Geocaching – 101 otázničkov okolo Prahy

Obzerám, čo mi ešte chýba na odlov v okolí  a zrazu vidím nejaký súmerný otáznikový útvar. Oddialim mapu a z útvaru sa vykľul obojok okolo Prahy.

Mysterky som doteraz viac-menej obchádzal. Pri geocachingu sa chcem hlavne vyluftovať a lúštenie ma zatiaľ nechytilo. Možno aj preto, že bolo čo tradičného loviť. Ale 101 dalmatíncov láka.

Nebudem nosiť kosu na geodiaľnicu a rovno ocitujem jeden z logov pri jednej kešuli z tejto série:

Sérii jsem objevila náhodou krátce po publikaci a okamžite zaujala jednak námetem a jednak tím, jak bez složitého googlení se dají zjistit finální souradnice. A to že se musí peclive císt listing je jen ku prospechu veci. Ani v terénu necekají žádné záludnosti a to že v sérii je pár keší na které mi moje fyzicka už nestací se dá lehce rozdýchat. Klobouk dolu pred tím, v jehož hlave se ten nápad zrodil a velké podekování týmu lidí, kterí ten nápad uvedli do života. Dnes jsem v príjemné spolecnosti ludvoje, kidiki a lidapo zvládla zhruba tretinu a už ted se teším na další výlet za dalšími krabickami této hodne vydarené série. (autor danmilxx)

Už sa teším, ako mi budú v štatistikách pribúdať už aj otázničky.

Zdieľať?

Zosmoliť blbuvzdorné zadanie je výzvou najsilnejšou

“Kým zosmolím blbuvzdorné zadanie, tak si to poriešim sám”, povedal by si obyčajný človek. Veď posúďte sami, čo musím, ako autor návodov a manuálov všetko uvážiť, zhodnotiť, zahrnúť a preskočiť.

Nadhodil som do G+ otázku,  či má niekto praktické skúsenosti:

Hľadám pripomienkovací nástroj reagujúci na GPS súradnice. Chápete, som v obchode a mobil pípne, že som tam niečo chcel kúpiť.

Máte nejaké osobné skúsenosti, teda okrem čekovania sa?

Prvá veta je zadanie. Stručná jasná oznamovacia veta vystihujúca podstatu. Ale všetko je to málo. Aby to bolo jasné a presné, treba podrobnejšie charakterizovať tú všeobecnosť:

Je mi jedno, kedy sa to stane, ale musí sa to stať pri najbližšej návšteve daného miesta.  Medzičasom a medzimiestne ma tá informácia vonkoncom nezaujíma.  Takže po zadaní miesta sa daná činnosť stratí z očí a vypláva na povrch v správny moment, ktorý ale nie je závislý na čase, ale na mieste výskytu.

Druhá veta je malým priblížením, čo napríklad by to mohlo robiť. Chyba: Nebolo označené, že ide len o jeden z možných variantov úloh, s ktorými má ten pripomienkovací nástroj pracovať.

Takže správnejšie by mala byť druhá veta ešte doplnená o podrobnú charakteristiku:

To len ako príklad. Nepotrebujem len nákupný zoznam. To by bolo len veľmi špecifické riešenie, ktoré sa nehodí na mnoho úloh, pre ktoré toto riešenie potrebujem využívať. Preto má ísť o univerzálny úlohovník, použiteľný aj ako nákupný zoznam.

A chybou je, že zadanie neobsahuje žiadne vylučovacie podmienky. Napríklad, že nie je nutné zaoberať sa takými trivialitami, ako je napríklad zdroj lokačných dát.

Ďalšou nepotrebnou trivialitou je probém energetickej náročnosti. GPS nie je problémový žrút energie. A s ohľadom na spôsob využívania zariadenia je to  úplne jedno.

Už neviem ktorou trivialitou je absencia platformy. Samozrejme mi je jedno, či dané riešenie bude desktopové, mobilné Applovské, či Googlovské. Kvalitné desktopové sa dá vždy exportovať a synchronizovať, mobilné sú v súčastnosti vyrábané minimálne v troch mutáciách pre BB, iPhone a Android.

A keď sa tieto absencie trivialít skombinujú s prizmou, ktorou na zadanie pozerajú adresáti zadania, budú ponúkané  riešenia obsahovať práve riešenia týchto trivialít. Ich prizmou to totiž triviality byť nemusia. Ach jo, prizma je sviňa!

Prosto nenapísať, že to nemusí byť v oranžovej farbe a nemusí to vedieť automaticky zbierať pokosenú trávu je fatálnou chybou tvorcu zadania či návodu.

Samozrejme, tá jediná podmienka, ktorá tam je, teda, že hľadám  nejaké osobné skúsenosti, tak s tou sa samozrejme nikto nedokázal vysporiadať. Napríklad tým, že keď ich nemá, že bude mlčať. Akurát ma pourážali mysliac si, že neviem použiť vyhľadávacie okienko v markete aplikácii.

Chyba je, že som nenapísal margináliu::

Aplikáciu by som si pokojne aj našiel, ale skúšam vás využiť, aby som si ušetril 2-3 dni testovania a následnéího zahodenia sľubných riešení, ktorým ale chýba trvalo udržateľné použiteľno.

Chyba: Čitatelia, netušia, čo je to trvalo udržateľné použiteľno. Na jeho objasnenie by som si mal naplánovať nejaký ďalší článok. Materiálu by bolo habadej

A takto ďalej a ďalej, až  má manuál, návod, zadanie 158 strán a nikto ho nepoužije inak, len ako podsedák pre decko do auta.

Záver miesto búchania do steny

Možno by sa chcelo povedať v duchu misantropického: Dostal som tisíce rád a informácii o ktoré som nestál a tá jediná o ktorú som stál neprišla. Že ja som si to radšej neurobil sám!

Ale chyba nebola v respondentoch. Oni sa snažili ako najlepšie mohli. Z hĺbky svojej dobroty urobili to najlepšie čo dokázali. Blbý bol ten text zadania. Počítal priveľmi s inteligenciou a vedomosťami čitateľa.

Zdieľať?

Vízia pre EU

Hneď na úvod základné body moje vízie:

  1. Európska únia ako jeden ekonomický a politický celok s centrom uprostred, vyňatým z akéhokoľvek národného útvaru
    1. Jedny peniaze.
    2. Európske občianstvo.
    3. Obecná reč
  2. Regionálna správa podporujúca ekonomickú, politickú a kultúrnu rozmanitosť.
  3. Demokracia a solidarita.
  4. Sloboda a ľudské práva nadovšetko.

Ten základný impulz, ktorý ma inšpiruje k tejto vízii je moja záľuba v pohraničných zastávkach. Naozaj sa treba postaviť na hociktoré hranice medzi štátmi v EU. Postojte si tam a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako hentem tam!

Postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

O mojej vízii nie som veľmi ochotný diskutovať.  Jedine o nástrojoch, ako sa k nej dopracovať. To čo tie 4 body obsahujú je cieľ. Vy možno máte iný, no ja mám tento. Takto presne si predstavujem strávený čas od 55. do 72. roku môjho života.

Tak teda, začnime to trochu rozmieňať na drobné. Niekoľko nesúvisiacich a nesúvislých dôvod a trochu obšírnejších popisov.

Princíp subsidiarity je práve o tých regiónoch, nie o národných štátoch. Dnes – celé Nemecko voči Slovensku – neporovnateľné. Prečo uvažovať o tom, že “prišli pomôcť záchranky aj zo susedného Holandska”, keď v skutočnosti prišli zo susedného okresu?

A to sa, paradoxne, bez centra nepodarí.

Nie menšia, ale iná centralizácia. Dám príklad: Kolega z ročníka – farmaceut české občianstvo. Obaja sme nastúpili na školu v Československu a skončili ju na Slovensku – stále v Bratislave. Ja môžem pracovať v českej lekárni vďaka kontinuite praxe a jednému zdrapu papiera z českej komory. On, keď teraz chcel začať pracovať v českej lekárni, musel v Čechách natvrdo nostrifikovať (našťastie len papierovo – láskavo mu uznali kompatibilitu školy). Skončil predsa v zahraničí.

V akom zahraničí, keď je to v EU?!? Aha, v roku 1996 to už nebol jeden štát a ešte to nebol jeden štát. No bola tu čiara na moste cez rieku Moravu.

Pracujem dnes rozkročený aj v ČR aj v SR. Ak si chcem objednať pre firmu službu (napríklad miestny mobilný tarif) v ČR potrebujem 150 zbytočných papierov a len po zložení zálohy. Domácej firme stačí  jeden papier. A prečo vlastne potrebujem miestny mobilný tarif od miestnej pobočky nadnárodnej – dokonca celoplanetárnej – firmy?!? Na hraniciach prehadzujem O2 simkartu za O2 simkartu.

Nuž, nech mi nikto nehovorí o nejakej tesnej centralizácii, diktátu z Bruselu a podobne. Žiadna taká, čo ju potrebujeme neexistuje. Ľavičiarska zmeska komplikovaných regulácii koncových riešení bez ambícii vysvetľovať a zjednodušovať minimum.  Ale hlavne bez jasného termínovníku.

Takže centrum, ako miesto zberu a tvorby jednotných jednoduchých pravicovo ladených pravidiel pre prostredie. Pravidlá pre prostredie – to asi presnejšie vystihuje moju víziu centra Európskej únie.

A aké pravidlá sú tie pravé pravidlá? Nuž práve tie, ktoré demokraticky postúpia jednotlivé regióny do centra, aby ich spravovalo. Demokraticky, teda 51% a ostatní sa podvolia. Každý mal predsa možnosť o svojej regionálnej pravde presvedčiť ostatné rovnocenné regióny. Alebo si myslíte, že niektorý občan je nadobčanom, lebo sa narodil v nejakom konkrétnom zapadákove?

Kohézne fondy – už dnes makáme na tom, aby boli regióny rovnocenné. Odjakživa šikovnejší doplácajú na menej šikovných. Duchovná sila tých šikovných je v tom, že to robia s láskou a v sebeckej viere, že ak sa im prestane dariť, ich podpora sa im solidárne vráti. Solidarita.

Aha, vy hovoríte o malicherných sporoch. Adenauer by o schopnosti riešiť spory medzi Nemcami a Francúzmi isto vedel rozprávať. Nehovorte mi, že v Európe nemáme dostatok rovnako silných vodcov, ktorí by každých 5-7 rokov mohli medzi sebou demokraticky súperiť.  A keď sa taký narodí v Podbrezovej, bude mať rovnakú šancu riadiť EU ako tá baba Kasnerová. No na rozdiel od nej so silným mandátom založeným na vôli Švéda, Baska, Bretaňca a Východniara. Tomu ja hovorím Cieľ.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Ciele treba vidieť, nie proces

Pri akejkoľvek kritiky dnešného stavu a tvaru eu-parlamentu a eu-komisie si treba uvedomiť, že sú momentálne uprostred tak 20-50 ročného procesu k skutočnému parlamentu a skutočnej vláde. Takže samozrejme je to paškvil na demokraciu a efektivitu.

Pri kritike ostatného summitu treba vidieť ciele, nie krátkodobé pocesné riešenia.  Cieľom má byť zachovanie jednej meny. A strašne sa mi nepáči, že sa tu kvázikoncepšne diskutuje ale o procesných riešeniach

Ak by sa Nemci boli bývali boli zamýšľali nad procesom zjednocovania, dodnes by tu boli dva nemecké štáty. Áno, Nemecké zjednotenie je pekný príklad v malom a superrýchlom. Veď Merkelová by bola inak východná Nemka! Berme ju tak. Východná Nemka postavila na stôl návrhy pre Fínov, Baskov a aj slovenských Východniarov.

Už tú moju víziu cítite? Hranica je len čiara, ktorú si sami kreslíme krížom cez cestu a pole.

Zdieľať?

Kovový fujtajbl z Číny

Poctivosť je drahá. Napríklad kvôli clám, daniam, poctivému označovaniu, teda nástrojom tvorcu prostredia. Keď tvorca prostredia spí, môžete si kúpiť fujtajbl z Číny.

Odkud se jedy v nádobí berou? To není snadné zjistit, pátrání je trochu detektivka. Hlavní podezřelý je elektroodpad. Zpomalovače hoření se často používají právě v elektrických spotřebičích.

Nejpravděpodobnější je verze, že plasty na nádobí se vyrábějí z elektroodpadu recyklovaného v Číně. Testované výrobky až na pár výjimek měly na etiketě “made in China”.

Termohrnky škodí zdraví, ukázal test MF DNES. Je v nich brom – iDNES.cz

To skutočne nevieme vyrobiť kovový hrnček v Európe?!?

Viete, nejde o to, že ex-post sa nám podarí odhalovať fujtajb. Ide o to, že mu nedokážeme predchádzať prirodzeným smerovaním spotreby nás v Európe.

Len mi tak ešte napadlo: Hrdosť bola vraj v starých dobrých časoch u spotrebiteľov. Vieme ešte vôbec čo to je? Charakter, hrdosť… Ach jo!

Zdieľať?

Nič, len trochu chémie

Rok sa s rokom zišiel a moje dnešné statusy zas znejú:

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Už 39 rokov si niekto spomenie. Plus jedenkrát k tomu.  Vtedy si chémia v mojej mamy spomenula, že by bolo načím ukončiť jedno tehotenstvo.

Áno, obyčajná chémia, trocha chemickej spätnej väzby, určila deň a miesto vstupu na túto planétu. Planéta medzičasom na to ani nemrkla, rútila sa ďalej svojím pokojným tempom 29,783 km/s okolo Slnka a spolu s mím rýchlosťou 230 km/s okolo jadra našej Glaxie (Mliečnej dráhy).

Aj keby si to planéta všimnúť chcela, zákon zachovania hmotnosti a energie jej v tom zabránil. Veď došlo len k nejakej tej chemickej a energetickej premene.

When you were born you were the:

  • 3,883,392,905th person alive on Earth
  • 78,136,316,302nd person to have lived since history began

Zdroj: BBC počítadlo

Tak takto som ja významný molekulárny zhluk.

Zdieľať?

Chrome 17 podporuje druhú metódu Indiana Jones

Hlavní novinkou je přednačítání stránek na pozadí v okamžiku, kdy uživatel stále dokončuje adresu v adresním/vyh­ledávacím políčku

Chrome 17 vylepšuje zabezpečení a rychlost – Lupa.cz.

Pri prehrabávaní sa v dátach provajdera, ktoré k vám tečú, bude viac a viac neporiadku. Rovnako aj vo vašej vyrovnávacej pamäti. A keď sa začnú tie “náhodne” stiahnuté skripty na pozadí aj vykonávať stratíte aj tú poslednú ilúziu o tom, ako ovládate svoj počítač.

Teda, nie že by ste dnes mali akúkoľvek kontrolu nad tým, čo k vám a od vás tečie káblom a čo váš stroj vlastne robí.

Tiež je to celé nepríjemné pre prehistorické tarify s počítanými dátami. Veď preto sú prehistorické.

Tak, tak, pokrok nezastavíš.

O druhej metóde podľa Indiana Jones som písal.

Zdieľať?

Bordel v potravinách – 2 a 3 rozmer

Je pekné, že niekto potraviny kontroluje a ohlási, že nezodpovedajú kvalitou. Ale položme si tú skutočne kardinálnu otázku:

Voči čomu sa kontrolujú?

V prvom rozmere totiž platí, že v obchode, pri skutočnom nákupe porovnávame voči našim očakávaniam. Teda, že šľahačka a syr sú z mlieka, krehčené kuracie mäso je zjemnená kuracina, že baltické radinky sú sardinky.

Ale takto sa potraviny nekontrolujú!

Druhý rozmer výsledkov kontroly potravín

Inšpektori síce napíšu že požiadavky na kvalitu popisujú  aj nejaké štátne predpisy, ale väčšina kontrol je voči popisu na obale.

Požadavky na kvalitu potravin jsou zakotveny v českých národních předpisech, výjimečně v předpisech evropských. Pokud některé potraviny nemají přesné požadavky stanoveny, inspekce při kontrolách ověřuje, zda složení výrobku souhlasí s popisem na obalu.

Nekupujte tyto potraviny. Propadly při kontrole (seznam) – FinExpert.cz.

No len sa pozrite na tabuľku v uvedenom texte. Česká potravinová inšpekcia vôbec explicitne neoznačila chybu voči štátnym predpisom. Viete, tie štátne predpisy sú práve na ochranu našich očakávaní. Že maslo je z mlieka a tak podobne.Takže sme sa vôbec nedozvieme, či strojový separát je problém preto, že je to podvod voči očakávaniu, alebo bol len výrobca debil a nenapísal to na obal. Možno u toho olivového oleja sa to dá ako tak odhadnúť.

Ale hlavne, všetky výhrady sa týkajú len porovnania voči popisu na obale. Teda, že nejde o chybu potraviny, ale o hlúposť výrobcu, ktorý nevie dodržať ani len to čo si sám na seba vymyslí. Prosto, ako som spomenul vyššie, je to debil. Veď ako inak označiť niekoho, kto na škatuľu o objeme 300ml napíše 120ml a nie je schopný tam tých 120ml sajrajtu naliať?

A to je sakramentsky málo!

Apropo, zúriví prebudení ochrancovia potravín. Koľkí z vás nedávno krútili hlavou nad tým, keď orgány EU zakázali pomenovanie “pomazánkové maslo”?!? Fuj fuj, hnusná EU, čo sa stará do našich zažitých zmätočných označení.

A ten tretí rozmer?

Aby sa Štátny orgán náhodou nedostal do právnych problémov, uverejní svoje zistenie vo formáte podobnom rýchlosti v lakťoch za dekádu.  Raz sa z tej politickej korektnosti poseriemie viac ako z tých testovaných potravín.

Zaujímavo a zrozumiteľne na tento 3 rozmer upozorňuje nasledujúce video:

Nejde o to, že by sme boli apatický k baltickým sardinkám. Ale nemáme šancu sa cez ne prehrýzť. Ja viem, právna sila inšpektorov je na úrovni spolku záhradkárov a odvolacie konanie a následný súd sa môžu vliecť roky. To si ale inšpektori tak neveria, to sami spochybňujú svoju prácu, že sa obávajú prehry na súde?

Hm, naša spoločnosť je asi ešte väčší humus, ako v tých potravinách.

Čo vyplýva z tohoto tretieho rozmeru? Napríklad zaujímavý bod do predvolebnej kampane: Štátne vyhlášky formou reklamného letáku. To by sa mi páčilo, nebyť za hlupáka.

A hľa, už som na túto tému písal: Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Zdieľať?