Najdôveryhodnejšie sú projekty vesmírčanov

V slovenskom jazykovom priestore sa objavilo v ostatnom čase niekoľko nádejných  projektov podivných vesmírčanov.  Už niekoľko dní im šéfuje lekár.sk a dnes sa nenechal zahanbiť ani moralbanal.sk A verím, že tieto dva mali len tú smolu, že ma na ne náhodne upozornili moji f-g+priatelia.

Jedno, čo na internetových projektoch nemám rád sú dve veci:

  1. autor – hanblivý vesmírčan
  2. podtitul – slovenský internetový projekt

Je takým dobrým morálnym pravidlom sa pod svoju prácu podpísať. Dokonca v prípade niektorých internetových projektov, ako sú napríklad elektronické obchody, je to vyžadované aj zákonom. Veď minimálne nedovolené podnikanie by sa mohlo pokojne prihlásiť o slovo.  Ale kto by obvinil vesmírčana z takej taľafatky, ako sú daňové úniky, keď tu máme istoty sociálneho štátu, že?

Je takou dobrou vlastnosťou internetu, že je neohraničený. Preto je hovadina dávať si sám sebe hranice viazané na geografický priestor. A už vonkoncom je absurdné niečo nazývať Slovenským internetovým projektom. Buď je internetový, alebo je slovenský.

Alebo myslíte, že  by sa mal každý návštevník stránky preukázať slovenským pasom. A pri odchode aj colným prehlásením, či si náhodou potajme neodnáša nejakú skúsenosť. A kto ho nemá, marš de-marš ta het! Cudzie nechceme a zahraničných slovensky rozumejúcich priam nenávidíme.

Ak si to myslíte, len kompletujte kadejaké mapy Sk projektov. Veď slovenské je to práve tým, že to projektuje nejaký Slovák pre Slovákov.  Len dúfam, že Kuzmina niečo nenaprogramuje. To by bola ďalšia komplikácia v systematike.

Za taký medicínsky projekt jednu spakruky

Ešte niekoľko osobných slov špeciálne k „databázovému katalógu“ lekar.sk

Vesmírčania, čo ho tvoria, správne pochopili, že okrem niekde pod mostom splašenej databázy, potrebujú kvôli SEO aj obsahový web.  Tak si tam nadrbali nejakých pár kvázimedicínskych textov čo sa len copy-pastnúť stihlo. Ale chyba lávky! Zabudli sa podpísať.  A priatelia, to už hraničí s vražednosťou.

Nie je nič horšie pre nás medicínskych profesionálov, ako takéto laické medicínske projekty vesmírčanov na internete.  Žiaden z nás profesionálov nikomu cez internet neporadí. Laik? Ha – aj rakovinu vylieči, od HIV krv vyluxuje a pre každého depresívneho má deku správnej farby.  Veď ja nič, keď vám na akné aj indol so skatolom a sterkobilínom pomôžu, ja budem len rád.

Apropó – nový projekt. Užívatelia sú registrovaní (respektíve hodnotenia boli zadané) pred rokom? A potom ešte asi tak kilečko-dve iných obsahových podivností charakteristických pre databázové katalógy. Ale aj to by sa dalo odmávať haksňou a ospravedlniť mladosťou detí vesmíru.

Pri prieskume toho projektu som sa v jeden moment zamyslel. Hej, zabolelo to, dávno sa my také nestalo, aj som bol prekvapený, že čo to?

Je skvelé, keď pacienti zdieľajú svoje choroby kade-tade po verejnom webe. Dajte mi do ruky svoje recepty a ja vám poviem kto ste.  Ups, ja nemôžem, mňa viaže profesionálna etika a nejaký ten zákon k tomu. Ale vesmírčania môžu. Takže to berte len ako hlasnú závisť.

Viete, nie je nad to, keď vám váš lekár maže medové fúzy popod nos len preto, aby mal na nejakom vesmírnom webe niekoľko desiatok skvelých anonymných hodnotení.  Od lekára s hodnotením 65% bolo vlastne drzosť, keď sa snažil nejakej anonymnej matyle zachrániť život. Rozhodne treba ísť radšej za nejakým 100%, ktorý mal čas si to tam povypĺňať.

PRP: Chybové hlásenie má obsahovať radu do života

Keď programátor užívateľovi oznámi, že program sa zasekol na nejakej chybe, je programátorovou psou, býčou a vlčou  povinnosťou dať užívateľovi v druhej vete radu do života.

Ach jo! Novorodeniatko Goodle Drive viac nefunguje ako funguje. Počet nesynchronizovaných súborov mi utešene narastá.  Ani srnka netuší prečo.

Ktosi spomenul, že mali problém s diakritikou, ale ono mi to z lokálu nezosynchronizuje ani obyčajný jednoslovo.xls Prečo? To ani Smolíček Pacholíček netuší a jeleni, prevíti, se klidně pasou.

Typicky programátorské chybové hlásenie „Download Error – Google Cloud Connect is alredy syncing this file. Google Drive will ignore it.“ , je mi na dve veci.

Rozvláčny dodatok pre prokrastinujúcich

Toľko obligátna piatková rada v instantnej podobe. Nasleduje rozvláčne rozprávanie, ktoré vás vlastne už ani nezaujíma.  Ale ja si rád potáram do klávesnice. A vy, veď aj tak nemáte čo takto v piatok po obede robiť. Veď pracovať v piatok poobede je proti prírode.

V ostatnom polroku som  v 58 lekárňach školil konverzie na celkom nový a moderný lekárenský SW. V čase posledného školenia to bolo cca 20-30% inštalácii. Už to percento samozrejme klesá. O nič nejde, žiadne chvastúnstvo. Len taký mimoděk.

Naprogramované kongeniálne, užívatelia po 45 minútach školenia a následnej 2-3 hodinovej práci v ostrom režime bez problémov zvládali všetky kľúčové činnosti ako deň predtým v starom DOSovej verzii. A to prosím pod tlakom pacientov.

Zvyšok pracovného dňa som sa potuloval po lekárni a kde tu čosi poradil, odporučil klávesovú skratku či navrhol ergonomickejší postup.  Doškolil pokročilé činnosti. Prediskutoval filozofické pozadia objednávania, kontrolných mechanizmov okolo financií či zákonitosti cenotvorby a tak podobne.  Pozoroval, ako a kde pchajú užívateľky svoje nalakované prstíky a ako sa pekne starajú o pacientov. A hlavne chválil, ako im to dobre ide.

Kým užívatelia robili, čo sa im odporúčalo, žiaden problém. Kým vykonávali činnosti, ktoré bez problémov ovládali aj obsahovo a filozoficky – absolútne žiadny problém. Samozrejme, veď keď viete čo robíte, nerobíte chyby.

Ale keď začali improvizovať, či zo svojej nevedomosti zadali namiesto čísiel písmená alebo zabudli zadať povinnú hodnotu – samá komplikácia a rozvrat.  Program ich upozornil, že  sa stala chyba. Prípadne im nejakú funkciu rovno zneprístupnil.

Užívateľ je razom neistý. Diví sa, že sa niečo nestalo. Dupe nožičkou, že na niečo má nárok a nemôže to spraviť. Začne stískať dzindzíky ako statná dojička struky na vemene, veď čo ak… Chybové hlásenia sa vŕšia jedno na druhé. A nasleduje ono obligátne:

Máte to nejaké rozbité, urobte s tým niečo.

A viete čo by stačilo? No po pravde stačili by dve veci:

  1. Aby program skúsil odporučiť nejakú radu do života, ako danú chybu odstrániť.
  2. Aby užívatelia nestískali dzindzíky ako v poslednom štádiu rabies, keď netušia čo vlastne robia.
V oboch bodoch je zašifrované jedno jediné spoločné posolstvo: Návody a školenia nadovšetko.

Záloha fotiek na cloud Google Drive alebo do banky

V súkromnej sfére sú tými najcennejšími dátami na domácom stroji fotky. Potom ešte pár naskenovaných dokumentov ako sú napríklad rôzne zmluvy či rodné listy. A tým by sme asi aj skončili.

Základom je dobré zálohovanie. Základom dobrého zálohovacieho plánu je umiestnenie trvalých záloh do vzdialenej lokality. Fyzicky vzdialenej!

Ako tak pozorujem humbug okolo Google Drive, zatemnenie mozgov ajťákov je dokonalé. Čo nie je IT alebo spoň I-, ako by ani neexistovalo.

Cena jedného interného HDD aj s rámčekom je pár desiatok € za terabajt. Kto ste nafotili terabajt fotiek? To je také množstvo, ktoré sa nedá ani fyzicky prezrieť. Ale dobre. Tak teda máme zálohu na HDD a ten v ruke.

Na rad prichádza Neruda.

Do banky to je na skok

Ja by som si hodil ten HDD do bezpečnostnej schránky. Je to ďaleko od domu, ale dostatočne blízko. Je tam prístup skoro furt. Niekto to tam stále stráži. A je to aj poistené a keďže ide o len o virtuálne veci, v prípade problémov s ohňom človek na tom vlastne zarobí.

Cena za pronájem bezpečnostní schránky se někdy liší i mezi pobočkami jedné banky. Odvíjí se od velikosti schránky a délky pronájmu, někdy i od výše, do které je obsah schránky pojištěný. Řádově to jsou desetikoruny měsíčně za ty nejmenší schránky, stovky za ty největší. Volksbank v Praze nabízí malé schránky od 30 korun na měsíc, velké za 119 korun. Nejmenší boxy v Komerční bance , což jsou kovové schránky ve velikosti A4, ročně přijdou bez 19 procent DPH na 1020 korun, největší v objemu 50 tisíc krychlových centimetrů stojí 4080 bez DPH.

Bezpečnostní schránka v bance není jen pro milionáře – Peníze.cz.

Takže teraz stačí raz za štvrťrok skočiť do banky a vyzdvihnúť HDD. Doma ho zasunúť do rámčeka v PC alebo do voľnej pozície v domácom serveri či NAS. Nahrať nové dáta a zaniesť ho späť do banky.  Ak si rovno kúpite dva HDD (každý z inej série alebo rovno od iného výrobcu), tak jeden máte doma a jeden v banke a ušetríte si každý štvrťrok jednu cestu. Jednoducho ich len vymieňate a disky kolujú.

Alebo tu máme ajťácke riešenia

Ceny za Google Drive:

Balíčky služby Google Drive vyzerajú nasledovne:
5 GB – zadarmo (Gmail 10GB, 1 GB Picasa)
25 GB – 2,49 USD/mesiac (navýšenie Gmail na 25 GB, + 25 GB pre Drive a Picasa)
100 GB – 4,99 USD/mesiac (navýšenie Gmail na 25 GB, + 100GB pre Drive a Picasa)
200 GB – 9,99 USD/mesiac
400 GB – 19,99 USD/mesiac
1 TB – 49,99 USD/mesiac
2 TB – 99,99 USD/mesiac
4 TB – 199,99 USD/mesiac
8 TB – 399,99 USD/mesiac
16 TB – 799,99 USD/mesiac

Google Drive cenník, porovnanie s Dropbox | MojAndroid.sk.

Ale pozor, to sú ceny zviazané s free službou Google Apps. A v tej nedostanete žiadne záruky na svoje dáta, žiadnu technickú podporu. Proste toto nie je o zálohách, ale o práci a o zdielaní živých dát.

Ak to má byť zálohovanie ako sa patrí, tak jedine Google Apps for Business so svojim vlastným cenovým rozpisom. V ňom už stojí na príklad 1TB priestoru 89,- USD za mesiac so zárukami a podporou.

Do celkovej ceny treba započítať cenu internetového pripojenia. To musíte živiť, aby ste sa k zálohám dostali. A to nie hocijakého pripojenia. ADSL klasika s mizerným uploadom fakt nestačí.

Do ceny by sa zišlo započítať aj sekundárnu ochranu svojho Google konta. Bez neho sa k svojim zálohám nedostanete. Takže nejakú SIM kartu (Google umožňuje zabezpečiť prihlasovanie SMS autorizáciou). A nejaké bezpečné úložisko pre pravidelne menené master heslo do Google konta.

A to som nemyslel zďaleka na všetko. Hm, nejako sa nám toto moderné ajťácke riešenie komplikuje a hlavne predražuje. A viete čo je na tom najhoršie? Že laici získajú pocit, že cloudové riešenia vyriešili ich problém so zálohou drahocenných fotiek. Marketing nadovšetko.

Nie, cloud nie je na zálohy. Je to na uloženie horúcich dát na prácu v tíme dvoch a viac ľudí. Na prístup z rôznych zariadení a z rôznych miest na planéte.

Hm, sťažnosti.sme.sk umreli. Žiaden smútok?

Pozerám, že mi nefunguje RSS zo sťažností sme.sk. A ono správne nefunguje.

Spoločnosť Petit Press, a.s. sa rozhodla ukončiť prevádzku služby Staznosti.SME.sk od 26. marca 2012. Pokračujte na www.sme.sk.

To sú veci, to sú veci… Ako by som to okomentoval? No spokojný som. No k úplnému zadosťučineniu mi chýba nejaké záverečné slovo nad hrobom. Asi som len slabo gúglil. Takže ak sa vám zadarilo lepšie, hodťe do komentárov odkaz.

Len pre štatistickú úplnosť:

  • Posledný zápisok na ich blogu je datovaný na pondelok 27. septembra 2010 10:04
  • Twitter: 22 mar 09
  • Facebook: 31. augusta 2010
  • Všetok obsach vrátane textov sťažností je neprístupný.
Tomu sa hovorí vzorová komunikácia.

Postrehy každého kapitalistu sú vlastne rovnaké

Michal popísal niekoľko chýb, ktorých sme sa dopustili. On to popísal a ja s ním súhlasím.

Niektoré som neurobil (to s DPH), niektoré sú už našťastie za mnou (to o životospráve). Teda väčšina je po tých piatich rokoch už za mnou. Nie že by som ich už nerobil, ale hovorím im vlastnosti.

Chyba byla dlouho sledovat všechen ten šum: výdajové paušály se rušit budou/nebudou, ODS zavede tohle, ČSSD připraví živnostníky o toto. Teď tomu říkám „toxické informace“ a snažím se nepouštět si je do hlavy.

Trvalo mi dvě promarněná léta, než jsem zjistil, že zhruba od půlky června do začátku září je lepší zvolnit, nabrat si jen minimum práce, flákat se. Jednak produktivita ve třicetistupňovém horku výrazně klesá, pak je taky nutné dobít baterky, získat od díla odstup, „načerpat inspiraci“. Někteří přátelé pracující v „normálních zaměstnáních“ tak tomu říkají oni mi to dost nepřejícně závidí a nějak jsem ztratil energii i důvod vysvětlovat jim, že v celoročním součtu díky tomu odvedu o to víc práce =vydělám víc peněz, =odvedu víc „do systému“, blablabla.

A vůbec: na začátku mě nenapadlo, jak důležité je cestovat aspoň vyjet vlakem za město, chodit teď na jaře mám průměr sedm kilometrů denně, udržovat se fit, zdravě a pestře jíst, spát aspoň osm hodin s minimem výjimek, prostě dbát na fyzickou kondici a duševní hygienu.

Tři roky na volné noze: co bych dnes udělal jinak – Kašpárek.

Áno, najdôležitejšie je si uvedomiť vlastné vlastnosti. Človek robí na seba preto, že mu to práve tak, ako to robí vyhovuje.

A ohromne ma pobavilo to o …“chodí do kanclu od devíti do pěti „aby tam vydělali peníze“ – a hledají cesty, jak lehce či těžce ochcat zaměstnavatele i zákazníky. “  Tak o tom to si naozaj už nedokážem s nikým potárať.

Nemotajte paušál s konkrétnou platbou za článok do Piana

Sú rôzne marketingové triky. Jedným z nich je použiť slovo paušál pre platbu za jednotku. Typickým aktuálnym príkladom sú paušálne neobmedzené mobilné internetové pripojenia s konečnou FUP.

Určite je takéto pomätenie pojmov výhodné pre predávajúceho. Ale ak to spomenie zákazník, začínam sa obzerať po deke.

Každý sprostredkovaný nákup by znamenal kredit na účte Piana. Ten by som už mohol nejakým spôsobom čerpať, možno nie len na hlúpe “predlžovanie” plateného prístupu ale trebárs by som si selektívne čerpal prístup k jednotlivým článkom.

Virtuálny kolportér pre platené sekcie novín na webe.

Piano je kongeniálne práve preto, že je to paušál. Superkongeniálne, že o ňom po zaplatení už nemusím počuť. Nič neodomykám, nikam sa tisíckrát neprihlasujem a už vonkoncom nemusím sledovať ako sa mi míňa kredit.

Nezabime si ho, my zákazníci, požiadavkami na FUP. Ešte by nás Tomáš jeho nový investorský otrokár vyslyšal.

Pod čiarou: S tým odporúčaním pre vydavateľov obsahu na marketing v podobe „virtuálneho kolportéra“ Rony trafil do čierneho ale úplne presne. Paradoxne sa musia vydavatelia internetových novín  zas naučiť, že priamo tvoria niečo, čo sa predáva za reálne peniaze.

Novinári tvoria špicľovaním dejiny. Celé zle!

Všetky peňaženky plánujeme stratiť, aby sme ich mohli nájsť a odovzdať na polícii. Potom pôjdeme na políciu ešte raz, ale už v úlohe majiteľa peňaženky, ktorý sa policajtov spýta, či ju niekto nenašiel.

SME.sk | Štátni policajti odovzdané peňaženky zatajili.

Reportáž dlhá ako týždeň pred výplatou. Ani raz sa tam nespomenie úplne základná otázka:

Ako kontroluje sama polícia svojich členov?

To čo predviedli novinári je nechutné. Jednak sa hrali na agenta provokatéra. No hnus. A po druhé, tvorili dejiny. Beda spoločnosti, kde novinári tvoria dejiny namiesto toho aby ich opisovali.

Pritom stačilo toto celé vykonať v spolupráci s inšpekciu ministerstva vnútra.

Keď sa budú nabudúce novinári sťažovať, že si ich kde-kto nahráva a odpočúva, zas by mali pripomenúť, akí sú oni íbermenši.

Doplnené:

Len pre inšpiráciu novinárov jedna rukolapná ukážka ako to má fungovať:

Učitel má žákům dát základy informatických technologií. To se mi myslím povedlo a zároveň jsem také dokázal, že pro výuku literatury žáci předposledního ročníku gymnázia nejsou dost vyspělí, aby mohli smysluplně využít internetové zdroje. Většina z nich jsou otroci internetu a tato závislost potlačuje jejich vlastní kritické uvažování.

Chtěl jsem také ukázat žákům, že jejich učitelé mohou nové technologie ovládat lépe než oni.

Chtěl jsem dokázat, že vše, co najdou na internetu, nemusí být správné.

Internetová past na plagiátory: 3/4 studentů se chytily • Jak zlepšit školní dějepis a zeměpis.

Nerobím si ilúzie, že to chápete.

PRP: Ak niečo odo mňa chcete, napíšte mi na @infolek.sk

Konzultant v blízkosti môjho mena znamená, že vy sa pýtate a ja odpovedám.  Ak máte pocit, že by som na vašu otázku mohol vedieť odpovedať, preskočte úvodné tančeky.  Najlepšia cesta ako to urobiť, je napísať mi po starosvetsky e-mail na @infolek.sk: „Poď s nami spolupracovať“

Idú síce o mne chýry, že sa rád a často mračím, ale rozhodne som ešte nikomu cez e-mail prsty neodtrhol.

Pýtate sa, čo že je to za Pikiho rada na piatok? Nuž, v ostatnom týždni som pobadal, že pár mojich profesných kolegov okolo mňa našľapuje ako profesionálny tanečník tanga.  Alebo ak chcete inak: Ako vlk okolo košiara, ako pyrotechnik okolo bomby, ako  Rus okolo lucerky, či ako… No proste nie a nie spolupracovať.


Pod čiarou:

Najradšej by som sem napísal:

Som a myslí mi to.

Lekárnik – optimista.

Môžete mi tykať, ale nemusíte.

Vy chcete, aby som s vami spolupracoval.  A viete aj prečo to chcete. Tak mi to napíšte rovno na @infolek.sk

No ale dá sa to? No nedá! To by ma Misantrop spolu so zvyškom blogosféry povláčil kade-tade za plagiátorstvo.  Takže tu predvediem jednu kargo-kultovú inšpiráciou webom chcememartina.cz.


Už zase nad čiarou:

Momentálne som viac ako menej voľný. Každý projekt raz skončí a ja som vždy rád, keď je koniec.

Mám desiatky rokov skúseností s delikátnym spúšťaním nových projektov v lekárenských sieťach a individuálnych lekárňach. Je len na vás, či ich aj vy budete desiatky rokov zbierať, alebo si ich kúpite odo mňa hneď.

Aj nejaký ten procesný model viem namaľovať a procesný manuál napísať.  Píšem zrozumiteľne a aj s obrázkami, koncoví užívatelia moje návody milujú, pretože mám chápajúcu dušu lekárnika. Na gramatiku a češtinu mám profesionálneho korektora, pretože viem, že neviem všetko.

Nie som „špecialista“. Na to mám príliš široký rozhľad. Vraj sa tomu voľakedy hovorilo polyhistor. Počítače, webové technológie, marketing, život v sieti lekární, riadenie, technológia liekov, otvárenie lekární, školenia zamestnancov, farmakológia, geocaching, generická substitúcia (len bylinky nie, zo skúšky z biológie som mal za 3). Dokonca som aj atestovaný z lekárenstva.

Neviem všetko, na to som príliš inteligentný.  Vždy radšej sebakriticky priznám chybu, aby sa následne metódou dôkazu sporom ukázalo, ktorým smerom treba projekt rozvíjať.  No proste audítor akého by ste nechceli mať proti sebe, ale túžite po tom, aby vás bol býval bol už dávno upozornil, kde vás kontrola nachytá a zamestnanci okrádajú.

Nie som prieberčivý a rád budem s vami spolupracovať.  Je mi jedno či na Slovensku alebo v Česku. Alebo v celkom inej krajine. Aj malý či parciálny projekt si zaslúži dobrú starostlivosť.

Rozhodne budem chcieť, aby ste mi aspoň za niečo zaplatili. Za to sa vždy dozviete oveľa viac, ako by vám napadlo sa opýtať.

Ak moju prácu nepoznáte, tak sa stačí mrknúť na prehľad mojej práce na www.linkedin.com

Ani životopis nemusíte odo mňa chcieť, stačí sa pozrieť na www.linkedin.com

Ako zmýšľam si môžete omrknúť na www.google.com. Čo na srdci to na webe. Všimnite si, že tam nenájdete ani pol písmena o tom, čo vy považujete za vaše firemné tajomstvo.

Text odkazy neobsahuje zámerne. To viete, aj ja mám nejaké predstavy o schopnostiach tých pre koho chcem pracovať.  Ak neviete o aké schopnosti ide, ste tu presne a správne. Som konzultant, tak sa ma opýtajte: „Čo je to kargo-kult?“

Cyklistika na Slovensko skoro ani nepatrí

Na bicykli som prešiel celé Slovensko. Dokonca aj k moru, do Poľska, som sa na ňom dotrepal. Takže s plnou vážnosťou môžem povedať, že prihrievaná cyklistická polievočka pekne smrdí.

„Slovensko je najmenej bicyklujúcou krajinou v strednej a západnej Európe a je čas tento stav zmeniť, pretože využívanie bicykla pri doprave, rekreácii a turizme už dávno nie je niečo zvláštne a menšinové. Práve naopak – je to moderný a uznávaný prostriedok zlepšovania kvality života,“ dodáva Roháč za cyklistické organizácie.

SME.sk | Cyklisti sa chcú dostať do programového vyhlásenia vlády.

Priatelia, možno kdesi na dolniakoch alebo na ďalekom východe. Ale rozhodne nie v slovenských dolinách.

Ak chce niekto vidieť, prečo to niekde zmysel má a niekde nie, nech sa ide pozrieť do Dánska. Alebo aspoň do Hradca Králové. Nie, ani len rovina nestačí. Potrebujete veľkú rovinu.

Ak ste jazdili autom v Dánsku, tak viete, že potrebujete skutočne veľkú rovinu. A veľký priestor v uliciach. Cyklistika je vždy na niečí úkor. Vždy. Je to ako stavať namiesto výškových panelákov, domy na ležato. Ani v slovenských dolinách nie je toľko miesta. A už vonkoncom nie na tých pár hektároch úrodnej zeme.

Možno je znakom vyspelosti podpora menšín vo svoje inakosti. Podpora menšín vo svojej slabosti je znakom idiócie. Cyklistická doprava je pomalá, nekomfortná, šovinistická k malým, starým a postihnutým. Preto sme vymysleli oplechované autá a MHD.

Cyklistika ako šport či rekreácia je skvelá zábava. Ale veď chlieb a hry sú istoty, že? Takže šanca tu je.  No schválne či sa podarí pri darabovaní pretromfnúť cyklocestu v pražských Vysočanoch? A že na darabovanie aj v tomto prípade dôjde je istota asi taká, ako že sa policajtom guľky odrážajú.

Aj strata na dôchodkovom účte je stále viac ako dokázal štát

Budú konkrétne čísla. Žiadna anonimizácia skrz bulharskú konštantu.

Základom je Index

A tým indexom je vraj takzvaná miera náhrady. Čo je vraj pomer medzi priemernou mzdou a priemerným dôchodkom. Odborníci hovoria, že snahou je byť niekde na 50%. V roku 2008 to vraj bolo 42-45%.

Pôvodne som chcel ukázať tieto čísla na príklade môjho otca. Pri počítaní sa mi do toho vkrádala stále väčšia bulharská konštanta a tak som trochu pogúúglil. A narazil som na zaujímavý materiál:

Priemerná miera náhrady je v slovenských podmienkach funkciou náhradového pomeru, pomeru valorizácie a rastu priemernej mzdy, miery solidarity, štruktúry a výšky  priznaných starobných dôchodkov v minulosti, predlžovania dôchodkového veku a počtu priznávaných predčasných starobných dôchodkov. Pri dlhodobých projekciách k tomu musíme priradiť  aj meniacu sa demografiu Slovenska.

Prečo pri vysokom raste dôchodkov klesá miera náhrady? | Otázky od všetkých, odpovede od odborníkov. Portál Hospodárskych novín. – HNblogy.

A práve tam spomína práve tých 42-45%. Tak som to vzal ako bernú mincu.

Teda, ako bernú mincu… S tým číslom sa pekne machruje a čachruje. Napríklad iný sekundárny zdroj vzal nejaké dáta z nejakého obdobia a z nejakej vzorky (všetko neuvedené parametre výskumu OECD):

Z členských krajín OECD je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou najvyššia v Grécku, Maďarsku, Holandsku, Luxembursku a na Islande. Práve z dôvodu, že penzie podliehajú výhodnému daňovému režimu alebo nie sú zdanené vôbec, tak je pomer medzi penziou a priemernou čistou mzdou dokonca v Grécku, Maďarsku a na Islande vyšší než 100 %.

Naopak najnižšia je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou v Mexiku, Írsku, Japonsku, Veľkej Británii a na Novom Zélande. Výška dôchodku v porovnaní s priemernou mzdou je v porovnaní s priemernou mzdou je na Slovensku a v Českej republike porovnateľná so Švajčiarskom, Belgickom alebo Fínskom.

Porovnanie priemerného dôchodku a mzdy vo svete – Finance.sk.

Akokoľvek…

Teraz by bolo zaujímavé ešte dohľadať, aký je pomer toho, čo sme štátu dali k tomu, čo od neho dostaneme.  Trebárs v prípade, že máme šťastie a budeme poberať dôchodok 20 rokov. A pekne prepočítané na dnešné peniaze. Hm, to už asi nie je len tak.  A tak budem veľký optimista.

Nechcem byť špatným prorokom, ale neverím, že by sa tých 40 rokov človek nedal štátu minimálne toľko, koľko potom za 20 rokov dôchodku od neho dostane. Ale dobre, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.

Extrém – dôchodok nasporený z vlastných zdrojov

Dostal som ponuku od svojej českej banky, že mi spočítajú a navrhnú, ako by som mal hospodáriť so svojimi peniazmi. Tak som im, okrem iného povedal, že by som od dnes chcel sporiť 20 rokov tak, aby som potom mohol 15 rokov brať z týchto peňazí mesačne 27 000Kč. To je pri dnešnom orientačnom kurze 25Kč/€ cca 1080€ mesačne.

Spočítali mi, že by som mal relatívne rizikovo investovať 9700 Kč mesačne počas najbližších 20 rokov čo je cca 2.328.000Kč. Po zarátaní indexov a bulharských konštánt pre rizikové investovanie by to mohlo hodiť tú požadovanú 1080 eurovú mesačnú rentu 15 rokov, čo je cca 197.400€

Ak sa dám na túto cestu, tak z odložených 93120€ dostanem 197400€. Pomer odložených (ktorých som sa musel vzdať) k utŕženým je 2,1.

Nalejme si čistej pepsikoly

Tak si to zvážte. Index 45% z pôvodnej mzdy alebo 2,1 krát to, čoho som sa musel nateraz vzdať.

Tí, čo sa spoliehajú na štátny dôchodok  a poctivo odvádzajú, sa musia svojich peňazí vzdávať cca 40 rokov. Ja len 20. Fakt nechcem byť špatným prorokom tak, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.

Takže si to porovnajme: Optimistických štátnych 1,0 k mojim 2,1 čo sa týka odvedenej a získanej hodnoty. A hrôzostrašbných 45% (71,2%) k mojim cca 140% priemernej mzdy (781€/2011).

Ak umrú skôr ako za 20 rokov poberania renty, odkladané peniaze sú v ľufte. Teda pardón, nie tak úplne. Boli solidárne odvedené pre ostatných, ktorí nemali to šťastie. Hm?!?

Nemali šťastie, tak prispeli tým, čo nemali šťastie si tú rentu vybrať?  Alebo, keďže nemali šťastie si tú rentu vybrať, tak solidárne prispeli môjmu dedovi, ktorí to šťastie mal a dôchodok poberal 38 rokov? Nejako túto solidaritu nešťastných k šťastným v tomto prípade nechápem. Ani použitie slova poistenie.

Ak ja umriem skôr, ako vyluxujem môj dôchodkový účet, zvyšok niekto zdedí.

A to je ten dôvod, prečo hovorím, že aj strata na dôchodkovom účte v druhom pilieri je oveľa oveľa  viac, ako čistá solidarita s tými šťastnejšími.