Mesačné archívy: február 2012

Som nasraný tak nevolím a počkám na pečené holuby

Napísané , autor:

V prípade voľby vzniká informácia o tom, že občan niečo konkrétne vybral. V prípade nevolenia nie je ani náhodou jasné čo tým chcel občan povedať. O reprezentatívnom názore ani nehovoriac. Nevoliť znamená byť bezvýznamným špekulujúcim jedincom.

Špekulanti naozaj nemajú nárok kritizovať rozhodnutie väčšiny.

Čo urobil nevolič pre to, aby nezvíťazil víťaz volieb? Nič a ešte to nič vydáva za občiansky postoj. Za to si zaslúži pochvalu pred naštartovanou V3Skou.

Pokiaľ by boli voľby platné až od nejakej hranici účasti, je situácia celkom iná. Ale takto pravidlá nie sú nastavené.

Ani mne sa nepáči, že v živote to funguje tak, že treba vždy niečo urobiť, aby sa niečo stalo. Tiež by sa mi páčilo, aby výsledkom ničnerobenia boli lietajúce pečené holuby tak nejak automaticky.

Ad ACTA – Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu

Napísané , autor:

Je neprijateľné, aby o legálnosti či nelegálnosti virtuálneho majetku rozhodovalo na akom hmotnom nosiči sa virtuálny majetok nachádza.

Vývojom za posledných 100 rokov sme dosiahli stavu, že si môžem nahrať, teda vytvoriť virtuálnu kópiu toho čo práve sledujeme svojimi zmyslami. V reálnom živote (fotka, videozáznam) vo virtuálnom televíznom svete (nahrať si TV vysielanie), čítame vo virtuálnom internetovom svete (uložiť si na disk tony textu…). Takto sa vyvinula jedna z našich existencií. Takto sa vyvinuli aj technické parametre virtuálneho sveta.

Už len zobrazením obrazu či zvuku virtuálneho sveta, vzniká na našom technickom zariadení kópia originálneho diela. V pamäti prehliadača, na displeji čítačky e-knihy a podobne. No skúste jej vznik zakázať.

S ohľadom na kapacitu a schopnosti našich receptorov (očí, uší …) v jeden moment môžeme konzumovať len a práve jednu keby aj z tisícov kópii zhotovených pre vlastnú potrebu. Preto je nezmyselné perzekuovať človeka za vytvorenie keby aj 1000 kópii pre vlastnú potrebu.

Preto je mrhaním prostriedkov našej ľudskej spoločnsoti postihovanie vytvárania kópii pre vlastnú potrebu.

Text je súčasťou seriálu:
Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Tento diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ad ACTA – Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach

Napísané , autor:

Virtuálny priestor internetu sa v 21. storočí etabloval ako ďalší životný priestor. Žijeme v sociálnych sieťach, sú tu ulice plné blogov a spravodajských serverov. Nákupné galérie eShopov. Všetko vzdialené od seba na jedni kliknutie myšou.

Už viac ako dve miliardy ľudí na tejto planéte časť svojho života trávi vo virtuálnom priestore. Niektorí až tak intenzívne, že sa zabúdajú starať o svoju telesnú schránku. Áno, takto sme sa ako Homo sapiens vyvinuli za posledných 10 rokov 20.storočia a prvých 10 rokov 21. storočia.

Ak medzi základné ľudské práva patrí právo na slobodu pohybu po uliciach. Ak máme právo na nedotknuteľnosť vlastného obydlia, ak máme právo na nedotknuteľnosť svojej osobnej schránke, tak máme aj právo na rovnakú nedotknuteľnosť našej osobnosti vo virtuálnom priestore.

Poskytovatelia pripojenia do virtuálneho priestoru internetu vytvárajú mosty medzi virtuálnym a fyzickým svetom našich životov. Poskytovatelia hostingových služieb sú poskytovatelia a tvorcovia virtuálneho priestoru v ktorom prebieha virtuálna časť našich životov. Tvorcovia virtuálnych služieb sú poskytovatelia a tvorcovia virtuálneho majetku.

Tak ako je neprijateľné, aby nás niekto sledoval , kontroloval a prikazoval nám, kde ako a kedy sa smieme pohybovať po uliciach, tak rovnako je neprijateľné, aby sme boli sledovaný, kontrolovaný pri pohybe našej virtuálnej identity vo virtuálnom priestore.

Text je súčasťou seriálu:
Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tento diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

EU ba dokonca ani Schengen nefungujú poriadne

Napísané , autor:

Na úvod dám príbeh, nech to má šťavu.

Motám sa služobne po severnej Morave.  Každú chvíľu niekde inde, ráno začínam pracovať prinajlepšom o siedmej, často o šiestej. A tak sa večer ubytujem v miestnom či neďalekom hotely, aby som to nemal ráno ďaleko.  Celkom ma toto testovanie hotelov baví. Pozorujem, ako sa k svojmu sebamarketingu stavajú, akí sú vľúdni a ako bojujú o to, aby som sa u nich zas nabudúce ubytoval alebo sa o nich pozitívne zmieňoval. A jednu vec som si všimol.

Vo velkých hoteloch majú sofistikované SW, ktoré za nich robí podklady pre všelijaké hlásenia. Takže si to nevšimnete. Ale onehdá som sa ubytoval v jednom príjemnom malom penzióniku.

Pani mi hovorí, že potrebuje podpis na nejaký papier, čo vypisovala do predtlačenej knižčičky.

Tak sa pýtam, že čo to je?

Ona, že to je pre cudzineckú políciu.

Tak sa pýtam, že keby som mal český občiansky, tak to nevypisujete?

Ona na to, že samozrejme nie.

Tak tomu hovorím volný pohyb osôb, rovnaké práva občanov krajín EU ako sú práva miestnych občanov.  Viem, som otravný, s tým pravidelným pripomínaním toho, čo v EU potrebujeme a prečo tú EU potrebujeme.