Najdôveryhodnejšie sú projekty vesmírčanov

V slovenskom jazykovom priestore sa objavilo v ostatnom čase niekoľko nádejných  projektov podivných vesmírčanov.  Už niekoľko dní im šéfuje lekár.sk a dnes sa nenechal zahanbiť ani moralbanal.sk A verím, že tieto dva mali len tú smolu, že ma na ne náhodne upozornili moji f-g+priatelia.

Jedno, čo na internetových projektoch nemám rád sú dve veci:

  1. autor – hanblivý vesmírčan
  2. podtitul – slovenský internetový projekt

Je takým dobrým morálnym pravidlom sa pod svoju prácu podpísať. Dokonca v prípade niektorých internetových projektov, ako sú napríklad elektronické obchody, je to vyžadované aj zákonom. Veď minimálne nedovolené podnikanie by sa mohlo pokojne prihlásiť o slovo.  Ale kto by obvinil vesmírčana z takej taľafatky, ako sú daňové úniky, keď tu máme istoty sociálneho štátu, že?

Je takou dobrou vlastnosťou internetu, že je neohraničený. Preto je hovadina dávať si sám sebe hranice viazané na geografický priestor. A už vonkoncom je absurdné niečo nazývať Slovenským internetovým projektom. Buď je internetový, alebo je slovenský.

Alebo myslíte, že  by sa mal každý návštevník stránky preukázať slovenským pasom. A pri odchode aj colným prehlásením, či si náhodou potajme neodnáša nejakú skúsenosť. A kto ho nemá, marš de-marš ta het! Cudzie nechceme a zahraničných slovensky rozumejúcich priam nenávidíme.

Ak si to myslíte, len kompletujte kadejaké mapy Sk projektov. Veď slovenské je to práve tým, že to projektuje nejaký Slovák pre Slovákov.  Len dúfam, že Kuzmina niečo nenaprogramuje. To by bola ďalšia komplikácia v systematike.

Za taký medicínsky projekt jednu spakruky

Ešte niekoľko osobných slov špeciálne k “databázovému katalógu” lekar.sk

Vesmírčania, čo ho tvoria, správne pochopili, že okrem niekde pod mostom splašenej databázy, potrebujú kvôli SEO aj obsahový web.  Tak si tam nadrbali nejakých pár kvázimedicínskych textov čo sa len copy-pastnúť stihlo. Ale chyba lávky! Zabudli sa podpísať.  A priatelia, to už hraničí s vražednosťou.

Nie je nič horšie pre nás medicínskych profesionálov, ako takéto laické medicínske projekty vesmírčanov na internete.  Žiaden z nás profesionálov nikomu cez internet neporadí. Laik? Ha – aj rakovinu vylieči, od HIV krv vyluxuje a pre každého depresívneho má deku správnej farby.  Veď ja nič, keď vám na akné aj indol so skatolom a sterkobilínom pomôžu, ja budem len rád.

Apropó – nový projekt. Užívatelia sú registrovaní (respektíve hodnotenia boli zadané) pred rokom? A potom ešte asi tak kilečko-dve iných obsahových podivností charakteristických pre databázové katalógy. Ale aj to by sa dalo odmávať haksňou a ospravedlniť mladosťou detí vesmíru.

Pri prieskume toho projektu som sa v jeden moment zamyslel. Hej, zabolelo to, dávno sa my také nestalo, aj som bol prekvapený, že čo to?

Je skvelé, keď pacienti zdieľajú svoje choroby kade-tade po verejnom webe. Dajte mi do ruky svoje recepty a ja vám poviem kto ste.  Ups, ja nemôžem, mňa viaže profesionálna etika a nejaký ten zákon k tomu. Ale vesmírčania môžu. Takže to berte len ako hlasnú závisť.

Viete, nie je nad to, keď vám váš lekár maže medové fúzy popod nos len preto, aby mal na nejakom vesmírnom webe niekoľko desiatok skvelých anonymných hodnotení.  Od lekára s hodnotením 65% bolo vlastne drzosť, keď sa snažil nejakej anonymnej matyle zachrániť život. Rozhodne treba ísť radšej za nejakým 100%, ktorý mal čas si to tam povypĺňať.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

PRP: Chybové hlásenie má obsahovať radu do života

Keď programátor užívateľovi oznámi, že program sa zasekol na nejakej chybe, je programátorovou psou, býčou a vlčou  povinnosťou dať užívateľovi v druhej vete radu do života.

Ach jo! Novorodeniatko Goodle Drive viac nefunguje ako funguje. Počet nesynchronizovaných súborov mi utešene narastá.  Ani srnka netuší prečo.

Ktosi spomenul, že mali problém s diakritikou, ale ono mi to z lokálu nezosynchronizuje ani obyčajný jednoslovo.xls Prečo? To ani Smolíček Pacholíček netuší a jeleni, prevíti, se klidně pasou.

Typicky programátorské chybové hlásenie “Download Error – Google Cloud Connect is alredy syncing this file. Google Drive will ignore it.” , je mi na dve veci.

Rozvláčny dodatok pre prokrastinujúcich

Toľko obligátna piatková rada v instantnej podobe. Nasleduje rozvláčne rozprávanie, ktoré vás vlastne už ani nezaujíma.  Ale ja si rád potáram do klávesnice. A vy, veď aj tak nemáte čo takto v piatok po obede robiť. Veď pracovať v piatok poobede je proti prírode.

V ostatnom polroku som  v 58 lekárňach školil konverzie na celkom nový a moderný lekárenský SW. V čase posledného školenia to bolo cca 20-30% inštalácii. Už to percento samozrejme klesá. O nič nejde, žiadne chvastúnstvo. Len taký mimoděk.

Naprogramované kongeniálne, užívatelia po 45 minútach školenia a následnej 2-3 hodinovej práci v ostrom režime bez problémov zvládali všetky kľúčové činnosti ako deň predtým v starom DOSovej verzii. A to prosím pod tlakom pacientov.

Zvyšok pracovného dňa som sa potuloval po lekárni a kde tu čosi poradil, odporučil klávesovú skratku či navrhol ergonomickejší postup.  Doškolil pokročilé činnosti. Prediskutoval filozofické pozadia objednávania, kontrolných mechanizmov okolo financií či zákonitosti cenotvorby a tak podobne.  Pozoroval, ako a kde pchajú užívateľky svoje nalakované prstíky a ako sa pekne starajú o pacientov. A hlavne chválil, ako im to dobre ide.

Kým užívatelia robili, čo sa im odporúčalo, žiaden problém. Kým vykonávali činnosti, ktoré bez problémov ovládali aj obsahovo a filozoficky – absolútne žiadny problém. Samozrejme, veď keď viete čo robíte, nerobíte chyby.

Ale keď začali improvizovať, či zo svojej nevedomosti zadali namiesto čísiel písmená alebo zabudli zadať povinnú hodnotu – samá komplikácia a rozvrat.  Program ich upozornil, že  sa stala chyba. Prípadne im nejakú funkciu rovno zneprístupnil.

Užívateľ je razom neistý. Diví sa, že sa niečo nestalo. Dupe nožičkou, že na niečo má nárok a nemôže to spraviť. Začne stískať dzindzíky ako statná dojička struky na vemene, veď čo ak… Chybové hlásenia sa vŕšia jedno na druhé. A nasleduje ono obligátne:

Máte to nejaké rozbité, urobte s tým niečo.

A viete čo by stačilo? No po pravde stačili by dve veci:

  1. Aby program skúsil odporučiť nejakú radu do života, ako danú chybu odstrániť.
  2. Aby užívatelia nestískali dzindzíky ako v poslednom štádiu rabies, keď netušia čo vlastne robia.
V oboch bodoch je zašifrované jedno jediné spoločné posolstvo: Návody a školenia nadovšetko.
Zdieľajte obsah s priateľmi:

Záloha fotiek na cloud Google Drive alebo do banky

V súkromnej sfére sú tými najcennejšími dátami na domácom stroji fotky. Potom ešte pár naskenovaných dokumentov ako sú napríklad rôzne zmluvy či rodné listy. A tým by sme asi aj skončili.

Základom je dobré zálohovanie. Základom dobrého zálohovacieho plánu je umiestnenie trvalých záloh do vzdialenej lokality. Fyzicky vzdialenej!

Ako tak pozorujem humbug okolo Google Drive, zatemnenie mozgov ajťákov je dokonalé. Čo nie je IT alebo spoň I-, ako by ani neexistovalo.

Cena jedného interného HDD aj s rámčekom je pár desiatok € za terabajt. Kto ste nafotili terabajt fotiek? To je také množstvo, ktoré sa nedá ani fyzicky prezrieť. Ale dobre. Tak teda máme zálohu na HDD a ten v ruke.

Na rad prichádza Neruda.

Do banky to je na skok

Ja by som si hodil ten HDD do bezpečnostnej schránky. Je to ďaleko od domu, ale dostatočne blízko. Je tam prístup skoro furt. Niekto to tam stále stráži. A je to aj poistené a keďže ide o len o virtuálne veci, v prípade problémov s ohňom človek na tom vlastne zarobí.

Cena za pronájem bezpečnostní schránky se někdy liší i mezi pobočkami jedné banky. Odvíjí se od velikosti schránky a délky pronájmu, někdy i od výše, do které je obsah schránky pojištěný. Řádově to jsou desetikoruny měsíčně za ty nejmenší schránky, stovky za ty největší. Volksbank v Praze nabízí malé schránky od 30 korun na měsíc, velké za 119 korun. Nejmenší boxy v Komerční bance , což jsou kovové schránky ve velikosti A4, ročně přijdou bez 19 procent DPH na 1020 korun, největší v objemu 50 tisíc krychlových centimetrů stojí 4080 bez DPH.

Bezpečnostní schránka v bance není jen pro milionáře – Peníze.cz.

Takže teraz stačí raz za štvrťrok skočiť do banky a vyzdvihnúť HDD. Doma ho zasunúť do rámčeka v PC alebo do voľnej pozície v domácom serveri či NAS. Nahrať nové dáta a zaniesť ho späť do banky.  Ak si rovno kúpite dva HDD (každý z inej série alebo rovno od iného výrobcu), tak jeden máte doma a jeden v banke a ušetríte si každý štvrťrok jednu cestu. Jednoducho ich len vymieňate a disky kolujú.

Alebo tu máme ajťácke riešenia

Ceny za Google Drive:

Balíčky služby Google Drive vyzerajú nasledovne:
5 GB – zadarmo (Gmail 10GB, 1 GB Picasa)
25 GB – 2,49 USD/mesiac (navýšenie Gmail na 25 GB, + 25 GB pre Drive a Picasa)
100 GB – 4,99 USD/mesiac (navýšenie Gmail na 25 GB, + 100GB pre Drive a Picasa)
200 GB – 9,99 USD/mesiac
400 GB – 19,99 USD/mesiac
1 TB – 49,99 USD/mesiac
2 TB – 99,99 USD/mesiac
4 TB – 199,99 USD/mesiac
8 TB – 399,99 USD/mesiac
16 TB – 799,99 USD/mesiac

Google Drive cenník, porovnanie s Dropbox | MojAndroid.sk.

Ale pozor, to sú ceny zviazané s free službou Google Apps. A v tej nedostanete žiadne záruky na svoje dáta, žiadnu technickú podporu. Proste toto nie je o zálohách, ale o práci a o zdielaní živých dát.

Ak to má byť zálohovanie ako sa patrí, tak jedine Google Apps for Business so svojim vlastným cenovým rozpisom. V ňom už stojí na príklad 1TB priestoru 89,- USD za mesiac so zárukami a podporou.

Do celkovej ceny treba započítať cenu internetového pripojenia. To musíte živiť, aby ste sa k zálohám dostali. A to nie hocijakého pripojenia. ADSL klasika s mizerným uploadom fakt nestačí.

Do ceny by sa zišlo započítať aj sekundárnu ochranu svojho Google konta. Bez neho sa k svojim zálohám nedostanete. Takže nejakú SIM kartu (Google umožňuje zabezpečiť prihlasovanie SMS autorizáciou). A nejaké bezpečné úložisko pre pravidelne menené master heslo do Google konta.

A to som nemyslel zďaleka na všetko. Hm, nejako sa nám toto moderné ajťácke riešenie komplikuje a hlavne predražuje. A viete čo je na tom najhoršie? Že laici získajú pocit, že cloudové riešenia vyriešili ich problém so zálohou drahocenných fotiek. Marketing nadovšetko.

Nie, cloud nie je na zálohy. Je to na uloženie horúcich dát na prácu v tíme dvoch a viac ľudí. Na prístup z rôznych zariadení a z rôznych miest na planéte.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Hm, sťažnosti.sme.sk umreli. Žiaden smútok?

Pozerám, že mi nefunguje RSS zo sťažností sme.sk. A ono správne nefunguje.

Spoločnosť Petit Press, a.s. sa rozhodla ukončiť prevádzku služby Staznosti.SME.sk od 26. marca 2012. Pokračujte na www.sme.sk.

To sú veci, to sú veci… Ako by som to okomentoval? No spokojný som. No k úplnému zadosťučineniu mi chýba nejaké záverečné slovo nad hrobom. Asi som len slabo gúglil. Takže ak sa vám zadarilo lepšie, hodťe do komentárov odkaz.

Len pre štatistickú úplnosť:

  • Posledný zápisok na ich blogu je datovaný na pondelok 27. septembra 2010 10:04
  • Twitter: 22 mar 09
  • Facebook: 31. augusta 2010
  • Všetok obsach vrátane textov sťažností je neprístupný.
Tomu sa hovorí vzorová komunikácia.
Zdieľajte obsah s priateľmi:

Postrehy každého kapitalistu sú vlastne rovnaké

Michal popísal niekoľko chýb, ktorých sme sa dopustili. On to popísal a ja s ním súhlasím.

Niektoré som neurobil (to s DPH), niektoré sú už našťastie za mnou (to o životospráve). Teda väčšina je po tých piatich rokoch už za mnou. Nie že by som ich už nerobil, ale hovorím im vlastnosti.

Chyba byla dlouho sledovat všechen ten šum: výdajové paušály se rušit budou/nebudou, ODS zavede tohle, ČSSD připraví živnostníky o toto. Teď tomu říkám “toxické informace” a snažím se nepouštět si je do hlavy.

Trvalo mi dvě promarněná léta, než jsem zjistil, že zhruba od půlky června do začátku září je lepší zvolnit, nabrat si jen minimum práce, flákat se. Jednak produktivita ve třicetistupňovém horku výrazně klesá, pak je taky nutné dobít baterky, získat od díla odstup, “načerpat inspiraci”. Někteří přátelé pracující v “normálních zaměstnáních” tak tomu říkají oni mi to dost nepřejícně závidí a nějak jsem ztratil energii i důvod vysvětlovat jim, že v celoročním součtu díky tomu odvedu o to víc práce =vydělám víc peněz, =odvedu víc “do systému”, blablabla.

A vůbec: na začátku mě nenapadlo, jak důležité je cestovat aspoň vyjet vlakem za město, chodit teď na jaře mám průměr sedm kilometrů denně, udržovat se fit, zdravě a pestře jíst, spát aspoň osm hodin s minimem výjimek, prostě dbát na fyzickou kondici a duševní hygienu.

Tři roky na volné noze: co bych dnes udělal jinak – Kašpárek.

Áno, najdôležitejšie je si uvedomiť vlastné vlastnosti. Človek robí na seba preto, že mu to práve tak, ako to robí vyhovuje.

A ohromne ma pobavilo to o …”chodí do kanclu od devíti do pěti “aby tam vydělali peníze” – a hledají cesty, jak lehce či těžce ochcat zaměstnavatele i zákazníky. ”  Tak o tom to si naozaj už nedokážem s nikým potárať.

Zdieľajte obsah s priateľmi: