Aj ryba aj rak, aj súkromie aj otvorenosť

Český profesor na americkej univerzite hovorí o jednom z veľmi silných amerických názorov: “Schopnosť politika získať peniaze vlastnou hlavou je prvotným indikátorom, či má vôbec cenu za neho bojovať.”  Započuté na Českom Rádiožurnále.

Ďalej to rozvíjal v duchu: “Veď nebudeme sa tváriť, že peniaze do našej spoločnosti nepatria.” Tiež doložil rozhodnutie amerického ústavného súdu, ktorý vraj nápad na limity volebných kampaní poslal do prepadliska amerických dejín.

„Takže možná nejlepší nakonec bude se dohodnout na tom, že už sama schopnost kandidáta peníze pro svůj volební boj získat, je jedním z testů, který kandidát podstoupit prostě musí.

„A jeho neschopnost peníze získat už sama o sobě by měla být signálem pro jeho potenciální voliče ho buď volit, nebo naopak nevolit,“ říká profesor Bostonské univerzity Igor Lukeš.

Americké primárky – příklad demokracie, nebo nákladné divadlo? – Zpravodajství (Český rozhlas).

Dnes v hajdpárku na ČT24 zaujímavý postreh: “Musíme sa rozhodnúť či chceme americkú otvorenosť alebo európsku ochranu súkromia.” V diskusii okolo otázky, prečo si môže nemenovaný Facebook dovoliť sledovať užívateľov na tretích stránkach.

Nechcem hodnotiť pravdivosť uvedených výrokov. Ak máte reálne dôkazy ako to v porovnaní Ameriky a Európy je, podeľte sa. Najlepšie na svojom blogu.

Ale aj iné ma zaujalo. Sú to zdroje tých informácii. Je to také to ani-zahraničie ani-domáce Česko. Chcelo by to viac eu-zahraničných zdrojov. Ja viem, že Google Translator ukazuje, ako sú nízkonákladová prekladateľské nástroje pramálo použiteľné. Ale je to smer…

Ale stojí o to vôbec niekto? Na Youtube sa za sekundu nahrá hodina videa. Alebo tak nejako. Podobne je to aj s pomerom vznikajúcich informácii a času jednotlivca na ne.

A potom tu máme to zásadné, teda kritické myslenie. Že to hovorili v rádiu, ešte to nemusí byť pravda. Veď kde-aká celebrita Grygarovho rangu, ako aj Grygar sám, hovorí, že na internete je skoro všetko zle. Takže každú tú informáciu treba dať do nejakého kontextu, súvislostí. Tiež prehodnotiť zmysel pre vlastnú budúcnosť.  A nedaj (politicky korektne si vložte svoju najvyššiu božskú autoritu), aby niekto prišiel práve s takým zásadným saltom, ako ten český vedec rozprávajúci o tradíciách amerických primáriek.

Viete čo? Čím ďalej sa mi páči tento náš európsky druh humanizmu. Len tých demokratov keby bolo viac. Ale kde nik nie je, ani demokrata nepočnete.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Ľahké nie je nikdy spravodlivé

Mám takú zbierku posledných varovaní. Je to zoznam indikátorov, ktoré ma varujú.  Sú dostatočne univerzálne, aby spustili varovný signál v mojej mozgovni. Jedným z nich je napríklad:

Ak tlačia na tvoj čas, niekde je skrytý budúci problém

Také to: Rozhodni sa okamžite, lebo o 10 minút už bude po príležitosti. Vždy nasleduje zlé rozhodnutie súhlasiť. Proste to tak je. Ak niekto chce, aby som sa rozhodol pod časovým tlakom, keď nemám čas vo svojich rukách, vždy výsledok neprijateľný pre mňa. Skúsenosť.

Nuž a medzi tieto moje posledné varovania sa práve prebojovalo:

Ľahké riešenie nie je nikdy spravodlivé

Pre matematicky založených vo verzii: Ľahké riešenie je  vždy nespravodlivé. To aby sme sa z tých záporov korektne neposrali.

Zbierka podporných udalostí sa mi tak rozrástla, že sa toto varovanie prebojovalo veľmi vysoko. Začalo právnou zodpovednosťou firiem a nasledovala fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie či webovej stránky… Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Poslednou kvapkou je nedávna kauza, kedy z 30Kč  nedoplatku vznikla exekučná povinnosť viac ako 20 000 Kč.

Pre všetky je charakteristická jedna vec: Všetky spomenuté veci sú ľahšie, pretože sa pri nich šliape na niektoré z ľudských práv.  Hej, ľahšie. To je to správne slovo, ktoré to vystihuje. Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie.

Mám taká návrh pre mojich budúcich poslancov. Zakážte postupne všetky uvedené zverstvá na ľudských právach.

Limity na exekúcie

Nastavte limit na začatie exekučného konania na 9 násobok hodnoty právneho príslušenstva (odmeny za vymáhanie, odmeny právnikom, exekútorom dohormady). Ten 9 násobok vychádza z iného môjho posledného varovania:

Nerieš kto to robí, ako sa k tomu dostal, ale aká je jeho marža.

Niekto to urobiť musí. Či už ide o dodávku počítačov alebo zvoz obetí nehôd záchrankami. Určite  je eticky podivné, ak sa v štátnych zákazkách točí stále rovnakých 5 firiem s jedným kmotrom. No fundamentálnym je, aby nás to nestálo absurdné provízie, ktoré niekto vymyslí “vlastnou hlavou”.  Takže stačí v prvej iterácii sledovať práve tú maržu, aby bolo jasné, či je všetko s kostolným poriadkom.

Tak je to aj v prípade vymáhania. Neriešme kto kedy a koľko, ale za koľko.

V prípade tých 20 000Kč pre všelijakých podržtaškov a podržpapierov je to absolútne nemravná marža. Ak by to bola 10% marža (to je práve tá istina v hodnote 9 násobku právneho príslušenstva) je to v úplnom poriadku.

Ide totiž práve o tú ľahkosť, ktorá spôsobuje tú nespravodlivosť. V súčasnosti sa prvotný majiteľ pohľadávky vôbec ale vôbec nesnaží urobiť čokoľvek, aby tých 30Kč dostal. Nemusí prijať žiadne preventívne opatrenia, proste nič ho nenúti k ničomu. Nikoho ani netrápia náklady toho vymáhania.

Stačí aby  preukázal, že vzniklo plnenie za ktoré nedostal čo i len 1kč a následne to odovzdá právnikom, ktorý sú oprávnení účtovať si oprávnené náklady. Súčasný systém im zaručuje 100% istotu, že sa k tomu dopracujú, nech sú tie “oprávnené náklady” akokoľvek absurdné. (Chlapík, ktorému pokuta za naskočenie do pendolína bez miestenky narástla na cca 30 000 by vedel o absurdných hodnotách pokút rozprávať)

Ak by ten 9 násobok odmeny bol čo ja viem 10  000Kč, teda až pri istine od tejto hodnoty by vôbec mohol exekútor začať vymáhať a uplatniť si právne príslušenstvo, všetky plnenia do 10 000Kč by zrazu získali svojich skutočných pánov. Každý by sa snažil, aby dostal zaplatené, pretože by vedel, že čierny peter s vymáhaním je len a len na ňom. Že akékoľvek náklady na to vymáhanie pôjdu len a len z jeho zisku. Proste podnikateľské riziko.

Dnes? Aké podnikateľské riziko je čokoľvek predávať konečnému občanovi? Žiadne, veď exekúcia to istí. A občan krachuje skutočne komplikovanie. Vždy sa u neho niečo nájde.

Pod čiarou: Súčasný systém ožobračuje a nervuje priemerne slušných ľudí. Superslušňáci sa do takejto situácie predsa nikdy nedostanú (pche) a principiálny dojiči systému v tom vždy budú vedieť chodiť.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Modrá Ávia od FBI naložila servre na Novom Zélande

Keď slovenská polícia zabalila hentam tie počítače vo firme Websupport a tým odstrihla stovky bezúhonných platiacich zákazníkov tejto firmy od ich dát a od ich podnikania, Tomáš pri ďalšom rozvíjaní tejto absurdnej akcie poznamenal: “A prestavte si, ako modrá Ávia zastane pred sídlom Googlu a začne nakladať servre…”

No a nemuseli sme ani dlho čakať…

To viete, že v kauze Megaupload to bolo takto?

Americký súd vydal rozsudok a požiadal svojich partnerov na ministerstve zahraničia USA aby sa spojili s Ministerstvom zahraničia Nového Zélandu a požiadali ich o vydanie ich občanov kvôli podozreniu z porušenia amerických zákonov. (A nezabudli dať vedieť ani Britskej kráľovnej.)

Podobne požiadali aj Europol a krajiny Európskej únie o vydanie ich občanov. Všetko prebehlo ako po masle a za pár minút boli lajtrá nakope.

Americký súd odviedol celkovo skvelú prácu. Vyselektoval užívateľov tejto služby a všetkých jednotlivo obvinil zo zdieľania autorsky chráneného obsahu. Pri tej príležitosti boli zabavené práve ich dáta a práve len dáta, ktoré sú predmetom porušovania autorských práv. Prístup videu svojich vnúčat majú babičky aj naďalej.

Prevádzkovatelia služby boli obvinení z napomáhania porušovania zákonov nie zo zdiealnia chráneného obsahu. Stalo sa to len pár dní po tom, ako sa na vyšetrovateľov obrátil prvý majiteľ autorských práv. Tvrdil, že pred pár dňami zistil, že tam niekto už nahral prvú jeho pesničku. A prevádzkovateľ mu nechce pomôcť s identifikáciu toho zlodeja.

Z uvedenej kauzy sa svetové spoločenstvo poučilo a prijalo dve zásadné rozhodnutia.

Po prvé: Svetový užívatelia internetu sa zhodli na tom, že je potrebné tento bezhraničný a celoplanetárny nástroj, tento Internet, ošéfovať jednotnými celoplanetárnymi pravidlami. Preto vznikla na pôde OSN organizácia, ktorá má do 2-3 rokov vypracovať kompromisné pravidlá a definovať právny rámec používania celoplanetárneho nástroja akým Internet je. Úlohou tohto úradu je zasadzovať sa o to, aby všetky krajiny pripojené do Internetu implementovali tieto pravidlá do svojich vnútorných zákonných systémov.

Asi 2 miliardy celoplanetárnych internetových užívateľov vyzvali svoje národné vlády, aby sa k tímto pravidlám pripojili.

Právo na nerušené a nesledované pripojenie do Internetu sa stalo súčasťou Listiny práv a slobôd v časti píšucej o práve na slobodu prejavu.

Po druhé: Znenazdajky sme zistili, že na našej planéte je radosť žiť. Hranice už sú skutočne len čiarami na mape. Ak ste vodič modrej Ávie, na sťahovanie sa zo Slovenska alebo Nového Zélandu do USA už nepotrebujete ani víza, ani desať ďalších colných formalít. Úplne vám stačí mať mongolský občiansky preukaz obsahujúci razítko keňského spolku chovateľov aligátorov vypísaný v jazyku kmeňa Čirokézov za pomoci azbuky.

Až kauza Megaupload ukázala na akej slobodnej planéte už dlhé roky v skutočnosti žijeme.

Koniec fikcie, návrat do prózy života

Do riti, to naozaj nikoho na tejto planéte netrápi ten průser čo sa stal? Nerobím si ilúziu o kompletnej zákonnosti počínania majiteľov Megauploadu. Ale sú tu isté alarmujúce detaily popísané v článku Megaupload: zásah amerických úřadů je principiálně neakceptovatelný

Áno, zavrieť jeden server je ľahšie, ako hľadať tie milióny užívateľov, ktorí nelegálne poskytujú cudzí obsah. Ľahšie nie spravodlivejšie. Ale na to som tu už upozorňoval.

Právna zodpovednosť firiem, fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie… To je len niekoľko idiotských absurdností začiatku konca ľudských práv ako ich dnes poznáme. Všetky spomenuté veci sú ľahšie, pretože sa pri nich šliape na niektoré z ľudských práv. Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Hej, ľahšie. To je to správne slovo, ktoré to vystihuje. Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie.

Prevádzkovateľ má účinne spolupracovať, nie rozhodovať čo je vulgárne

A potom tu máme ešte tú vtipnú záležitosť s peniazmi a autami toho chlapíka so sociálnym IQ šumiacej peny. To sú skutočné peniaze, ktoré užívatelia tej služby skutočne zaplatili za ten obsah. Áno, súdruhovia spravujúci autorské práva, správne si búchate hlavu o múr. To sú presne peniaze, ktoré ste mali dostať vy.

Stačilo by, aby ste vytvorili presne rovnakú službu a presne rovnako  tam sprístupnili ten istý obsah za tie isté ceny s tou istou cenovou politikou. Neurobili ste to a preto vás teraz bolí hlava od nárazov toho múru.

Tak si kladiem otázku, kedy prvý spevák zažaluje práve súdruhov zastupujúcich ich práva za zlé spravovanie ich majetku. Tu sú jasne vyčíslené peniaze, ktoré by ľudia sú skutočne ochotní platiť. Žiadne odhady, žiadne prieskumy, čo by bolo keby ste eventuálne kupovali. Žiadne debilné odhady o eventuálnej strate na vstupnom v kine v južných Čechách.

Sú to skutočne vydané peniaze za sledovanie seriálov, počúvanie hudby bez obmedzení lokacizmu a podobných marketingových podivností z polovice minulého storočia.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zakáľačka po anti-euro-hujersky lebo čítanie s porozumením

Aj to zakľaté prasa by bolo schopné čítať s väčším porozumením ako kde-aký anti-euro-hujer.

Podle nového veterinárního zákona může prase zabít jeho chovatel doma a maso tam taktéž musí spotřebovat.

Tradiční veřejné zabijačce, ať už ji pořádali hasiči, nebo zahrádkáři, učinila Evropská unie přítrž.

“Byla to i společenská událost, nejenom to, že si připravili jídlo na celou zimu. Pokud to bude tak, jak se dnes rozhodlo v Evropské unii, tak se s tím asi budeme muset rozloučit a naše děti už o tom asi nebudou za chvilku vědět vůbec nic,” uvedl zemědělec Vladimír Řehounek.

Konec tradičních zabijaček – za veřejné hody pokuta 300 tisíc — Regiony — ČT24 — Česká televize.

Ako že to? Hasiči organizovali verejnú žranicu za účelom prípravy mäsa na celú zimu? Alebo to bola prach obyčajná reštauračka pod holým nebom?

Sú dva druhy zakáľašiek. Doma na dvore celoročne chované prasa z ktorého vznikne mäso a výrobky pre vlastnú potrebu.  To bola aj u nás skutočne spoločenská udalosť a zišla sa širšia rodina a známi. Takejto zakáľačky sa evidentne nikto z EU ani len nedotkol. Veď aj podľa starodávnych predpisov by malo byť to prasa omrknuté veterinárom. Veď čo ak…

No a potom sú tu regulárne reštauračné žranice usporadúvané kde-akým spolkom záhradkárov.  No prečo by mali byť na ne kladené iné nároky, ako keď tie isté zakáľačkové špeciality ponúka regulárny prevádzkovateľ reštauračných služieb?  Spolok záhradkárov je hádam niečo viac?

Je smutné, keď najväčšími anti-eu-hujermi sa stanú akože-udržovatelia kašírovaných akože-tradícii.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Servis pre MS Office – všetci o ňom hovoria…

Priatelia štátny úradníci! Ak uvidíte vášho ajťáka so šroubovákom v ruke a súčasne vaša organizácia kúpila office, ten slávny MS Office, udajte toho ajťáka za flákanie sa v pracovnej dobe. Robí niečo, za čo rozhodne nie je platený.  Veď preto sa ten MS Office kupoval, že je v tom ten servis.

Všetci ajťácky odborníci o ňom hovoria, ale nikto ho nikdy nevidel. Koho? Servis od firmy Microsoft.

Áno je to nebesky vysoká suma. Tak pátrajte koľko je jednotková cena, koľko z toho je servis, prečo ak je veľký, je tak veľký. Skúmajte, vŕtajte sa v tom, pýtajte sa.

Máte neukojiteľnú predstavu úradníkov škrabúcich v nejakom office zadarmo? Viete, čo k tomu chýba? Moje body vyššie ste čítali? Na ich podporu musí existovať infraštruktúra. Predstava, že si úradník stiahne z netu balíček a nainštaluje je naivná a áno vy ste naivky.

Bububu, zlý štát ignoruje opensource a platí Microsoftu | spravodaj.

Priatelia poblúznení! Prečítajte si poriadne licenčné podmienky. Koľko a akého servisu ste si skutočne s licenciu kúpili. A koľko a akého sa vám naozaj dostalo.

Koľko  servisu dostala inštalácia MS Office na vašom počítači za ostaných 365 dní?!?

Aha, vy ste si kúpili OEM…

Aha, vám to vaše IT nepovedalo, že nákupom tej super korporátnej licencie sa stali oni ich servisnou organizáciou s podporou indickej spoločnosti sídliacej v Novej Kaledónni s pobočkou v Írsku, ktorej detašované pracovisko Košice deleguje servis vzorcových funkcii Excelu na Srí Lanku?

Aha, to zabezpečuje aj vaše IT aj to máte predplatené v licencii aj si to naštudujete na špeciálnom grantovom vzdelávaní aj vám to preplatí zamestnávateľa aj sa na to nakoniec pýtate manžela doma.

Aha, vy potrebujete školenie používateľa kancelárskeho balíka nie servis pokazených Windows?

Aha, podmienky na konkurze pre vašu pozíciu bolo ovládanie MS Officu nie vedomosti o štrukturovanom formátovaní. A vy sa čudujete, že nie ste schopný ovládať OpenOffice? Kto zadal takéto podmienky?

Tak prosím, nalejme si čistej pepsikoly.  Prestaňme sa oháňať 40 stranovými nákupnými podmienkami v ktorých ide o ten servis. A nikoho to nezaujíma! Všetci potrebujeme úplne niečo iné. Nie servis, ale školenie používateľa. A je úplne jedno akého kancelárskeho balíka.

Zadarmo ešte nikto nevečeral, aj keď sa nám to priaznivci opensource snažia nahovoriť.

Rovnako ako sa nám snažia obdivovatelia korporátnych balíkov nahovoriť, že je v tom ten servis.

Rozdiel medzi kúpou kancelárskeho balíku od Microsoftu a inštaláciou OpenOffice je len a len v ochote vášho IT pracovať spôsobom A alebo spôsobom B. Nič viac nič menej. Cena bude aj tak rovnaká.

Zdieľajte obsah s priateľmi: