Objasnenie pojmu generikum – aby to aj fekálny filozof pochopil

Vysvetlenie aj pre jednoduchších filozofov. Upozornenie: Text môže pôsobiť na slabšie mestské povahy nauzeálne až vomiticky.

Použijem jeho jazyk: konský moč s práškovým cukrom a sušená sépia s emulziou z kravinca nie sú navzájom k sebe generiká. Preto nasledujúci vtip stráca pointu.

„Môžem vám ponúknuť dve oveľa lacnejšie generiká s rovnakým účinkom. Prvé je konský moč s práškovým cukrom od firmy LAYNOTRUST, druhé je sušená sépia s emulziou z kravinca od firmy UNITED SAYRAYTS. Ktoré by ste radšej chceli? O ktorom si myslíte, že by vám viac pomohlo?

Degenerikum – Pravda.sk

Generikum by bol konský moč s práškovým cukrom od firmy LAYNOTRUST a konský moč s práškovým cukrom od firmy UNITED SAYRAYTS. A v tom istom duchu  sušená sépia s emulziou z kravinca od firmy UNITED SAYRAYTS má generikum v podobe sušenej sépie s emulziou z kravinca od firmy LAYNOTRUST.

Do riti! (Keď už máme ten fekálny humor na tanieri.) Natrénujte konečne názvoslovie, kým vypustíte z huby hnoj.

Nabudúce niečo o existencii konkurencie medzi lekárňami a neexistencii konkurencie medzi lekármi. Na dnes bolo myslím toho hovna až-až.

Trnaslava má už svoj vnútromestský obchvat

Rony napísal, že by sme si mali priznať, že za ostatné štyri roky sa poradilo úspešne zlikvidovať diaľnicu z Bratislavy do Trnavy.

Ja by som išiel v tejto myšlienke o niečo ďalej. Myslím, že v duchu môjho obligátneho predbiehania doby, by sme mohli pokojne začať hovoriť o súmestí Trnaslava a cestu BA-TT označiť ako vnútromestský obchvat.

Tým dobojované jest.

P.S.:

A zeleznicna trat TT-BA sa vyhlasi za metro 🙂

Facebook | siel som TT-BA v….

P.S.2: Alebo radšej Bratitrn?

Minister aj naďalej blogérom a poradcom

Neuveriteľné? Daňové a odvodové odporúčania pokračujú!

Pričom pri úhrade za rekreačné, zdravotnícke, športové zariadenie a pod. sa musí postupovať tak, že zamestnávateľ si toto zariadenie, resp. poskytované služby prenajme od majiteľa zariadenia a úhrada za zariadenie ide priamo majiteľovi.

Čiže pozor, neriešte to formou preplatenia účtov zamestnancovi- ak zamestnávateľ preplatí zamestnancovi jeho účty za zariadenie, bude sa to posudzovať ako zdaniteľný príjem, ktorý sa musí zamestnancovi zahrnúť do základu dane – a potom musí sa odviesť aj daň aj odvovy.

Daňové a odvodové tipy (2011/1) | Jozef Mihál | Blogy | eTREND – expert na ekonomiku a financie

Trochu irónie

Ach aké neslovenské. Žiadna konzultačný agentúra, rovno ministerstvo, ba priam rovno minister…

Už len tú skrytú reklamu aby tam niekto objavil. Alebo rovno nekalosúťažné konanie ako toť v Česku?

Tam, toť toť nedávno Úrad na ochranu hospodárskej súťaže vyhlásil:

„Služby společnosti Student Agency označil za dlouhodobě kvalitní, což vede zákazníky k loajalitě a z pohledu úřadu je toto problém pro volnou soutěž,“ podotkl Jančura.

Úřad pokutoval žluté autobusy. Mezi Prahou a Brnem jezdily pod cenou – iDNES.cz.

Dal som si tú námahu a kontaktoval som autora článku s otázkou, či môže potvrdiť uvedené slová majiteľa Student Agenvy, teda že to rozhodnutie skutočne obsahuje uvedené slová. Priznám sa, bol som dosť skeptický, či si novinár svoju domácu úlohu splnil a nie je len vo vleku PíáR.

Ale nie! Naopak: Vivat novinárskej práce! Autor mi promptne (do druhého dňa) odpovedal a poslal mi relevantný kus textu toho rozhodnutia. Je to tak!. Jančura síce necitoval doslovne, ale vystihol to.

Dosť bolo irónie, prichádzajú súvislosti

Prečo tu dávam dohromady tieto dva prípady? Nuž oba sú o filozofickom prístupe k podnikaniu v dnešnom svete.  Jedným je prístup WIN-WIN (pre linuxákov: je to od anglického win-vyhrať), druhým je tiež win-win. Tak kde je ten rozdiel?

Minister a SA hrá túto hru so svojimi zákazníkmi. S občanmi respektíve s cestujúcimi, pričom obe skupiny nakupujú u nich službu. Občania za dane, cestujúci za peniaze z platu.

Ten Úrad v Česku hrá tú hru s firmami. Tie vyhrávajú obe. SA má publicitu, konkurenti volné pole v používaní slova nekalá súťaž. A akosi sa pozabudlo, že ten úrad má pracovať pre občanov.

Zákony sú tu pre občanov a je psou povinnosťou ich tvorcov poskytovať ich bezrozporný výklad zadarmo občanom.  Je pre nás víťazstvom, ak sa tak deje bez nejakých hlúpych sprostredkovateľských agentúr, ešte hlúpejších helpdeskov a najšikovnejších právnikov.

Psou povinnosťou firiem je platiť za svoje záväzky svojim dodávateľom. Ak aj po splnení tejto povinnosti sú schopné poskytovať kvalitné služby, je to víťazstvo pre nás všetkých. Toto ale ÚOHS, ako vyplýva z ich tlačovej správy nezaujímalo. Rovnako ani slovko, či má SA monopol. Preto síce nejaká tá konkurenčná firma vyhrala, ale zákazníci to prehrali na plnej čiare.

Nech všemocná ruka trhu stresce štát, ktorý vyhlási poskytovanie kvalitných služieb a budovanie značky za nekalú konkurenčnú výhodu.

Pod čiarou: Text je písaný pohľadom občana a zákazníka. Ako kapitalista vidím hru s „cenou pod nákladmi“ trochu komplexnejšie. Naznačením nech vám je tá spätná väzba v podobe zaplatených záväzkov. Spomínate ako SkyEurope nezarobilo za svoju existenciu ani korunu a končí?!?

"Vy" znamená jednotné číslo, teda konkrétny anonymný jedinec

Vykanie je zaujímavý fenomén. Na oslovenie jednej konkrétnej osoby sa používa množné číslo. Tak sa ľahko stane, že autor textu podľahne ilúzii, že píše dostatočne všeobecne a anonymizovane.

Na základe anonymizovaných údajov vieme, čo ste (ty konkrétne) na našom serveri čítali ( si čítal). Údaje z vášho prehliadača (tvoje údaje) porovnáme s údajmi ďalších používateľov, ktorí majú podobné záujmy ako vy (ty) a na základe toho vám (tebe) sprostredkujeme ďalšie články.


Takže vy (sme.sk) ma vlastne sledujete?

Nie, služba vychádza zo štandardných anonymných informácií, ktoré už dnes obsahujú všetky webové stránky (ktoré ty už dávno navštevuješ a dávno to o tebe všetci vedia). Služba nepracuje so žiadnymi (tvojimi) osobnými informáciami, iba zoznamom článkov úplne anonymných používateľov.

Sme.sk | Čo čítať (BETA) (Text v zátvorkách doplnil autor)

Aby bolo jasno: Nekritizujem tú službu, ani nehovorím, že je to nejaká nová diera do súkromia. Ono je totiž fakt, že informácie o tom, ktoré stránky boli zobrazené každému jednému návštevníkovi na tejto doméne (a každej inej) vidím aj ja. Slúžia na to nástroje na sledovanie návštevnosti webu. A tie používa hádam každý majiteľ stránok, ktorého zaujíma, čo jeho návštevníci na jeho webe robili. Je pravda, že neviem napochytre priradiť konkrétnu návštevu tohto webu priamo k tebe. Ale ak by som sa trochu posnažil… Tie dáta tu v matrixe niekde už dávno sú.

Naopak, chválim tento počin sme.sk. Na jednej strane jasne dávajú užívateľom na vedomie, že informácia o tom, čo čítajú sa kdesi kamsi ukladá. Či na trvalo, alebo dočasne je jedno. Na druhej strane je príjemné nechať si personalizovať noviny.

Čo je nepríjemné, je strata rozhľadu. Ako farmaceut, teda príslušník posledných polyhistorov, mnohokrát až dodatočne po prečítaní textu zistím, aké zaujímavé bolo aj o tomto sa dozvedieť, pre doplnenie súvislostí. Služby ako „Čo čítať“ nás o tento rozhľad oberajú.

„Vy“ znamená jednotné číslo, teda konkrétny anonymný jedinec

Vykanie je zaujímavý fenomén. Na oslovenie jednej konkrétnej osoby sa používa množné číslo. Tak sa ľahko stane, že autor textu podľahne ilúzii, že píše dostatočne všeobecne a anonymizovane.

Na základe anonymizovaných údajov vieme, čo ste (ty konkrétne) na našom serveri čítali ( si čítal). Údaje z vášho prehliadača (tvoje údaje) porovnáme s údajmi ďalších používateľov, ktorí majú podobné záujmy ako vy (ty) a na základe toho vám (tebe) sprostredkujeme ďalšie články.


Takže vy (sme.sk) ma vlastne sledujete?

Nie, služba vychádza zo štandardných anonymných informácií, ktoré už dnes obsahujú všetky webové stránky (ktoré ty už dávno navštevuješ a dávno to o tebe všetci vedia). Služba nepracuje so žiadnymi (tvojimi) osobnými informáciami, iba zoznamom článkov úplne anonymných používateľov.

Sme.sk | Čo čítať (BETA) (Text v zátvorkách doplnil autor)

Aby bolo jasno: Nekritizujem tú službu, ani nehovorím, že je to nejaká nová diera do súkromia. Ono je totiž fakt, že informácie o tom, ktoré stránky boli zobrazené každému jednému návštevníkovi na tejto doméne (a každej inej) vidím aj ja. Slúžia na to nástroje na sledovanie návštevnosti webu. A tie používa hádam každý majiteľ stránok, ktorého zaujíma, čo jeho návštevníci na jeho webe robili. Je pravda, že neviem napochytre priradiť konkrétnu návštevu tohto webu priamo k tebe. Ale ak by som sa trochu posnažil… Tie dáta tu v matrixe niekde už dávno sú.

Naopak, chválim tento počin sme.sk. Na jednej strane jasne dávajú užívateľom na vedomie, že informácia o tom, čo čítajú sa kdesi kamsi ukladá. Či na trvalo, alebo dočasne je jedno. Na druhej strane je príjemné nechať si personalizovať noviny.

Čo je nepríjemné, je strata rozhľadu. Ako farmaceut, teda príslušník posledných polyhistorov, mnohokrát až dodatočne po prečítaní textu zistím, aké zaujímavé bolo aj o tomto sa dozvedieť, pre doplnenie súvislostí. Služby ako „Čo čítať“ nás o tento rozhľad oberajú.

Podivnosti: Výber z bankomatu pred vstupom do hypermarketu

Chápem, keď sa ľudia rozhodnú, že budú fungovať v čisto hotovostnom režime. Nerozumiem, prečo si potom zriaďujú kreditné a debetné karty, ktorých majú plnú peňaženku a vždy pri sebe. Vrátane rôznych vernostných kartičiek a zľavoviek tak či tak zanechávajúcich elektronickú stopu.

Zaujalo ma, ako sa ľudia rozhorčujú, že mBank bude spoplatňovať opakované výbery z bankomatu. Ak platím kartou, tak je mi to jedno. Raz do mesiaca si vyberiem tú, už otestovanú, porciu hotovosti na platenie tam, kde o ich služby stojím aj napriek tomu, že neprijímajú karty a inak platím všade kartou. Alebo si vyberiem celú výplatu naraz a chodím počas mesiaca do skrine medzi obliečky na paplóny. Ale mix?!? Prečo to ľudia robia?

Všimol som si u nás v hypermarkete, ako sa ľudia zastavia v bankomate, vyberú 100-150 € a vzápätí ich minú v pokladni.  Úplne mi uniká zmysel tohto počínania. Ušetriť? Na to sú lepšie metódy, ako napríklad nákupný zoznam, najesť sa, nechať deti doma a podobne.

Ale veď nemusím chápať všetko. Tak som si povedal: Napíšem do blogu a možno sa od vás dozviem, že moje čisto kartové platenie je podivné.