Vo sne, v ktorom libertariáni znárodňujú

Konštrukcia niektorých experimentov je tak zhovadilá, že posudzovať ich výsledky je oprávnený len diagnostikovaný nositeĺ f-kovej diagnózy. Davidovi sa niečo podobné podarilo. Libertariáni jsou stoupenci radikálního přerozdělení bohatství – jilm.cz To čo spísal je taká, ale taká oná, že si zaslúži čestné miesto u mňa na poličke. Verím, že ma poznáte natoľko, že nebudem obvinený z neschopnosti argumentačne to vyvrátiť. Ja by som aj, ale hneď na začiatku, keď sa rozhodol, že libertariáni by dali dnes dohromady socialistický štát, socialistickú ústavu… A keďže sa nám to takto rozbehlo, vývody už skutočne nie je možné rozporovať. Viete, ide o to, že to hneď na začiatku nazval myšlienkový experiment. Nie hodnotenie historického vývoja. Ale myšlienkový experiment. Takže položil na stôl experimentálne východiská. Nie skutočné historické východiská. Jednoducho povedané: Z hovna bič neuplatieš. Pritom by stačilo, aby v momente, keď myšlienkový experiment prišiel do momentu, kedy sa zakladá štát, bolo použité slovo solidarita. Namiesto toho v jeho expermente začnú libertariáni znárodnením. No onéé. Pod čiarou: To „f-ková diagnóza“ nemá s Facebookom nič spoločné. Je to narážka na Medzinárodnú klasifikáciu chorôb. Aj keď, možno to nie je tak úplne náhoda.

A ja mám konečne surfovadlo, heč

Pred mnohými rokmi som si na tomto blogu definoval svoje domáce surfovadlo. Doba pokročila a vymenil som pracovný laptop HP Compaq nx6110 za Asus Eee Pad Transformer Prime 201. Ten s HW klávesnicou. Pridal som sa tak k väčšine, ktorú pekne a ktuálne trefne popísal  v článku Počítač jako pouhý terminál k internetu

Ať se nám to líbí nebo ne, většina uživatelů dnes počítač používá jako přístupové zařízení k internetu. Od komplikovaného a všemocného stroje jsme se tak dostali na úroveň ledničky nebo DVD přehrávače. Ale je to špatně?

Zhodnotil som svoje pracovnné nasadenie, cestovateľské potreby a tak podobne. Klasický laptop by mi 99% času ležal vypnutý. Naopak, surfovdlo som si už roky prial. Tak som to spojil.

Doterajšie zážitky?

Prvou postupovou skúškou k maturite toto zariadenie bez zaváhania prešlo. Strýcovi som skontroloval, že na SD karte od foťáku si miesto vymazania nakopíroval starý obsah sám do seba.  Mám tu k dispozícii aj SD slot aj klasického prieskumníka.

Po zapnutí som si e-maily na svojom gmail a Google Apps účte pozeral vlastne okamžite. Zrazu sa mi ohlásila aj manželka cez gTalk.  Kontakty sú k dispozícii offline. Pôvodne som nechcel, ale asi si nakonfigurujem aj SPIDroida pre VoIP telefóniu. Keď už to VoIP číslo od t-com.sk mám.

Nakopírovali (nasynchronizovali) sa mi kompletne fotky z webových albumov Picasa. Hrá mi tu hudba z Google Play. Fakt neviem, ked sa berie, ale hrá mito tu. V monohých ohľadoch do intenzívne maká na pozadí. A to ja rád, čertovsky rád.

V Google Play  markete sa mi ukázali aplikácie, ktoré používam, alebo som v ostatnom čase používal na HTC Hero – mojom telefóne. Takže som doinštaloval na pár kliknutí čo bolo treba. Vrátane už raz zaplatených aplikácii. Raz som zaplatil, tak si ich môžem inštalovať aj na telefón aj na tablet.

Večer som si čítal knihu, čítal z Google readera. Len ten debilný klient pre Google+ by mal niekto prerobiť. Tá čierna, zatajovanie obsahu statusov  a fotky ako podklad sú skutočne grafické peklo. Naopak, prezeranie fotiek, prehrávanie hudby, to je grafický raj.  A ešte sa mi nenasynchronizoval Chrome – záložky, heslá a tak podobne. Prodom medzi desktopom a laptopom to frčalo. Ešte sa na to budem musieť mrknúť.

Pracovná stránka tejto mojej HW hračky: Pripojil som sa na skúšku cez Team Viewer na svoj domáci dektop.  Zdá sa, že to funguje. Pomocou inej aplikácie som sa pripojil na jednu pracovnú vzdialenú plochu od Windows. Na nej som bez problémov pracoval v DOSovom programe.  Rozhdne si musím dokúpiť HDIM adaprér na pripojenie k pracovnému projektoru. Stať sa môže, že budú chcieť niekde aj nejakú prezentáciu.

Na dvore pod jabloňou v offline režime funguje plnohodnotne s tým, čo je lokálne uložené, vrátane Goole disku. Nič na mňa nekričí, že by sa chcelo kamsi pripájať. Keď poladím umiestnenie wifi routra, bude to pod jabloňou dokonalé. Obraz dobrý a ani sa to až tak veľmi neleskne. Trochu ale hej.

A tá výdrž…. To je labúžo. To ticho pod rukami,keď toto píšem na super HW klávesnici. Ešte musím doladiť a doučiť sa niektoré klávesové skratky, predsa len android nie je Windowv XP na ktorom som odchovaný.

No poviem vám, oproti WindowsXP je toto tu úplne iný zážitok. Vítam sa v 21. storočí.

Pod čiarou: Budem musieť rýchlo niekde splašiť kontrolu pravopisu, lebo ma tu stopro čoskoro ukameňujete.

Vy ešte máte účet v slovenskej banke?

Je načase sa zachovať európsky. Veď trh je tu v EU jeden, mena skoro jedna, slobodný pohyb osôb a tovaru je hlavným princípom.  Konkurenciou nie je len pobočka na rovnakej ulici. V čase internetu je ním akákoľvek konkurenčná ponuka na jedno kliknutie.

Veď toto ani nie je možné, aby vôbec fungovalo.

hotovostný výber 2 €; predtým 1,70 €.
Nový poplatok: zobrazenie zostatku cez bankomat iných bánk v SR 0,30 €.

vklad hotovosti na vybrané účty právnických osôb 1,50 €; predtým 1,33 €,
výber hotovosti 2,50 €; predtým 2 €.

Výber hotovosti z bankomatu vlastnej banky v SR 0,75 €; predtým 0,50 €,
z bankomatu iných bánk v SR a v zahraničí 1,75 €; predtým 1,50 €,

poplatok za spracovanie platby kartou (POS) 0,15 €; predtým 0,13 €.

Banky zvyšujú poplatky, zdražejú výbery z bankomatov | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Veď to sú brutálne pálky v rádoch percent až desiatok percent za transakciu. Poplatok za platbu kartou, to je ako poplatky za mobilné volania, kedy platí nie len ten čo volá, ale aj ten čo príma hovor.

Výber vlastných peňazí v pobočke za 2,5€?!? Na to nemám ani len pol slabiky nie to slová.  Prečo by som za týchto podmienok nemal mať peniaze v krabiciach od topánok?

Pojem účet samožer dostáva na Slovensku nový rozmer za ktorý by sa ani obor Kolodej nemusel hanbiť.

Jedna či dve vety pre vyznavačov sociálnych istôt: Istotou je, že akcionári vždy chcú dostať to, na čo ich manažment naučil. Manažment chce dostať svoje prémie, takže navýši hrubí zisk tak, aby aj štát aj akcionári dostali čo dostať chcú. To je zákon trhu.

Ešte ma chcete presviedčať, že trh nefunguje? Tak prečo musíte neustále a neustále vymýšľať regulácie, aby ste jeho silu korigovali a on si aj napriek tomu nájde spôsob ako zafungovať?

Aby som nezabudol. Včera mi jeden z mojich G+priateľov pripomenul, že stále existujú aj antiEU separatisti. Tak tých prosím, aby sa zachovali podľa svojich slov. Teda aby držali slovenské banky v presvedčení, že ľudia sú radi, keď za platbu kartou môžu zaplatiť. A nie že pôdu k moru na dovolenku. Ešte by zistili, že sa v pobočkách bánk podáva čaj na privítanie.

Pre pokročilých hĺbateľov

Ale môže to byť ešte úplne inak. Človek očakáva, že keď im dá peniaze, banka s mini bude zarábať. Krížovou dotáciou z výnosov pokryje náklady, čo má s transakciami na pobočkách.  Čo ak sa vďaka istotám tieto výnosy tenčia a tenčia. A banky naozaj musia korigovať toto krížové financovanie.

Ja viem, že je super mať istotu, že mi nejaký díler nedouk moje peniaze nerozfláka. Ale potrebujem to aj v prípade zostatku na účte rovnajúcom sa 2-3 mesačným výplatám? Určite, je dobré mať zaistené trvalé vklady, sporiace vklady  či peniaze dlhodobej istoty. Ale operatívnu hotovosť?

Beriete naozaj tak tragicky, keď sa vám pokazí pračka alebo chladnička a vy musíte neplánovane pokryť takýto výdavok? Bola by strata 1-2 výplat naozaj taká kritická? Asi áno, keď sa nám tak páči, že aj na túto istotu sme ochotní sa skladať tu 2€ tam 75 centov.

Priama demokracia by bola super, ale sme leniví

Veľmi správny postreh k referendu:

Páni politici, prestaňte ma otravovať s výkonom namiesto vás.

Áno, je to tak. Aj sa nám nepáči, že politici rozhodujú za nás. Aj sme lenivý sami za seba rozhodovať.

A nalejme si čistej pepsikoly: Ani sa to vlastne nedá. A tak sme si vymysleli zastupiteľskú demokraciu. Zvolíme si za seba niekoho, kto bude za nás pracovať.  My a za nás.

A títo naši zástupcovia sú práve takí, akých sme si spomedzi seba vybrali. Všimnite si, že týchto zastupiteľských krokov až k Parlamentu je niekoľko. Hovorí sa tomu odtrhnutie mocných od reality.

Prvým stupňom je politická strana. Ďalším stupňom je miestna organizácia. Ďalším okresná organizácia. Potom celorepubliková. Ďalším je kandidátna listina do Parlamentu. Ďalším je poslanecké miesto. Ďalším poslanecký klub. Ďalším vedenie strany. A tak ďalej a tak podobne.  Až keď sa touto štruktúrou prehryziete, tak môžete povedať, že máte rozhodujúce slovo.

Až keď sa tvoj alebo môj názor dostane až k tomu najvyššiemu, tak sa môže stať realitou. A to len preto, že sme leniví.

Pritom na všetkých tých priečkach funguje demokracia. Máte dobrý nápad, presvedčíte pár ľudí a zvolia vás. Aby ste ten nápad posunuli po rebríku vyššie. Za nich. Namiesto nich. Oni s tým súhlasia, ale robiť chcú niečo iné.

Viete, demokracia ako taká funguje skvele. Trochu nám škrípe fungovanie zastupiteľského systému.  Sme až príliš leniví.

A vlastne by to ani nešlo. Súčasná spoločnosť je príliš komplikovaná na to, aby sme dokázali o všetkom kompetentne rozhodovať. Naozaj je komplikovaná? A nie je to len ďalšia výhovorka, ktorou maskujeme svoju lenivosť, svoju rezignáciu?

A vlastne sme to ani nechceli. Veď by nám ušli iné príležitosti na sebarealizáciu. Ale naozaj sme tak vyťažení vo svojich povolaniach a poslaniach? Ale veď hej, aj prokrastinácii sa treba venovať. Kto by za nás našiel toľko nových pomenovaní pre to isté váľanie sa na diváne?

Aby nevznikol omyl, nekritizujem lenivosť. Na nej nie je nič zlé. Dokonca je to jedna z matiek pokroku. Len by bolo fajn si naliať čistej pepsikoly skôr, ako začneme kritizovať demokratický systém riadenia spoločnosti. Možno by stačilo len zľahka zrevidovať mieru zastupiteľskosti v našej demokratickej spoločnosti.

Alebo to nechajme tak, a nesme sa toto demokratické rozhodnutie dôsledky. Za to rozhodnutie nechať sa zastupovať pri rozhodovaní. Nielen tie skvelé aspekty, teda že sa nemusíme trápiť s rozhodovaním o každom dzindzíku a každom onom sami, ale urobí to za nás niekto iný. Ale aj tie nepríjemné. Teda, že niekto iný za nás o tom dzindzíku a onom rozhodol. Dali sme mu na to demokraticky právo v rámci systému zastupiteľskej demokracie.

Toto bol druhý diel po prvom a bude aj tretí. O moci a úlohe peňazí v kampani.

Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Zákony a regulácie nikdy nebudú myslieť.  Sú dané na papier a tým pádom už nemenné. Môžeme si ich akurát vykladať ako sa nám hodí. A potom príde sudca a ten povie, že pravda je len jedna. Tá jeho. Takáto realita je ďaleko od priemerného ideálu priemerného občana.

Pobavila ma nedávna búrka okolo nových pravidiel pri ošetrovaní detí v Čechách. Zákon začal vyžadovať, aby sa rodičia aktívne a jedine oni zaujímali o to, akým spôsobom sú ošetrované ich deti.  Zákon vychádza z toho, že rodičov má každé decko dvoch a kto len jedného, ten to má nejakým spôsobom už dávno právne ošetrené.

Ale chyba lávky, rodičia majú tvrdé hlávky. A leniví sú jak sviňa uprostred augusta. Neporiešili si práva, nie sú ochotný brať zodpovednosť za svoje deti. Dokonca ani len starať sa o svoje deti pri aspoň tej jednej návšteve ich lekára, pri ktorej dajú generálny súhlas. A zrazu ich iný zákon dobehol.

Ach jo! Tá naša lenivosť. Nech len za nás všetko niekto urobí. Ale ak to urobí inak ako sme si priali, tak to rozhodne urobiť nemal.

Postup zdravotníků kritizuje i radní Horních Počernic Alena Štrobová. „Je to absurdní. Vůbec nechápu, že je sanitka schopná odjet od krvácejícího dítěte,“ říká radní. Sociální odbor proto už na záchranáře podal stížnost.

Podle mluvčí pražské záchranky Jiřiny Ernestové obě posádky postupovaly podle platného zákona o zdravotních službách. Lékařka prý na místě u dívky nezjistila žádná zranění, se kterými by ji musela odvézt houkající záchranka.

V úvahu přicházelo jen standardní vyšetření v nemocnici, ale to se bez souhlasu rodiče podle zákona neobejde. Bylo by to možné jen při ohrožení zdraví či života. Souhlas není potřeba ani při podezření na zneužívání či týrání. V tomto případě však zdravotníci nevyužili ani tuto možnost.

Otec bil dcery delší dobu

„Po celou dobu výjezdu byla na místě policie, která u dívky žádné takové podezření neshledala. K převozu dívky do zdravotnického zařízení tedy zdravotníci potřebovali souhlas zákonného zástupce. A ten ho nedal,“

Otec zbil dceru a odmítl ji převézt do nemocnice. V rámci zákona – iDNES.cz.

Tak ako to teba bolo? Bola tam krv a ohrozenie na živote alebo nebolo? Policajti, jediní oprávnení na obmedzenie práv, tam boli a rozhodli, alebo neboli a nerozhodli?

Viete, delegujeme niektoré svoje činnosti na svojich spoluobčanov. Napríklad na novinárov. Že budú „svedomím národa“. A spoliehame sa, že budú konať morálne a zodpovedne. Ale nie sme si tak úplne istý ich morálkou, tak im nastavíme zákonné mantinely.

Jedným z nich je napríklad niečo o šírení poplašných správ či o podvodoch.  Je to v zbierke zákonov, verte mi. A napriek tomu sa za ostatných pár rokov žiaden bejby-novinár za podvody a poplašné správy vo svojich textoch nedostal pred sudcu. Veď to doteraz boli len také taľafatky, tak čo by sme to hrotili, že?

iDnes si nedávno dala za cieľ monitorovať jeden útok v Břeclavi. Po mesiaci sa ukazuje, že si to celé chalan nesvojprávny (14 ročný je naozaj nesvojprávny) klasicky po tínedžersky vymyslel. Tak ako, veríme mu veríme? Takže ani teraz tak nejako neviem, či novinár si to s tou krvou preveril. Alebo bol rovnako lenivý ako sú rodičia pri starostlivosti o svoje deti? Veď kým sa nič nedeje, sú to len také taľafakty. Také tie žužu taľafatky so svinskou výdržou.

Apropó, viete čo robia práve teraz vaše deti? Alebo im musíte zavolať, aby ste o tom mali aktuálny prehľad? Lenivosť a zodpovednosť, to nejde dohromady.

Zákony a regulácie to za nás nedomyslia. Oni nás tak akurát raz v najnevhodnejší čas dobehnú. A je len na našom charaktere, či budeme mať morálnu silu so svojou lenivosťou žiť. Alebo budeme kopať na všetky strany ako zakľatá sviňa. Veď mi nič, to on, to zákon, to poslanec, to lekár, to banka, to počasie, to tie ostatné svine.

Pokračovanie: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný

Na Českej televízii vraj prebehol prieskum, kde sa pýtali ľudí, či bol spáchaný trestný čin.  Nie je nad to, nechať ľud hlasovať o vine, že?

Český komunisti kde-kade podporujú krajské koalície. V deň ich zjazdu šli po sebe v ČT dve relácie:

  1. Prenos pietneho aktu pri príležitosti sprístupnenia donedávna neznámeho pohrebiska s ostatkami politických väzňov v pražskom Motole.
  2. Prenos so zjazdu KSČM.

Jedna kočka išla na čerpacej stanici kupovať olej. Chlapík sa pozrel na kamerový systém, prečítal ŠPZ. Z druhého monitoru čítal: „Subaru Legacy 91 dvoulitr, ano?“ Nie je nad to sa demokraticky podeliť o majetok štátu.

Grécky štát má peniaze na svoj chod aktuálne tak do júla.  V polovici júna budú opakované voľby, ktorých téma sa zredukovala na to, čí zvíťazia politici, ktorí budú ochotní splácať pôžičky od EU, vďaka ktorým týmto občanom bude fungovať grécky štát.

Po takýchto skúsenostiach si nepoviete náhodu: „Choď už s tou demokraciou do riti?“

Občas mám pocit, že si ľudia myslia, že byť demokratom znamená byť totálne dementný. Mysliaci demokrat pozná hranice, za ktorými sa už nejedná o demokraciu.  Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný.

Takže v momente, keď sa pomocou demokratického rozhodnutia dostanete do stavu veriteľ – dlžník, demokracia skončila.  Či sa vám to páči alebo nie, treba platiť a niesť za svoje demokratické rozhodnutie dôsledky.

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

V momente, keď vznikajú pochybnosti, či ste prestúpili demokraticky nastavené zákonné normy, demokracia skončila. Jediným, komu prislúcha rozhodovanie je predsa sudca.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

Vážme si rovného postavenia medzi sebou navzájom, vďaka ktorému nám demokracia dáva možnosť o sebe rozhodovať.

Planéta Déjà vu

„Agemsoft nie je v kontakte s ministerstvom školstva, nerokuje o Planéte vedomostí s ministerstvom školstva a ani mu tento produkt neplánuje iniciatívne ponúknuť,“ povedal agentúre SITA Trubač. Tvrdí, že bývalé vedenie rezortu poškodilo spoločnosť, preto teraz Agemsoft komunikuje priamo so školami.

Súčasný minister Dušan Čaplovič koncom apríla pre Hospodárske noviny povedal, že sa kúpe Planéty vedomostí nebráni, pretože ide o dobrý projekt, ktorý si žiada len modernizáciu.

SME.sk | Planéta vedomostí sa snaží preniknúť do ďalších škôl.

Tak teta zas a znovu: Socializmus: Štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy. Aha, my máme socialistickú bafuňársku vládu.

Poučenie z jednej prezentácie a niekoľkých reakcií, ktoré odzneli na nejakej konferencii o nejakej Planéte vedomostí. To poučenie je:

Ak štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy 20 rokov po prechode od plánovaného hospodárstva k hospodárstvu trhovému, je v takej spoločnosti niečo sakramentsky zle.

Viete, myslel som, že zážitok zo socializmu generácii 40+ stačil. Naivne. Jasné, je to také pohodlné, štát rozhodne za nás, veď myslieť je tak ťažké. Prípadne: My sme štát, tak sme od korýt rozhodli a vy nemáte čo do toho rozprávať.

Celoplanetárna zločinecká skupina

A ako je to s tými servermi na ukladanie veľkých súborov?

Namiesto električenky či cestovných lístkov neplatia Dopravnému podniku, ale Tribusu členské poplatky – mesačne tri eurá.

Hovoria, že ide o akési poistenie proti pokute. Členské a aj pravidlá v organizácii majú vraj nastavené tak, aby na jazde bez lístka neprerábali. Zároveň však tvrdia, že nie sú ani v zisku.

V MHD cestujú načierno, platia si poistenie proti pokute | Bratislava | bratislava.sme.sk.

Viete, uvažujem nad tým, či môže existovať celoplanetárna zločinecká skupina. Prečo nie, keď pravidlá sú vytvorené v rozpore s trhom a demokraciou. A ľudia kašlú na morálku.

Predstavte si, že v sieti zastávok bratislavskej MHD jazdia dve nezávislé siete autobusových liniek dvoch dopravcov. Ktorému zaplatíte? Aha, nikomu. Načo platiť, že?

Predstavte si, že… Voľby si našťastie predstavovať nemusíme. To len s tým trhom máme neustále nejaké nevybavené účty a dodrbávame ho reguláciami. Ono totiž aj ten Tribus je vo svojej podstate výsledkom klasických trhových podmienok. A čo prvé napadne dopravný podnik? Regulácia, perzekúcia, tresty. Socializmus.  Pritom oveľa účinnejšie je predávať lepšiu službu. Nie ľahšie, len účinnejšie. Verte mi, interný audítor vie o čom hovorí.

Od obchodu očakávam filtrovanie

Nakupujem rád a často. Vrátane týždenných nákupov potravín a všetkého čo je treba na chod domácností. Píšem v množnom čísle, lebo mám ako správny vysťahovalec domácnosti dve.

Zásadný poznatok po 15 rokoch starania sa o domácnosť:

  1. Od obchodu očakávam, že vyfiltruje to dobré pre mňa.
  2. Tovar s pridanou hodnotou.
  3. Pohodlie pri nákupe.
Z mojej profesie poznám základný problém maloobchodu, ktorým je nekonečná ponuka a konečná veľkosť regálov.  Takže obchodník, či chce, alebo nechce, musí vyberať, čo na tie regále dá a čo ponúkne svojim zákazníkom.  Keď radím kolegom, ako sa majú rozhodovať, tak im hovorím, aby hľadali tovar s pridanou hodnotou.    Aby to čo predávajú, malo pre zákazníka jasnú pridanú hodnotu. To sa potom aj marketing robí veľmi ľahko. Aby ponúkali veci, ktoré budú schopní zákazníkovi nejako okecať.

Mimochodom, je zábavné, ako obchodní reprezentanti hľadajú mnohokrát s námahou odpoveď na moju otázku, akú pridanú hodnotu má ich tovar nie pre mňa ako predajcu, ale pre môjho zákazníka.

A teraz k tomu  filtovaniu.

Chodím nakupovať oblečenie k Mark@Spencer.  Ide o to, že majú presne moje veľkosti. Že vždy majú moje veľkosti. Majú to čo sa nosí, v strihoch, ktoré sú bežne na ulici.  Nemusím sa o nič starať, oni to vyriešili za mňa tým, že ponúkajú len to, čo sa mi za týždeň nezničí a v čom nebudem vyzerať ako exot. Vyfiltrovali to z nekonečnej ponuky vzorov.

Do našej druhej/prvej domácnosti nakupujeme u nás v malom dedinskom obchode.  Nakupujem presne to isté ako v Glóbuse. Druhovo, značky sú samozrejme trochu iné. V tom dedinskom obchodíku to je na ploche dvoch väčších obývačiek.  Nikdy mi tam nič nechýba, všetko majú.  Rovnako ako v tom glóbuse na pol hektári.  Vyfiltrovali presne to čo nakupujem.  A čo suseda nemá, to nepotrebujem.

Pritom sa vôbec necítim obmedzovaný v možnostiach. To je podľa mňa tajomstvo jej úspechu aj úspech Mark@Spencer u mňa.  Vyfiltrovali to čo chcem nakúpiť.

Niekde by som tak či tak nakupoval. Tak nakupujem tam, kde je to pre mňa príjemné. Kde je tovar,ktorého výrobcovia sa ma nesnažia ojebať. Vo všetkých troch prevádzkach dobre vyfiltrovali také produkty, ktoré nemám problém kúpiť.

Ako je to s cenami?

Nuž, všetko je to otázka spočítania si jednosuchej rovnice

Náklady = čas + peniaze

Všimol som si, že v tom našom malom obchodíku majú drahú minerálku. Na šiestich fľašiach sú to 4/5 siedmej fľaše. Keď riešim smäd, Jednu-dve si kúpim u nej. Pre účely veľkej spotreby kúpim v meste kartóny.

Ostatné? Viete, ja chcem, aby tam ten obchod bol aj o rok v sobotu ráno otvorený. Tak tam nakupujem vlastne všetko a tie centové rozdiely nepočítam.  Ak ste zažili v praxi, čo by urobil Malý princ s ušetrenými 6 minútami vďaka tabletkám proti smädu, chápete ma, prečo chcem aby tam bol aj o rok.

Pohodlie je dôležité

Glóbus? Vravia, že je to ten z drahších hypermarketov. No nestáva sa mi, že by som čakal na pokladňu. Nie pri, ale ani len na. Pravidelne sú niektoré voľné. Prázdne regály som nevidel, doplňovačov sa tam motá haba-fúru, je koho sa opýtať na cestu.  Áno, tento pocit si platím v tých 10-haliernikových rozdieloch.

Teraz v Glóbuse vymysleli skutočne vernostnú akciu. Na získanie dobrých kufrov treba skutočne veľa a pravidelných nákupov. Aj priemernému matematikovi je jasné, že nie sú zadarmo. Príjemné, že je to akcia práve pre nás, už skutočne stálych zákazníkov.  Niekedy sa cítim taký odvrhnutý.

Akokoľvek, aj keď viem, ako fungujú vernostné systémy, nejaký bonus by som rád. Napríklad v podobe VIP pokladne, či lepšie samoblokovacieho skenera za vernosť.

Rada na záver

Kde máte ísť nakupovať? Kde majú kvalitné potraviny? To ja neviem kde majú pre vás kvalitné potraviny. Ale rozhodne vám viem poradiť toto: Ak vám obchodník ponúka sračky, nájdite si nabudúce iného obchodníka. Sťažovanie si? Prečo by ste to robili? Veď obchodov je kade-tade haba-fúru.

Úlohou obchodníka je urobiť prvotný výber.

Pod čiarou: Aby nedošlo k omylu. Toto nie je profesný a už vonkoncom nie odborný text. Aj aj som niekedy len obyčajný zákazník.

A vy sa čudujete môjmu nadhľadu?

Práve sa zrodil  šikula priemernosti. Veľmi nadpriemerný Šikula, ktorý vie vypočuť priemerných a vie im povedať to, čo priemerný chcú počuť. Šikula, ktorý to tím priemerným zo stredu dokáže dať. Zatiaľ priemerní chcú počúvať len bezpečné veci ako trinásty dôchodok, dlhšiu materskú, kratší pracovný čas. No poľahky sa stane, že priemerný ľud bude chcieť počuť veci xenofóbne, rasistické a fašistické. Smrť bankárom, napríklad. A tento Šikula priemernosti to tomu priemernému ľudu dodá.  A my už len budeme pozerať ako vysoko skáče jeho pes.

Došlo na moje slová, ktoré som už bol býval bol napísal na jeseň v článku Dve-tri iterácie k normálnosti a dosť?.

Veď mrknite len na tie nadpisy z dnešných novín:

Rýchlejší internet tam môžu priniesť firmy, ktoré získajú kmitočty na mobilné siete štvrtej generácie. „Táto myšlienka je zaujímavá a budeme sa ňou zaoberať,“ povedal Martin Kóňa z ministerstva dopravy.

Internet do odľahlých obcí môžu zaplatiť operátori | Téma | pocitace.sme.sk.

K tým vysielačom pôjde dátový signál v cisternách? A v tých dedinách doteraz nemali pevnolinkový telefón? A elektriku si nosili v kanistroch?

Krátko po pridelení bytu do prenájmu na čas určitý zmenili zmluvu na čas neurčitý. Byty pridelené na čas určitý nebolo možné odkúpiť, na čas neurčitý áno. Kúpno-predajnú zmluvu podpísali v novembri 2010

SME.sk | Aj Ficova hovorkyňa dostala byt od mesta.

Jedny sociálne byty predáme, druhé nakúpime či postavíme. Aha, takto je to s tým zámerom stavať nájomné byty podľa vzoru Viedne.

Štátny pedagogický ústav vyhodnocoval experiment ako efektívny a potvrdil, že žiaci mali dobré výsledky. Pre SME to potvrdila pod podmienkou anonymity jedna z pracovníčok ústavu.

Martin bráni šesťročné gymnázium | Spravodajstvo | turiec.sme.sk.

Tak dokopú decká k tomu aby mali ten vytúžený priemer 1,5 a aj tak je to celé zle. Veď ako by aj mohlo byť? Povolené sú len 4, 5 a 8 ročné dĺžky gymnázií. Šestka nie je vyvolená.

Bratom Bártovcom robil Straus v rokoch 2003 a 2006 oponentské posudky k rigoróznym prácam, ktoré boli z veľkej časti odpísané z jeho učebníc. V posudkoch práce pochválil a odporučil ich na obhajobu pred komisiou. Na základe toho sa bratia stali doktormi práva v odbore bezpečnostné služby.

SME.sk | Bárta má čudný slovenský titul.

No čo by som k tomu dodal? Nuž, aký titul, taký výsledok. Vďaka vzdelávaniu u policajtov v Bratislave získal také chabé vedomosti z práva, že skončil ako neprávomocne odsúdený. No nemal by tú školu žalovať a za zle poskytnuté vedomosti?

„Nič s tým nemám. Je to vec Univerzity Mateja Bela,“ vykrúcal sa minulý týždeň minister školstva Dušan Čaplovič, prečo nedá preveriť sporný diplom kolegu z vlády a strany Smer – ministra práce Jána Richtera.

Vo štvrtok svoj názor zmenil a na Právnickej fakulte v Banskej Bystrici nariadil ministerskú kontrolu.

SME.sk | Čaplovič zmenil názor, Richtera skontrolujú.

Politika verejnej mienky.  To sú istoty.

„Dohodli sme sa, že ten tlak, ktorý by bol z mediálneho priestoru, nie je v tejto chvíli pre nové vedenie polície tým najlepším začiatkom,“ zdôvodnil minister, prečo nebude policajným prezidentom Stanislav Jankovič, o ktorom uvažoval.

SME.sk | Novým policajným prezidentom bude Tibor Gašpar.

A tak vymenoval talentovaného skartátora. Tak mu treba, keby sa bol radšej učil skartovať, mohol byť prezidentom.

Nie, toto nie je realita

A o tomto mám tu písať? A diskutovať a polemizovať s tým? Ani náhodou. Veď to nemá ani len za máčny mak logiky. A morálka sa vtedy nachádzala v susednom vesmíre.  Sú to esenciálne preteky v discilíne, ktorú som bol býval bol už pomenoval:

Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

Nie Efezanom, nám to Paľo e-mailuje.

Je to naša voľba, či na túto ich hru pristúpime. Ja som sa rozhodol nediskutovať.  Ako hovorí Murphy: Nediskutuj z hlupákom, môžu si ťa pomýliť. Aj keď je to márnosť nad márnosť,  ľudia sa chcú dobrovoľne nechať zotročiť.

Radšej budem hľadať charakterných spoluobčanov. Viete, kto chce so systémom vydrbať, nič mu v tom nezabráni. Nič. Hľadajme tých, čo nechcú.