Neuveriteľné veci sa dejú v tomto časopriestore

Arthur Dent starne. A možno nie, možno som len zaujatý. (Pochopíte len vo veľkom kontexte.)

Dotyčného komentátora opravdu nechci jmenovat – mám ho rád, považuju ho za rozumného a celé to beru jako nedorozumění.

Nedělní lekce objektivity a nezaujatosti – Stručné misantropické informace

Ale strašne ma potešil tento jeho text. Ale strašne. Je taký kontextuálny. S celým mojim práve uplynulým týždňom. A s mojou piatkovou PRP.

Vo vesmíre sa dejú naozaj zaujímavé veci. Obzvlášť v tom to okolí. Priestorovom aj časovom.

Jeseň ako namaľovaná

Jeseň roku 2005 ako namaľovaná

To mi takto pred pár dňami napísal jeden dlhoročný hádam už aj priateľ:

Aj ty si tiež robil diplomovku na Ústave experimentálnej farmakológie SAV?

Všetci máme radi Ústav experimentálnej farmakológie SAV. Kto ho nemá rád, ide proti nám.

Práve som dopozeral film Up in the Air. Nechcite ani vedieť akou šialenou cestou sa to rozhodnutie pozrieť si ho dopracovalo až do momentu, keď sa spustil na obrazovke predo mnou. Absolútne netušiac, čo to idem pozerať, tak dokonale zapadol ako bodka na konci tohto týždňa. Hej, je práve o tom vytrhnutí, o tom ako je to kůůl a nad vecou. A ono vlastne nie je. Keď zostarneme.

Áno, so zaujatý.

Neuveriteľné veci sa dejú v mne blízkom časopriestore. A ani sa to nesnažím nejako pochopiť. Ani vy sa nesnažte, vyzeráme pri tom blbo a mohlo by nám to ostať.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

PRP: Komentáre a diskusie vyžadujú komentátorov a diskutérov

Prečítajte si už hádam aj legendárny seriál o Trvalo udržateľnej krave. Tu a Tu a teliatko je tu.

Ak už nie v čase statusov na Facebooku, tak naozaj neviem kedy je dobré byť poučený, prečo vás kde-kto posiela v komentároch pravidelne na hlavnú poštu do Kalkaty.

Rád by som vypustil, Pandore naprotiveň,  jednu veľkú nádej, že to potom vaše obete budú raz vedieť pochopiť. Bachne ich to do ich vlastnej lebene a ešte sa aj pekne poďakujú.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Znechutený svojimi mienkotvornými profesionálmi

Vidím nepohodlie, ktoré môže prerásť do skutočných problémov.  Snažím sa oponentúrou dostať na svetlo sveta skryté úskalia. Chcem byť presvedčený, že vedia čo robia a vedia pre koho to robia.

Výsledkom je dokonale udržateľná krava.

Ľudia, ktorých myslenie ostalo na úrovni konca dvadsiateho storočia by naozaj nemali tvoriť pravidlá pre budúcnosť.  Ale kto to rozhodne, že ich myslenie tam naozaj ostalo? Kto rozhodne, že ich názory nie sú dobré?  Ale veď odpoveď je taká jednoduchá, je podivné, že ju nevidím. Kto rozhodne? Oni sami.

Oni rozhodli, že ich názory sú správne a musia ich presadiť.  Cítia sa povolaní na utváranie regulatív. Stačí dosť dobre kričať a strom spadne.

Zdravotníctvo má pocit, že len regulácia je cestou správnou.  Veď tam existuje informačná nerovnováha a v mene jej vyrovnania, v mene… Áno, v koho mene vlastne vymýšľajú tie regulatívy? Stojí o ne vôbec niekto? Aha, on nemá o ne kto stáť, lebo len profesionál dokáže problém vidieť. Veď viete – informačná nerovnováha.

Áno, je tam – bludný kruh.  Je ideálnym argumentačným nástrojom.

Pri skúmaní každého návrhu sa objavia dobré oblasti a oblasti problematické. Je nebezpečné pritakávať dobrým aspektom riešenia a potľapkávať sa súhlasne po pleci. Proste sú dobré. Naopak, je nevyhnutné upozorňovať na veci nejasné a potenciálne kritické.  Namiesto argumentačnej smršti je odpoveďou  poukázanie na toho mnoho dobrého. A ešte nesmiem zabudnúť aj na informačnú nerovnováhu a argument autoritou. Veď sú to samo-sebou autority.

A potom je tu ešte ten socializmus. A nie raz, ale dvakrát. V tom druhom prípade už nie rýdzi, ale v podobe zámeny poslania za socializmus.  A nástroje “starej ekonomiky” v boji  so starou ekonomikou sa tiež nenechali zahanbiť. No čo vám budem rozprávať, mlieka by ste nadojili, že by sa aj komoditná burza položila.

A to ma dnes naplňuje veľkým znechuteným.  A tak mi treba, mám sa držať plánu.

A najhorší sú trpaslíci. A ešte k tomu je piatok poobede. Asi si tu založím misantropické okienko.

Pod čiarou: Pospájal som viacero nesúmiestnych a nesúčasných diskusii z ostatného času. Ak ste sa našli v celom článku, nie je to moja chyba.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Lekárne lekárnikom – A už dosť!

Aktualizované 19.1.2011

V súvislosti s “dobre mieneným” maďarským vzorom som si konečne uvedomil, prečo vo mne narástla averzia k týmto prvomájovým veľkohubým vyhláseniam. A žiaľ sa ťažko bránim aj tomu, aby sa táto averzia nezačala lepiť aj na nositeľov týchto proklamácii. Tým dôvodom sú obyčajné peniaze.

Mávajú slovami ako autorita, odborník, Európsky súdny dvor, etika a podobne. No dôsledkom, je vyšší obrat vlastných lekární samostatných lekárnikov vďaka likvidácií konkurencie. Áno, celé to smeruje k likvidácii konkurencie, s ktorou sa nevedia vyrovnať štandardnými podnikateľskými nástrojmi. O schopnosti ponúknuť kvalitatívnu či etickú rozdielnosť ani nehovoriac.

Dokonca sú tu relevantné dáta za niekoľko rokov, že projekt “lekárne lekárnikom” je funkčným  marketingovým modelom. Marketing sa robí preto, ak by to niektorí zástancovia projektu lekárne-lekárnikom nevedeli, aby firma zvýšila obrat, zisk, podiel na trhu.

Ak by lekárne vlastnené na biznis zameranými osobami zanikli bez náhrady, boli by argumenty a hlavne túžby po modernom lekárenstve uveriteľné. Ak by celý koncept bol otvorene prezentovaný ako ucelený koncept lekárenstva bez zisku, bolo by možné uveriť dvojnásobne.

Ak je dôsledkom maďarského “vzorového” projektu len a len, že sa zmení majiteľ, je to obyčajný konkurenčný boj. V prípade Maďarskej cesty je to vyvlastnenie na základe zákona. Je tam nezanedbateľná skupina lekárnikov, ktorá sa už teší, že namiesto platu budú inkasovať podiely na zisku. Ďalšia vlna malej privatizácie ako vyšitá.

Pôvodný text, publikovaný 1.10.2010

Debata o tom, že lekárne majú patriť lekárnikom sa vedie v slovenských luhoch a hájoch už niekoľko rokov a stále je vedené len a len v útočnom, proklamatívnom a prvomájovom duchu. Na oboch stranách. Dnes som dospel ku konečnému osobnému riešeniu: A už dosť!

Vážení všetci zástancovia toho hesla!

Ukážte konečne niečo, čo by sa dalo nazvať technický prechod k vlastníctvu lekární lekárnikom. Ukážte jasný obraz, ako to má nakoniec vyzerať.

  1. Ukážte ucelenú koncepciu odborného a ekonomického priestoru pre poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti.

Potom dlho, dlho nič a potom jej detaily:

  1. Majú to byť fyzické osoby?
  2. Čo so súčasnými vlastníkmi?
  3. Spôsob ďalšieho financovania.
  4. Postavenie lekárnika asistenta.
  5. Dedenie majetku lekární.
  6. Rozsah republikovej lekárenskej siete
  7. Právna sila etického kódexu.
  8. Podnikateľský kontext liekového reťazca.
  9. ….
  10. ….
  11. Je tam tisíc detailov, ktoré musíte vy paragrafovať.

Prestaňte s prvomájovými deklaráciami a politickým ohýbaním skutočnosti. Navrhnite konkrétnu cestu a ukážte konkrétne ciele, ktoré máte. Vyriešte všetky potenciálne konflikty vášho riešenia s kontextom súčasnej doby. Nájdite osobnosť, ktorá dokáže celý projekt tlačiť niekoľko rokov k cieľu.

Možno sa ukáže, že máte skutočne pravdu a naše výhrady vychádzajúce z dnešnej ekonomickej reality, umlátite reálnymi argumentami. Budem prvý, kto vám po tom, ako vaše konkrétne a koncepčné riešenia zadupú naše rozporovanie detailov do zeme, zatlieska. Pretože, potom to bude silné riešenie, ktoré aj niečo pretrvá a bude ho možné obhajovať. Len potom to bude projekt lepšieho lekárenstva ako dnes máme.

Rozhodne nečakajte, že za vás tú prácu urobím

Vymýšľanie novej koncepcie lekárenstva a nového ekonomického prostredia preň by bola isto pre mňa zaujímavá práca a rád by som sa jej zúčastnil. No dnes ma živí niečo celkom iné. Vo svojej práci denno denne hľadám optimálne riešenia vrámci existujúcich pravidiel lekárenstva a dnešného stavu ekonomického prostredia. Optimálne riešenia, ako za táru v súčasných podmienkach dostať maximum profesie lekárnika.

Preto do momentu, kým nie sú definované nové konkrétne pravidlá a nové ekonomické prostredie, je pre mňa debata o tom, čo by bolo keby stratou času.  Nie som ani obhajca súčasného prostredia ani jeho optimalizátor. Dnes ma prosto platia za niečo iné.

Týmto sám sebe zakazujem zúčastňovať sa akejkoľvek diskusie, ktorá nebude konkrétne odpovedať na horeuvedené otázky a podnety.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Koho ešte platia za dochádzku do práce?

Skvelý dôkaz sporom, že skracovanie papierového pracovného času súvisí priamo a tesne s následným znížením mzdy.

Keď zozbierate dosť podpisov na referendum a ľudia podporia vaše návrhy, potom budete robiť menej hodín?

Určite.

A plat vám ostane rovnaký.

Áno.

Ako to vysvetlíte členom odborov – že budete pre nich pracovať menej, ale plat vám ostane rovnaký ako dnes?

Vysvetľujeme im to tak, že nižší pracovný čas znamená vyššiu kvalitu života. A stále je tu otázka vysokej miery nezamestnanosti.

Asi sme sa nepochopili. Neobávate sa, že radoví členovia odborov budú nespokojní, keďže sa vám cez členské budú skladať na rovnaký plat aký máte dnes, ale urobíte pre nich menej?

Keď to zoberiem na seba, ja robím viac ako osem hodín denne. A plat mám stále rovnaký, nemám ho vyšší. Keď budem robiť menej ako 35 hodín týždenne, tak mi ten plat, v zmysle kolektívnej zmluvy, musí zostať.

Pracovný čas sa vám skráti, ale robota vám neubudne. Ako to budete riešiť? Prijmete nových ľudí?

Áno.

Z čoho ich zaplatíte?

No, máme členské odborové zväzy a tie platia príspevky.

Na súčasné mzdy. Na nových pracovníkov centrály KOZ budete potrebovať viac peňazí. Zdvihnete členské, aby ste ich zaplatili?

To je jedna možnosť. Druhá možnosť je obmedziť volené funkcie.

Ak referendum uspeje, odbory budú prepúšťať | Ekonomika | eTREND

Viete, priatelia, v čom je zakopaný pes toho rozhovoru? V produktivite práce. To je, ak by ste to nevedeli, rozhodujúca veličina pre výšku mzdy každého jedného z nás.  Čím viac vyprodukujete, tým viac z toho dostanete. S časom stráveným v práci to nemá nič spoločné.

Alebo tu ešte niekoho platia za dochádzanie do zamestnania? Sem s odporúčaniami na zbytky socializmu 80′ rokov.

Zdieľajte obsah s priateľmi: