Objektívna zodpovednosť – klamlivo a nevýchovne

Zavedenie zodpovednosti majiteľa auta nachádzajúceho sa 400 km od miesta priestupku spáchaného niekým iným je vrcholom arogancie. Navyše je sprevádzané otvoreným klamstvom priamo v dôvodovej správe:

Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je zavedenie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za porušenie vybraných pravidiel cestnej premávky. Prejednanie správnych deliktov držiteľov vozidla bude prebiehať čo najviac automatizovaným systémom, s minimom ľudských zásahov, čím sa jednak znížia administratívne náklady a jednak zvýši právna istota účastníkov konania.

Objektívna zodpovednosť – text návrhu zákona. Blog – Jozef Drahovský (blog.sme.sk).

Ako sa zvýši moja právna istota, keď ja ako majiteľ budem vláčený po pristupkových konaniach a budem sa musieť na vlastné náklady vyvyňovať, čo si nejaký úradník v snahe splniť ukazovateľe pre svoje prémie vymyslí?!?

A ten predposledný argument? To akože mám skákať od radosti, keď mi po polroku príde automatom vygenerované pokuta? To sa mám akože poučiť a vychovať k lepšiemu? Alebo len k strachu pred stojom?

Nie, rozhodne nechcem, aby ma pokutoval robot.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru

Demokracia je kurevsky ťažká vec.  Stokrát by som na to hovado dementné diktátorské zakričal a utĺkol ho k smrti. Ale môj vnútorný princíp mi to nedovolí. A nie je to len ten o úcte k živočíšnemu životu. Je to aj ten vnútorný princíp o úcte k slobode človeka.

Rozpoviem vám jeden príbeh, ktorý s obdivom a v priamom prenose pozorujem už niekoľko rokov. Je to príbeh  o mužovi, ktorý si myslí, že má pravdu.

Chlapík sa rozhodol, že značka Inter by nemala zaniknúť. Tak sa dohodli dvaja-traja a chopili sa toho duchovna, čo futbalový Inter v sebe nesie. A dnes hrajú decká pod značkou Inter nejakú ligu, dospeláci chodia fandiť iným dospelákom na nejakú lokálnu ligu. Inter žije.

Ja neviem, či je to dobre, ale ten chlapík mal pocit, že mal pravdu a pretavil ten pocit do futbalovej radosti. Áno, určite sa to mohlo urobiť aj inak. Ale on to urobil. Vstal a krok za krokom to spravil.

Ale bolo mu to málo.  Ukazoval svojim priateľom a známym, ako to chodí v daňových a personalistických zákonoch.  Videl tam jasné diery a svojim priateľom o nich hovoril. Videl, že tým priateľom sa to páčilo, tak si chlapík povedal, že by skúsil o tých dierach pohovoriť aj pred väčším auditóriom.

On vedel, že je to síce fajn vedieť v tom chodiť, ale súčasne mal pocit, že je to vlastne celé zle.  Napísal na kus papiera tri pravidlá, ktorými by dokázal nahradiť 150 stránkový fascikel zákonov. Jediným výsledkom by bola rozpočtová plusmínusnula a hovadsky nulový priestor na korupciu. A hovadsky veľký priestor v skrini po tých fascikloch. Dal dohromady odvodovú reformu. Možno nie tak úplne sám.

A keď už mal teda ten papier na stole, tak sa poobzeral, čo treba spraviť, aby sa celá krajina riadila jeho nápadom. A vykročil na cestu, ktorá skončila v kresle ministra a celonárodnou reformou.

Ja neviem, či sa o 120 rokov neukáže, že sa kruto mýlil. Ani on to nevie. Ale dnes si je istý a šiel za svojim cieľom.

Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s týmto chlapíkom stalo bez tej revolúcie.

Viete, som si istý, že v reálnosocialistickej diktatúre roku 2011 by som bol vysmiaty šéf lekárne, čo expeduje 5×2 hodiny do týždňa, po ôsmich hodinách v práci padla. O zdravie by sa mi po známosti starali kamoši primári v okresnej a ich kamoši v krajskej nemocnici. Raz za rok či dva by som bol pri mori a každé jarné prázdniny lyžoval v Tatrách. Bohovsky bezpečne by som si žil. Samé pozitíva a sociálne istoty.

V dnešnej realite? Bezdomovci mi ukradli pred dvoma týždňami bicykle. Fakt netuším, či mi náhodou na niektorý z aktuálnych kontraktov nesiahne konkurencia.  Auto musím kupovať na lízing, takže platím a ani nie je moje. Žijem v cudzej krajine, čo bola voľakedy mojou rodnou.  A túto cudzinu sponzorujem skrz manželku dokonca dvakrát (jej dane a nízky štátny plat), pretože zo svojho platu by sama nevyžila. Občas je to poslanie starať sa o zdravie iných skôr na posranie.

Viete, práve kvôli tomu chlapíkovi a stovkám ďalších rád obetujem tie diktátorské istoty. Ja sám by som sa mal rozhodne lepšie ako teraz. Ale my dvaja dohromady (on a ja v súčte) by sme na tom boli sakrametsky zle. Ja by som mal priemer socialistického hospodárstva a on by kopal urán v Jáchymove za byt a stravu.

Stokrát by na neho nejaké hovado dementné zakričalo a možno ho aj s chuťou utĺkol k smrti. Len preto, že si myslí, že jeho pravda je silnejšia.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite. Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s vami stalo  bez tej revolúcie.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Regulácie a reformy alebo charakter?

Myslím, že pred nami všetkými, pred našou spoločnosťou stojí jedna jediná, fundamentálna otázka:

Budeme hľadať regulácie a reformy systému, alebo charakterných ľudí?

Neviem teda ako vy, ale ja som si už pradávno stanovil, že budem radšej hľadať charakterných spoluobčanov. Ono je totiž oveľa ľahšie hľadať charakter, ako vymýšľať regulácie len preto, aby pre mňa mohli pracovať aj bezcharakterní.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Už som tú dnešnú realitu niekde videl

Je sombota, vysávam si takto úplne nevinne so sluchátkami na ušách. Manželke som kúpil také fešácke bezdrôtové, aby si mohla púúšťááť pri rannom varení.

A tak som si teda aj ja pri vysávané púúšťáál. Ako obvykle náhodný výber z celého disku.

Vysávanie ja rád, je to taká intelektuálne nenáročná činnosť, takže si pri nej môžem pokojne rozmýšľať v samote. A s tými sluchátkami je to skutočne fajnové.

Dnes mi ale akosi to rozmýšľanie nešmakovalo. Myšlienky len tak vo vysokej entropii pobehovali po mozdovni. Ale počítačom náhodne vybratá pesnička prichádzajúca zvukovodom ich dala to pozoru tak, že entropia dopadla ako hmota v neutrónovej hviezde.

Tak, už mi je jasné, kde som tú dnešnú realitu videl. Film Rabaka asi tak 28. minúta

Majú z nás prču. Bohatý obsluhujú chudobných. Mňa nekonečne rozčuľujú tie ich oduté ksichty. Ten nenormálny pocit nezraniteľnosti.

Malý princ na planéte krásnych báb. Na planéte kšeftárov a ľahostajných. Malý princ na planéte vráskavých sympaťákjov.

Nie je to trochu silné?

Hm, nie len poctivosť ale aj počestnosť a neľahostajnosť. Proste diskusia o charaktere.

Pod čiarou: Ak neviete, kto je to ten Malý princ, tak vecte, že je to ten betálny chalan, čo furt prudí s nejakým párnokopytníkom.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

SME.sk a platený obsah – krok vpred a dva vzad

Pred polrokom sme spoplatnili všetky články komentátorov denníka SME. Nakoľko si ale myslíme, že naši čitatelia tak môžu prichádzať o exkluzívny obsah, rozhodli sme sa každý deň jeden komentár odomknúť pre širokú verejnosť.

SME.sk odomkne každý deň jeden komentár. Blog – Čo je nové na sme.sk blog.sme.sk.

Nadpisom som k tomuto kroku povedal všetko.

V diskusii na FB sa objavili zaujímavé a podnetné postrehy:

  1. Myslim, ze to je dosledok jednostrannej politizacie nezavisleho (kedysi) dennika
  2. Kapú čitatelia
  3. Nech si naserú…aj do Piana

To nehovorím ja. Len to tak tých človekov hen na tom FB napadá.

Zdieľajte obsah s priateľmi: