v medzivoľbí zvrátiť nejaké hlúpe tendencie. Účasťou v aktuálnom referende podporíte argumenty o zmysle budúceho referenda.
  2. Naozaj ste si istí, že súčasný parlament vedený súčasnými ľuďmi dokáže riadiť túto spoločnosť demokraticky pomocou klasických nástrojov parlamentnej demokracie? Tak to naozaj nemá cenu podporovať funkčnosť poistných demokratických nástrojov, medzi ktoré referendum patrí.
  3. Dá sa vôbec rozhodnúť, že existuje lepší spôsob minutia peňazí v porovnaní s investovaním do demokracie?

Aby bol nie len formálne k dispozícii, ale aby bol inštitút referenda ja užitočný, treba ho kultivovať.  A to je tá motivácia pre intelektuála k účasti na akomkoľvek referende: Z úcty k demokracii ako takej.

Viete, nepíšem tieto články preto, že je lepšie hlasovať za alebo proti. Píšem ich preto, že je dôležité mať možnosť hlasovať. Že nie je dobré si za sebou páliť mosty.

Neříkám tak ani tak, no na má slova dojde.

Toľko vykrádanie samého seba. Teraz pár novších slov. Aj keď, ono to nebudú ani tak slová, ale odkazy a nebudú ani veľmi novšie, ale už pradávno napísané.

Obhajoba referenda v priestore parlamentnej demokracie je boj s dvomi zásadami:

  1. Neživiť mŕtveho koňa
  2. Akceptovať väčšinu reprezentovanú ôsmimi percentami

Ak by sme v záujme vyšších ideálov znížili percentá potrebné na platnosť referenda, bolo ty typické učebnicové kriesenie mŕtveho koňa. Z dôsledkami naznačenými v texte V slovenských eurovoľbách sa zužitkovalo 16,3% hlasov oprávnených voličov. To referendum radšej zrušme.

Pritom so samozrejmosťou dôverujeme premiérke, ktorú si vybralo ledva 8% voličov a sila prezidentského mandátu je 20%. So samozrejmosťou, pretože máme veľké skúsenosti s tým, ako sa jednohlasnosť dokáže ukázať vo svojej absurdnej podobe. Denno denne sme konfrontovaní so skutočnosťou, že Demokracia je o hlase väčšiny, ktorá sa musí podriadiť diktátu pár jednotlivcov. Takže by stačilo jemne doladiť pravidlá.

Oba prístupy sú ako cez kopírák tomu, čo viedlo k výbuchu v Černobyle. V záujme plánu, v záujme vyšších ideálov demokracie… Takže ako teda?

Hádam len nečakáte návod, pointu, rozhodnutie? Takto po obede s plným bruchom?

Prizma nedeľného obeda

Udržiavanie demokracie sú o pohľade za horizont. Je blízke pojmom ako dlhodobý pohľad, budúce výhody, stratégia, koncepčnosť. Nie som si istý, že sme schopní sa na to zmysluplne pozrieť, ak máme pred očami len časné statky a okamžité výsledky súčasnej každodennosti.

O čom som presvedčený s istotou, je to, že nie sme schopní o tom uvažovať deň či dva po referende. Desaťnásobne, ak je práve po nedeľnom obede. Preto spolu s Burianom „Neříkám tak ani tak, no na má slova dojde.“ Šedivý som na to dostatočne.

Aby aj moje deti pochopili: Kým začnete vytvárať koncepciu, ujasnite si priority.  Veci hroziace škodami z nerozhodnutia rozhodnite hneď. Ak škody nehrozia, vytvorte si komfortné podmienky na rozhodovanie.  Veľmi dôležitou súčasťou rozhodovania je uistenie  sa, že nikto netlačí na váš čas. Ak niekto tlačí na váš čas, vždy odložte rozhodovanie. Obyvatelia Černobylu, medzivojnového Nemecka a povojnového Československa by vedeli rozprávať.

Prispejete aj vy do zbierky intelektuálnych diktátorov odmietaním referenda?

Predreferendové slovo ku kolegom intelektuálom.

Takých biednych  400 000 ľudí chce, aby sa národ vyjadril, či sa majú v štátnej správe kupovať nezmyselne drahé autá. No asi by si mali niektorí intelektuáli priznať, že jednoducho toto ľudí zaujíma a chcú práve o tom rozhodovať. Keďže tu vládne nejaká tá demokracia, tak to treba akceptovať.  Veď toľko ľudí si vo voľbách ani nevybralo Radičovú za premiérku!!! (SDKU dostala 390 042 hlasov)

Keď bude chcieť 400 000 ľudí vedieť čo si národ myslí o špenáte v školských jedálňach, tak sa to musí stať. Každý má demokratické právo povedať že je to blbosť, každý má možnosť presviedčať ľudí, aby sa ich 400 000 dohromady nedalo.

Ale keď sa dá dohromady 400 000 ľudí, tak musí byť najvnútornejšou potrebou demokrata urobiť všetko pre to, aby sa to referendum konalo, aby tam ľudia šli a aby sa vyjadrili.

Ak si demokrat myslí, že sa majú vyjadriť záporne, tak nech ich na to presviedča. Ale povedať, že je to vyhodenie peňazí, že je to zbytočnosť, že sa to má zastaviť… No zbierka diktátorov je už bohatá a prenádherná. Aj vy sa pridáte?

Takže aby to aj moje intelektuálne deti pochopili: Každý proces má svoje míľniky, ktoré zásadne menia správnosť rovnakých činov. Rozporovať zmysel otázok bolo na mieste, kým sa zbierali podpisy na vypísanie referenda. Spochybňovať ich teraz je v príkrom rozpore s princípom demokracie vďaka ktorému sa táto odlišuje od anarchie.

Dodatok o potrebe referenda ako takého

Viete, priatelia intelektuáli, účasť na referende je o osobnej schopnosti využiť demokratické nástroje. Keď ich nevieme využiť, keď netušíme na čo sú nám dobré, tak sú nám zbytočné. A ruka v ruke so zbytočnosťou ide nápad na zrušenie. V tomto prípade, vyhodenie inštitútu referenda z Ústavy. Veď v systéme parlamentnej demokracie je to aj tak len poistka pre prípady, kedy poslanci zabudnú, aká je  vôľa ich voličov.  Ešte by sa zas našiel niekto, kto ho  využije a presvedčí zákonom potrebný počet občanov.

Ale je to naozaj dobrý nápad?

  1. Jeden nikdy nevie, či v budúcnosti nebude treba v medzivoľbí zvrátiť nejaké hlúpe tendencie. Účasťou v aktuálnom referende podporíte argumenty o zmysle budúceho referenda.
  2. Naozaj ste si istí, že súčasný parlament vedený súčasnými ľuďmi dokáže riadiť túto spoločnosť demokraticky pomocou klasických nástrojov parlamentnej demokracie? Tak to naozaj nemá cenu podporovať funkčnosť poistných demokratických nástrojov, medzi ktoré referendum patrí.
  3. Dá sa vôbec rozhodnúť, že existuje lepší spôsob minutia peňazí v porovnaní s investovaním do demokracie?

Aby bol nie len formálne k dispozícii, ale aby bol inštitút referenda ja užitočný, treba ho kultivovať.  A to je tá motivácia pre intelektuála k účasti na akomkoľvek referende: Z úcty k demokracii ako takej.

Viete, nepíšem tieto články preto, že je lepšie hlasovať za alebo proti. Píšem ich preto, že je dôležité mať možnosť hlasovať. Že nie je dobré si za sebou páliť mosty.

Možno je hlasovanie o štátnych autách smiešne, no nechcem sa dožiť znovu chvíle, keď niekto omylom zmení text otázky v referende s argumentom na perách. „Bolo treba opraviť názor národa pre jeho dobro.“ Veď pamätáte, ako sa ten skutok nestal.

Spojka, brzda je tak neuveriteľná sprostosť

Nechcel som tomu veriť, novinári si toho navymýšľajú, ale dôveryhodný zdroj mi to skutočne potvrdil. Neveril som, veď to nedáva žiaden zmysel v žiadnom smere. Ale fakt ich to tak učili!

Väčšine šoférov začiatočníkov zhasína motor pri zastavení auta preto, lebo zabudnú stlačiť spojku. Preto inštruktori autoškôl lipnú na tom, aby žiak stláčal spojku pri každom brzdení. Časom z toho vyplynie zlozvyk a zbytočný úkon, ktorý ničí auto a zbytočne zamestnáva vodiča.

Autoškoly nechtiac učia zlozvykom. Ako ich odstrániť? | Garáž | auto.sme.sk

Jazdiť so šoférom praktikujúcim  takúto techniku je o strach. Veď to je na zabitie. Jednak sa v aute a jednak aj tých inštruktorov.

Prirodzený smer od TV programu cez video on demand späť k TV programu

Chris Hamilton, a product marketing manager at YouTube, said live streaming is „a natural evolution to online video“ that „adds an extra level of engagement“ for the site’s audience.

The Associated Press: Long expected, YouTube wades into live streaming

Čo že som to bol býval bol napísal? 😉 Že “Niečo by som si dal” prizabije aj Google TV?

“Ľudia nevedia čo by chceli, dajte im čo si budú myslieť že chceli.” Je vraj pravidlo pri rozvoji služieb. Ak toto vieme, prečo potom Google stavia službu na tom, že ľudia vedia, čo si chcú večer pozrieť?

Klikaním na Facebooku k opovrhnutiu

Kto kliká bez rozmyslu na Facebooku na kde čo, dočká sa často opovrhnutia. Aby to označovanie za hlupákov malo zmysel, tí hlupáci o tom musia aj vedieť. Tak aby ste neostali nepoučení:

Na podobný inzerát čekám od okamžiku, kdy se podvodná stránka ČS má Talent – muž uhodil pěstí Jana Krause (video) objevila – jeji existence byla založená na klasické „staň se fanouškem, jinak nic dalšího neuvidíš“. A jak je vidět, 260 000 hloupých lidí se nechalo nachytat. A vlastně jim ani nevadilo, že slíbené video nikdy neviděli.

Hloupí lidé na Facebooku jsou opět na prodej * Daniel Dočekal * POOH.CZ *

Aha, vy z toho nepochopíte, prečo ste vlastne tými hlupákmi? Chápem vás. Odkedy sa medzi komunitou znalých šíri opovrhovanie hlúpymi užívateľmi, vŕta mi v hlave, kde berú tú aroganciu. Forest by ma utešil hneď:  Pro hlupáka každý hloupý.

Viete, ja vás chápem, vás klikačov. Napísať status s piatimi slovami je oproti jednému kliku spojenému s pocitom spolupatričnosti neporovnateľne intelektuálne náročnejšie.

Chápem vás, že vy ste neprišli na internet tvoriť obsah. Písanie statusov je tvorba obsahu, klikanie na skupiny a stránky je čistá konzumácia. A tú vy radi.

Považujem za oprávnené, že sa chcete nechať zadarmo zabávať. Klikanie, vstupovanie, lajkovanie, rozširovanie je zábava. Odhlasovanie sa, odlajkovávanie, nastavovanie, údržba – to je práca a my znalí vieme, ako veľmi sa Facebook snaží pri skrývaní týchto funkcii, aby sme to nerobili.

Naopak, nechápem tých arogantných všadebolov a facebookovských všeznalcov, ktorí nie sú schopní ukázať jeden jediný príklad, kde reálne nastala užívateľovi škoda vďaka kliknutiu na podobnú skupinu. Ja nepopieram, že sa to stalo. No spolu s Cimrmanom dodávam:Odkaz pochopitelně chybí.

Naozaj je niekto z tých IT géniov oprávnený povedať, čo je správne používanie pre vás?  Čo, správne, to by nebolo to najzásadnejšie. Oveľa zásadnejším je, že hovoria o jedinom spôsobe, ako máte vo virtuálne žiť. No nie sú to hlupáci? Veď ako niekto môže povedať, čo je to jediné správne? Veď práve znalí vedia, že ani samotní programátori Facebooku nevedia, čo to vlastne naprogramovali.

Hlupáci si opovrhovanie asi zaslúžia, ale od iných hlupákov?