Revolučný reštart nenastane

Po tom, ako sa vracia socializmus 80. rokov minulého storočia, neostane pravdepodobne iného východiska ako revolučný reštart spoločnsoti. Ten však nenastane.

Napriek tomu, že si o dnešnom socializme nemyslím nič pozitívne, stále si propomínam ako demokrat zásadnú infomráciu:

Toto si ľudia zvolili vo voľbách. Tak nie je na mieste je im to brať.

Že pár rovnejších  niečo iné robí ako navonok hlása ich ideológia, je vlastne jedno.  Preskupujú kapitál svojim vyvoleným. Nie na zákleda skutčných potrieb obyvateľstva, ale na základe uspokojenia svojich potrieb. Je to tak, z daní a odvodov uspokojujú svoje osobné potreby. Tak to bolo za socializmu 80. rokov, tak je to v dnešnom socializme.

Uspokojovanie svojich potrieb môže vládnuca vrstva vykonávať len ak dokáže riadiť celú spoločnosť. Ak dokáže riadiť hospodárstvo. Jedna poisťovňa, jedna banka,  štátne podniky – to sú presne tie nástroje, pomocou ktorých vládnuca trieda môže riadiť toky peňazí. Riadiť ich tak, aby  vyvolení vo vládnej strane mohli uspokojiť z daní a odvodov svoje osobné potreby.

A čo riadenie osudov? To ste počuli o vyvolených na gymnáziách a tých pár voľných miestach na nezrušených štátnych vysokých školách? Nuž, ak máte dobrý osobný profil na Facebooku, môžete dúfať vo vyladenie priemeru 2,0 na vysvedčení a otvorenú cestu uličkou čakajúcich pred bránami Alma mater.

Aj vy chcete uspokojovať svoje osobné potreby? Sú len dve možnosti:

  • Byť súčasťou vládnej vrstvy.
  • Nájsť si iný štát.

Prečo som taký skúpi vo výbere možností? Nuž, k prvému bodu,  pamätám si fungovanie socializmu 80. rokov. Dnešné prípravy sa ničím nelíšia. Aj teraz je to tak. Ak chcete, aby bol váš biznis úspešný, musíte ho postaviť tak, aby pomocou neho uspokojovali vládnuci svoje osobné potreby. Potom dostanete zelenú.

A k tomu druhému? Priatelia, obyvatelia Slovenska si toto zvolili dobrovoľne v demokratických voľbách. Myslíte si, že sa obmení za 3 roky uvažovanie 25% voličov? Mylíte si, že za 3 roky prídu na na to, že sa voda v hrnci varí, kým  sľubovaný ľad sa rozpustil v coca-cole na Vazovovej? Ja nie.

Viete stačí poukázať na tých hnusných kapitalistov, čo si privlastňujú nadhodnotu a 25% máte istých.  Alebo ste schopní  týmto 25% vysvetliť, že kapitalizmus, zisky, osobná sloboda, možnosť výberu,  demokracia sú pre nich dobré?!?

Trietia cesta

Alebo nemusíte urobiť nič.  Do práce môžete chodiť len na vyspanie, veď šanca riadiť svoj svet bez toho aby ste boli v myšlienkach na správnej strane neexistuje. Tak prečo sa namáhať? Stačí sa k dôchodku pregrgať.  Socialistický štát sa o vás predsa vždy postará. Veď to hovorili v televízii.

Doma sa o politike nehovorí, čo ak  radiator načúva. Koniec-koncov je to jedno. Že by ste navštívili Zelený dom si o vás aj tak zistia. Vybočilo to z vyšich bežných cestovných návikov zaznamenýaných v MHD a na kamerách.

Oni to všetko za nás urobia. Nejaké dôchodky bubú. Na chlieb a mlieko bude vždy, dva pomaranče si dáte na Vianoce a paradajky koncom augusta v zľave a chodiť pešo je zdravé na cholesterol.  Priateľom sa pochválite kvetmi na záhradke, vypijete svorne pivo zo zľaváka pod slnečníkom zo zľaváka. Pri mori ste boli za mladi a aj tak tam bolo teplo a vždy ste sa spálili. A keď budete chcieť vidieť Momu Lisu na vlastné oči, vrátite fľašky, zanesiete zľaváky do zberu a kúpite si 3D hologram.

Tak nič. Ja som to aspoň skúsil a možno moje deti ocenia, že som to, čo mám, získal vlastnou hlavou.

Pod čiarou V článku je použítých asi 5 inotajov. Trénujte, táto schopnosť  vyjadrovania v inotajoch sa vám čoskoro hodí.

Zdieľať?

Čo je to vlastne “európske auto”?

Česká Škoda kde-aký model vyrába kade-tade po Slovensku. Kia kompletne vyrába na Slovensku, teda pardón, v Čechách. Pred pár mesiacmi si s Hyundééé prehodili výrobu. Takže keď vás osloví reklama na slovenský Hyundééé, tak nakoniec máte v garáži auto postavené v Turecku s káblami zo Slovenska, svetlami z Čiech a plechmi z Číny s francúzskym akumulátorom.

Česi majú furiantskú radosť z predaja takýchto národných áut. A nemeckí a talianski Európania zas nadávajú, že ich auto vyrobené na Slovensku torpéduje.

Marchionne si ještě postěžoval, že prodeje evropských značek nabourala dravá konkurence z Koreje. Kia a Hyundai si v Česku a na Slovensku otevřely fabriky a agresivně nabízejí své modely na trhu.

Evropský autoprůmysl míří do záhuby – iDNES.cz.

Tak, tak, nalejme si čistej pepsi-coly!  Coca-cola by pokojne mohla byť označená na regále ako tradičný český výrobok. Voda z Čiech, linka v Čechách, práca šikovných českých ručičiek. Len s tým cukrom by som to novinárom tak celkom neveril. Coca-Cola je podle norem typickým českým výrobkem – iDNES.cz.

“Ale veď značka…”, tárajú všetci jeden cez druhého, “je európska.” Veď hej, chudák európsky Opel, čo má staručkú fabriku a v skutočnosti patrí GM z USA. Stačí tliachať v dlhých vetách, plebs po troch slovách začne prevolávať na slávu. Pravdu, učupenú niekde na konci, už nikto nepočuje. Ani rečník. Poučení, už len trepú prázdne frázy.

Priatelia, celé to sú len povzdychy kapitalistov smerom k socialistickým politikom. Veď prečo by nevyužili tieto socialistické, ba až komunistické nástroje. Boli by hlúpi. A my sme tiež hlúpi, že sa utiekame k socialistickej ekońomii. Ako by nám skutočná 40 ročná skúsenosť už vyprchala z hlavy.

Naozaj mám tohoto socializmu 80. rokov, čo je všade na vôkol, plné zuby. Veď už aj znárodňujú, aby mali z čoho rozhadzovať drobné do prachu otrokom.  A tí sú v hlbokom predklone vďační za každý nový socialistický výdobytok.  Mrknite do zrkadla, čo tam vidíte.

Zdieľať?

Prečítané: Cory Doctorow – Malý bratr

Čítam beletriu, čítam beletriu a zrazu si uvedomujem, že čítam dokument. Áno, je to dokument o našom svete. V tomto žijeme. Listina základných práv a slobôd je trhaná na cucky v záujme – koho vlastne?!?

Často som v ostatnom čase uvažoval, ako zrozumiteľne argumentovať proti obligátnemu ak nerobíš nič zlé, tak ti špehovanie nemôže vadiť. V tej knihe sa píše:

Je vyslovene osvobozující, když nějaká část vašeho života patří jenom vám, když ji nikdo jiný nezná. Dalo by se to přirovnat k nahotě nebo tomu, když jdete položit kabel. Každej se čas od času svlíkne. Každej si musí sednout na mísu. Přitom ani na jednom není nic nestydatýho, úchylnýho nebo nepřirozenýho. Jenže co kdybych vydal nařízení, že si odteď můžete vyluftovat střeva jenom v prosklený kukani zavěšený uprostřed Time Square, a to jak vás pámbu stvořil?

I kdyby na vašem těle nebylo nic v nepořádku nebo nezvyklýho – a kolik z nás to o sobě může říct? -, museli byste být totální pošuci, aby se vám ta představa líbila. Většina z nás by zdrhala jako o život. Většina z nás by to držela, dokud by si nevyvalila bok.

Neděláme nic, za co bysme se měli stydět. Děláme neco osobního. Náš život patří jenom nám.

(Strana 50)

Čítal som tie riadky uprostred kempu pred stanom. Všetci sme tam boli uzrozumení s tým, že sa delíme o mnoho itímností, o mnoho z našich osobných životov, o mnoho viac, ako v bežnom živote.  V mnohom sme sa tam podobali tomu chlapíkovi, čo ho vytiahli v sklenenej kukani nad Time Square.

Teraz sedím v tichu vlastného domu. Za pevnými stenami.  Nerobím nič iné, ako v tom kempe. Ale je veľmi príjemné vedieť, že môj život patrí len mne. Vrátane zvukov peristalitických pohybov a flatulencie. Zaručuje mi to Listina základných práv a slobôd.  V pevnom dome sa nemusím spoliehať na rešpekt ostatných.  Môj osobný život je v tom najlepšom poriadku bez toho, aby som od vás niečo musel požadovať.  Aj vy ste razom slobodnejší, keď nemáte možnosť ani len náhodou sledovať, ako si freudovsky užívam kladenie kábla.

Sú dokumenty, ktoré naozaj nie sú trhacím kalendárom. Ústava napríklad, ktorej Listina je súčasťou. Tie práva sme si ako ľudstvo dali dohromady preto, že stojí za ne bojovať akýmikoľvek prostriedkami.

Naozaj akýmikoľvek? Naozaj si myslíte, že 250 kamier na  českých dialniciach je tak akurát? Podľa mňa je to práve o 250 viac ako je únosné.  Vďaka nim sa podarilo nájsť práve to jedno auto, ktoré viezlo unesené decko. Spomedzi bambilióna našich ostatných áut, ktoré boli v rovnakom čase špehované.  Je naozaj mojou osobnou vecou odkiaľ kam a prečo cestujem.  Čo vás do toho? PREČO MA SLEDUJETE? A to nekričím na vás preto, že ste idiot, len nemám trpezlivosť , kým na to prídete sami.

Podľa nejakého zákona mám požiadať, aby mi bolo oznámené, aké osobné údaje sú o mne zhromažďované. A vzápätí mi musí byť vyhovené, ak požiadam aby tie údaje boli vymazané a už nikdy viac neboli zhromažďované.  Uvažujem, že požiadam správcov dialnic  od Česka, cez Rakúsko, Taliansko až po Francúzsko, aby mi oznámil a následne vymazali všetky záznamy, ktoré o mne zhromaždili za ostatných 14 dní.  A potom ešte asi tak bambilión ďalších firiem, ktoré majú uložené číslo mojej karty a číslo môjho pasu vo svojich zákazníckych databázach.

To, že som bol na dovolenke na Korzike nie je nič, za čo by som sa mal hanbiť. Robil som len nejaké tie osobné záležitosti, ako napríklad, že som každé ráno položil kábel. No dobre, tak skoro každé ráno. Ale môj osobný život patrí len a len mne. Každého z tých, čo si ma na tej ceste zaznamenali, je do môjho osobného života hovno.

Matematika nadovšetko

Predstavte si, že existuje super vzácna choroba, nazvime ju, ako v tej knihe, superAIDS. Jej výskyt bude 1:1 milión.  Vyviniete test, ktorý je presný na 99%. Takže štatisticky vám vyjde 1:100 ako falošne pozitívny.

Už to vidíte? Vraj sa to volá “paradox falošne pozitívneho výsledku”.

Jedno percento z 1 miliónu je 10 tisíc. Ak otestujete 1 milión ľudí, z testu máte štatisticky 10 tisíc potenciálnych chorých.  Ale len jeden z nich, len jeden z tých 10 000 ho skutočne má. 9999 ľudí ste ozančili ako superAIDS pozitívnych falošne, nesprávne.

Zničili ste im život. Ja viem, chráni ich  zákaz rasizmu, šovinizmu a genderová rovnosť. Aha, to sú tie nástroje, ktoré sú súčasťou Listiny.  A to chcete, aby sa nimi riadili tí, ktorí 9999 ľuďom z ich Listiny urobili konfetky?

Rozporuplné pocity nikdy nekončia

Ak toho jedného so superAIDSom nenájdeme,  je síce pravdepodobnosť len 1:1miliónu,  že sa od neho nakazíte, ale nakazený je na 100% mŕtvy.  Jeden nakazený za nejakých pár rokov dokáže nakaziť tisíce.  Ticíce, ktorý každý jeden z nich je na 100% mŕtvy.

Takže po nejakom čase sa ten test stane presnejší, ako je výskyt toho, čo má odhaliť. Už prestane byť problematický kvôli “paradoxu falošne pozitívneho výsledku”. Naozaj neviem, či máme na to čakať.  V súvislosti s prevenciou skutočne nákazlivých (lietajúcich vzduchom) a skutočne smrteľných (po ich výhre v lotérii života ste na 100% mŕtvy) chorôb hovorievam, že čakať s preventívnymi opatreniami nemáme.

A zas tá matematika

Denne sa na planéte naplnia tisíce kinosál ľuďmi túžiacimi si pozrieť Batmana a iných preoblečencov.  Tí 12 v tej jednej jedinej polnočnej kinosále sú dnes na 100% mŕtvi. To je fakt, vďaka ktorému si to môžeme presne spočítať.

Dajte mi matematický dôkaz, že za ostatných 365 dní bolo práve len 12 mŕtvych filmových fanúšikov  vďaka vašim super 99% účinným metódam na odhalovanie teroristov, vrahov a psychopatov.

Dokážte, že vaši teroristi lietajú vzduchom a po styku s nimi sme na 100% mŕtvi.  

Na sledovanie môjho osobného života podľa citu už vám nikdy neskočím.  Poznáte úspešnosť  vašich sledovacích a odhaľovacích metód,  máte k dispozícii skutočný počet  vrahov a ich obetí, ktorí vám prekĺzli. Tak matematicky dokážte, že  rozmontovanie do poslednho šroubíka každého jedného auta pred nalodením na trajekt má zmysel. 

Alebo prepusitite tých tajtrlíkov, čo náhodne otvorili a nakukli do natrieskaného kufra toho Taliana predo mnou. Peniaze na toho tajtrlíka, čo ma podľa vás ochránil počas následnej plauby trajektom máte odo mňa. Tak už konečne dokážte svoju opodstatnenosť, alebo choďte so svojimi 250 kamerami do tej riti sami.

Priatelia, alebo ste si to každodenné a všadeprítomné špehovanie vy zvolili?

Zdieľať?

Zamneď: Viete, že je to zlé a spoliehate sa na to?

Hm, nič z toho som nezažil. Ale znie to údesne. Takže sa jeden kvázi-promočný projev stal hitom víkendových sociálnych sietí.

Na Farmaceutickej fakulte v Bratislave prednášali špičky, semináre a cvičenia viedli docenti a budúci dekani. Od skúšok sa vyhadzovalo za nevedomosti, takže štátnice boli príjemnou interdisciplinárnou diskusiou. Diplomovky boli plné experimentov, lebo boli súčasťou zahraničných grantov a oponoval to konkurenčný tím. Pracovať v odbore je brnkaćka, pracovať mimo odbor sa ani nedá – znamená to pribrať si k farmácii ešte nejaké manažérske, ekonomické či právnické doplnky.

Na Gymnáziu v našom okresnom meste už dávno pred osemročným modelom som tento absolvoval. Byť extra v predu v niečom bolo pomaly povinnosťou.

Na vojne som bol a videl práve tie dvojciferné IQ. Nehovorím, že som ich musel skúmať 5 mesiacov, ale kedy by som sa zahral na sestričku a videl svojim pracovným partnerom – lekárom, priamo do gágora?

Takže skutočne neviem o čom to ten komentátor-dekan točil. Som zhnusený a som si istý, že by som do takého systému svoje deti nevypustil. Predsa nie som hlupák, aby som vediac, že je nie čo zlé, svoje deti – to najdrahšie čo na svete mám – do toho zlého nútil vstúpiť.

Je to o motiváciách

Nám hovorili, že sú isté možnosti. Hovorili nám o nich v hlbokých 80. rokoch minulého storočia. Hovorili nám o nich v 90. rokoch. Ak dnes o tých možnostiach nikto nehovorí v škole mojim deťom, tak im o nich hovorím ja. A hlavne cez prázdniny im ich ukazujem. Ale možno je to preto, že ma neučili spolieehať sa na systém.

Všemocná škola? Prd baraní! Ak vy, ako rodičia nedáte svojim deťom informáciu o možnostiach – vy ste zlyhali, nie to školstvo. Zlyhá ten, kto sa spolieha na zlý systém, keď vie, že je to zlý systém. Nie, netreba mať ambície zlepšiť školstvo. Stačí sa aktívne vyhýbať jeho zlým vlastnostiam.

Ale ani to netreba. Stačí sa len v tom školskom čase učiť. Ak tá škola má takú nízku laťku, že ju prejdete bez učenia, je len a len vašou osobnou chybou, že v čase vyhradenom na učenie ste sa na tú lokálnu laťku zhnusene nepozerali z ďalekého európskeho nadhľadu.

Európa je jedna. Jazyk je otázkou niekoľkých málo mesiacov. Ak má ten komentátor-dekan v tom prejave pravdu a súčasne si my rodičia myslíme, že to so slovenským či českým školstvom je také mizerné, tak prečo nemotivujeme naše decká skúsiť prímačky na Sorbonu či Oxford?

Nebuďte za hlupákov. Vediac, že to je zlé, sa na to len hlupák spolieha.

Zdieľať?

Dva moje stále obľúbenejšie a obľúbenejšie nápady

Nenapísal by som to lepšie, tak zacitujem môj blogérsky vzor (výdrž nadovšetko a aj tie myšlienky nie sú na zahodenie).

No a ten aktuální nápad: co kdyby parlament schválil zákon, podle něhož by každý poslanec byl pod odposlechem pořád? A ty odposlechy by se vysílaly na speciálních rozhlasových kanálech… Jejda, to je asi můj druhý nejhorší nápad od onoho, kdy jsem tu navrhoval, aby poslanec byla funkce neplacená a aby se parlament scházel jen v případě, že je skutečně jasně a nezbytně třeba vytvořit nový zákon na základě nějaké nové situace, anebo že by bylo nutno pod stejně silným tlakem nutnosti změnit zákon stávající.

Zdroj: http://www.hyena.cz/12/06/120620pes.htm

Stále sa mi v mozgovni vyvíjajú. Nie som z nich nadšený, ale  prehadzjú sa mi v lebeni furtom a nemajú sa k odchodu.

Zdieľať?

Zamneď: Pán Lopatka a iné nástroje na kydanie hnoja

Strana SaS je mi sympatická z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že sú to politici, ktorí si na prácu dokážu nájsť manažérov. Nepotrebujú tam vysedávať osobne. Ich programovým cieľom je,  prehovoriť na prácu pre štát niekoho, kto to vie. Riaditeľ inštitúcie s 5000 zamestnancami musí byť manažér. Niekto, kto to má už dávno natrénované.

Alebo to môže byť podržtaška a poskok. V inštitúcii, kde sa dá zamestnať 5000 superverných,  my občania takého podržtašku určite potrebujeme, že?

Priatelia, je to o charaktere a morálke tých, kto takéto riaditeľské miesto majú možnosť obsadiť.  Obsadenie takýchto riadiacich pozícii v štátnych inštitúciách  je skvelou spätnou väzbou, ktorá vypovedá o politikoch. O ich motiváciách, o ich charaktere, o ich  schopnosti pracovať pre nás, čo si tento štát platíme.

Politika je nástroj, pomocou ktorého máte možnosť nastaviť fungovanie štátu podľa svojich vlastných predstáv. To je fakt, ktorý môžete pozorovať všade navôkol. Je to princíp zastupiteľskej demokracie. Predstavy socialistických politikov o tom, ako má fungovať slovenský sociálny systém sú mi protivné. Predstavy socialistických politikov ako má fungovať  Európska únia sú mi  27-násobne protivné.

Zvolili sme si to sami

Ako demokrat viem, že musím vydržať do budúcich volieb. Otázkou je, čo za toto obdobie urobím pre to, aby v deň  volieb zvíťazili politici, ktorí majú môj  názor na to, ako má štát fungovať.

Z ostatných pár mesiacov som získal presvedčenie, že  kam len sa po 3 rokoch pozriem, budem vidieť kopy hnoja z všelijakých  komplikovaných regulácii, výnimiek a pravidiel, v ktorých sa už ani divá sviňa nebude vyznať. Bude tu privilegovaná vrstva nadľudí, ktorí budú poznať tú správnu podržtašku. Podržtašky budú sedieť na kohútikoch od pomijí, ktoré budú vytekať z tunelov výnimiek a regulácií veľkých ako Branisko. A na vrchole tejto pyramídy farmy zvierat bude sedieť ako na Olympe pár mrzutých, zlomyselných, nudiaich sa jachtárov s teplomermi v rukách.

Motivácia nadovšetko

Budem vôbec potom chcieť  hľadať kade-tade zapotrošené zhrdzavené lopatky, vyštrbené hrabličky a vyčistiť tento Augiášov chliev? A budú tie lopatky a hrabličky a hadice nikolsonky chcieť sa s čistením trápiť?  Ona tá naša zemeguľa obsahuje dosť miest, kde si to môžeme bez námahy urobiť  podľa vlastných predstáv. Rovno, z čistej vody. Tak prečo práve pod Tatrami? Veď tu ani more nemáme, kam by sme ten presmerovaný Dunaj z chlievov vypustili.

Zdieľať?

Na viac práce za naše vyššie dane a odvody zatiaľ nemáme nárok – rozhodla štátostrana

Práca za dávky – to bol jeden z programov  pred ostatnými voľbami mne sympatickej SaS.  Ráno som sa pri ceste z obchodu zdravil so susedami, ktoré práve takto za dávky hrabali verejné priestranstvo v našej obci.  Tešil som sa z toho, ako som sa vždy v lekárni tešil keď ma ráno vítala sanitárka s upratanou lekárňou. Mám rád, keď tieto drobnosti ľudia robia. Obdivujem ich, mňa by to nebavilo a preto rád veci delegujem.

Máme doma fotky z 50. rokov zo stavby Trate mládeže do Štiavnice. Strýco na nej pracoval. Denne sa mi v RSS-ke zobrazujú staré fotky z USA z rokov cca  1900-1930.  Pri geocechingu v posteli si rád čítam listingy kešulí, ktoré sú v ďalekej prírode, teda 2-10 kilometrov od cesty. Často sú to historické exkurzi do obdobia, kedy vznikali zaujímavé železničné, cestné stavby či budovy. Občas sú tam dobové fotky.

Všetky tieto fotky majú spoločné davové scény. Všade je hafo-veľa robotníkov s lopatami. Hafo-veľa murárov. Ale sú to staré časy, kedy nás na planéte bolo o pár miliárd menej.

Jožo s tajomníčkou si ten  projekt dávky za prácu  rozpracovali a potom prišli predčasné voľby. No akeďže socialisti majú toto isté naplánované až na koniec roka 2013, tak to predložili toť včul 2.7.1012. Aj aby im to neukradli kompletne a aj aby sa na ďalšom príklade ukázalo, ako to štátostrana v skutočnosti s istotami myslí.  Výsledok je taký, že 3.7. boli všetci socialisti proti.  Plán hovorí, že koniec roka 2013, tak koniec roka 2013! My si naše sieťové grafi so sociálnymi istotami rozvracať nedáme!

Už ma chápete,  prečo to celé najbližšie 3 roky nemá zmysel?  Práci česť!

Priatelia, nepísal som o tých fotkách len tak. Ide o nasledové: Tú prácu musia robiť ľudia osobne, rukami a davovo. Bez ohľadu, že naša spoločnosť postúpila v technologickom rozvoji. Musíme sa jednoducho v niektorých miestach vrátiť k tomu, aby ľudia dostali prácu do ruky.

Viete, nemyslím si že štát má hospodáriť ako firma. Ako, veď úlohou štátu je míňať, úlohou firmy je zarábať. Štát musí míňať peniaze tak, ako to spoločnosť, ktorá si ho vytvorila, potrebuje.

My dnes nepotrebujeme, aby sa pri stavbe dialnic využívali moderné megabagre, megaťahače, megacisterny, megazametače a ďalšie skvelé  cestné stroje. Ani na čistotu mesta to nepotrebujeme. Ani na stavbu kanalizácie do kde-akej prilepenej  cigánskej osady. My potrebujeme, aby tam podchvíľou pracovali ľudia, ktorí nemajú žiadne pracovné náviky.

Priatelia, viete čo potrebujeme? Aby starí otcovia zas hovorili svojim vnukom pri táboráku:

“Vidíš tamten most? Tak všetko ten betón som tam rozhŕňal s tvojimi 5 ujami a strýcami. A celá naša osada si vykopala kanalizáciu vlastnými rukami. Tak nie že ťa do paroma napadne nachádzať do záchoda noviny.”

Keď som prechádzal onehdá staveniskom R2, niekde nad Beňadikom, nevidel som tam jediného z lopatou. Len samých navigátorov s plácačkami a vo vestách, ktorí posedávali a čakali, kým prídu stroje, odídu stroje, kým to tie stroje urobia.

Keďže je tu nejaký balík peňazí, ktoré na tie dávky spotrebujeme, mal by tu byť aj jasne definovaný balík práce, ktorý za tie dávky dostaneme. A nech sa skúsi niekto v tej súvislosti niekto posťažovať, že nemá pre aktivačné práce nejaké stroje. Nech je čokoľvek od naklonenej roviny a kladky v práci za dávky prísne zakázané.

Pod čiarou: Poslednou inšpiračnou kvapkou mi bol Rony, čo to po webe pár krát naznačil a nedávna opätovná spomienka. Za môjho detstva zbierali bále na poli a fortieľne ich nakladali na vlečku polonahí chlapi opálení ako cigáni. Včera som videl, ako sa  po poli preháňal vysokozdvyžný vozík – tereňák.   Áno, aj tie dotácie  do poľnohospodárstva sú z našich daní a odvodov.

Zdieľať?

Mal som rád dedinské radary. Do dnes.

Mám rád radary, ktoré na mňa blikajú, keď sa pozabudnem so znížením rýchlosti. Mám rád radary, ktoré ma uistia, že idem predpisovo pred školou. Skutočne na mňa fungujú. Až do dnes. Moju zmenu od súhlasu k nenávisti spôsobila objektívna zodpovednosť majiteľa vozidla.

Polícia na Slovensku si to predstavuje tak, že merať a zaznamenávať bude môcť kde-kto a polícia to bude len vyhodnocovať, baliť do obálok a posielať.  Takže každý, kto má  dieru na konektor bude zbierať  o vás údaje.  Napríklad k tomu radaru, čo si obec kúpila a inštalovala na začiatku obce, starosta dá pripojiť záznamové zariadenie.

Celý zákon o objektívnej zodpovednosti predpokladá, že sme hovadá a svine a že je nás takých veľmi veľa. Až tak veľa, že  už nestačí, aby občas živý policajt zamával pelendrekom. Až tak veľa, že potrebujeme elektronický dozor. Všade, na každom kroku.  To veľké množstvo v tomto odstavci, to je dôležité.

Myslíte si, že týchto veľa svíň a hovád sa razom zmení na poctivých a dobrosrdečných, keď budú pripájať ten blikajúci obecný radar na záznamové zariadenie?  Ešte raz pripomínam, koncept objektívnej zodpovednosti je tu preto, že svíň a hovád je medzi nami až priveľa.

Priatelia, verím na motiváciu.  Tá je hýbateľkou našich činou.  Motiváciou záznamového zariadenia k obecnému radaru je zisk z pokút. Netreba ani priamy. Stačí, že je to príjem štátneho rozpočtu a obce dostávajú z tučného štátneho rozpočtu peniaze na svoj chod. Kruh sa uzatvára a kým blikajúce čísielko mi ukazuje uspokojivých 50km/hod, záznamové zariadenia, dobre sklaibrované, zaznamená spolu s fotkou 56km/hodinu.

Pretože je nás hovád a svíň strašne veľa, už neplatí, že štát musí dokázať, že sme porušili zákon. Podľa  konceptu objektívnej zodpovednosti sa musíme do 15 dní vyviniť my sami.  Stačí, aby jedna z nás, mnohých svíň, prípadne jedno z nás hovád vyprovokoval akciu, ktorá skončí odoslaním obálky s pokutou.

Zákonom o objektívnej zodpovednosti sme sa priznali, že my ako spoločnosť sme len samé hovadá a svine. Že nie sme schopní sa sami správať k sebe slušne a potrebujeme aby na nás dohliadali stroje. Stroje, ktoré máme v rukách my hovadá a svine.

Sme v riti. Z tohto kruhu nie je východisko, milí moji spoluobčania.

Zdieľať?