Jednohlasnoť sa ukázal vo svojej absurdnej podobe

Zmysel lisabonského pokroku vo výboji Európskej únie sa posilnil ako nikdy doteraz. Ak je pravda, že eurozóna dala Slovensku ultimátum, že musí súhlasiť s finančnou ochranou eurozóny, tak sme si nemohli želať väčší argument demokracie.

Mechanizmus, kde sa vyžaduje súhlas všetkých, aby sa niečo udialo je brutálne nedemokratický. Práve takéto vydieračské argumenty, ako predviedla teraz ostatná eurozóna sú totiž jediným možným postojom toho, kto chce niečo presadiť. A prehrávajú všetci.

V demokratickom mechanizme, kde rozhoduje väčšina, by sme si zachovali tvár a eurozóna punc demokracie. My by sme boli vrámci rozpravy proti, snažili by sme sa získať na svoju stranu argumentami ďalšie krajiny. V jeden moment by došlo k hlasovaniu, eurozóna by nás prehlasovala a my by sme sa následne podriadili rozhodnutiu klubu do ktorého patríme. Takto vyzerá obojstranné víťazstvo.

Toto by sme mali začať učiť my ich – dlhoročných demokratov v starých krajinách eurozóny?

Ak je pravda, že eurozóna použila nechutné vydieranie, nech je tento moment mementom pre všetkých, kto bojovali proti narušeniu princípu jednohlasnosti v EU. Čím skôr sa stane z EU normálne fungujúca jednotná demokracia, tým lepšie.  Súčasný stav má skutočne neuveriteľný deficit demokracie. Akurát asi trochu iného rázu, ako mal na mysli autor tohto výroku.