Bez závislosti nebude poriadok

Uvažujem nad nezvládateľnosťou. Teda skôr neprispôsobivosťou. Teda skôr nad neschopnosťou iných robiť veci tak, ako si predstavujem.

Ja viem, nie je to ktovie ako hodné demokrata, ale stane sa. Stane sa, že aj takto človek začne uvažovať. Veď nebolo by to skvelé, keby ostatní robili veci tak, aby to mne vyhovovalo? No bolo!

Keď nemáte čo stratiť, začnete sa správať ako niekto, kto nemá čo stratiť.  Možno v tejto tautológii je práve to riešenie. Vzbudiť pocit, že máte čo stratiť. Vznikne závislosť a začnú vám zobať z ruky.

Keď si niečo urobíte vlastnými rukami, miniete na to vlastnú energiu. A začne vám vadiť, keď vám vaše dielo niekto rozdupe. Začínate byť od toho závislí. (Viac a podrobnejšie v Malom princovi) Akokoľvek by ste boli ľahostajní, aspoň štipôčka sa nájde. A v tom momente sa máme o čo zadrapiť.

Hm, najťažšie je na tejto úvahe vymyslieť, na čo nalákať tých nemajetných.

Mimochodom, tie závislosti sú dôvodom, prečo si nemyslím, že rozvoľňovanie pravidiel, ktoré zakazujú návykové látky je dobrý nápad.

Občas som tu na blogu použil príbeh o zásadnom rozdiele medzi problémom a nepohodlím.  V tom príbehu je to dosť významne o nastavení latky. Niekto vnímame niečo ako problém, pričom pre iného je to len a len nepohodlie. A vysmeje sa, že problémom sú oveľa závažnejšie veci.  Myslím, že potrebujeme vymyslieť, ako túto latku problému dvíhať práve tým, ktorí naše problémy považujú len za nepohodlie.  Určite oprávnene.

Ty jo, to je teoretizovania o cigánskej, muslimskej či socialistickej  otázke. Dosaďte si za osobné zámená v dnešnom texte ktorýkoľvek z týchto skupinových neprispôsobilcov.

Akokoľvek, šťastie je ďaleko od nepohodlia a problém naň ani len nevidí. Ale šťastie je dôležité.  A keďže som vždy a stále nesvoj z Misantropovej otázky: Kdo má právo rozhodnout se, komu pomůže?, hľadám furtom nejaké riešenie, ako sa jej vyhnúť. Nie len, že si ju nepoložiť. Ale predísť jej.

Školím, cestujem, lovím a už zas aj píšem

Smutné zistenie. Čím mám viac podnetov z offline sveta, tým je akosi menej času sa o ne podeliť. Tak aspoň telegraficky.

Bol som školiť v Aši. Tým sa mi splnil detský sen. Vždy som chcel byť v Aši a Čiernej nad Tisou. Boli to také míľniky. Veď viete, ako ten, dožiť sa roku 2000.

Čierna nad Tisou sa zadarila v roku 2006. Chumelenica ako šľak. Živo si to pamätám, ako som sa večer vracal do Košíc. Bola to jedna z najnezmyselnejších pracovných ciest. Medzičasom som bol v Kodani aj vo Varne, ba dokonca aj v Ríme. Ale Aš odolával. Až tento pondelok.

Budem si musieť nájsť nový sen. Aj keď teraz už to nebude sen, len taký dosiahnuteľný cieľ. Ako napríklad navštíviť všetky okresy Česko-Slovenska. Kraje už mám vychytané. Že ako si to zmeriam?

Nuž, geocaching je to zaklínadlo. Táto zábavka má niekoľko desiatok rozmerov. A n-rozmerné priestory, to ja rád už od štvrtej triedy základnej školy. Na matematickom kúžku sme si o tom rozprávali, kreslili si to a vtipkovali o tom. Ale späť k myšlienke.

Jedným z rozmerov geocachingu sú štatistiky. Honba za počtom. Počtom malých škatúľ, veľkých škatúľ, škatúľ odlovených v pondelok. Nedávny 29. február bol super dôležitý keškovací deň. Jedným z cieľov je za roky keškovania pokryť kompletne všetkých 366 políčok kalendárneho roka. Proste, štatistických cieľov po Máriu a aj od nej späť.

No a jedným je práve mať odlovené kešule v každom kraji. Za to sú dokonca aj odznaky. Za Slovensko mám diamantový už pol roka, ale za Česko mi práve Karlovarský kraj chýbal. A teraz tri muchy jednou ranou. Aj odznak, aj Aš. A dokonca aj prvé Nemecko sa zadarilo.

Je to bláznivina, to keškovanie. Ale človek je aspoň na vzduchu. A keď sa mi, tak ako neďaleko Chebu, dostane do rúk travelbug, ktorý vypustil podobný nadšenec v roku 2009 v Kanade, tak to dokonca aj srdce zahreje.

Viete si predstaviť, koľko dobrých ľudí ho muselo mať v ruke, aby prešiel svojich 24400km? To nie je len tak, vziať a niekde zapotrošiť. To je o tom, že tých mnoho mnoho mnoho ľudí muselo poctivo pristúpiť k hre, k pravidlám.

Geocaching je fajn vec. A myslím, že po aktuálnych 488 odlovených kešuliach na toto vyhlásenie mám už aj trochu právo.

Mapky podľa www.geocaching.cz

Oj, teda, jaj – nivó bez

Manželka a mládež pečú medovníky. Vyzval som naše mládež, aby nám pustila k tomu niečo, čo počúva. Ozval sa Patejdl, Gombitka a podobné… A vraj by pustil aj Horkýže, ale to by sa mamine nepáčilo.

Hm. Tomu hovorím rozpaky z dobrého vkusu.

Tak som si aj ja pustil malú reminiscenciu na sobotu mojej mladosti. Už chýba len Rádiovíkend z banskobystrického štúdia.

Podnikateľovi sa aj socializmus hodí

Podnikateľ samozrejme musí skúšať aj socialistické metódy. Veď čo ak mu na to nejaký socialista neskočí.

V tak socialisticky uvažujúcej spoločnosti, akou Česko nepochybne je to tomu podnikateľovi dokonca aj ľahko prejde. A aby som nebol priveľmi prísny k Čechom, ostatné voľby ukázali, že Slovensko pre zmysel pre socialistické riešenia tiež nemusí chodiť priďaleko.

A práve preto ma  vôbec neprekvapí, ak počas najbližších 2-3 rokov budeme svedkom ďalších a ďalších manažérskych nápadov hrajúcich na socialistickú strunu. Boli by hlúpi podnikatelia, ktorí by sa neriadili marcovým volebným sociologickým prieskumom.

Aké sú to tie socialistické riešenia? Napríklad, že si necháme zadotovať cenu produktu z daní. Veď prečo by mala cena produktu odrážať reálny stav vecí na trhu. Radšej ju pokrivme dotáciami.

Pravicovo uvažujúci sa samozrejme diví, čo to na nás skúšajú.

Ak je trhová cena prinízka, evidentne je väčšia ponuka ako dopyt. Tak prečo vlastne nateraz dostavovať ďalšie a ďalšie kapacity? Alebo prečo vlastne vizionársky postaviť pre budúcnosť, že? To radšej pekne po socialisticky si to nechať poistiť daňami. Aby sa po dostavbe k reálnej cene ani divá sviňa nedokázala dopočítať a určiť ako ju mršia dotácie z daní.

V praxi by to zřejmě vypadalo tak, že pokud by cena na trhu klesla pod určitou hranici, stát by ji ČEZ u nové temelínské produkce doplácel. Existují tak obavy, aby se větší část investice nakonec nepřenesla na bedra státu, potažmo lidí a firem platících daně.

ČEZ chce garance na ceny elektřiny z Temelína, bojí se, že prodělá – iDNES.cz.

A aby to tá divá sviňa nemala ale vôbec jednoduché, proti takto konštruovaným socialistickým argumentom sa postaví niekto, kto sympatizuje s ľavicovými metódami. Prípadne im to prekazí dokonca ľavicová vláda. Prípade tá pravicová odkýva.

Takže aby to aj moje deti pochopili a nekrútili nad tým nechápavo hlavou ako tá divá sviňa:

Cena čohokoľvek má byť postavená len a len na schopnosti produkt za danú cenu predať. A ziskovosť sa počíta ako súčet strát a výnosov za celý životný cyklus produktu. Veď nemusí byť každá dojná krava hviezdou. Hlavne, aby nebola hladným psom.

Určite, postaviť a prevádzkovať atómku nie je program na jeden semester.  Dokonca v ranných časoch budovania blahobytnej spoločnosti ani neexistuje súkromná firma, ktorá by bola schopná dať dohromady potrebný kapitál. Rovnako problematicky by súkromník dával dohromady kapitál na komerčné využitie termojadrovej fúzie či lety do vesmíru v čase ich začiatkov.

Na to sme si práve vymysleli inštitúciu, ktorú voláme štát. Vďaka nemu dokážeme na daniach vybrať dostatok na tú prvú atómku, na ten prvý Tokamak či prvé Apolo/Sojuz.

Ale sme naozaj tak chudobní a nerozvinutí, že je dnes pre súkromníka problém postaviť atómku s biznisplánom na 30 rokov?  Alebo na nás súkromník skúša len socialistické triky?

Pod čiarou: Celé je to len a len o ekonómii, nie o technológii výroby elektrickej energie. Vôbec to nie je o tom, ako sú atómky báječný zdroj bazálneho pokrytia spotreby, v celom komplexe vlastne najčistejšie a z ohľadom na 50-100 ročnú perspektívu ropy aj najlacnejšie. Takže o ekológii niekedy inokedy.

Keď začnete demontovať demokraciu pokojne vás nazvem nacistom

Nie je možné demokraticky diskutovať s človekom, ktorý v druhej vete svojich návrhov príde s nápadom, že do vládnych funkcii nebudeme ľudí voliť, ale budú ich tam odporúčať ľud.  Máme svoje historické skúsenosti. A práve kvôli týmto historickým skúsenostiam treba okamžite naliať do pohárov čistej pepsikoly.

Kašlite na akademické definície. V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

To len tak k tomu, ako Kalousek na margo „husitskej Holešovskej výzvy“ povedal, že „Nový řád chtěl i malíř pokojů v Německu“. Niektorí salónni demokrati totiž považujú jeho vyjadrenie v demokratickej spoločnosti za neprijateľné. Veď predsa nemôžeme svojho oponenta len za to, že má iný názor, označiť nálepkou nacista.   Za iný určite nie, za nacistický, komunistický, fašistický či diktátorský určite áno.

Demokracia a väčšina

Vôbec mi nevadí vláda jednej strany. Veď cca 25% väčšina Slovákov v demokratických voľbách slobodne volila istoty veľkého štátu. Áno, z duše nenávidím veľký štát. O snahe niekoho cudzieho sa dobre starať o moje istoty platí to isté v bledo ružovom. Ale čo narobím? Demokracia je vecou charakteru. A ten sa snažím si kultivovať. Takže najbližšieho 3,5 roka budem uvažovať, ako získať na podporu svojich predstáv o správe vecí verejných potrebnú 25% väčšinu.

Ale beda im, ak začnú siahať na demokratické princípy.  Voľby a ich pravidlá sú veľmi vysoko. Dane? Ha-ha. To predsa nie je o demokracii. To je o politike a trošku aj o ekonómii. Naštve, ale čo na robím, je to o tej 25% väčšine. Istota je istota. Smrť a dane, že?

Myslite na to, keď bude rečniť hlavný ideológ a pravdepodobný minister vnútra. Kumulácia týchto funkcii je nanajvýš podozrivá. K politickým procesom nemusíme potom chodiť ďaleko.  Stačí sa započúvať.

Integrácia stredoľavého spektra? Aha, to je to, že keď SDĽ, DS, HZDS odišli do zabudnutia, tak tých pár ešte živých  ľudí, ktorí tam boli a chceli zostaťv politike sa primkli k matke partaji.

Rozhľadený a hĺbavý ľavicový volič? Aha, to sú tí, čo voli číslo „dvepaličky“ v Trebišove. A tí, čo žijú v regiónoch kde súčasne je nižšia vzdelanosť a súčasne tam HZDS a teraz SMER furtom vyhrávajú…

To len tak na margo samodiskusii v telke počas dnešnej nedele.

Veď to, že nakoniec

Ja viem, žijeme v EU a tak podobne. Takže nejaké orbánovské nedemokratické výstrelky budú korigované ekonomickými pákami (rozumej eu-daňami). Ale keď vyjde pravda najavo, my už pri tom väčšinou nemusíme byť. O našich peniazoch v druhom pilieri ani nehovoriac. Aj Horáková by bola radšej, keby po nej neboli o 45 rokov pomenované ulice, ale mohla po tých uliciach kráčať.

Veď aj minulý týždeň. Grécko vykonalo klasický bankrotový čin. Vyhlásilo časť svojich dlhov ako nesplatiteľné.  Veritelia mohli svoje dlhopisy tak akurát odložiť na WC.  Ale keď tu niekto tvrdil, že Grécko treba poslať do bankrotu, ostatní hovorili, že to by bolo pre Euro to najhoršie.

Že nám tu priamo pred očami Grécko riadene bankrotuje a financujeme to z našich daní skrz euroválovy, s tou pravdou si dnes môžeme tak akurát… Založiť opozičný klub a tieňovú vládu.

Demokracia 25% väčšiny je dobrá vec

Je po voľbách, v ktorým si cca 25% oprávnených voličov splnilo svoju túžbu po istotách. Prišli, hodili, rozhodli o smerovaní Slovenka aj pre nás ostatných.

Demokracia je vecou charakteru… Už niekoľkokrát som sa na to odvolával a dnes musím zas.  Chcem len veriť, že moji spoluobčania asi aj spoluvoliči niektorej z klasických pravicových strán sa potrebujú trochu vyluftovať. Chcem veriť, že váš charakter v pondelok opäť zaujme svoje miesto a prevládne demokratické myslenie.

Ale ostáva nám jedna dosť veľká nádej. Doteraz sa Smer preslávil svojím zásadným rozporom medzi slovami a skutkami. Možno im to vydrží aj naďalej.

Ďalším skvelým dôsledkom tých 25% je, že budem mať viac času na prácu a na nepolitické blogovanie. Stačilo mi sledovať dnešnú poludňajšiu debatu lídrov strán nového parlamentu. Že to, čo slovne prorokuje najvyšší, sú ekonomické somariny, o tom sa tu na tomto blogu nemusíme predsa presviedčať.

Len jediné – na dlho posledné prirovnanie: Ak by sa to udialo vo Francúzsku, ktoré má svoje Monako,  o 4 roky môže zrušiť serverovú farmu pre evidenciu francúzskych občanov. Ostali by len monačania. Súčasne sa teším, že Jožo Mihál bude mať zas viac času. Aspoň občas pomôže nám ostatným, aby sme v tom  zas vedeli chodiť. Napríklad, že vypísanie sa na PN je dobrý spôsob kompenzácia vyššej dane za úspech.

A to je politická bodka na najbližších 3,5 roka.

Od dobrých úmyslov k úmyselnému útoku

Jeden príklad priamo zo života namiesto tisícky hodín presvečovania:

„Lidská chyba“ stojí za označením osmi tisíc webů jako webů s dětskou pornografií a zařazením na černou listinu sloužící k blokování přístupů na weby. Dánské policii se tak v praxi podařilo ukázat jak vypadá cenzura a blokování obsahu na Internetu, mezi zablokovanými weby byl Google i Facebook.

Dánská policie označila 8 tisíc webů za weby s dětským pornem. Včetně Facebooku a Google – Lupa.cz.

Stále máte betálny nápad regulovať prístup k internetovému obsahu, odstrihávať bez súdu a ochraňovať autorskoprávny obsah bitím zákazníkov?

Tak ešte jeden z podobného súdka. Zo súdka „spolku záhradkárov“ dokonca ustanovených zákonom.

Začalo to tak „optimisticky“:

Ta (Státní zemědělská a potravinářská inspekce) nařídila stáhnout z obchodů vína, u kterých existuje důvodné podezření, že byly vyrobeny z hroznů neznámého původu.  Firmě navíc hrozí vysoká pokuta.

Templářské víno klamalo, milion litrů mizí z obchodů – Aktuálně.cz.

Pokračovalo to vzdorom proti „spolku záhradkárov“:

„Zveřejnění těchto informací na nás má vážný dopad, jedná se o útok na důvěru zákazníka. Blíží se předvánoční období, kdy se výrazně zvedá objem prodeje vína,“ uvedl generální ředitel společnosti Templářské sklepy Čejkovice Pavel Pastorek.

Podle Templářských sklepů je tak postup inspekce nezákonný a firmu tvrdě postihuje.

Templáři nechtějí stahovat víno, stát hrozí pokutami – Aktuálně.cz.

Akože to ten „spolok záhradkárov“ dopadol?

Krajský soud v Brně zrušil verdikt Státní zemědělské a potravinářské inspekce (SZPI) nad Templářskými sklepy Čejkovice, která firmě uložila stáhnout z trhu víno z hroznů, jejichž původ se údajně neprokázal. Postup SZPI nebyl podle soudu správný.

Templáři vyhráli u soudu. Stažení vín bylo neoprávněné |www.lidovky.cz.

Akékoľvek obchádzania policajných a súdnych orgánov je cesta do pekla vydláždená dobrými úmyslami.  Ukazuje sa, že je dôležité pridať prívlastok ľudských policajných a súdnych orgánov. Pretože už máme na krku objektívnu zodpovednosť vlastníka vozidla ako prvý skutočný krok k robotickej policajnej a robotickej súdnej moci. Krok po dlažbe položenej dobrými úmyslami stíhať pokutovať všetkých bez výnimky.

A to našim deťom rozhodne urobiť nesmieme!

Výchovu netreba

Všimli ste si, že keď sa opýtate na spôsob riešenia akéhokoľvek negatívneho javu, prvá odpoveď je o zákone, regulácii a represii. O výchove ani pol písmena. Všimli ste si, že všetci chcú odpovede od druhých  a potom tie odpovede kritizujú? Všimli ste si, že nikto nepríde s návrhom vlastného riešenia? (To len aby som nezabudol o čom to chcem nabudúce.)

Spomínam si, že som onehdá kdesi čítal, ako sa chlapík s vrchovatým nákupným košíkom postavil k pokladni určenej na rýchlu obsluhu zákazníkov s malým nákupom do 5 položiek.  Chlapík sa rozčuloval, že si vystál rad a pokladníčka ho vyhodila. Rozčuľoval sa slovami, že to je pekná úcta k zákazníkovi. Na to mu jeden zo zákazníkov češtinou s francúzkym prízvukom a šarmom odpovedal: „S plným košíkom sa sem postaví len debil. Debil si úctu nezaslúži.“

Nájsť rovnováhu medzi občianskou samoregulačnou spoločnosťou a využívaním súdnej moci v jej rýdzej podstate nie je jednoduché. Obzvlášť, ak na jedného občana potrebujeme práve jedného policajta a jedného sudcu, aby sa ten občan slušne správal. Takú spoločnosť si strčte tam, kam ani slnko nezasvieti, leda ak rektoskop.

Kto vie, možno sme odkázaní na neustálu osciláciu medzi dokonale neusporiadaným stavom a dokonale usporiadaným.

Napísal mi Branko Ondrušovie

Na FB mi napísal Braňo Ondruš osobnú správu. Že vraj „Milý Martin…“ Tak som mu odpísal, že „Milý Braňo….“

No schválne, či odpíše. Bolo by to zaujímavé podiskutovať si s niekým, kto vidí tento svet ako by bol v úplne inom vesmíre.

Ale asi neodpíše.  Možno by som ho aj chápal, keď som onehdá jedol z tej syrovej misy čo ostala po…  Ale o tom sa predsa nehovorí. O tom sa dokonca ani nepíše. Veď čo ak by náhodou… A máme po biznise.

Je vedecky dokázané, že 35% respondentov si pri počítaní prihrávok tú opicu prechádzajúcu krížom cez ihrisko nikdy nevšimne.  Vedecký fakt skutočnej neviditeľnej gorily je proste vedecký fakt. Tak kto by mu prikladal nejakú dôležitosť. Rozhodne si ju nevšimne 40% slovenských voličov. Tobôž, keď čuší ako voš pod chrastou a Kaliho parťáci makajú na 999%

Ale nehádžem flintu do obilia. Ak chcete, môžete sa pridať a byť jedným zo šiestich hlasov na trase Praha-Brno-Bratislava-Banská Bystrica

Aj keď sa všade navôkol zdá, že sme v riti, kým je možnosť sa z nej vyhrabať, aspoň to skúsim. Pamätajte: Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru.

Od zajtra už aj mládež

Dnes je posledný deň, kedy máme doma deti.  Od zajtra večera to bude dieťa a mládež.

Pred nedávnom sme mali stretnutie s našimi dobrými rodinnými priateľmi. Sú to chalani, s ktorými som bol v jednom ročníku na fakulte a ostalo nám to. Jeden už od dverí na mňa vybafol: „Ty si ale starý.“

Áno, je to tak. Naše do zajtra mladšie decko a naše od zajtra mládež z nás robia dospelých rodičov. Už to nie sú detičky na hranie ako tie čerstvo narodené či párrôčkové mojich konškolákov.

Pomaly ale isto mi už iné neostáva, ako držať palce jej anielom strážnym. Doteraz odvádzali dobrú robotu. Hlavne na začiatku vytiahli z rukáva priam božský výkon. Tak už len  dúfam, že nezaspia na bobkovom liste. Hm, asi by som mal pohovoriť s tým svojim, nech na tých jej anielov dohliadne, aby sa neflákali.

Život nie je spravodlivý, ale vďaka našim deťom má zmysel. Mám ich rád, je s nimi fajn.