Google Plus začína drviť okolie

Konečne!!! Google integroval sociálne funkcie svojich služieb a vzniká niečo naozaj kvalitné, vzdušné, prehľadné… Asi najlepší článok o tom, čo to vlastne vzniká nájdete na Lupe

Pro používání Google Plus musíte mít vytvořený Google Profil, tedy minimálně musíte mít vyplněné skutečné jméno a zadanou fotografii, což je podmínka pro Profil a tedy i pro Plusko. Jinak o sobě další informace publikovat nemusíte a Plusko je poměrně fanatické v tom, jak ne-zasahovat do vašeho soukromí. Můžete si řídit velmi přesně a detailně, co kdo z vašeho profilu a vašich informací uvidí.

Google Plus právě vyrazil vstříc osudu a Facebooku – Lupa.cz

Znalí vedia, že Google služby sú mojim favoritom. Takže Google+ je pre mňa jasná voľba. A keďže vrámci rodiny a aj firmy frčíme jedine na Google službách, hovorím: Konečne!

Za vstup ďakujem Danovi. Pozvánky aktuálne nemám, keď budú, poposielam. Z logiky veci ale očakávam, že by to mal Google+ čoskoro vyrolovať do všetkých Google účtov s používaným Google Profilom.

Ak už ste vnútri… Veď to poznáte. Je 21. storočie, tak viete, čo máte robiť.

Zdieľať?

V září zavedeme digitální rozhlas v Brně a Ostravě, slibuje šéf firmy Teleko – DigiZone.cz

I kdybyste souběžně získali lukrativnější kmitočty ve III. pásmu a mohli souběžně vysílat v něm?

Digitální rozhlasové přijímače, které nabízíme v našem e-shopu, dokážou přijímat digitální vysílání jak v III. pásmu, tak v L-pásmu. Posluchači je jedno, v jakém pásmu se vysílá. Toho zajímá, aby byl přijímač jednoduchý na ovládání, aby byl hezký a za rozumné peníze, a aby mu přinesl nějaký efekt. Tato rádia jsou už interaktivní, umožňují i příjem internetových rádií nebo poslech podcastu. Přes internet (můžete si to vyzkoušet na stránce www.thelounge.com) se na nich dá naladit k dnešku 18351 rozhlasových stanic, z Česka jich je 195! Takže je vlastně jedno, na jakých kmitočtech vysíláte.

V září zavedeme digitální rozhlas v Brně a Ostravě, slibuje šéf firmy Teleko – DigiZone.cz

Zdieľať?

Len filantrop a počítačový vývojár opustí skvelý projekt

Venovali ste roky práce jednému projektu. Nevideli ste z neho ani korunu. A jedného dňa si poviete, že už stačí. A komunita je na vás naštvaná. Nepovedia to rovno, aj nejaké to súcitiace slovo vypustia. Ale priznajme si to! Niekde vnútri nás štve, že už nebudeme mať ten báječný kus softvéru zadarmo.  Že nám už nikto nedá to čo potrebujeme.

I’ve decided to leave geocaching (the game) behind and find something else to do for fun instead. I won’t support such company anymore. And that also means it’s the end of the active developement of c:geo. It will stay on Market, unless/until it stops working due to changes on geocaching.com. Sources will be available on github as they are right now.

Big thank you to all of the users of c:geo for all the sympathy given and expressed by 20,000 ratings (average 4.7 of 5). Thank you for your support, donations, kind words and so on. I hope c:geo did a good job and did guide you to many caches. Hope you had fun with it. And now, please excuse me…

c:geo – carnero.

Bol býval bol som napísal raz pohľad zo strany vývojára (konzultanta, podnikateľa, kapitalistu, doplňte si čo chcete) v texte: Prečo je klient s rozpočtom 80€ mesačne zlé riešenie

Čože, 80, to by ešte nejaký bradatý pomätenec mohol s istou dávkou fantázie považovať za rozumné. Ale zadarmo? To aj tí najmúdrejší považujú za správne. Veď prečo nie, keď Androidoví vývojári najviac okrádajú svojich zamestnávateľov.

A keď to už tých zamestnávateľov či manželky prestane baviť a povedia „Zaplať za nákup!“ , tak ostanú len tony nešťastnej komunity. Priatelia, keď je vám 30$ za rok veľa, prečo by malo byť zadarmo dostatočná odmena?

Nie nie, je to inak.

Veci, ktoré sa oplatí robiť za peniaze, treba robiť za peniaze. Nápadov máme každý za vagón. Ale až keď príde prvá platba, máte úspešný projekt, ktorý pretrvá veky.

Ja viem, práve ste si pomysleli, že vy ste tí múdri a ja som lietadlo. To je život. Kde nie je obchodný model, kde ani len nechcú vyberať peniaze, tam môžu nádejné projekty kompostovať vo veľkom. A čím dlhšie je projekt umelo vyživovaný, tým smradľavejšie hnojisko z neho bude.

Zdieľať?

PRP: Dovolenka je čas na rozpracovanie vašich nádejí

Keď budete mať počas prichádzajúceho leta chvíľku… Keď je vlahý podvečer… Tak si prečítajte tento Milošov stĺpček:

Za nejdůležitější věc na světě považuji naději. Velmi se mi líbí citát Johna Steinbecka o tom, že v Americe nikdy nemůže zvítězit socialismus, protože chudí lidé se nepovažují za vykořisťované proletáře, nýbrž „momentálně indisponované“ milionáře. Nevím, jestli to opravdu platí. Určitě ne absolutně. Ale je pravda, že úspěch každé instituce – ať je to soukromá firma, nebo stát – závisí na lidech, kteří jsou do ní ochotni investovat svou naději.Neberte mi páva na střeše – Extra

Oprite si hlavu o operadlo a zasnívajte sa. Vložte do toho snívania všetku svoju nádej. Potom si to zapíšte a od septembra na to hópnite.

Trochu prózy

Počas dnešnej korporátnej schódze som si len tak úchytkom, len podľa nadpisu a pár úvodných riadkov, odložil tento článok. Reku, večer sa k nemu vrátim, znie sľube. A veruže hej, je veľmi sľubný – nádejný.

Skalní vedia, že keď tu píšem o demokracii, do neba vynášam to, že demokracia je záruka možností. Nebudem sa opakovať, prečítajte si. Preto musíte vedieť, že Miloš píše ako z mojej klávesnice.

Keď raz budem bohatý farmaceut… 😉

Často o tom snívam a hádam aj rovnako často pre to niečo robím. A potom sa dočítam takúto hovadinu:

V Barcelone sa zišlo 100 000 prevažne mladých ľudí a protestujú proti vláde a proti kríze a proti nezamestnanosti. V kategórii mladých inteligentných je tam vraj 40% nezamestnanosť.

(Volne parafrázované z agentúrnych správ)

Vy sa pýtate , že prečo hovadina? A to si hovoríte moji čitatelia?

No dobre, tak ja vám to odtajním. Videli ste mladého a inteligentného, ktorý si myslím, že namiesto volieb je lepšie zhodiť vládu demonštráciou? A videli ste mladého a inteligentného, ktorý namiesto zarábania svojou inteligenciou načiahne ruku k štátu so slovom: „Daj!“?!? Ja teda nie, ja som videl len mladých hlupákov, čo tú ruku naťahovali. Niektorí pri tom vyzerajú, ako by chceli ukázať ako vysoko skáče ich pes. A ich nádejí sa veru bojím ako máločoho.

Mladý a inteligentný vloží všetku svoju mladosť a inteligenciu do nádeje na svoj svetlý zajtrajšok tak, že priloží svoju mladú ruku a inteligentnú hlavu k dielu svojho bohatstva.

Stále si uchovávam nádej, že sa nájde nie len v Španielsku, ale aj u nás dosť inteligentných. Napríklad aj dosť takých, ktorí sa dokážu nechať zvoliť a pomôžu viesť aj tých ostatných k naplneniu ich nádejí. Alebo si mám všetko robiť sám?

Zdieľať?

Iné emočné prežitie papierovej knižky

Aktuálny postreh na tému ronyho článku Emočné prežitie elektronickej knižky (spravodaj).

Občas mám možnosť sa dostať k zaujímavým knihám. Papierovým. Zaujímavé sú pre mňa osobne, z nejakého vám iste nepochopiteľného dôvodu. Prosto, vyvolávajú vo mne nejakú emóciu.

No jo, ale…

…ale keďže ide o knihy dávno minulé, sú len papierové a v zúboženom stave. Pooblievané, zažltnuté, aj vyvetrať ich bolo treba – dvomi slovami – smrdutý zážitok.

… ale kým som získal ich obsah, mohol som po ňom len túžiť. K reedícii sa nikto nemal a asi ani nikto mať nebude.

Viete, som rád, že ma o tieto dve emócie e-knihy pripravili.

Zdieľať?

Zakopaný pes neúspešnej pravice

Pozeral som sa na jeden graf a uvažoval som, čo to vlastne tí oní vlastne robia dobre a pravica nie. A toto mi napadlo:

Pravica nevie presvedčiť človeka s volebným právom, že je pre neho oveľa istejšie a bezpečnejšie, keď sa o seba stará sám a nie niekto na nejakom úrade v Bratislave. Že je pre neho oveľa lacnejšie, keď zaplatí menej daní a viac sám zo svojho vrecka. Že mu niekto poradí, aby so svojimi peniazmi mohol hrať tak, že bude mať dobrý výnos na starobu a chorobu. Stručne: Že sloboda stojí za to.

A súčasne

Zoradené podľa abecedy

Zoradené podľa abecedy

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdieľať?

Nepriznaná – tí idioti robia niečo dobre

Dnes budem rád, keď so mnou nebudete súhlasiť. Ak ma pošlete do hája, bude to v pohode. Ak sa popri tom zamyslíte, tak som zvíťazil.

Uvažovali ste niekedy, prečo jedni idioti nasledujú iných idiotov? Prečo tí jedni idioti nenasledujú vás, najmúdrejších?

Áno, toto zamyslenie je podľa mňa veľmi dôležité. Ľuďom sa nedá zakázať, aby si robili dobre. A história nám ukazuje, že idioti dokážu ľuďom urobiť skutočne dobre. Až tak dobre, že v  mene jeho idiotských vyšších právd vytvoria títo nasledovníci Treblinku.  Alebo si myslíte, že ju postavil Hitler? Nie, boli to ľudia, ktorých presvedčil, ktorí ho nasledovali.

  1. A viete prečo ho ľudia nasledovali? Viete prečo mu mávali a vítali ho pri Anschlusse?
  2. Viete prečo váš najväčší konkurent dokáže osloviť vašich zákazníkov a tak urobiť z vás skrachovanca?
  3. Tušíte, prečo hlavná tvár robotníkov z novembra 89., áno ten kovák ČKD, volil komunistov?
  4. Kolegovia, tušíte čo v lekárenských sieťach skutočne priťahuje zákazníkov?
  5. a tisícky ďalších

Ja viem, nechcete si to priznať. Nechcete si priznať túto odpoveď:

Tí idioti robia niečo dobre.

Ale my sme predsa múdrejší. Tak to predsa dokážeme analyzovať a potom urobiť lepšie. Alebo sa misantropicky odsťahovať do Patagónie.

Zdieľať?

Socializmus: Štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy

Poučenie z jednej prezentácie a niekoľkých reakcií, ktoré odzneli na nejakej konferencii o nejakej Planéte vedomostí. To poučenie je:

Ak štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy 20 rokov po prechode od plánovaného hospodárstva k hospodárstvu trhovému, je v takej spoločnosti niečo sakramentsky zle.

Viete, myslel som, že zážitok zo socializmu generácii 40+ stačil. Naivne. Jasné, je to také pohodlné, štát rozhodne za nás, veď myslieť je tak ťažké. Prípadne: My sme štát, tak sme od korýt rozhodli a vy nemáte čo do toho rozprávať.

Nechcem rozoberať detaily a vystúpenia zúčastnených. Skôr by som vás chcel trochu odtiahnuť od tej konferencie ďalej.

Ešte ďalej…

Ták a ešte pár krokov.

Už máte dostatočný nadhľad?

Ja totiž vidím jednu vec: Štát nevytváral v tomto konkrétnom prípade podmienky, pravidlá, priestor. On, štát, rovno objednal a kúpil konečné riešenie. A teraz samozrejme musí tento svoj biznis storočia aspoň formálne obhajovať. Takýto štát ja nepoznám. To naozaj nie je môj druh štátu.

V mojom svete by sa do takého průseru môj štát nikdy nedostal.

Štát si predstavujem tak, že ministerskí úradníci zadefinujú prostredie a kritériá. Prostredie, v ktorom sa má  virtuálny učebný obsah vytvárať. Kritériá, ktoré má virtuálny učebný obsah spĺňať.

Následne, kto chce, si za formálny licenčný poplatok prevezme podklady k prostrediu a kritériám a vytvorí obsah. Možno 10, možno 20 firiem vytvorí konkurenčný obsah. Tieto firmy časť obsahu nakúpia od samostatných učiteľov. Trošku učešú a ten nechajú štátnu komisiu schváliť. Následne pomocou marketingu voči riaditeľom škôl a učiteľom sa snažia súťažiť a  jednotlivým školám predávať.  Keďže štát schváli len to, čo je kompatibilné s prostredím a vyhovuje kritériám, ktoré definoval, môže jedna škola nakúpiť prírodopis od jednej firmy, dejepis od inej…

Navyše tých 10 až 20 firiem priebežne posiela podklady pre ministerstvo na optimalizáciu a skvalitnenie prostredia a kritérií. Stojí im to za to, veď v tom prostredí musia pracovať. Súčasne nehrozí po voľbách vyhodenie práce do koša a znovuobjavovanie kolesa.

Všimnite si, z daní dostalo ministerstvo školstva peniaze na prevádzku škôl a teda aj na tento projekt. Časť z tých peňazí dostanú:

  1. úradníci, ktorí tvoria prostredie a kritéria.
  2. firmy, ktoré vyrábajú obsah
  3. firmy, ktoré vyrábajú pracovné pomôcky pre firmy vyrábajúce obsah
  4. učitelia, ktorí si už dávno vyrobili pomôcky pre seba a predajú ich ako poloprodukt tým firmám
  5. marketingové agentúry, ktoré spracujú pre firmy reklamy zacielené na školy
  6. a čo ja viem kto ešte tam dolu, v teréne, sa na tom priživí.

Tomu sa hovorí kapitalizmus, trhové hospodárstvo, sloboda, podnikanie, potenciál pre každého z nás…

No tu sa stalo iné. Štátni úradníci rovno kúpili hotové riešenie. Jedno jediné, od jednej firmy za jednu jedinú sumu.

Žiadna iná firma nie je schopná po niekoľko najbližších rokov vytvoriť konkurenčné riešenie.  O tom, že by bol priestor pre učiteľov ani nehovoriac.  Po ďalších voľbách nič a nikto nezabráni, aby sa Planéta nehodila do koša a školám nenadiktoval nový projekt za milióny (vrátane ďalšej malej domov).

Tomu sa hovorí socializmus, klientelizmus, podlizovanie, úplatkárstvo, možnosti pre vyvolených…

Takže, aby aj moje deti pochopili: Keď štát vytvára podmienky na podnikanie – je to kapitalizmus. Keď štátni úradníci predávajú hotové produkty súkromných firiem – je to socializmus.  Pravica je o voľnom podnikaní, ľavica a sociálna demokracia je o socialistickom hospodárení.

Priatelia, všimnite si, že tie dva popisy sa dajú napasovať na akúkoľvek činnosť.  Viete si predstaviť, že by štát predával mlieko namiesto toho, aby definoval pravidlá pre živnostenské podnikanie mliekárov? Aha, vy nerozumiete? Nuž, hovoril som vám, musíte sa na tú konferenciu o Planéte opíc pozerať z dostatočného nadhľadu. Potom uvidíte veci v súvislostiach.

Linky:

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí
Dievčence…ďakujem…pán minister iste pochopil…
učitelia a študenti objavili ďalšiu planétu – planétu vedomostí

Zdieľať?

Už je to tu: chlieb je pečivo

Skalní vedia, že často upozorňujem na tomto blogu na zmätenie pojmov. Na zamieňanie významov a z toho vyplývajúcej argumentácie hlúposťami.

V stredu sa to stalo. Objednali sme si k obedu k drškovej pečivo. A doniesli nám chlieb.

Vo štvrtok vyhlásili českí odborári štrajk a konala sa demonštrácia spojená s flákaním sa na golfe. Ukázalo sa, že väčšina je pár tisícok oproti menšine reprezentovanej deviatimi miliónmi.

A v takomto stave jazykových schopností ma protistrana vyzve, že by som sa nemal odťahovať. Že ako správny demokrat by som mal predsa diskutovať a presviedčať. A ešte ma citujú, že veď sú to moje slová, odkundesi jedni.

Tak teda počúvajte, vy babylončania:

Aby sme sa mohli o čomkoľvek rozprávať, o čomkoľvek diskutovať, musíme si na stôl postaviť názvoslovie. Základné pojmy a ako aj svojim deťom hovorím – nabiflené vedomosti základnej školy.

Musí nastať zhoda v obsahu slov. Musíme si spoločne definovať a zhodnúť sa na tom, čo to je biela kocka a čierna guľa.

Bez toho pre mňa akákoľvek diskusia (a diskutovať dokážem o všelijakých sprostostiach vrátane modrého monochrómu) nemá zmysel. Od stola, na ktorom leží chlieb a vy ho nazývate pečivom ja automaticky vstávam a odchádzam. A na rozlúčku vám k vášmu odletu pustím leda ak doktora Štrosmajera.

Pod čiarou: Raz som sa zúčastnil jednej stredoškolskej matematickej konferencie. Jedna z prednášok bola o matematike vrkočov. Strašná abstrakcia, ale krásna. Zadefinovali jednotkový vrkoč a následne ukázali celú suitu matematických operácii s vrkočmi. No, čo vám budem hovoriť, pôvab to malo ako Hviezdoslavove sonety.  Všetko je to len a len otázka axióm a definícii.

Zdieľať?