Logická pasca v bledo modrom

Včera som sa bavil na politických komentároch. Diskusia v nich prebiehala nasledovne:

Volič: Máte dobrý program, chcem aby sa stal, ale nedám vám hlas.
Politik: Bez hlasov to nepresadíme.
Volič: „mas prazdne a alibisticke reci“.

Dnes sa bavím na finančno-novinárskom komentári:

Celý tento projekt je komický, a odsúdený na neúspech. Bella vraví, že za kvalitu si je potrebné priplatiť. Ale, ruku na srdce-kde, v ktorých médiách je na Slovensku kvalita? Snáď v denníku SME?

Platiť áno, ale za Kvalitu a tú, na Slovensku neponúka ani jedno periodikum. A všetci schopnejší novinári ušli do lepšie platených pozicií, ako napríklad Baťo za hovorcu priemérky a za jeho komentáre by som bol ochotný si priplatiť. Bellov projekt je odsúdený na neúspech..

Komentár k Tri eurá, prosím | Společnost – RESPEKT.IHNED.CZ

Na fóre quora.com nedávno odborníci vypočítali, že priemerný článok na titulnej stránke New York Times stojí redakciu v priamych nákladoch 40 – 200-tisíc dolárov.

Radšej programátora ako novinára | Číslo 1/2011 | Časopis | Týždeň – iný pohľad na spoločnosť

Život je zákerný.

Vyžaduje, aby  človek dal šancu predpokladom. Dal im šancu aby sa vôbec stali nejaké dôsledky. Bez predpoklado6v sa dôsledkov nikdy nedočkáme. Ale keďže sme sa doteraz dôsledkov nedočkali, nedáme predsa idiocky šancu predpokladom, ktoré nemajú nádej priniesť úspešné dôsledky.  Veď nechceme byť za idiotov. Tak sa tak rovno správame.

Ako teda vyzerá altruizmus a filantropa v politickej funkcii?

Veľmi elegantne a aj gustiózne napísané. Tiež si myslím, že nie je dôvod čokoľvek ďalej konkretizovať. Išlo len o neetické a podivné správanie sa v duchu „starej ekonomiky“. Ak sa má naozaj niečo na fungovaní štátu zmeniť, práve a len takéto nebadané a tiché kroky s jasným výsledkom treba.

Pozíciu vedúceho kancelárie zastávam už skoro 7 mesiacov. Za ten čas som mal možnosť absolvovať viacero rokovaní s dodávateľmi, čítať vtipné analýzy za veľké peniaze a dokonca sa mi od jedného nemenovaného vplyvného podnikateľa dostalo pomenovania – „omyl v systéme“.

Túto prezývku som dostal po tom, ako sa so mnou stretol po vypovedaní rámcovej zmluvy zo strany kancelárie, a na moju otázku, kto má prísť na ich miesto, som s úsmevom odpovedal:

„Nik. Keď budeme niečo potrebovať a budú nato zdroje, tak to transparentne obstaráme.“

Omyl v systéme alebo skúsenosť s lobbingom na slovenský spôsob. Blog – Michal Nižňan (blog.sme.sk).

Výsledok je jasný – nevyhodených 23000€ z daní. To mne bohate stačí.

Keď som dnes ráno písal:

Mám takú víziu: Do politiky pôjdu ľudia s altruistickým postojom a filantropiskou túžbou. Materiálnou hodnotou politickej funkcie bude len výška jej platu.

Je zaujímavé, že princípy demokracie počítajú práve len s takýmito filantropickými motiváciami. No nikto ich nikdy nevidel. O kom z dnešného zloženia Národnej rady to dokážeme povedať?

… nemyslel som si, že hneď v ten deň dostanem jasnú a rukolapnú argumentáciu priamo z monitora.  Príjemné a len hustejšie a väčšie kvapky. Ako mi lekárnici v našom obľúbenom vtipe hovorievame: „Ak neprší aj  gonorrhea je fajn.“

Keď bude mať politická funkcia hodnotu jej platu

Tomášova námietka o ľahkosti bytia kupovača hlasov v elektronických voľbách podnietila k zaujímavým komentárom pospolitého ľudu. Ale nie u Tomáša, ale pod Filovým novinovým sme-komentárom, ktorý Tomášovu námietku kompletne obšľahol.  Dátumy to tak aspoň naznačujú.

Prečítal som si tie pospolité komentáre, pretože by som nerád prešvihol objav vyvrátenie Tomášovho argumentu o pištoli pri hlave hlasujúceho v teplúčku a tajnosti domova.  Ale nič zásadné sa tam neobjavilo. Všetci totiž rozporovali text a nikto sa nezamýšľa nad motiváciami ku kupovaniu hlasov. Viete, také to čo voláme prevencia.

Aká je vlastne motivácia ku kúpeniu si hlasov? Eurofondy, štátne zákazky, dane a odovdy na jednej kope. Tak to je! Pohľad do krištáľovo čistej Pepsi-coly hovorí jasne: „Dvě dávky.“ Myslíte si, že sa táto motivácia niekedy stratí?

Mám takú víziu: Do politiky pôjdu ľudia s altruistickým postojom a filantropiskou túžbou. Materiálnou hodnotou politickej funkcie bude len výška jej platu.

Je zaujímavé, že princípy demokracie počítajú práve len s takýmito filantropickými motiváciami. No nikto ich nikdy nevidel. O kom z dnešného zloženia Národnej rady to dokážeme povedať?

Skúsme nezabúdať, že prívlastok politická ide ruka v ruke s prívlastkom samosprávna. Vo svojej podstate bude presnejšie vyjadrovať formu tej funkcie. Sami sebe volíme si politikov, aby presadili náš osobné videnie sveta.

A ako vidia svet voliči? Altruisticky a filantropicky? Ale kde že!!! Ani jeden z nás! Každý chceme skrze sami sebe zvolených politikov a samosprávcov si sami sebe zabezpečiť aby dobre bolo. Práve nám.

Ak týmto videním sveta je, že raz za 4 roky dostanem ako volič 10€ za hlas, tak je to demokraticky prejavená vôľa.  Niekto na demokratické prejavenie vôle potrebuje slovný impulz, nikto potrebuje názorovú zhodu, niekto prísľub sociálnych dávok, niekto rovno sociálne dávky na ruku pred urnou. Akokoľvek sa nám to nezdá, vo všetkých prípadoch  je to výsledok slobodnej vôle. Túžby, aby tomu konkrétnemu voličovi dobre bolo. Alebo hlasovnie na základe prísľubu demokracie je slobodnejšie ako hlasovanie na základe prísľubu vianočných dôchodkov?!?

Ak nie sme schopní akceptovať slobodnú vôľu, ktorej výsledkom je pologramotný starosta, radšej si choďme doštudovať princípy demokracie. Alebo na tú demokraciu rovno rezignujme a nazvime naše túžby pravým menom, teda diktatúrou. Veď čo sú to za reči, o preverovaní spôsobilosti voliť a byť volený do samosprávnych a politických orgánov? Akokoľvek sa to Nárožnému zdá ako istá objednávka nápisu „Zahyneme, ale na našem pomníku bude nápis, že jsme byli humanisté.“ Je to len obyčajné volanie po diktatúre.

A ešte k tomu vyjasneniu pojmov. Ak pri domácom počítači bude niekto stáť s pištoľou namiesto desaťeurovky, je to terorizmus. Naozaj nie sme schopní takýchto teroristov preventívne bachnúť po papuli a s úsmevom si omočiť jazyk vo víne? Ako to, že ešte pobehujú pomedzi nás? Ako to, že teroristi dostávajú hlasy nie len od svojich obetí, ale aj od statných občanov? To toľkým stáli s pištoľou pri gebuli?

Áno, prevencia a vzdelanosť sú najlepšími nástrojmi pre zachovanie demokracie.  Lebo len demokracia dáva nádej porazenému na neskoršie víťazstvo. A len vzdelanie môže zvýšiť cenu hlasu až za hranicu výnosu z politickej či samosprávnej funkcie.  To sú moje argumenty za zavedenie hlasovania cez internet.

Zavrime teroristov, vzdelávajme sa navzájom a nastavme preventívne pravidlá pre výkon funkcií tak, aby jediným materiálnym prínosom bol plat. A potom môžeme voliť elektronicky aj každý deň a Národná rada môže mať tri milióny členov.

Historické udalosti sú zakorenené v našej podstate

No schválne, koľko bude trvať dnes už zamestnancom Ataxa, kým sa trhnú. Zvyk je železná košeľa.

Ataxo odkoupilo 100 % podílu v H1.cz a s její pomocí hodlají navýšit svůj obrat pro nadcházející rok na čtvrt miliardy Kč. H1.cz je poradenská firma poskytující analytické, poradenské, vzdělávací a kreativní služby pro podnikání na internetu. Firma vnikla v roce 2005 odštěpením z konzultační společnosti Dobrý Web. Společnost založil bývalý projektový vedoucí Dobrého Webu, David Špinar spolu s Markem Prokopem, Michalem Krutišem a Václavem Štruplem.

Agentura Ataxo koupila největšího českého hráče na poli SEO/SEM aktivit | ITBiz.cz

Pamätáte si na kauzu Dobrý web a H1? Pamätám si, čo ma vtedy na tej akcii zaujalo predovšetkým. Zalovil som v archíve tohto svojho blogu a jeden dobrý zdrojový článok som objavil. Takto to vtedy bolo bývalo bolo komentované všelikde po webe. Najprv bolo pár zamyslení:

Buy out a H1.cz : HLAVA.NET

a potom prišli vysvetlenia z jednej

Marek Antoš: Dobrý web nekončí — Rozhovor — Magazín — Interval.cz

a z druhej strany.

David Špinar: Od Dobrého webu k H1.cz — Rozhovor — Magazín — Interval.cz

A vtedajšia diskusia dostupná cez archive.org, hádam zaujímavejšia ako všetky články. Asi tak od polovice to začína mať naozaj šťavu.

Čo si o tom myslím? Nuž toto som bol býval bol napísal do komentára pre HLAVA.NET: „Keď sa najbližšie budú profíci rozčuľovať, že im niekto ukradol dizajn, kód, myšlienku a tak podobne, radšej nech sú ticho a zametú si pred vlastným prahom.“ Dnes by som nenapísal iné.

Vyššie poučenia

Abstrahujeme teraz konkrétnych aktérov.

Firmy sa vraj v dnešnej dobe kupujú hlavne pre ich personálne obsadenie. Keď neviete zlanáriť odborníka, tak si kúpite jeho pracovnú zmluvu. Otázka je, aký prístup k novej akvizícii bude mať tento odborník? Stačí sa pozrieť do histórie jeho správania sa.  Akokoľvek sa naše názory a postoje v čase vyvíjajú, skúsenosti posunú  kamsi inam a ďalej, stále tam niekde je naša podstata. Pretvarovať sa dá, ale len chvíľu. Ako to po skončení pretvarovanie bude nám zaručene povie pohľad do histórie.

Naša dejepisárka na ZŠ trvala na tom, že na začiatku každého zošita musíme vynechať jeden list a mať na ňom napísanú jedinú vetu: Historia – magistra vitae.

Keď vedie reforma k rušeniu daňových poradcov je to dobrá reforma

Niekoľkokrát som tu naznačoval, že sa mi páči jednoduchý štátny systém. S pravidlami rovnakými pre všetkých zúčastnených a nezávislými od jazykovej ekvilibristiky pri pomenovávaní pojmov. Legendárnou hádam už naveky bude mzda pomenovaná ako „odmena pri životnom jubileu“.

Zdá sa, že zrušenie pravidiel pre odpisy je tiež v tomto duchu.

Zrušenie odpisov by bolo pre všetkých a nárokovateľné, čo je oveľa spravodlivejšie ako daňové úľavy, ktoré sú len pre vyvolených. Tie by sme mohli konečne zrušiť. Tiež by sme mohli výrazne obmedziť investičné stimuly, ktoré sú rovnako nespravodlivé.

Zrušme odpisy | Hospodárske noviny – Názory & analýzy

Čo si myslím o investičných stimuloch jasne naznačuje môj komentár v článku: Slovensko dokáže vydržiavať 40000 ľudí 18 rokov na rente 700€

A najviac sa mi páči ten politický marketing na konci: „Navyše by sme zjednodušili zákon o dani z príjmov a firmy by potrebovali menej daňových poradcov a štát menej daňových úradníkov.“ Na toto ja počujem kedykoľvek a koľkokoľvek krát.

Slovensko dokáže vydržiavať 40000 ľudí 18 rokov na rente 700€

Nikdy ma neprestane fascinovať toto makroekonomické perpetum mobile zvané štát.

V priemere prispel štát na vytvorenie jedného pracovného miesta sumou 150-tisíc eur.
Vláda od 1. januára 2002 do 31. októbra 2010 schválila 108 žiadostí investorov o poskytnutie investičných stimulov respektíve investičnej pomoci v celkovej výške 6,11 miliardy eur oprávnených nákladov s potenciálom vytvorenia 40.611 nových pracovných miest.

Za osem rokov prispel štát investorom viac ako šesť miliárd eur | Slovensko | ekonomika.sme.sk

Ináč to treba vidieť: Namiesto práce sa 40000 ľudí mohlo vyvaľovať doma 18 rokov a dostávať 700€ čistej renty. (150000/700/12=17,85 roku)

Ale hej, bolo by to trochu menej. Časť z tých neskorších stimulov pochádza z výnosov práce skôr stimulovaných pracovných miest a časť sú odpustené dane.

Ale populisticky som to zhrnul myslím presne.

A ešte jeden výpočet. Ak je pre rok 2011 minimálny zdravotný odvod cca 40€ tak by cca 640 000 ľudí nemuselo 20 rokov odvádzať do zdravotníctva ani cent a mohlo by tak dostať svoju vytúženú výnimku. (6,11 miliardy/636458 ľudí/40€/12 mesiacov=20 rokov).

A to sta oplatí.

Ale hej, je to dobré, mám zmysel pre pár životov

Každý rok, o takomto čase používam otváraciu hlášku Milana Lasicu. Keď obnovovali so Satinským svoj program „Ktosi je za dverami“, v prvom diele prišiel Lasica na scénu a ozval sa hysterický potlesk. Vidím a počujem to, ako by sa to stalo včera večer. Dlhotrvajúci potlesk. Nič nepovedal, nič neurobil, len prišiel na scénu a ľudia tlieskali. A tlieskali. Po chvíli, keď sa obecenstvo upokojilo urobil pauzu, nastalo očakávanie monumentálneho humoru a on povedal:

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Za narodenie som sa nijako nezaslúžil. Stalo sa to dvom iným ľuďom. Nezaslúžil som sa ani o to, že sa im to stalo z veľkej lásky, vzájomnej náklonnosti a telesnej túžby.

Zaujímavé, že si blahoželáme k niečomu (či skôr pri príležitosti niečoho?), s čim nemáme nič spoločné. No málokedy nás napadne zablahoželať práve zomrelému pri príležitosti ukončenia úspešného života. K tomu, čo sa mu podarilo o čo sa zaslúžil svojim vlastným pričinením. Je pravda, že to už tak trochu, pre toho čerstvo zomretého, nemá zmysel.

Aby som ešte trochu priživil svoj tohtoročný výročný cynizmus, pridám aj obligátnu ponosu na priania do budúcnosti. Tak isto sú z kategórie nepodložených. No trochu inak. Veď je to len konštatovanie bez snahy podieľať sa. Veď ako aj sa chcete vlastne podieľať na zlepšení zdravia a šťastia oslávenca? A čím krajšie vyzerajúce prianie, tým je v ňom viac a viac vecí, na ktoré nemá želajúci žiaden dosah. Veď kedy ste sa aj vy dočkali priania:

Želám ti, aby som pre teba niečo pekné do mesiaca urobil.

Ale hej, život je dobrý a v poriadku. Už sa pár vecí podarilo a pár smeruje k cieľom o ktorých si myslím, že sú správne.  Tento rok mám jasný pocit, že je pri mne pár ľudí, pre ktorých mám zmysel. A je tu teplo, plná chladnička a tak všetko.

Aj bielkovina to je, aj tuk to je, aj sladké to je

Pokazila sa mi v chladničke cez sviatky zabudnutá kyslá smotana. Teda zakysaná. So znalosťou biológie, chémie a technológie podobných zmesí som sa nad ňou zamyslel.

Pôvodne to bolo husté, že v tom lyžica stála, teraz je to riedke, redšie ako mlieko. Zdá sa že sa rozpadla nejaká mriežkotvorná molekula, emulgátory prestali emulgovať, prosto sajrajt. Ale žiadne oddelené fázy (tuky zvlášť, voda zvlášť) nevidno.  Chémia v riti.

Pôvodne to bola kyslá, teda zakysaná smotana, takže plná baktérii mliečneho kvasenia. Teraz je to len riedka, rovnako mierne nakyslá biela tekutina.  Kam sa asi tak podeli všetky tie baktérie?!? Ani len tie plesne na tom  nenarástli.  Biológia v riti.

Nie, priatelia, dnešné potravy by sa asi nemali vedecky skúmať. Dobre mi hovorila dcéra: „Nezamýšľaj sa, ešte ti to ostane.“

Aj bielkovina tam je, aj tuk tam je, aj sladké to je, ale potravinovú logiku to nemá. Čo to je? Už to ani nechcem vedieť. Ešte by som sa náhodou dozvedel, že by vyprodukované množstvo mliečnych výrobkov mohlo eventuálne presahoval produkciu mlieka o stovky percent. A to by bol koniec aj fyziky. Veď poznáte tú panské huncúctvo o zachovaní hmotnosti a energie.

A tú hádanku o tom, aké sú to baltické sardinky si ešte pamätáte? Že nie, tak čítajte môj prastarý článok Podvodné sardinky

PRP: Otravnosť je znakom systémovej chyby

Ak nejaká činnosť zrazu trvá dlho, ak vyžaduje veľa opakovaných úkonov,  ak máte prestoje, ak sa veci opakovane zadrhávajú, tak je s istotou niekde systémová chyba.

Jednou z najzákladnejších spätných väzieb každého systému je: „Normálne je, že máte pocit pohody a dobre vykonanej práce.“ Normálne je, keď stroje pracujú a ľudia dohliadajú. Normálne je, keď činnosti trvajú očakávaný čas.

Ľudia nastavujú systémy tak, aby dobre bolo. Ak máte pocit, že dobre nie je, treba sa poobzerať. Garantujem vám, že odhalíte systémovú chybu.

Motor pre ta3.com/sk má anti-f štruktúru

Možno by namiesto postovania blbiniek na Facebook bolo rozumnejšie zariadiť preprogramovanie ta3.com/sk v duchu textu: „Facebook má rád dobrú štruktúru stránky.“

Užívatelia Facebooku by sa potešili. Alebo možno ta3.com/sk čaká, kým sa umravní Facebook.

Podobné trápilo aj sme.sk a po upozornení je všetko v najkrajšom poriadku.

Motor pre blog.sme.sk má anti-f štruktúru.