Autorské práva v úplnej riti

Sám autor knihy sa podieľa na šírení odkazov na ilegálnu kópiu rozhlasovej hry (natočenej podľa jeho románu) uloženú na internete.

Aký lepší dôkaz neudržateľnosti súčasného stavu v legislatívnej úprave autorských práv ešte potrebujeme?

Navyše je tu absurdný tok peňazí. Producentom obsahu evidentne nedochádza, že ak nechcú, aby sa ich obsah používal zadarmo, musia umožniť ľuďom nechať si zaň zaplatiť.

Do mojej zbierky autorskoprávnych absurdít mi týmto pribudla jedna z tých väčších perál. Žiaľ, som presvedčený, že ešte nejedno debilné riešenie nebolo vyskúšané. Takže kým dôjde na tie rozumné, ešte nejaký ten čas uplynie a niekoľko autorov poukáže na idiotizmus súčasného stavu.

Pod čiarou: Upresnenie nadpisu pre anatómie znalých čitateľov – pri pohľade per rectum by ste mali autorské práva hľadať niekde v oblasti apendixu.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Prvých sto dní – prvá iterácia k normálnosti

Na rozdiel od samozrejme mnohých, som stále v očakávaní dobrých vecí budúcich. Súhlasím s Pavlovými slovami:

Ak by sa vyskladala finančná hodnota všetkých podozrení z korupcie, rodinkárstva a konfliktov záujmov ľudí súčasnej vlády, v porovnaní s kradnutím z posledných rokov, sú to nezmysly. Iba nahradenie jedného predraženého PPP projektu vlády Roberta Fica za racionálnejšie stavanie diaľnic ušetrí Slovákom stovky miliónov eur.

Cynicky povedané, ak má byť daňou za zastavenie plytvania desaťročia neštandardne vyriešená bytová situácia jedného politika, je to síce smutné, no pre daňových poplatníkov je to stále dobrý obchod.

Chvála Ivety Radičovej | Slovensko | Ekonomika | eTREND

Už hodný týždeň ak nie dva uvažujem, ako sa vnútorne vysporiadať so súčasnou vládou. Chváliť? Kritizovať? Vyzobať zrnká? Po 19 rokoch môjho volebného práva to nie je  tentokrát výber menšieho zla, ale konečne možnosť, ako by to malo podľa mňa v štáte vyzerať.

Chváliť sa nedá, bolo by to proti môjmu presvedčeniu. Všetci majú svoje občianske preukazy, sú svojprávny, nevidím najmenší dôvod nekriticky obhajovať kolektívne ich kroky. Navyše by to bolo pokrytectvo, keďže za takto ideologicky podfarbenú pochvalu by mi stála tak akurát 1/4 koalície. Zvyšok mi  nie je sympatický ani len trošíčka.

Kritizovať v duchu predchádzajúceho odstavca sa tiež nedá. Nejaké dve-tri jednoznačné pozitíva tam vidím. Sú tam skutočne vykonané dobré veci.

Vyzobať zrnká by sa mi asi najviac páčilo. Predsa len, ako som bol býval bol spomenul, zaujíma ma pragmaticky len a len program a konkrétne zámery. Ale ani toto vyzobávanie sa mi nepozdávalo. Predsa len oproti perlám by sa našlo pár vyzobaných odporností. A kto povie či je viac nastúpená cesta k odvodovému bonusu alebo eticky pochybný profil štátneho tajomníka?  V kontexte dnešných dní a mojej neobľuby kompromisov pri použití vyzobávacieho hodnotenia naozaj neriešiteľná otázka.

Ale spôsob, ako si ohodnotiť po 100 dňoch túto vládu som predsa len našiel. Pri čítaní odcitovaného komentára mi to preblesklo mozgomňou.

Ako prvá iterácia naplniť programové vyhlásenie vlády a predvolebné predsavzatia je to dobré.

Ešte môžu mať k dispozícii 3 priblíženia sa. Aby sa to ambiciózne programové vyhlásenie naplnilo, istotne ich spotrebujú všetky bezozvyšku. Neviem ako sympatizanti zvyšných strán, ja SaS tento iteračný vývoj doprajem. Myslím si totiž stále, že je to pre mňa  v tejto prvej iterácii dobrý obchod.

Táto iteračná pochvala má jednu výhodu. Pointou je, že to, čo je dnes možné ohodnotiť ako ešte akceptovateľné pre to, aby vôbec mohlo dôjsť na veci ešte lepšie, bude o rok štandardom pre porovnávanie. Čo v prvej iterácii považujem za megaúspech, bude o rok nastavenou latkou.

Pod čiarou: Prosím ctených čitateľov, aby si uvedomili neúprosnú matematiku. Spomínané dobré je dobrým v zmysle môjho videnia ideálnej slovenskej spoločnosti a ideálnej formy štátu. Môjmu videniu sveta zodpovedá len 25% koalície a po započítaní opozičných sympatizantov je samozrejmé, že patríte medzi cca 85% inak zmýšľajúcich čitateľov týchto riadkov. Nie som platený za to, že týchto 85% mám presvedčiť, že sa mýlia. Preto som komentáre uzavrel a nebudem tentokrát reagovať ani na Facebooku.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Mnohé je už v politike 2.0, ale stále to nestačí

Novinár z najväčších  si otvoril klávesnicu na súčasných politikov z radov blogérov. Veď kto je viac ako šéfredaktor veľkého SME? Hádam už len jeho zástupca.

Ja si z dovolením teda otvorím článok na blogu na novinárov. A rovno na tých najväčších. Viete, to sa takto zídu dva dementné články a to potom blogér nevie, kde v písaní prestať.

Zdá sa, že absolútne iný prístup (v priemere a všeobecne) k novým médiám zo strany súčasnej koalície nestačí. Teda ako komu.

Kde sú tie časy, keď sa z blogov Sulíka, Mihála a ďalších šírila čerstvá energia a sebavedomie do najvyšších miest blogosféry, Facebooku a diskusií.

Blogeri | Médiá | ekonomika.sme.sk.

Odpoveďou, kde sú tie časy, nech je prehľad ostatných príspevkov na blogoch koaličných politikov.

Richard Sulík ostatný článok 27.9.
Jozef Kollár ostatný článok 16.10.
Igor Matovic 5.10.
Martin Chren 8.10.
Kamil Krnac 16.9.
Ondro Urban 19.9.
Robert Mistrík 6.10.
Natália Blahová 26.9.
a mnohí iní.

Re: Blogeri. Blog – Natália Blahová (blog.sme.sk).

Stačí? Nestačí pre toho, kto nedokáže rozpoznať rozdiel medzi prístupom dnešnej koalície a minulej k blogom, sociálnym sieťam a k diskusii o budúcich riešeniach. Nestačí pre toho, kto nechápe zákonitosti obsahu na blogu. Vrátane pravidiel, čo na blog nepatrí. Nestačí pre toho, kto má problém urobiť si elementárnu rešerš vo svojej RSS čítačke.

Ale nechcem od zástupcu šéfredaktora najväčšieho mienkotvorného slovenského denníka veľa? Veď evidentne nerozozná blog od článku, článok od statusu a blog od konta na Facebooku. Ach jo!

Nie, nechcem! Táto novinárska nevzdelanosť totiž má svoje neblahé dôsledky. Postreh z nedávnych dní: Keďže novinár nedokázal rozoznať nahodenie myšlienky do pľacu blogosféri/f-priateľom od oficiálneho zverejnenia ministra, sám tým prinútil politika-blogéra byť sterilnejším a urobiť čistku medzi f-priateľmi. Politik začal prísnejšie dbať na pravidlá, čo na blog patrí a čo nie a  v duchu pravidiel pre spravovanie verejného a súkromného f-profilu politika sa začal správať.

A kruh sa uzavrie. Pre splnenie svojich domácich úloh tak už novinárovi nestačí obraziť 5-6 blogov a svoj f-profil z pohodlia redakcie. Novinári zrazu musia zas používať obvyklé pracovné metódy. Tak sa posťažujú a vytknú politikom, že sa v prostredí nových médii nesprávajú ako pred voľbami.

Určite, dalo by sa aj viac. Vždy sa dá ja viac. Bolo by určite príjemnejšie, ak by politici venovali moderným internetovým komunikačným nástrojom viac času. Ale čo by robili potom novinári? 😉 A čo na to tie časti cieľovej skupiny, ktoré na internete nie sú? To by novinári zas kritizovali, že je vláda zahrabaná na sieti?

Farizejstvo ako z Knihy kníh

Novinár – komentátor si zdupľoval požiadavku na obsadenie kresla ministra odborníkom navyše aj otázkou etiky. To je samozrejmé a tvrdím to už dávno, že etické a morálne kvality majú byť u politika na vysokej úrovni. No zaujímavý je kontext tejto konkrétnej etickej požiadavky.

Ocitol sa v konflikte záujmov. Ako minister by mal napnúť všetky mozgové závity, aby diery v zákonoch, na ktoré prišiel v minulosti, urýchlene upchal.

Preto sa právom od ministra Mihála očakáva nielen to, že prestane popularizovať svoje tipy, ale že sa stane ich najtvrdším oponentom. Tak bude jeho ministrovanie eticky obhájiteľné.

Za ruku s Mihálom | Redakčné | komentare.sme.sk.

Tu je vidieť ako aj bohatosť blogovania a vypisovania f-statusov nepomôže novinárom v splnení si svojich rešeršných domácich úloch. Inak by vedeli, že existuje verejné vyhlásenie, že Jožovým hlavným záujmom je tie diery zaplátať.  Dokonca by stačilo, aby sa novinár rozpomenul na svoj vlastný rozhovor s dotknutým politikom.

Ale dobre, predsa len, boli to len slová, slová, slová a skutky by mali hovoriť za všetko.

Keď 1+1 strápnia novinára

V momente, keď prišli na stôl prvé záplaty v podobe zdanenie a zodvodnenia príjmov bez ohľadu na ich pomenovanie, bolo to novinármi kritizované. Naozaj nechcem strápňovať priamo Štulajtera vyhľadaním jeho slov, tak píšem novinármi.

Aby aj náhodne okoloidúci novinár pochopil: Keď na stole pristáli činy, boli odmietnuté a všetci by boli najradšej, keby ostalo len pri slovách a planých rečiach. Aby sa na ich výnimky zabudlo.

Pritom, ak by si aj Štulajter bol býval bol naštudoval Jožove vyhlásenia, našiel by medzi nimi to, keď hovorí, že tie diery, ktoré popisuje vo svojej knihe chce ako poslanec/minister zaceliť.

Jeden to zdrojov mohol byť aj jeho Facebook profil. A v ňom to dávno bolo a kým si to novinári neposrali dedinským prístupom ku kuloárnym informáciám, mali k tým informáciám prístup.

Rozporuplné pocity

Čerstvo preškolený komentátor na hovorcu hneď z kraja svojej kariéry spomenul, že sa novinári nedokážu zžiť s tým, že nová pravicová koalícia nepostaví spoločnosť pred hotovú vec. Bral som to ako arogantné vyhlásenie prebehlíka, čo rýchlo zabudol, že komentátorom bol. Nie, má pravdu.

No napriek tomu, že tu máme podivnosti medzi novinármi, bol by som nerád, aby sa začali objavovať schválené zákony, o ktorých diskutovali len kmotrovia a ľud sa o nich dozvie až zo zbierky zákonov.

Prístup súčasných politikov je zásadne iný. Ale určite by sa dalo aj viac. Nezaspime na bobkovom liste.

Pod čiarou: Keď Sulík nadhodil, že počká kým ľud nájde diery v zmluvách vystavených na webe a využil tak obvyklý prístup 2.0 spoločností, to bolo prekvapených ksichtov. Keď poslal hromadný mail ako výzvu na prejavenie záujmu o rôzne štátne posty, to bolo buchotu, čo sa mnohým hlavy odšraubovali z neveriaceho krútenia sem a tam.  Koľkí novinári majú RSS s Matovičovými, Sulíkovými (a ďalších) komentármi z portálu sme.sk vo svojich čítačkách? Miháľove ministerstvo už má f-stránku hádam už aj na doplňovanie hajzláku.

Nie je to náhodou tak, že novinári si akosi nevšimli, že sa na tej sieti aj niečo deje, lebo netušia kam sa majú pozrieť?

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Kauza políciou ukoristených servrov z júna 2007 ďalej pokračuje

Zdá sa, že disky webhostingovej firmy Websupport boli polícii po celé tie dva roky na dve veci.

Sudkyňa študentov oslobodila spod obžaloby z dvoch trestných činov, pretože sa podľa nej nepodarilo dokázať, že práve oni viedli útok na NBÚ.

SME.sk | Súd oslobodil dvoch údajných hackerov z útoku na NBÚ

Rozsudok ešte nie je právomocný, prokuratúra sa vraj odvolá.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Prečo je klient s rozpočtom 80€ mesačne zlé riešenie

Pokúsim sa odkryť trochu konzultačnej a podnikateľskej matematiky. Konzultantom ukážem, ako si zrátať hodinovú taxu a možno niektorí z ostatných čitateľov aj uvidia, prečo má práca svoju cenu.

Bradatý guru česko-slovenského SEO nadhodil do pľacu dieru na trhu v oblasti SEO služieb. Ponuka, čo sa neodmieta: Kto urobí SEO pri klientovom rozpočte 2000Kč za mesiac?

V súvislosti s tým článkom sa objavilo niekoľko desiatok divných komentárov mentálnych tínedžierov.

Úprimnosť hneď na začiatok:Vytáča ma, keď o cene práce diskutujú ľudia, ktorí nemajú ani potuchy, koľko a akých nákladov sa skrýva v podnikaní v Európe. Ktorí pod prácou za peniaze myslia študentskú brigádu vykonávanú na otcovom počítači v maminej kuchyni, aby mali na lístok do kina.

Aby aj moje deti pochopili, odkryjem trochu konzultačnej matematiky

Začnem citátom: “do 2k měsíčně jde udělat spoustu věcí. Můžete udělat zápisy do katalogů, můžete nechat hlavní texty revidovat copywriterem….”

Ok, dobre, súhlasím. Nasleduje dôkaz sporom. Vezmime citované tvrdenie ako pravdivé. Teda,  za 2000Kč/mesiac sa dá pre klienta toho hoooodne urobiť.

Priatelia, prvú vec, ktorú si musíte uvedomiť je, že službu môže poskytovať len podnikateľ (musí mať IČO a je jedno či živnosťák alebo s.r.o.) Aj keď je kontrakt nakoniec úkolový, vždy je to o základnej podnikateľskej matematike:

Za 150 človekohodín/mesiac musím zinkasovať viac ako sú náklady na tie človekohodiny.

Pozrime sa na tie náklady konzultanta. Akéhokoľvek konzultanta.

  1. Plat – z niečoho treba žiť, kupovať jedlo, zaplatiť doma za elektrinu, kúpiť uhlie na zimu, ísť na dovolenku potápať sa na jachte (Fakt, to všetko SEO a aj  iní konzultanti v lete roku 2010 robili. Stačí sa pozrieť na ich Facebook). A potom sú tu deti. Viete vy čo tie zjedia? Budem skromný, poviem si, že mi stačí na život hodnota priemerného platu v národnom hospodárstve.  Dajme tomu 765,20€ (čistá mzda)
    • Cena práce je ale iná, Podľa serveru Porada.sk je to orientačne takto:
    • 765,20 (čistá mzda) + 100,80 (daň) + 134 (odvody zamestnanca) + 352 (odvody zamestnávateľa) = 1352 (cena práce)
  2. Náklady na firmu. Pozor, na toto sa zabúda, treba kúpiť auto, treba kúpiť počítač, stôl, manažérske kreslo, telefón (najlepšie za 1€ s paušálom), platiť pripojenie do internetu, treba platiť svoj marketing, aby ste pozháňali klientov.  Poplatky za vedenie firemného účtu, za firemné domény… desiatky debilných nákladových položiek.  Povedzme 300€ mesačne? Ak poviete viac, len to celé zhoršíte, varujem vás.

Tak, máme teda sumu cca 1352€ (cena práce) + 300€  (na chod firmy) = 1652€

Aby som bol spravodlivý, dá sa to trochu optimalizovať.

  1. Dá sa znížiť ten odvodový prívesok k čistej mzde napríklad jej premenovaním. Ale len za istých podmienok.  A samozrejme v závislosti od toho, kto je pri moci a koho sa snaží vláda zvýhodniť. A Jožo Mihál nám to aj tak čoskoro zatrhne. Sľúbil mi to. Ale kým je to legálne, optimalizujme do sýtosti, ako nás to on naučil. Tak teda pri čistej mzde 765€ na takých 900€ ceny práce? Súhlasíte?
  2. Náklady na firmu nezoptimalizujeme, tie sa proste platiť musia. Účet za elektriku kancelárie v obývačke vždy niekto musí zaplatiť. Alebo ju zaplatíte z čistej mzdy alebo, keď viete dobre optimalizovať, je to náklad firmy. A takto je to zo všetkými zloženkami. Našich 300€ ostáva.

Takže po optimalizácii nákladovej stránky máme 900€+300€=1200€ Aby sme prežili a neumreli hladom, prípadne nám nevypli elektriku musíme zarobiť  cca 1200€

A ideme zarábať

V zadaní je, že máme klienta, čo nám dá 2000Kč/mesiac, čo je cca 80€ Takže na pokrytie nákladov potrebujeme takých klientov 1200€/80€=15 kusov.

Lopatisticky: Aby som si žil na úrovni priemeru spoločnosti s 765€/mesiac, musím zohnať 15 klientov. Ty, jo to je biznis, to sa oplatí. Ale nezúfajte. Nakoniec vám ukážem, ako si zarobiť dvojnásobok. No neodbiehajme, dôkaz sporom sa práve blíži k vyvrcholeniu.

Normálny pracovný mesiac (teda každý okrem marca, lebo marec má 31 dní a nie sú tam žiadne sviatky) má cca 150 pracovných hodín. Každému klientovi teda môžeme venovať za tých 80€ až 10 hodín?  Oj nie veru. Pretože tak, ako stojí chod firmy peniaze, stojí chod firmy aj náš čas.

  • Zadávanie príkazov do banky stojí čas, podanie súhrnného výkazu o DPH stojí čas… Takže zo 150 pracovných hodín je razom 120.
  • Tých klientov treba pozháňať. Venujeme teda 20 hodín mesačne marketingu vlastnej firmy na Facebooku. Takže už len 100 hodín práce pre klientov mesačne.
  • Treba sa aj vzdelávať. Nebudeme to preháňať, na vzdelanie obetujeme 20 hodím mesačne. Takže to bude len 80 hodín práce pre klienta.

Hm, pracujeme 150 hodín mesačne, ale skutočne produktívnych je len 80 hodín.  Pri našich 15 klientoch je to 80/15=5,33 hodiny na klienta mesačne.

A nám týchto 15 klientov prinesie 765€/mesiac.  Chcete viac? Tak to treba viac 2000 korunových/80evri klientov!!!  Sľúbil som vám predsa dvojnásobný zárobok.

  • Takže dvojnásobok klientov. No to ale znamená, že na jedného klienta budeme mať 5,33/2=2,6 hodiny.

Lopatisticky: Klient za 2000Kč/80€ dostane 2,6 hodiny konzultácii za mesiac. Ani o minútu viac, za dverami čaká ďalší.  Inak by konzultant umrel od hladu.

A teraz sa vrátim úplne na začiatok. Koľko skutočne odbornej práce sa dá urobiť za 2,6 hodiny mesačne, aby to pre klienta malo zmysel?!?

No vyslovte to! Nebojte sa, aj fekálny humor znesiem.

Dôkaz sporom je na konci. Č.B.T.D alebo ako mi lekárnici hovoríme Quod erat demonstrandum.

Dychové cvičenie

Dýchajte zhlboka

Ešte to predýchajte zhlboka

Práve ste videli, prečo práca má svoju cenu.

Ciest ako optimalizovať horeuvedený podnikateľský model je viacero. No len jediné riešenie vedie k win-win stratégii (a vyhne sa fekálnemu humoru). Treba  skásnuť klienta optimálne. Získate tak rovnako, no poskytnete mu geometricky viac svojich služieb. Získate čas na sebavzdelávanie, čas na svoj marketing. Získate tak čas ako taký. Pretože čas sú peniaze.

Aj keď je kontrakt nakoniec úkolový, vždy je to o základnej podnikateľskej matematike: Za 150 človekohodín/mesiac musíte zinkasovať viac ako sú náklady na tie človekohodiny. (Plat, odvody, elektrika, odpisy, školenia, stratený čas pri cestovaní ku klientovi, bankové poplatky… tisíce ďalších položiek, čo sa budem opakovať.)

Disclaimer: Čísla sú ilustračné, no snažil som sa, aby boli rádovo správne. Tá diera na trhu tu je. To nespochybňujem.

Zdieľajte obsah s priateľmi: