Mŕtveho už demokracii nenaučíte

Michal Rusek (odkaz do Facebooku) upozornil na Somálsky hladomor. A rozbehla sa taká, na prvý pohľad obvyklá, demokratická diskusia. Ale len na prvý pohľad!

Doprdele, tam ide ĽUĎOM o život. Áno, bez médii by som sa o tom nedozvedel a spal v kľude. A oni by umierali ako muchy, keďže sú neschopní sa postarať o jedlo. Ale keď o tom už raz viem, tak je absolútne proti ľudskosti sa otočiť k umieraniu od hladu chrbtom.

Hranica medzi životom a smrťou je fundamentálna záležitosť. Až ďaleko potom, veľmi ďaleko po tom, je miesto pre diskusiu o oprávnenosti k záchrane tých životov. Doprdele, to si fakt osobujete právo rozhodovať o tom, či majú právo žiť?

Ľuďom na pokraji smrti treba poskytnúť pomoc, aby vôbec dostali šancu na nejakú demokratickú diskusiu.  Aby bolo vôbec koho učiť demokracii. Aby bolo komu tú demokraciu vnútiť trebárs aj tankami a náletmi.

S Michalom sa nezhodneme v mnohých otázkach ohľadne fungovania spoločnosti. Sme na opačnej strane politických názorov. Mám ho vo svojom sociálnom kruhu, lebo chcem vedieť ako myslia tí druhí. Ale už jeho názory nekomentujem. Často by som ho poslal kamsi s jeho svetonázorom. Ale to sú oproti hladomoru len také zábavky.

Uvedomte si prosím, sú dve rôzne, absolútne rôzne veci.

  1. Problém
  2. Nepohodlie
  3. Hranica medzi problémom a nepohodlím

Hladomor je problém. Náš pocit, že tí ľudia tam len sedia a čakajú na pomoc, to je len naše nepohodlie. Nemáme z toho žiaden problém. Nič viac, len nepohodlie.

Michal píše:

Jak jim můžeme pomoci?

1) Zajímat se o problém:

http://www.financninoviny.​cz/zpravodajstvi/potravina​rstvi/zpravy/osn-vyhlasila​-v-somalsku-hladomor/66511​7
http://aktualne.centrum.cz​/zahranici/afrika/clanek.p​html?id=707891
http://zpravy.idnes.cz/v-s​omalsku-vypukl-hladomor-ze​mrely-desetitisice-lidi-tv​rdi-osn-p80-/zahranicni.as​px?c=A110720_091646_zahran​icni_ipl
http://radiovaticana.cz/cl​anek.php4?id=14873
http://aktualne.centrum.cz​/zahranici/afrika/clanek.p​html?id=663041

2) posílat tuto informaci všem známým

3) diskutovat o tom s ostatními (ano, na úkor své zábavy)

4) vybrat si někoho, kdo umí zprostředkovat pomoc:
http://tisk.cirkev.cz/z-do​mova/charita-cr-vyhlasuje-​sbirku-na-pomoc-somalsku-a​-etiopii/

A protože až půlku seberou vojáci a další, pošlete dvakrát tolik…

Až keď tí ľudia budú žiť, príde čas na riešenie toho, že polovicu našej pomoci niekto rozkradol. Ak to urobíme naopak, nebude už koho zachraňovať a naša snaha o nerozkradnutie bude zbytočná. Viete čo sa stane? Budeme mať supersky zabezpečený kamión plný potravinovej pomoci, ale za ten čas, čo sme sa starali o jeho zabezpečenie pred ukradnutím, tí Somálčania kvôli našej demokracii umreli.

Právo na život je naozaj najvyššie postavené. Vo svoje pregrganosti na to nesmieme zabúdať.

Keď to vy spravíte, budeme my hviezdy

Rozhodne celé zle, ak sa chce Zuno CZ volať nízkonákladová banka. Vyrukovali s fintou jej matky, Raiffeisenbak a požadujú minimálne 200 000 Kč na účte alebo 5000 Kč v platbách kartou, aby vám za vedenie účtu nič nenaúčtovali. Jedným slovom, aby sa stali pre klienta nízkonákladovými.

Totiž, tých 5000 Kč je veľký náklad pre mňa a o tom nezmysle s 200 000 Kč ani nehovoriac. Ani nie tak v tom, či toľko zaplatím (stačí natankovať a živiť deti, že), ale v tom, že banka niečo chce od svojho klienta. Prečo by som ja niečo musel, aby oni mali nálepku nízkonákladový?

Kde sme to dospeli, že poskytovatelia služieb niečo vyžadujú od svojich zákazníkov pre ich vlastné dobro?

Viete, stále som presvedčený, že zákazník nič nemusí, že zákazník má vždy pravdu a že obchodník má urobiť všetko pre to, aby sa zákazník naveľa-naveľa rozhodol dať obchodníkovi svoje peniaze. MArketingové procesy v ostatnom čase sú veľkým nárazom ideálov do reality.

Zákazník nikdy nič nemusel a potom prišlo 21. storočie.

Ale niečo tuším. Krížové financovanie je tak veľmi obľúbené. Možno preto, že celková inteligencia na planéte je konštanta a počet obyvateľov stále stúpa. A málokto si uvedomuje cenu svojho času vyhradeného na svoj život. A na to, akú hodnotu má naša vlastnosť byť slobodne mysliacim a nezávislou osobnosťou, už hádam všetci zabudli.

Viac-menej verím, že jestvuje. Ak by som mal vsadiť, vsadil by som, že je

Viera v Boha je pre nás prírodovedcov naozaj bezproblémová.

Ja ako človek si môžem intuitívne rozšíriť pojem času a ísť ďalej, ale to je moja vnútorná projekcia odrážajúca môj emocionálny náboj, no z fyzikálneho hľadiska hovoriť o čase pred veľkým treskom nemá význam. Na druhej strane pojem existencie z hľadiska fyziky nemusí byť všeobsahujúci…

Stano Tokár: Hmotný svet vznikol vďaka maličkému narušeniu | Fyzika | veda.sme.sk.

Skvele som si počítal. Nie je to síce grygarovský druh popularizátora vedy, ale čítanie bolo pre mňa možno o to atraktívnejšie. Keďže sa nezdržuje nadmernou laicizáciou, ostalo mu viac priestoru pre načrtnutie hlbších vedomostí.

No čo vám budem hovoriť. Duchovné čítanie na nedeľu ako z Veľkej Knihy.

Záručnú lehotu vždy zaplatí zákazník a výpovednú lehotu zamestnanec

Aj by som si už konečne nejakú tú sekretárku zamestnal, ale obavy, že budem musieť pre ňu zháňať peniaze na jej, odstupné a podobné socialistické huncúctva ma stále držali na uzde.  Preto veľmi dobre rozumiem Jožovím argumentom.

Keď má raz firma problémy a klesol jej odbyt, tak čo potom? Firma je podnikateľský subjekt a manažéri musia rozmýšľať tak, aby podnik udržali. Jednoducho sú to ekonomické nevyhnutnosti. Podnikateľ nie je subjekt, ktorého primárnou úlohou je zamestnávať ľudí a dávať im čo najvyššie mzdy. Keď sa raz firma dostane do problémov, tak musí prepúšťať. Ide o to, že keď sa firmy rozhodnú rozšíriť výrobu a priberať ľudí, aby nemali nad sebou hrozbu, že ak sa stane niečo zlé o pol roka, tak budú musieť draho niekoľkých ľudí prepustiť.

Mihál: Matovič ma prosil gastráče vyhodiť | spravy.HNonline.sk – Ekonomika

Áno, práve o mne hovoril, keď obhajoval svoju vieru, že nový zákonník prinesie desaťtisíce pracovných miest.

V zákonníku je veľmi veľa prvkov, ktoré z pohľadu zamestnávateľov umožňujú vyššiu flexibilitu po dohode so zamestnancami. To potvrdzuje, že táto vláda je reformná a podnikateľské prostredie sa bude reálne zlepšovať. Potom príde k zvyšovaniu počtu trvalých pracovných pomerov. Máme 90-tisíc malých firiem. Keď každá tretia vytvorí jedno pracovné miesto, tak to máte 30-tisíc pracovných miest.

Záručnú lehotu na zamestnanie vždy zaplatí zamestnanec.  Predstavte si, že vás musím vziať na trvalý pracovný pomer, ale viem, že vás budem potrebovať len 24 mesiacov. Takže mi je jasné, že o 24 mesiacov vám budem musieť darovať 3+3 výplaty za nič. Tak si už teraz na to odstupné začnem šporiť.  A ako? Nuž tak, že vám pokrátim vaše dnešné prémie. Alebo si myslíte, že by mi tie prachy o dva roky vypadli z tlačiarne?

Ak vám  budem musieť darovať len 2 výplaty, tak vám tie ostatné prachy pokojne na prémiách dám. Pre mňa  je to v tabuľke hospodárenia firmy stále jeden riadok, riadok náklady na zamestnancov. A vy sa  slobodne rozhodnete, či ich dáte na dovolenku, alebo si ich odložíte na horšie časy. Veď čo ak by mi ruplo v mozgovni a pozajtra by som vás prepustil?

Aha, vy hovoríte, že trvalý pomer nebýva na 24 mesiacov, ale na furt. A vy si myslíte, že pracovný pomer znamená vašu istotu, že zajtra vás niekto nevyhodí? Tak sledujte ako je to s tou vašou istotou.

Neviem ako iným, ale mne to zo tie prachy, ktoré som si navyše ušetril na vašich prémiách nestojí, aby som sa zožieral s nejakým lenivcom. Pokojne ho zajtra prepustím aj s odstupným a plat mu dám aj keď ho už vo výpovednej lehote nechcem ani vidieť. No čím brutálnejšie vaše zamestnanecké zákonné nároky, tým si na ne musím dopredu z vašich prémii viac šetriť. Všimli ste si tú vašu istotu?  Nech sú podmienky na prepúšťanie akékoľvek, váš zamestnávateľ má na váš vyhadzov vždy už našetrené.

O tom istom, len v bledo modrom, sú nekonečné hádky o zvyšovanie daní firmám. Len namiesto zamestnancov v tej fraške vystupujú zákazníci a miesto mzdy je to hra o výšku ceny produktov a služieb. Niekde na tie dane tá firma vziať musí.  A keď na ne nezarobí, tak sa odsťahuje.

Je definícia rozhodujúca?

Len tak zľahka o tom, prečo nie je chlieb pečivom. Znalí vedia…

Když astronomové řešili otázku, zda Pluto je planeta, dobře si uvědomovali, že spor se vede o definici pojmu „planeta“, a vyřešili spor hlasováním praktický to protipříklad rčení, že o pravdě se nehlasuje. Nejsem si jist, zda si totéž uvědomují filosofové, když se hádají například o tom, zda stroje mohou rozumět čínsky.

Tudíž, je Pluto planeta? Záleží na definici pojmu „planeta“. Je homosexualita nemoc? Záleží na tom, co rozumíme slovem „nemoc“ []. Vysvětluje fyzika vznik Vesmíru? Záleží na tom, co považujeme za vysvětlení. Jelikož „vysvětlení“ v nejobecnějším smyslu znamená něco jako „řetězec úvah, díky kterému mi daná věc nepřipadá záhadná“, není překvapivé, že se na odpovědi všichni lidé neshodnou [].

Na druhou stranu, ne vždy jsou definice pouhou konvencí.

Kvantová koroptev: O definicích

Pod čiarou: Ak by ste nevedeli, toto je rýdze blognutie.

Ani Google Plus vám nepomôže

Ak nemáte čo komu vo svete povedať.

Ak nikto vo svete o vaše názory nestojí.

Ak si nemáte s kým po sieti potárať.

Ak neviete sformulovať myšlienku.

Ak nikto nemá dôvod vás počúvať.

Ak si nemáte s kým čo povedať.

Ak budete len o lepšom, krajšom rozprávať a naďalej sa budete motať po kolená v sračkách. Lebo veď všetci sú v nich až po kolená, tak nebudem iný, že?

Google plus, tak ako aj Google Buzz, ako aj Google Talk, ako aj Google Latitude sú nástroje, ktoré používajú ľudia preto, že si s niekým majú čo povedať. Že majú niekoho, komu majú čo oznámiť. Že je niekto, kto čaká na ich rozprávanie. V tichosti vlastnej obývačky sa toho toľko natára, narozpráva, na diskutuje.

Kto z vás sa postaví na námestie a začne rozprávať len tak a len čo mu akurátne slina na jazyk priniesla a len tak pred každým okoloidúcim? Koľko z vás je naozajstným blogérom?

Ohromne sa mi páčila otázka, ako vlastne namiagať do Google Plus firemný profil. Hm, a čo takto si vytvoriť normálnu webovú stránku? Alebo chcete radšej najnespoľahlivejší hosting v existencii internetu?