Nesúhlasím, roky-rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie

Zaťali do toho Švédi v roku 2009, keď bol The Pirate Bay vinný za <a href= na súbor formátu PDF A už aj Briti zatvárajú za odkazovanie. Tí to nazvali spiknutie s cieľom uľahčiť porušovania autorských práv.

Guardian uvádí, že jde o prvního britského  občana, který jde do vězení za web, který odkazoval na nelegální kopie filmů a tv pořadů.

Rozsudek hovoří o „spiknutí s cílem usnadnit porušení autorských práv“, samotnému Vickermanovi se konkrétní porušování autorských práv prokázat nepodařilo, byť v rámci důkazů bylo uváděno, že mohl některé z odkazovaných pirátských kopií nahrát na Internet sám.

Čtyři roky za web s odkazy na pirátské kopie filmů a tv pořady – Lupa.cz.

Je v tom totiž pasca primeranosti. Jeden odkaz nevadí, ale dva sú už spiknutie? Alebo 128 odkazov – to je spiknutie, 256 je velezrada a 512 odkazov, to je na vojenský tribunál v Haagu? A ako má jednoduchý farmaceut vedieť, že na stránke, ktorú odkazoval pred rokmi, pretože obsahovala herbár liečivých rastlín ostal dnes už len návod na narezávanie nezrelých makovíc a spracovávanie surového ópia?

Podľa rovnakej logiky a pretože Anglosasi vyznávajú precedentné právo, by sa pokojne v nejakej neukojenej mozgovni mohol zrodiť nápad označiť to za spiknutie s cieľom uľahčiť porušovanie zákona o omamných látkach a prekurzoroch.

Nesúhlasím, roky rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie.

To znamená, že prevádzkovateľ je právne zodpovedný za cudzí nelegálny obsah až v momente, keď je na jeho nelegálnosť upozornený súdnou mocou a neurobil nič pre jeho odstránenie v určenom časovom limite. Dovtedy je zvrchovaným správcom a je len na jeho vnútorných etických štandardoch (ktoré sa odrážajú v pravidlách používania služby), ako posudzuje legálnosť či nelegálnosť obsahu na svojich vlastných stránkach. Súčasne v momente, keď zistí, že je jeho služba využitá na nelegálne aktivity, je povinný takýmto aktivitám zabrániť.  Či už sám aktívne, alebo požiadať súdne orgány o spoluprácu.

Najprv Švédi, potom Francúzi a teraz už aj Taliani.

Ale ono je to jednoduchšie. Pustíme robota do siete a ten vyhľadá odkazy na známy nelegálny obsah. Keď sa robot vráti s plnou databázou webov, výkonná pracovná stanica spárovanie webov a ich prevádzkovateľov, doplní adresy z obchodných registrov jednotlivých krajín a celé to pošle do obálkovacieho automatu. A potom už len fikcia doručenia a ste v base skôr ako vyslovíte www. Ja som vám to už dávno hovoril: Nechcem, aby ma pokutoval robot

Čo tam po tom, že to nie je spravodlivé. Hlavne je to jednoduchšie.

Ľahké riešenie nie je nikdy spravodlivé.

Pre matematicky založených vo verzii: Ľahké riešenie je  vždy nespravodlivé. To aby sme sa z tých záporov korektne neposrali.

Začalo to právnou zodpovednosťou firiem a nasledovala fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie či webovej stránky… Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Opakujem: Ľahké nie je nikdy spravodlivé.

Zdieľať?

Firma pre radosť

Z princípu toho, čím sa nateraz profesionálne zaoberám, sa pohybujem na trecej ploche medzi malými osobnými firmami a veľkými korporátnymi prostrediami.  Je pre mňa zaujímavé vidieť tieto dva odlišné svety.

Mať firmu pre radosť z vytvárania vecí a uspokojovania potrieb iných. A na druhej strane manažéri pracujúci za firemné bonusy.

Keď máte firmu pre radosť z diela, môže sa vám ľahko stať, že začnete rásť. Zákazníci sú koťuhy prešibané a začnú vás po svete vychvaľovať. A na dvere vám začnú búchať noví a noví zákazníci.  Je to presne to, čo sa stalo krčmárovi v Cimrmanovej Hospody na mítince. Otvoril si krčmu a oni mu tam začali chodiť ľudia.  A stojíte pred zásadnou otázkou:

Pošlem tých zákazníkov preč, lebo chcem mať svoju malú firmu?

Mám budovať manažérsky systém, aby som mohol dať svoj skvelý produkt, produkt môjho srdca viacerým?

Ide o to, že na viac zákazníkov, na rozvoj potrebujete najímať ľudí. Takže po krátkej chvíli tú máte zamestnancov pracujúcich za mzdu. Nie pre uspokojenie s vytvoreného diela, ale kvôli peniazom na uspokojenie ich vlastných túžob. Vy ste si dakedy dávno uspokojili svoju túžbu tým, že ste vytvorili svoje dielo a začali uspokojovať potreby svojich zákazníkov.

Vaši zamestnanci ale takéto motivácie nemajú. Z iných motivácii pramenia úplne iné pracovné výsledky. A vám sa môže mozgovňa aj rozdrapiť z rozporu medzi vašimi očakávaniami a zamestnaneckými skutkami.

Veď vy by ste to sami od seba, samozrejme a automaticky riešili v súvislostiach, komplexne s dôrazom na uspokojenie zákazníka za každú cenu. Tak ako to, že to ten zamestnanec nechá pokojne nedokončené, neuzavreté, neupratané, nezabalené, ne- a ne- a ne-?!?

S obľubou rozprávam nasledovný matematický manažérsky príklad:

Jedna babka okope svoju záhradu za dve hodiny. Dve babky rovnakú záhradu za jednu hodinu. Štyri babky za pol hodinu. Za koľko hodím okope túto záhradu 100 babiek?

Odpoveď je: Bez manažéra sa utlčú motykami.

Môj otec mi poopravil to zadanie:

Bez manažéra dokonca aj dve babky za 4 hodiny, pretože budú klebetiť.

Môj ocino je veľký syn svojho národa a trafil to aj v tomto prípade presne. Vystihol podstatnú úlohu zamestnaneckej a aj manažérskej motivácie. A aby nevznikol omyl, motiváciou nie sú len peniaze a bonusy, ale aj pochvala, kolegiálne uznanie či rytmus práce a nástroje kontroly. Ale to už je iný príbeh.

Nateraz našťastie osobne nestojím pred touto hrôzostrašnou úlohou. Teda pred rozhodovaním. O rozhodovaní je totiž známe, že sa nikdy nerozhodnete dobre.  Je to preto, že po rozhodnutí bude zákonite nasledovať zmena a zmena, to je stelesnené zlo. Po zmene vždy vzniknú staré dobré časy.

Tak priatelia, a toto si musíte sami rozhodnúť.  Rozhodujte sa s vedomím, že vždy budete spomínať na staré dobré časy, kedy ste mali svoju firmu v rukách.

Zdieľať?

Noví komunisti žiadajú diskusiu o vytvorení jednej poisťovne

Len aby som nezabudol, čo je to “Vízia 21” a čo podľa nich znamená “požadovat diskusiu” a držať sa ideálov boja proti Gorile. Slová na http://www.vizia21.sk/ a skutky z dnešného dňa:

Záujem občanov o prestup do VšZP sa dá podľa nej dosiahnuť tým, že sa výrazne zvýši kvalita poskytovaných služieb. “To bude mať za následok prirodzený záujem ľudí prehlásiť sa do VšZP. Na zvýšenie kvality sa môže využiť potenciálnych takmer 500 miliónov eur, ktoré by inak štát len tak daroval vo forme ‘odkúpenia’ súkromným  spoločnostiam,” uvádza sa v stanovisku.

Týmto by sa údajne predišlo “potrebe” zoštátnenia súkromných zdravotných poisťovní, nakoľko samy by museli prehodnotiť, či sa im oplatí fungovať na trhu v prípade, že nemajú dostatočný počet klientov a ich zisky sú buď nízke, nulové, či vykazujú stratu. V prípade, že výzva Vízie 21 ostane nevypočutá a zdravotné poisťovne budú odkúpené z peňazí daňových poplatníkov, iniciatíva požaduje, aby vláda SR na čele s premiérom Robertom Ficom zabezpečila, že jedna štátna ZP bude hradiť úkony iba v čisto štátnych zdravotníckych zariadeniach.

Občianska iniciatíva žiada diskusiu o vytvorení jednej poisťovne – Zdravie – TERAZ.sk.

V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

Zdieľať?

10 mýtov a legiend internetovej generácie

V G+ mi pristál zdielaný odkaz na nejakého blogéra, ktorý bol zdravo rozhorčený. Inšpiroval ma  ako ukážkový príklad mýtov a legient internetovej generácie

Mýtus prvý: Terciárne zdroje majú pravdu

Citace z Wikipedia.org: Razítka podnikatelů a jiných neúředních osob nemají z právního hlediska žádný speciální význam…

Patrí do všeobecnej inteligencie 21. storočia byť chopný rozlišovať primárne, sekundárne a terciráne zdroje. Wikipiedia je pekný inšpiračný ale stále len terciárny zdroj informácii. Práve vzhľadom na spôsob tvorby jej obsahu. Aj keď chce byť encyklopédiou, stále je to len terciálny inšpiračný zdroj. Ešte pretečie veľa vody dolu Hronom, kým sa niekto za ňu natoľko zaručí, že bude kvalitným zdrojom sekundárnym. Samotné slovo encyklopédia to z nej neurobí.

A ak sa nechcete strápniť, treba ísť pre pravdu vyššie – do zdrojov primárnych (v prípade pečiatky do zákonov) alebo sekundárnych (v prípade pečiatky do autorizovaných právnych rešerší).

Mýtus druhý: Admin heslá elektronicky

Akokoľvek sa to nezdá, jediným skutočne bezpečným spôsobom ako mať istotu, že operátor odovzdá admin prístupy oprávnenej osobe a nie mužovi uprostred je osobný kontakt. Tiež by som bol rád, keby išlo všetko vybaviť elektronicky, vzdialene, korešpondenčne. Ale videli ste “Vykúpenie z väznice Shawshank”?!?

Preto mám rád, ak mi dáva poskytovateľ služby na výber. Pomalú, otravnú, bezpečnú alebo rýchlu, pohodlnú, rizikovú cestu. Je len na mne aby som sa podľa toho čo mi vyhovuje rozhodol.

Mýtus tretí: Telefonická zákaznícka linka

Nie, zákaznícka linka nie je relevantný zdroj informácii. Môžete len dúfať, že tam nesedí vtipný kretén, ktorý vám nasľubuje čo vám iný nemôže dať.

Mýtus štvrtý: Všetko je na webe

Na webe sa nachádza len zlomok informačného bohatstva našej civilizácie. V oblasti IT je to možno podstatná časť. Ale tým to konči. Vedomosti z nepočítačových odborov sú stále mimo www. Hlavne tie podrobné a zaujímavé vedomosti. A analytických súvislostiach ani nehovoriac. Tie sú dokonca úplne mimo počítačového sveta.

Mýtus piaty: Web a iné veci sú   zadarmo

Aby som mohol dnes písať tento článok a mohol pri tom popíjať kávu, musel som včera u klienta zarábať peniaze. Informácie ktoré vám tu dnes poskytujem máte len preto, že som sa rozhodol vypustiť boj o ďalšieho klienta.

Viete, mesiac má len 160 pracovných hodín. Buď 160 hodín predávate svoju pracovnú silu, alebo časť nich darujete ostatným. Nehovorím, ak by som za tento článok dostal moju obvyklú cenníkovú hodinovú konzultačnú taxu… Aha,  už chápete to, keď poviem, že zadarmo ešte žiaden open-source nevečeral?

Mýtus siedmy:   Autor má mať vždy poctivý úmysel

Ale nebuďte smiešny! Veď sami neviete ani len definovať čo to ten poctivý úmysel je. Aj ja som chcel poctivo vymenovať 10 mýtov a legiend. Pri piatej mi došla inšpirácia a úplne nechtiac som prehliadol, že v nadpise mi svieti číslo 10. Náhodou, nechtiac a výnimočne.

Staré dobré Murphyho pravidlo hovorí:

Ak uvidíte človeka, ktorého si vysoko vážite za jeho múdrosť, v zamyslení, buďte si istý, že myslí na svoj obed.

Pravidlo pre nadpisy hovorí, že rôzne desatorá majú dobrú čítanosť.

Priatelia, kriticky myslieť a stále sa čudovať! A potom ešte sledovať skutky, nie počúvať reči. Kto čítal Hlavu XXII vie, že Yosarián mal pravdu, keď tvrdil, že po ňom niekto ide a chce ho zabiť. Objektívnym faktom bolo, že po ňom strieľali.

Zdieľať?

Keď už demagógia o malom štáte, tak prosím lepšie maskovať

Zas raz chlapci pobavili vykladaním štatistiky. Dve vety idúce po sebe. Prvá vyvracia nasledovnú, ale z nasledovnej sú odvodzované rozhodujúce závery. Ach jo! Tak je tam tá súvislosť, alebo nie je?!?

Z obidvoch rebríčkov môžeme tiež vyčítať, že medzi bohatstvom krajiny a početnosťou obyvateľstva tiež nevidíme jasnú súvislosť – medzi najbohatšími krajinami na obyvateľa vidíme skôr početne nie veľmi veľké krajiny, z veľkých krajín 50 miliónov obyvateľov a viac sa v prvej 20-ke nachádzajú len Spojené štáty Americké, Francúzsko, Japonsko a Nemecko.

Európsky superštát, potrebujeme ho? | Menej štátu.

Tak vidíme, alebo nevidíme v tej štatistike niečo?

Navyše, vôbec, ale vôbec sa nezaoberajú takou drobnosťou, ako je skutočné miesto tvorby HDP. Nie lokalita miestne príslušného daňového úradu. Chlapci s SDKU by vedeli o švajčiarskych či luxemburských daňovákoch rozprávať, že?

Ale o obvyklom omyle hrdých lokálpatriotov, čo za svoje označujú svojou značkou olepený výrobok vyrobený na druhom konci Európy, som nedávno písal v článku: Čo je to vlastne “európske auto”?

Viete priatelia, malý štát neznamená ani malý geograficky, ani počtom obyvateľov a už vonkoncom nie malý daňami.

Malý štát je o malých štátnych reguláciách. Ale to by sa tí demagógovia museli zamyslieť nad skutočným svetom tam vonku. EU nie, ale výhody EU z veľkosti, to áno. To už aj chytrá Horákyně v deravých fusakliach bola nenápadnejšia.

Pod čiarou: V nasledovnom článku “Aký štát je MENŠÍ a ekonomická sloboda”, to trochu vylepšujú. Ale len trochu, pretože sa opierajú o “pomerné hodnotenie”, ktoré umožňuje byť aj jednookým medzi slepými víťazom. Ja by som radšej, aby víťazilo priestorové videnie. A na to potrebujeme byť aspoň dvojoký. No a na to by chlapci museli nie obkukávať a poškuľovať po dobrých príkladoch, ale myslieť komplexnejšie.

Zdieľať?

Základným bezpečnostným imperatívom je rozdeľovať!

Hovorí sa, že najbezpečnejšia šifra je tá, ktorej princíp je dlhodobo verejne známy. Je až udivujúce, že firmy pri koncipovaní svojich postupov nepoužívajú overené a známe metódy na ochranu a autorizáciu svojich klientov. Naopak, každý interný audítor sa snaži vymyslieť svoj vlastný originálny proces. A potom dopadne ako v prípade Apple a Amazon.

Každý z nich má iný systém, ako sa dostať k svoju kontu po zabudnutí prístupových pdajov. Ak by každý z nich existovali samostatne, ak by ten druhý neexistoval, mohly byť označené za fungujúce.  Dohromady na jednej planéte? Ha, nejeden editor Gizmodo či redaktor časopisu Wird môžu rozpávať…

Pritom je tu roky overená vec: Oddelte  dáta od kľúča. Ak sú dáta na webe, kľúč musí byť mimo neho. A už vôbec by dáta nemali byť kľúčom k iným dátam. Napríklad také číslo kreditnej karty. To sú z pohľadu obchodníka dáta.  Fyzická adresa? To sú predsa dáta uložené vo vnútri systémemu. Koho môže napadnúť použiť ich ako kľúč k nim?!?  Token, šifrátor, proste externá kalkulačka – tu je klúč. Nepohodlný, ja viem.

Celý prípad okolo iCloudovej katastrofy redaktora Mata Honana je, ako hovoril Shrek, ako cibuľa. Ten tprípad má mnoho a mnoho vrstiev.

Napríklad sa ukázalo, že sa k dátam (kľúčom) dá dostať aj keď sú v diskrétnych, samostatných, databázach.  A predstavte si, že by boli všetky dáta na jednom mieste. V jednom centrálnom registri. Aha, veď vlastne boli. Fotky, e-maily, pracovné materiály, heslá k podradnejším službám, osobné rozhovori o aktuálnom zdravotnom stave – to všetko mal ten redaktor v počítači a v mobile a na webe, pričom všetky tvorili jeden jediný nedeliteľný ekosystém. Jeden jediný prístup tak stačil na totálu katastrofu.

Český štát sa dopracoval do terminálnych štádii v implementácii Centrálnych registrov. Priatelia, každý, kto má do zadku dieru na konektor, sa môže vďaka jedinému autorizačnému mechanizmu dostať k akýmkoľvek a veľmi rôznorodým dátam. A to bez toho, aby musel vynaložiť aspoň minimum energie na obiehanie 10 oddelených miest. Všetko ľahúčko pokope.

Dáme ďalšie vrstvu, ktorú odhaľuje sám postihnutý? Zálohovanie! Keď som onehdá písal, že cloudové služby nie sú zálohovacím nástrojom, pobúril som pár sebastredných ajťákov. Proste nie sú!  Cloudové služby sú pracovné nástroje. Záloha  o sebe hovorí, že je izolovaná v čase a priestore. Že je viacnásobná.  Jedným slovm – záloha je ukážkový schizofrenik izolovaný od spoločnosti, ktorý nás stojí len peniaze a nič netvorí. Cloudová služba je vterka promiskuitná pracovitá.

Nasleduje vrstvička zaspatého vývoja. Ten redaktor na to upozorňuje. AppleID pôvodne  slúžilo len na nákup skladieb za 99 centov. Vtedy vymysleli v Apple nejaké procesy na obnovu zabudnutých prístupov ku kontu. Služby skryté za AppleID sa medzičasom vyvinuli, ale vyvinuli sa aj procesy chrániace zlomenie tohto kľúča? Vraj veľmi nie.

Moje skúsenosti s tvorbou procesov vo firmách mi hovoria, že pravdepodobne si už nikto nepamätá, kto a prečo tie procesy v praveku firmy nastavil tak ako ich nastavil a čo hneď odpočiatku považoval za nutné počas prevádzky sledovať a ladiť. Viete, prešiel som už niekoľko skutočne veľkých firiem, aby som bol optimista.  Ale dobre, Apple je možno iné a medzičasom umretý Stívi nebol jediný, kto mal koncept AppleID uložený v lebeni.

Ďalšou vrstvou našej cibuľky je ignorácia hodnotenia trhom. Paypal zbohatol na  tom, že všetci overili ich koncept. Oni sú externá autorita, len u nich zadáte číslo karty a žiaden ďalší obchodník toto číslo nevidi.  Obchodník sa Paypalu opýta, či máte peniaze, Paypal povie že áno, obchodník vám pošle tovar a Paypal si siahne na vaše peniaze do vašej banky. Vieme to, funguje to v prípade stoviek nákupov u stoviek rôznych obchodníkov. Podobne to robí Visa, Mastercard pre offline svet, či rozne bankové brány pre platby kartami.

Napriek tomu dáme číslo karty koncovým obchodníkom ako sú  Apple, Amazon, Google, ktorých hlavným biznisom nie je ochrana čísla karty. Ak by to Paypal pričasto nezvládol a pustil čísla kariet do sveta, môže sa so svojou existenciou rozlúčiť.  Zákazníci by si našli jeho spoľahlivejšieho konkurenta. Ale keď je ochrana čísla karty pre vás len pridružená výroba, ľahko privediete svojho zákazníka k bezpečnostnému kompromisu. Veď  iCloud je tak skvele vymyslené, že sa ten kompromis oplatí. A ten kúsom zdravého úsudku sa môže v zadnej časti vašej mozgovne aj rozdraviť od bezmocnosti.

Stále tu nemáme nezávislé a externé autority na správu on-line identít. Vzájomných konkurentov na tomto trhu. U nich by si firmy ako Apple či Google, či Seznam chodili pre overenie. A len u týchto firiem, ktoré by boli existenčne závislé na tom, že dokážu dobre obhospodarovať a chrániť identitu,  by sme si ukladali prístupy do cloudových úložísk, do služieb ako je Find My Phone a do všelijakých nepotrebných a nefungujúcich  štátnych registrov.  

A sme zas na tej prvej vrstve. Odelenie kľúča od dát. Rozdelenie dát do diskrétnych skupín. Odelenie správcu dát a správcu klúčov. Základným bezpečnostným imperatívom je rozdeľovať!

Ale keď pohodlie vyžaduje spájanie… Naozaj? Nevarí ten čo to hovorí, náhodou žabiu polievku z nás?

Pod čiarou: Idem zálohovať. Keď tí štátni úradníci, čo sa hrabú v mojom osobnom živote, náhodou stlačia DELETE, aby si mali kam zas siahnuť pre ďalšiu dávku nudného čítania. A pre tých menej gramotných, čo nevedia ani len svoju diplomovku napísať,  mám aj obrázky.

Zdieľať?

Zamneď: Elektrický pohon – zatiaľ len hrajkanie so štedrou podporou

Som veľký priaznivec elektrického pohonu. No stále čakám na dozretie tohto bájneho ovocia na strome budúcnosti. No aj napriek jeho kyslosti ho štedro dotujeme z verejných zdrojov.

Nedávno prišli chlapci kórejskí so super elektickým autom. Jediná chybička bola, že benzínové autá v tej kategórii stoja cca 250000 Kč, kým toto super zelené bolo za 900000 Kč. Cenový rozdiel je cca 228 tisíc kilometrov jazdy na benzín.

Práve som čítal čosi o skútri na elektriku. Všetko super. Jednoduchá obsluha, 90% účinosť elektromotora, náklady 5-15 Kč na 100 kilometrov. Ale druhá baterka stojí 20 tisíc Kč a celý skúter 60 tisíc. Benzínové v tej kategórii (do 45km/hod) sú za tretinu ak nie aj za šestinu.

Aby bylo srovnání férové, musíme uvést i nevýhody elektrického pohonu. Benzinové skútry jsou kdykoli připravené vyrazit na cestu, elektroskútr vás může zaskočit vybitou baterií. Zatímco se spalovací padesátkou můžete jezdit celý den nebo vyrazit na cestu kolem republiky a občas si dotankovat, protože čerpací stanice jsou v dnešní době takřka kdekoli, s elektroskútrem musíte přece jen trochu plánovat rozsah a frekvenci jízd, abyste neskončili daleko od domova s prázdnou baterií.

Levnější už je jen chodit pěšky: elektroskútr jede 100 km za pět korun

S tou dobou nabíjania je to skutočne hrôza. Pritom je dojazd len okolo 100 km. To je v skutočnosti často len o 50 km vzdialenom cieli. Treba sa predsa len vrátiť späť bez potreby žobrať o elektrickú zásuvku. Keď vezmem všeobecný fakt, že chlapi sa neradi pýtajú na cestu, elektromobil je vlastne vhodný len pre ženy.

Ešte jedna vec ma zaráža na tejto elektrickej konštrukcii. Žiadne fotovoltaické články na kapote. Nehovorím, že očakávam kompletné dobýjanie, ale z časti by  to mohlo pomôcť o nejaké to percentíčko predĺžiť dojazd. Veď nemusí pršať, stačí gonorrhea. A kým nakupujem, tak sa automaticky dobíja už len preto, že  stojí na slnku. Ale nie! Články nikde.

Pritom toto nebude o cene. Solárna energobanka (teda aj s akumulátorom) pre mobily má koncovú cenu aj s maržami cca 2500 Kč. Odrátať akumulátor, napočítať väčšoiu plochu a neverím, že by naozaj šlo o cenu. Leda ak…

Leda ak je to celé v dnešných dňoch ešte tak trochu nezmysel. Vrcholne nevyzreté technológie. A ako také zatiaľ patria do rúk len párpercentným nadšencom. No rozhodne nie do rúk celej spoločnosti. A už vonkoncom nie do rôznych verejnoprospešných podporných programov.

Trochu zovšeobecnenia

Tak kedy by mala spoločnosť podporovať z verejných zdrojov nové technológie?

Priatelia, rozoberme si tú otáku. Spoločnosť, to sme každý jeden z nás. Z verejných zdrojov, to znamené z peňzí, ktoré medzi sebou vyberieme a uložime na jednu kopu. Ten výber voláme dane a tú kopu štátny rozpočet. To sú naše, každého jedného z nás, peniaze.

A čo je to tá nová technológia? Nuž, pre účely podpory je to niečo, čo už dávno dobre funguje. Čo trh overil, že má zmysel. Teda, že sa našlo mnoho a mnoho ľudí, ktorý svojím nákupom zahlasovali za to, že daná technológia má zmysel.

Takže nám ide len a len o to, aby aj tí, ktorí musia uvažovať či kúpia prastarú alebo novú technológiu mali ľahšie uvažovanie.

Takže moja odpoveď na otázku, “Kedy by mala podporovať spoločnosť z verejných zdrojov nové technológie?”, je: Keď tú podporu využijú len chudobní, pretože stredná vrstva už novú technológiu svojim nákupom schválila za užitočnú.

Viete, mám pocit, že sa zamieňajú dve veci.

  1. Podpora výskumu.
  2. Podpora používania overených technológii.

Nevyzreté technológie potrebujú peniaze na výskum. Ale namiesto vedcov, s ich vedeckými metódami, podporujeme obchodníkov s ich marketingom. Asi lepšie vedia naťahovať ruku.

Uvažujte nad tým, takto po nedeľnom obede, či by nebolo lepšie dať radšej zlomok  z tej verejnej podpory obchodníkov radšej vedcom, nech tie fotovoltaické a iné elektrické dzindzíky a bazmegy poriadne domyslia a nech tie obnoviteľné zdroje začnú byť naozaj použiteľné.

Zdieľať?

Tri stupne k inštalačnému peklu

1. Download vlastných komponentov počas inštalácie je zlo.

2. Externé komponenty ako Java, Adobe air, Win-oné – sú veľké zlo

3. Programy, ktoré otvárajú a zatvárajú okná inštalátorov počas inštalácie sú najväčšie zlo.

Vitajte v pekle moderných cool programov.  Ako ja nostalgicky spomínam na staré win inštalátory na celú plochu, s tromi budíkmi a blikačkami v ľavo dole.

Zdieľať?

Zákonitosti súmiestnosti a súčastnosti

Manželkyna 40. na krku, hovorí náš rodokmeň, takže už môžem pokojne hovoriť: “Skúsenosť ma naučila.” A skúsenosť ma naučila, že napíklad, ak niekto prejde Cestu hrdinov SNP,  tak nie je vôbec, ale vôbec prekvapivé, že som sa výborne pobavil nad recenziou Drbátka do myši.  Veď  aj Sarinský bol zábavný. Rovnako ma skúsenosť naučila, že líšky majú pravdu, bloguje stále na smeblogoch. Satinský bol obézny.

Niektoré veci sú súmiestne alebo súčasné, niektoré nie sú. To je ich dôležitá vlastnosť, ktorú sa oplatí skúmať vo vzťahoch ako prvú. Aj to ma naučila skúsenosť. Napríklad  vzťah  medzi dĺžkou a počtom súvetí v texte a jeho zacielením. Pochopenie a dĺžka vety sú nesúmiestne a nesúčastné. Dnešný článok nemá význam, aby kde-kto chápal jeho súvislosti, takže nie je dôvod sa vyhýbať súvetiam. 

Ja si rozumiem. A  že vy riešite rovnice po riadkoch, no čo už s vami? Vitajte, keď ste prišli.

Zdieľať?

Naozaj si zaslúžia za prezidenta Cimrmana

Presná charakteristika spoločenského marazmu v Čechách.

Pavel Kout (pavelkout): Dáme miliardu za volby a prezidentem bude zbabělá nula nebo ožralý buran. A v každém případě komouš. Lépe bychom ty peníze utratit nemohli… http://twitter.com/pavelkout/status/230771955001864193 retweet of @volven tweet

Už som to tu bol býva bol písal. Bol taký rozhovor s jedným tam žijúcim českým politológom o primárkach v USA. A ten spomenul, že v americkej spoločnosti sa problematika peňazí na kampaň považuje za jej samozrejmú súčasť. Ak kandidát nie je schopný získať na svoju kampaň peniaze, čo je to za kandidát? Svojou neschopnosťou sa už, chvala Bohu, hneď na začiatku sám diskvalifikuje. A riziko zvolenia Ňoumi tak nehrozí.

Podobne si môžu v Čechách chodiť moralisti trieskať lebeňu do žulového kvádra na Pražský hrad. Že prečo? Nuž, pretože sa nenájde v celej spoločnosti poriadny vodcovský typ, ktorý je schopný silou svojej osobnosti pozbierať podporovateľov, peniaze na kampaň a mať vysporiadané svoje svedomie s morálnymi hodnotami.

Prezident nemôže byť domáca puťka, akokolvek mi je Roitová, či ako sa to píše (aké charateristické), sympatická z toho mála, čo o sebe propaguje.

Tak teda čo? Prezident by mal mať úlohu vyvažovacieho kontinentu (Terry Pratchet a jeho Zemeplocha), ale takého kandidáta nemáme. Tak budeme nadávať na techniku voľby. Nebolo by lepšie taký národ rovno zrušiť? A pardon, pošmykla sa mi ruka, chcel som napísať, takú funkciu zrušiť. Ach jo, to podvedomie.

Zdieľať?